Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-111-2019.pdf
PDF · 104.95 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/111/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú N. H. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov: E. H. nar. X.X.XXXX bývajúceho v D. na ul. D. č. XX v súčasnosti v D. č. XX zastúpeného JUDr. Viktóriou Hajduovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Trebišove na ul. M. R. Štefánika č. 3197/32 a T. H. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v D. na ul. D. č. XX v súčasnosti v O. č. X zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Szárszoi s.r.o., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Peter Szárszoi v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 14.2.2019 č.k. 2P/249/2017-174 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o úprave styku.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné zo 70 € na 90 € mesačne, ktoré zaviazal otca prispievať matke vždy do 25. dňa v mesiaci vopred počnúc vyhlásením rozsudku. Upravil styk otca s maloletou každý utorok v kalendárnom týždni od 16.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že si dieťa vyzdvihne z materskej škôlky, ktorú navštevuje a po skončení styku ju odovzdá matke v mieste jej bydliska. Upravil styk otca s maloletou každý párny kalendárny týždeň od štvrtku 16.00 hod. do nedele 19.00 hod. s tým, že otec dieťa vyzdvihne v materskej škôlke, ktorú navštevuje a po skončení styku ju odovzdá matke v mieste jej bydliska. Upravil styk otca s maloletou počas zimných prázdnin v nepárnom roku od 24.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod., počas letných prázdnin vždy od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod., od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od Veľkonočného štvrtku od 9.00 hod. do Veľkonočnej soboty do 18.00 hod. Zaviazal matku maloletej na styk s otcom riadne a včas pripraviť. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka. Rozhodnutie súdu považuje za zmätočné. Súd na pojednávaní 14.2.2019 pred ukončením dokazovania vyslovil právny názor tak, že dieťa by malo byť u otca každú stredu a každý druhý týždeň od piatka do nedele. V zápisnici to však uvedené nie je, ale jednoznačne to vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania. Od 14 minúty do 15 minúty súd tento názor vyslovil dvakrát a tento korešponduje s návrhom matky na úpravu styku. Ďalších 20 minút sa dokazovanie nevykonávalo a prednášali sa len záverečné návrhy a súd neočakávane zmenil názor. V časti úpravy styku počas bežného kalendárneho týždňa s týmto nesúhlasí. Konštatovala, že na pojednávaní 14.2.2019 došlo medzi rodičmi k dohode ohľadne zvýšenia výživného zo 70,- € na 90,- €, ktoré nežiadala od podania návrhu, ale od vyhlásenia rozhodnutia. Rodičia sa taktiež dohodli na úprave styku počas letných prázdnin, zimných prázdnin, veľkonočných sviatkov, ale k dohode o styku počas bežného kalendárneho týždňa nedošlo. Uviedla, že v konaní o úprave
rodičovských práv krajský súd uznesením sp.zn. 8CoP/165/2018 zo dňa 19.7.2018 zmenil uznesenie Okresného súdu Michalovce sp.zn. 2P/249/2017 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny víkend od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každú stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod. V tomto rozsahu navrhol upraviť styk aj kolízny opatrovník. Keďže maloletá bude navštevovať škôlku aj v mesiaci júl, preto nesúhlasí so stykom v tomto mesiaci a nesúhlasí so stykom v rozsahu dvoch týždňov počas prázdnin, ale iba jedného týždňa. Poukázala na narušené vzťahy medzi rodičmi, napriek tomu sa pokúšala s otcom dohodnúť ohľadne styku, avšak k dohode nedošlo. Uviedla, že otec sa počas viacerých dní nedokáže postarať o maloletú najmä s prihliadnutím na jej zlý zdravotný stav. Maloletá trpí genetickým ochorením CMT, ktoré zdedila po svojom otcovi. V čase, odkedy maloletá častejšie navštevuje svojho otca, došlo k zhoršeniu reflexov na dolných končatinách a podľa vyjadrenia ortopéda musí maloletá športovať a zaťažovať dolné končatiny a otec fyzicky zdatným nie je, nešportuje, nepláva, nechodí na túry. Na tieto ju bráva matka, aby maloletá mala čo najviac pohybu. CMT je progresívny stav, čo znamená, že príznaky sa časom zhoršujú a niektoré z hlavných príznakov sú svalová slabosť v nohách, členkoch, chodidlách, vysoký krok, problémy s používaním členkových svalov k nadvihnutiu chodidiel, čo zaťažuje chôdzu, spôsobuje neustály pocit únavy, v dôsledku mimoriadneho úsilia vynaloženého na chôdzu. Ako postupuje CMT svalová slabosť, nedostatok pocitu sa zhoršuje a začína ovplyvňovať ruky čoraz viac. To môže viesť k problémom s ručnou obratnosťou a silou rúk, čo spôsobuje, že niektoré činnosti, akými sú napr. zapínanie gombíkov na košeli sa stávajú ťažšími. Problémy s pohyblivosťou a chôdzou majú tendenciu sa zhoršovať, vekom strata schopnosti chodiť nie je obvyklá, ale starší ľudia s CMT potrebujú často pomoc pri chôdzi. Tieto príznaky sú u otca maloletej rozvinuté, čo znižuje jeho plnú fyzickú schopnosť sa náležite postarať o dcéru. Táto choroba je tak závažného typu, že nepostačuje len liečba u všeobecného lekára, ale vyžaduje si aj dohľad špecialistu. Spochybnila správu MUDr. U. vzhľadom na to, že otec v dôsledku svojej diagnózy je poberateľ invalidného dôchodku a jeho zdravotný stav nemôže byť pozitívny v takom smere, ako je to uvedené v jej správe, pretože je potrebné sa oboznámiť s lekárskym posudkom na účely posúdenia priznania invalidného dôchodku, čo súd nevykonal, čo by malo podľa jej názoru rozsiahlejší a prehľadnejší pohľad na zdravotný stav otca, ktorý je pri starostlivosti o maloletú N. nevyhnutný. Uviedla, že otcovi nezakazuje stretávať sa s dcérou, snaží sa mu vyjsť v ústrety, informuje ho stále o zdravotnom stave dcéry. Uviedla, že niekoľkohodinovú starostlivosť otec zvládne, no kvôli jeho diagnóze aj diagnóze jeho dcéry nie je vhodné, aby bol styk upravený v širšom rozsahu počas bežného kalendárneho týždňa. Často sa stávalo, že maloletá chodila od otca pravidelne zaparená, mala zápal močových ciest, o čom predložila aj lekársku správu. Maloletá už od 7 mesiacov má základné hygienické návyky, na malú potrebu sa pýta a od roka a pol aj na veľkú potrebu, ale vzhľadom na svoj vek ešte sa nevie o seba samohygienicky postarať. Po príchode z domácnosti otca má dieťa vždy zapareniny, o čom predkladá fotodokumentáciu. Uviedla, že ona pracuje ako zdravotná sestra, pracovala 8 rokov na nefrológii, neskôr pracovala s deťmi, ktoré mali infekčné ochorenia, a preto nechce, aby sa dieťa dostalo do chronického zápalu močových ciest z dôvodu, že otec sa nevie o maloletú po hygienickej stránke dostatočne postarať. Pretože dieťa po príchode od otca domov je takmer vždy choré, má nejaký problém, má zápal močových ciest a pripisuje to aj tomu, že dieťa pije u otca málo tekutín, chodí bosá a prechladne. Vyslovila názor, že otec tieto vyjadrenia o zdravotnom stave maloletej bagatelizuje, maloletá po príchode od otca má problémy, je agresívna, nespolupracuje, nechce rozprávať čo sa deje u otca. Maloletá musí pravidelne korčuľovať, plávať, chodiť na prechádzky a otec tieto aktivity nezvláda. Napr. ak by maloletá sa rozbehla pod auto, otec by nebol schopný ju dobehnúť. Poukázala na lekársku správu klinického psychológa PhDr. I. U. z 28.1.2018, z ktorej vyplýva, že maloletá ambulanciu navštívila v roku 2018 6-krát z dôvodu, že dieťa po návšteve u otca malo afektívne prejavy, začalo sa pomočovať, zajakávať a následne však tieto problémy ustúpili. Uviedla, že nespochybňuje, že otec má maloletú rád, no akosi pozabúda na jej zdravotný stav. O nezodpovednosti otca svedčí aj skutočnosť, že bez jej vedomia a súhlasu vyberal dieťa z jaslí, opakovane následne jej nedvíhal telefón, nereagoval na sms správy, čo svedčí o jeho nezodpovednom konaní. Uviedla, že otec v konaní nepreukázal v akých priestoroch býva, aký má k nim vzťah, nedoložil nájomnú zmluvu, pretože má vedomosť o tom, že otec býva v priestoroch, ktoré sa nachádzajú v budove autoservisu. Z uvedeného dôvodu navrhuje zmeniť rozsudok, zvýšiť výživné na 90,- € mesačne od vyhlásenia rozsudku a upraviť styk každú stredu od 15.30 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec maloletú vyzdvihne z materskej škôlky, ktorú maloletá navštevuje a po skončení styku v určenom čase ju odovzdá v mieste jej bydliska. Navrhla upraviť styk otca s maloletou každý párny kalendárny týždeň od piatku 16.00 hod. do nedele 19.00 hod. s tým, že otec maloletú vyzdvihne z materskej škôlky, ktorú maloletá navštevuje a po skončení styku ju matke odovzdá v mieste bydliska. Počas zimných prázdnin v nepárnom roku navrhuje upraviť styk od 24.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod., počas
letných prázdnin od 1.8. od 9.00 hod. do 7.8. do 19.00 hod. počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od veľkonočného štvrtku od 9.00 hod. do veľkonočnej soboty do 18.00 hod.
3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Odvolanie považuje za nedôvodné a nepodložené žiadnym právnym argumentom. Z odvolania nevyplýva žiaden odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 CSP. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11.1.2011 sp.zn. 5Cdo/279/2010, v zmysle ktorého k procesným podmienkam v odvolacom konaní patrí zavedenie zásady koncentrácie konania aj to, že odvolateľ je povinný v podanom odvolaní a v určitom obmedzenom čase uviesť údaje, z akého dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 CSP (§ 365 ods. 1 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, čím sa obmedzuje preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu, maximálne na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní. Vyslovil názor, že nie sú splnené procesné podmienky na rozhodovanie odvolacieho súdu pre absencie špecifikácie dôvodov odvolateľky, prečo matka odvolaním napáda rozsudok. Odvolanie je popisného charakteru, reprodukuje skutočnosti, ktoré boli dokazované v rámci konania na súde prvej inštancie a vytýka skutočnosti v podobe neoznámených listín súdom, ktoré pred vyhlásením dokazovania za skončené matka nenavrhovala. Odvolanie je založené na protichodných tvrdeniach navzájom si odporujúcich, ktorými sa ho snaží matka vykresliť ako nespôsobilého sa o dieťa postarať. Pritom jej vadí len jeden deň styku s maloletou upravený v rozsudku nad rámec ňou požadovanej úpravy. Tento jej argument však nie je v odvolaní zdôvodnený a považuje ho za vykonštruovaný dôvod na zabránenie styku s dcérou. Uviedol, že sa hanbí za pripojený listinný dôkaz v podobe fotografií obnaženého telíčka maloletej, ktorý o ničom nevypovedá, pretože z fotografie nevyplýva, či sa jedná o maloletú ani dátum, kedy bola vyhotovená, ani čas, v ktorom bola urobená a nie je dôkazom, žeby vracal dieťa matke so zapareninami, pričom sama matka priznala na pojednávaní 14.2.2019, že s maloletou navštevuje aquaparky, wellness, kde nie je obtiažne nachytať infekcie tohto druhu. V priebehu konania nebol produkovaný zo strany matky žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý ovplyvniť úvahu súdu v tom smere, že by mal upraviť styk pod úroveň štandardnej úpravy, pričom k takejto úprave stretávania je možné pristúpiť len za podmienok daných v § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 7CoP/162/2018.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a dôvodný. Konštatoval, že rodičia sa nevedeli dohodnúť na pravidelnom styku, preto súd urobil kompromis a upravil styk každý druhý utorok v kalendárnom týždni a rozšíril styk o jeden deň vo štvrtok v každom kalendárnom týždni, teda upravil styk od štvrtka do nedele oproti predchádzajúcej úprave styku. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností v prvom rade rešpektoval právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a prihliadol na záujem maloletého dieťaťa, jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Pri stanovení styku dbal na to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na osobný styk s oboma rodičmi.
5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca poukázala na zmätočnosť rozhodnutia, kedy súd pred ukončením dokazovania vyslovil právny názor, že dieťa by malo byť u otca každú stredu a každý druhý týždeň od piatka do nedele. V zápisnici to však nie je uvedené a jednoznačne to vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania. Na otcovu námietku, že nie sú splnené podmienky odvolacieho konania pre absenciu špecifikácie dôvodov odvolateľa uviedol, že Civilné sporové konanie je ovládané princípom neformálnosti. CSP určuje zásadnú formu podania a to konkrétne určuje záväznú formu podania, ako aj všeobecné obsahové náležitosti každého podania a prípadne aj osobitné obsahové náležitosti konkrétneho podania. Citoval § 363 CSP, poukazoval na to, že pokiaľ ide o predkladanie listín, ktoré v rámci konania na súde prvej inštancie pred vyhlásením dokazovania za skončené matka nenavrhovala, tak v rámci dokazovania na odvolacom súde v zmysle § 384 ods. 2 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhovaných stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla. Uviedla, že s otcom sa chcela dohodnúť na styku, ponúkla mu, aby spor vyriešili súdnym zmierom a mala záujem sa dohodnúť na styku tak, aby to bolo v najlepšom záujme dieťaťa. Poukázala na to, že jednoznačne preukázala a zdôvodnila, prečo navrhuje úpravu styku v rozsahu uvedenom v odvolacom návrhu a v priebehu celého konania. Taktiež dostatočným spôsobom preukázala a odôvodnila, prečo nechce umožniť otcovi častý styk s dcérou, pretože má obavu, že otec počas viacerých dní sa o maloletú nevie postarať v dôsledku jeho zlého zdravotného stavu. Odkedy bola maloletá častejšie u otca, došlo k zhoršeniu reflexov na dolných končatinách, maloletá má oslabenú
imunitu, berie lieky a má rovnaké genetické ochorenie ako otec dieťaťa, ktoré mu neumožňuje ani takú jednoduchú činnosť ako napr. zapnúť akýkoľvek gombík. Vážny zdravotný stav otca a maloletej je hlavným dôvodom na úpravu styku v užšom rozsahu, pretože otec má problémy s rukami a myslí si, že jeho starostlivosť o dieťa v oblasti hygieny je dostatočná, avšak pravdou je opak. Maloletá po príchode z domácnosti otca má vždy zapareniny, o čom predložila fotodokumentáciu. Najlepšiu starostlivosť maloletej vie poskytnúť ona, pretože pracovala 8 rokov na nefrológii a neskôr pracovala s deťmi, ktoré mali infekčné ochorenia, a preto nechce, aby sa dieťa dostalo do chronického zápalu močových ciest z dôvodu, že otec sa o dieťa po hygienickej stránke nevie dostatočne postarať. Uviedla, že maloletá u otca pije málo tekutín, chodí tam bosá a často prechladne. Nepopiera, že otec má maloletú rád, ale pozabúda na svoj zdravotný stav a jej vyjadrenia o zdravotnom stave maloletej bagatelizuje. Uviedla, že otec v konaní nepreukázal, v akých priestoroch žije a aký má k nim právny vzťah, nedoložil nájomnú zmluvu, nakoľko má vedomosť o tom, že otec býva v priestoroch, ktoré sa nachádzajú v budove autoservisu.
6. Otec podal stanovisko k vyjadreniu matky a uviedol, že jej vyjadrenie absolútne neodzrkadľuje stav veci, ktorý bol zistený v priebehu konania. Mnohé z jej tvrdení sú domnienkami, ktoré si ona sama vyvodila a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Jedná sa o tvrdenia týkajúce sa jeho zdravotného stavu, s ktorými zámerne preháňa, pretože nemá iný dôvod, ktorým by mohla argumentovať. V priebehu konania nebol produkovaný žiaden dôkaz na preukázanie tvrdení z jej strany, ohrádza sa voči jej vyjadreniu, žeby nejaké vyjadrenie o zdravotnom stave dieťaťa bagatelizoval. O maloletú počas návštev u neho je riadne postarané, čo sama matka potvrdila na poslednom pojednávaní, a preto všetky vyjadrenia ohľadne jej údajnej nespôsobilosti postarať sa o dieťa v čase úpravy styku sú vykonštruované ako protichodné tvrdenia a napáda rozsudok len kvôli výroku, ktorým mu súd umožnil stýkať sa s maloletou o jeden deň v týždni naviac ako to navrhla ona sama. Preto považuje rozsudok za vecne správny, pričom vyjadrenia matky sa javia byť zmätočnými.
7. Kolízny opatrovník podal vyjadrenie k vyjadreniu matky a navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a dôvodný. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností v prvom rade rešpektoval právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a prihliadol na záujem dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd pri stanovení styku dbal na to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na osobný styk s oboma rodičmi.
8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 191 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
12. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o úprave styku. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu odvolacieho konania, dostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov, ako aj vek maloletého dieťaťa, v ktorom je pre dieťa nevyhnutný častejší a kratší kontakt s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej
starostlivosti tak, aby sa vzťah dieťaťa k tomuto rodičovi udržiaval a prehlboval, teda správne rozhodol o rozsahu a frekvencii styku otca s mal. N.. Z odvolania matky je zjavné, že argumentuje najlepším záujmom maloletého dieťaťa a na podporu svojich tvrdení o vhodnosti, prípadne nevhodnosti určitej úpravy rozsahu a frekvencie styku otca s maloletou, ktorý záujem subjektívne vníma ako svoju predstavu o realizácii svojho vhodného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa. Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je otázkou právnou, v rámci ktorého súd komplexne vyhodnocuje aktuálne pomery dieťaťa, rodičov, zohľadňuje vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, prípadnú školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť, vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov, výchovné pôsobenie rodičov na dieťa, prístup rodičov k realizácii práv druhého rodiča vo vzťahu k výkonu rodičovských práv a povinností a v prípade vekovo starších detí zisťuje aj názor samotného dieťaťa. V tomto prejednávanom prípade je najoptimálnejšie postupne meniť frekvenciu a rozsah styku mal. N. s otcom primerane jej potrebám, ktorá je vo veku intenzívneho fyzického, ako aj osobnostného vývoja. Za tejto situácie aj odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že rozsah upraveného styku je v jej záujme a rešpektuje jej aktuálne potreby na styk s otcom. Takto upravený styk je potrebné považovať za dočasný a je možné ho zmeniť tak, ako sa zmenia pomery či už dohodou rodičov, ktorá má prednosť pred rozhodnutím súdu alebo ktorýkoľvek z rodičov môže požiadať o zmenu úpravy styku príslušný súd. Odvolací súd poznamenáva, že právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, stretávať sa s týmto rodičom je jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností môže súd upraviť styk rodiča s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia v tejto otázke nedohodli. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa danú mu ust. § 26 Zákona o rodine. Právo styku rodiča s dieťaťom korešponduje právu dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právu dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Konajúci súd sa dôsledne riadil uvedenými zásadami a ustanoveniami Zákona o rodine a posúdil tento prípad podľa zistenej situácie v rodine. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý upravil styk otca s mal. N., nakoľko je v jej záujme stretávať sa aj so svojou širšou rodinou zo strany otca a spoznávať aj jeho rodinu. Odvolacie námietky matky na zníženie rozsahu styku nebolo možné akceptovať, pretože matka nepreukázala neschopnosť otca zabezpečiť starostlivosť o maloletú počas styku, čo vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov u rodičov. Odvolací súd poznamenáva, že pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave styku je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov, ako aj vek dieťaťa a jeho zdravotný stav a rešpektujúc najlepší záujem dieťaťa na rešpektovanie jeho práva na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a najmä práva na osobný styk s oboma rodičmi.
13. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o úprave styku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.
14. Neopodstatnená je argumentácia matky týkajúca sa nezákonného postupu súdu, keď podľa jej názoru uviedol na pojednávaní pred ukončením dokazovania právny názor tak, že dieťa by malo byť u otca každú stredu a každý druhý týždeň od piatka do nedele. Uvedený postup vyplýva z ust. § 181 ods. 2 CSP, podľa ktorého po prednesení návrhu a vyjadrenia druhej strany v konaní súd určí, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie vo veci. Zároveň je potrebné uviesť, že predbežné právne posúdenie veci nemusí sudca osobitne odôvodňovať a v rámci konečného rozhodnutia vo veci nie je ním ani viazaný. Uvedený postup súdu má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vecnej a efektívnej právnej argumentácie účastníkov konania.
15. Vo vzťahu k odvolacím námietkam vo vzťahu k výroku o zvýšenie výživného odvolací súd zdôrazňuje, že z jeho obsahu vyplýva, že je totožný s výrokom súdu prvej inštancie, z čoho je zrejmé, že napadnutým odvolaním ho nenapáda, preto ho odvolací súd nepreskúmaval.
16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).