Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/137/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ľuboša Sádovského v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: N. G.Š., I.. XX.XX.XXXX, Z. X. XXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 93,81 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28. júna 2019, č.k. -38, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 93,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 93,81 eur od 10.11.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že žalobca sa domáhal žalobou, doručenou súdu dňa 15.03.2018, od pôvodne žalovanej O. G. zaplatenia 93,81 eur s príslušenstvom titulom dlžného poistného z poistnej zmluvy pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi nimi dňa 09.01.2015. Žalobca tvrdil, že žalovaná sa dostala do omeškania s platbou poistného, čím došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, a uplatnil si nárok na pomernú časť poistného do konca príslušného poistného obdobia, teda do 09.11.2015.

3. S poukazom na to, že žalovaná dňa 06.07.2018 zomrela, pokračoval v konaní v súlade s ust. s dedičom N. G. ako so žalovaným. Uviedol, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a keďže sa mu žalobu nepodarilo doručiť, oznámil podanie žaloby prostredníctvom webovej stránky súdu a úradnej tabule súdu podľa ust. s tým, že žaloba sa považovala za doručenú dňa 04.05.2019. Konštatoval, že v súlade s ust. a na prejednanie veci nenariadil pojednávanie, pretože išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur. Z listinných dôkazov predložených žalobcom a z jeho tvrdení ustálil, že žalobca uzavrel s pôvodnou žalovanou dňa 09.01.2015 poistnú zmluvu Č.. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia od 09.01.2015, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla O. Xc, S.: G., O.: D., na základe ktorej bol žalobca povinný poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti a pôvodne žalovaná bola povinná platiť ročné poistné vo výške 112,20 eur a lehotné poistné 28,05 eur. Vzhľadom na nezaplatenie dlžného poistného pôvodnou žalovanou poistná zmluva zanikla v súlade s ust. dňa 04.09.2015, o čom žalobca pôvodne žalovanú informoval a zároveň ju vyzval na úhradu dlžného poistného do zániku poistenia vo výške 93,81 eur.

4. Vec posúdil právne podľa ust. a , a a Obč. zák. a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Mal za preukázané, že pôvodná žalovaná sa v poistnej zmluve Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 09.01.2015 zaviazala platiť poistné za poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vyššie špecifikovaného motorového vozidla, ale v rozpore so svojím záväzkom nezaplatila poistné v lehote splatnosti, pričom poistenie zaniklo dňa 09.11.2015. Keďže žalobca si uplatnil zákonný nárok na nezaplatené poistné do zániku poistenia, žalobe v časti istiny vo výške 93,81 eur vyhovel. S poukazom na ust. Obč. zák. a nar. vl. č. žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia. O trovách konania rozhodol podľa a plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na ich náhradu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia ( ).

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. Poukázal na to, že na zaplatenie žalovanej sumy bol zaviazaný z dôvodu, že jeho manželka, ktorá dňa XX.XX.XXXX E., nezaplatila žalobcovi pomernú časť poistného do konca poistného obdobia do 09.11.2015 v súvislosti so zmluvou uzavretou so žalobcom o povinnom zmluvnom poistení vozidla S.: G.. Uviedol, že v rámci dedičského konania vedeného na Okresnom súd Trebišov pod sp. zn. , bolo zistené, že dedičmi po jeho zomrelej manželke sú okrem neho aj dvaja synovia. Zdôraznil, že žalobca svoj nárok v rámci dedičského konania neuplatnil, pohľadávku si doň neprihlásil, čo považoval za podstatnú skutočnosť pre jej uplatnenie proti dedičom, ktorí nadobudli majetok po poručiteľovi. Keďže žalobca v dedičskom konaní pohľadávku neprihlásil, neposkytol mu reálnu možnosť sa proti nej brániť, získať reálny prehľad o majetku a dlhoch poručiteľa, prípadne dedičstvo odmietnuť alebo prenechať na úhradu dlhov. Z uvedeného vyvodil, že žalobca neuplatnením si svojho práva v dedičskom konaní stratil právo žalovať svoju pohľadávku a žiadať, aby ju on zaplatil namiesto poručiteľky. S poukazom na to, že dňom smrti poručiteľky dňa 06.07.2018 vstúpil do tohto konania na jej miesto, namietal, že mu ani žaloba ani dôkazy neboli doručené a nemal možnosť sa k nim vyjadriť a využiť právo na spravodlivý súdny proces. Doručenie prostredníctvom webovej stránky súdu a úradnej tabule súdu nepovažoval za platné, keďže na takéto doručenie neboli splnené zákonné podmienky. Súdu prvej inštancie vytkol, že mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Mal tiež za to, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. a ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť, a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď prihliadol na procesné vady v postupe súdu prvej inštancie, ktoré mali za následok odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom. Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného, týkajúce sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, odvolací súd preskúmal, či konanie, na základe ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané, spĺňalo zákonné procesné predpoklady ustanovené , pričom sa zameral na preskúmanie správnosti postupu súdu prvej inštancie pri doručovaní žaloby, teda či boli splnené zákonné podmienky pre doručenie žaloby podľa ust. a . <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>

9. Podľa ust. sa do vlastných rúk doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd. Podľa ust. ak súd neodmietol žalobu podľa alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

Podľa ust. , ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa ust. , ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa ust. , ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

10. Doručovanie predstavuje procesný úkon súdu vo vzťahu k ostatným subjektom sporu s dôležitými účinkami pre ďalší priebeh konania. Ustanovenie <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/> normuje osobitný procesný postup súdu vo vzťahu k doručovaniu žaloby žalovanému, ktorý je fyzickou osobou. Vzhľadom na koncepčné nastavenie systému doručovania v , ktorý je založený na pomerne tvrdom uplatňovaní fikcií doručenia, ust. osobitne normatívne upravuje postup pri doručovaní najzásadnejšieho procesného úkonu - žaloby, s ktorým sú spojené závažné dôsledky. Konštantná judikatúra Súdneho dvoru Európskej únie vyžaduje obligatórnosť určitých vyšetrovacích úkonov vo vzťahu k pobytu žalovaného; fikcia doručenia musí mať podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ určitú výnimku pri doručovaní toho najzásadnejšieho procesného úkonu, akým je žaloba.

11. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že žaloba sa doručuje do vlastných rúk na vyjadrenie žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, buď na adresu, ktorú uviedol žalobca v žalobe, alebo na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Ak zlyhá doručovanie žaloby na adresu, ktorú uviedol žalobca v žalobe, je súd povinný doručiť žalobu na vyjadrenie na adresu podľa ust. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, teda na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Ak sa ani takýmto postupom nepodarí žalobu doručiť, je súd povinný uskutočniť všetky (vyšetrovacie) úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného (ust. ). Pôjde o úkony dopytu napr. na sociálnu poisťovňu, daňový úrad, obec, ústav na výkon trestu odňatia slobody, a podobne, ktorých cieľom je zistiť, kam by mohol súd žalobu žalovanému doručiť (napr. cestou polície alebo zamestnávateľa) a umožniť mu tým všetky ďalšie procesné práva, spojené so sporovým konaním. Ďalší postup sa bude odvíjať od výsledku vyšetrovacích úkonov. V prípade, ak sa súdu uvedeným postupom podarí zistiť skutočný pobyt žalovaného, doručuje mu všetky ďalšie písomnosti na adresu, ktorá zodpovedá takto zistenému skutočnému pobytu. Naopak, ak sa uvedeným postupom súdu skutočný pobyt žalovaného zistiť nepodarí, zverejní sa oznámenie o podanej žalobe na webovej stránke príslušného súdu, ako aj na jeho úradnej tabuli. Fikcia doručenia nastáva uplynutím 15 dní od tohto zverejnenia.

12. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca doručil dňa 15.03.2018 na Okresný súd Bratislava IV žalobu s prílohami, ktorou sa od O. G. (označenej adresou a rodným číslom) domáhal zaplatenia 93,81 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu uznesením č.k. -11 zo dňa 17.04.2018 na doplnenie žaloby o uvedenie výpočtu žalovanej sumy, aby bolo zrejmé, ako dospel k jej výške, za aké obdobie a z akého poistného. Žalobca doručil súdu dňa 16.05.2018 doplnenie žaloby v zmysle uvedenej výzvy. Súd prvej inštancie vykonal rôzne lustrácie, ktorými sa mu nepodarilo žalovanú stotožniť. Uznesením č.k. -16 zo dňa 23.05.2018 žalobcu opätovne vyzval na doplnenie žaloby o riadne označenie žalovanej menom, priezviskom, adresou jej trvalého pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Žalobca reagoval podaním, doručeným súdu dňa 04.06.2018, v ktorom opravil označenie žalovanej. Lustráciou žalovanej v Registri obyvateľov Slovenskej republiky následne súd prvej inštancie zistil, že žalovaná dňa 06.07.2018 zomrela. Po oboznámení sa s uznesením Okresného súdu Trebišov sp. zn. , zo dňa 05.10.2018, ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke O. G., vydal uznesenie č.k. -24 zo dňa 21.01.2019, ktorým rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičom poručiteľky N. G., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. X. XXX/XX, E. (žalovaným). Uznesenie nadobudlo po doručení hybridnou poštou žalovanému právoplatnosť dňa 12.02.2019. Žalovaného následne vyzval

na vyjadrenie k žalobe uznesením č.k. -29 zo dňa 20.02.2019, ktoré žalovanému spolu so žalobou s prílohami a s poučením doručoval do vlastných rúk na adresu zistenú z rozhodnutia v dedičskom konaní. Žalovaný si zásielku po jej uložení nevyzdvihol a táto sa vrátila súdu dňa 22.03.2019 s poznámkou, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Na to súd prvej inštancie dňa 18.04.2019 zverejnil na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke oznámenie o podanej žalobe (zverejnenie trvalo do 22.05.2019). Následne dňa 21.06.2019 zverejnil oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vo veci dňa 28.06.2019 a v tento deň aj vyhlásil napadnutý rozsudok.

13. Na základe týchto zistení dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa dopustil procesného pochybenia pri doručovaní žaloby, pretože pre postup podľa ust. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> neboli splnené zákonné podmienky. Je totiž nepochybné, že súd prvej inštancie za účelom doručovania žaloby vôbec nezisťoval adresu žalovaného evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, hoci zákonným predpokladom procesného postupu podľa ust. je splnenie podmienok uvedených v ust. , teda za prvé, že sa súdu nepodarilo žalovanému žalobu doručiť na adresu podľa <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> , teda na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, a za druhé, že sa mu nepodarilo žalobu doručiť ani po vykonaní všetkých úkonov potrebných na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Z predloženého spisu vyplýva, že súd prvej inštancie sa pokúsil žalobu doručiť žalovanému na adresu uvedenú v rozhodnutí z dedičského konania, a keď sa mu žalobu na túto ním zvolenú adresu nepodarilo žalovanému doručiť, bez akýchkoľvek ďalších úkonov a bez samotného zistenia, akú adresu má žalovaný evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, jednoducho zverejnil na úradnej tabuli a na webovej stránke oznámenie o podanej žalobe a žalobu považoval po 15-tich dňoch od zverejnenia oznámenia za žalovanému doručenú. Z uvedeného je úplne zrejmé, že na postup podľa ust. neboli splnené zákonné podmienky. Je potom namieste konštatovať, že z dôvodu nenaplnenia zákonného predpokladu o doručení žaloby žalovanému potom nemohol súd prvej inštancie vo veci ani rozhodnúť. Keď napriek tomu rozhodol napadnutým rozsudkom, zaťažil konanie vadou, ktorú nie je možné v odvolacom konaní odstrániť.

14. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené tiež konštatuje, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom, keď o žalobe žalobcu rozhodol, hoci žalovanému žalobu (v súlade so zákonom) nedoručil, znemožnil žalovanému uplatnenie jemu patriacich procesných práv, nakoľko arbitrárnosťou svojho procesného postupu odňal žalovanému možnosť konať pred súdom, čím porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Ako už bolo uvedené vyššie, toto procesné pochybenie súdu prvej inštancie nie je možné v odvolacom konaní napraviť, nakoľko odvolací súd nemôže suplovať konanie pred súdom prvej inštancie, a hodnotiť argumentáciu žalovaného, ktorý naviac ani nepozná obsah žaloby, jej doplnenia a dôkazov, po prvýkrát v odvolacom konaní (porušil by zásadu dvojinštančnosti).

15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. v spojení s zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude postupovať procesne správne a po prejednaní veci opätovne o žalobe žalobcu rozhodne.

16. O náhrade trov konania (aj odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( a ).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).