Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/46/2019

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: I. B., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX, E., proti žalovaným: 1. OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31318916, so sídlom Štúrova 5, Bratislava, 2. AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., IČO: 46141341, so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, o návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 23.10.2019, podaným na tunajší súd dňa 30.11.2019, domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade nariadenia neodkladného opatrenia nasledovne :

Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe dohody o záložnom práve, ktorým je zabezpečená pohľadávka žalovaného v 1. rade z úverovej zmluvy č. XXX/ XXXX/XXHU zo dňa 30.06.2003 a dodatku č. 1 k tejto zmluve, a úverovej zmluvy č. XXX/XXXX/XXHU zo dňa 23.04.2004 k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nachádzajúcim sa v k. ú. E., obec E., okres J., zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX (ďalej len „Nehnuteľnosť“) a to až do právoplatnosti rozhodnutia v konaní vo veci samej.

Žalovaný v 2. rade je povinný zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby Nehnuteľnosti a to až do právoplatnosti rozhodnutia v konaní vo veci samej.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil nasledovnými skutočnosťami:

· v apríli 2016 podal žalovaný v 1. rade voči žalobcovi žalobu ( konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. ), a to bazírujúc na ad a/ zmluve č. XXX/XXXX/XXHU. zo dňa 30.06.2003 a dodatku č. 1 k tejto zmluve, a ad b/ zmluve č. XXX/XXXX/XXHU zo dňa 23.04.2004, ktorou žalovaný v 1. rade vyjadril požiadavku na úhradu dlhu rádovo vo výške 70.000,00 eur, · žalobca namieta platnosť oboch vyššie uvedených zmlúv spolu s dodatkom. Uviedol, že sa s otázkou posúdenia primeranosti zmluvných podmienok vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, nekalých obchodných praktík OTP banky a všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore s právom, obrátil na Komisiu na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pri Ministerstve spravodlivosti SR, kde Komisia v septembri 2017 vyjadrila pochybnosti o právnej korektnosti cit. bankovej úverovej zmluvy, · žalovaný v 1. rade predložil v konaní vedenom na OS BA II pod sp.zn. výpočet dlhu žalobcu voči žalovanému, ktoré sú nepravdivé, nepresné,

· žalobca namieta premlčanie pohľadávky žalovaného v 1. rade, nakoľko podľa žalobcu v zmysle čl. IV.13 zmluvy č. 091/2010/03HU zo dňa 30.06.2003 mal žalovaný vyhlásiť splatnosť úveru, pričom išlo o prelom rokov 2006/2007, a od tejto doby je podľa žalobcu určujúci čas pre plynutie premlčania, · v októbri 2018, napriek prebiehajúcemu konaniu vedenom na OS BA II pod sp.zn. , žalocovi oznámil žalovaný v 2. rade, že mieni pristúpiť k dražbe Nehnuteľnosti, · v evidencii katastra je uskutočnený zápis záložného práva v prospech žalovaného v 1. rade, podľa V-1200/04 zo dňa 07.05.2004 na rozostavanú stavbu na parcele č. XXX/XX a na pozemky parc. č. XXX/ XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, pričom v čl. II ods. 1 zmluvy č. XXX/XXXX/XXHU zo dňa 23.04.2004, je definované, že ide o rozostavaný dom na parc. č. XXX/XX, XXX/XX a parc. č. XXX/XX. Predmetom záložného práva teda nie je podľa žalobcu parc. č. XXX/XX, · žalovaný v 2. rade nechal vyhotoviť 2 znalecké posudky na Nehnuteľnosť, kde podľa žalobcu došlo k podhodnoteniu ceny Nehnuteľnosti, nakoľko v januári 2019 bola znalcom ohodnotená Nehnuteľnosť sumou vo výške 239.000,00 eur a v septembri 2019 bola ďalším znalcom ohodnotená Nehnuteľnosť sumou vo výške 214.000,00 eur, · žalovaný v 1. rade by po uspokojení „výťažku z predaja“ Nehnuteľnosti získal plnenie, ktoré mu nepatrí a žalobca s rodinou by prišli o obydlie, · žalobca zároveň dôvodnosť žaloby, a teda premlčanie záložného práva poukazuje na: rozhodnutie OS Pezinok, č.k. zo dňa 03.06.2013, rozsudok KS v Nitre, č.k. 8Co/162/2008zo dňa 30.10.2008, uznesenie NS ČR č.k. zo dňa 25.04.2007, rozsudok NS ČR č.k. zo dňa 21.12.2010, Nález ÚS ČR č. zo dňa 01.11.2011, nález ÚS ČR č. zo dňa 30.09.2009, uznesenie ÚS ČR č. zo dňa 14.05.2008.

3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca súdu predložil nasledovné dôkazy, ktoré boli súčasťou CD nosiča :

· Oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalovaným v 2. rade zo dňa 15.10.2018, · Výzva žalovaného v 2. rade zo dňa 15.10.2018 na vykonanie obhliadky na účely jej ohodnotenia dňa 05.11.2018, · Znalecký posudok na ohodnotenie nehnuteľnosti, Nehnuteľnosť ohodnotená na 214.000,00 eur - znalec O.. S. U., · Znalecký posudok na ohodnotenie nehnuteľnosti, Nehnuteľnosť ohodnotená na 249.000,00 eur - znalec O.. D. Q., H.., · Zmluva o hypotekárnom úvere č. XXX/XXXX/XXHU zo dňa 30.06.2003, · Dodatok č. 1 zo dňa 26.11.2003 k Zmluve o hypotekárnom úvere č. XXX/XXXX/XXHU, · Zmluva o hypotekárnom úvere č.XXX/XXXX/XXHU zo dňa 23.04.2004, · Žaloba o zaplatenie sumy 69.572,00 eur podaná na OS BA II žalovaným v 1. rade, · Replika k žalobe OTP Banka Slovensko, a.s., · Protest voči postupu dražobnej spoločnosti a opakovaná námietka voči obsahu znaleckého posudku O.. S. U. zo dňa 22.10.2018, · Nesúhlas s výkonom záložného práva formou Dobrovoľnej dražby, · Rozsudok ECHR z 18. júla 2013 vo veci: D. T. proti B. - I. no. XXXX/XX, · Odpoveď MS SR na žiadosť zo dňa 11.09.2017, · LV č. XXXX - k. ú. E., obec E. okres J., · Foto lokality

4. Podľa (ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa ( ďalej len ), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

12. Podľa , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

13. Neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené ( teda nemusia byť nepochybne preukázané ) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

14. Neodkladné opatrenie možno nariadiť pre obavu, že by výkon súdneho rozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený, aj keď rozhodnutie zatiaľ nebolo vydané, ale prebieha konanie, v ktorom by mohlo byť vydané. V takomto prípade však ide o celkom výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu, takže o to viac musia byť dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by výkon rozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený a kumulatívne, že žalobca má pohľadávku alebo iný nárok, a že mu tento nárok bude priznaný súdnym rozhodnutím.

15. V dôsledku vykonania dobrovoľnej dražby, ku ktorej nepochybne bolo zo strany žalovaného 1/ (ďalej len „žalovaný“) už pristúpené, by mohlo dôjsť k nezvratnému zásahu do vlastníckych práv žalobcu k nehnuteľnostiam, avšak na druhej strane má súd za to, že žalobca v konaní neosvedčil ním tvrdené skutočnosti, na ktoré sa odvolával v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, týkajúce sa ním tvrdenej spornosti úverovej pohľadávky a záložného práva, predovšetkým ich premlčanie. Žalobca tak síce osvedčil existenciu nebezpečenstva spočívajúceho v hrozbe možnej straty vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, slúžiacim ako jeho obydlie (je nesporné, že zrealizovaním dobrovoľnej dražby (ak by táto nebola neskôr súdom určená za neplatnú) nepochybne dôjde k strate vlastníckeho práva žalobcu k týmto nehnuteľnostiam), avšak súčasne neosvedčil i existenciu nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana. V tomto smere súd uvádza, že realizácia záložného práva k nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe podľa je zákonom prípustným prostriedkom výkonu záložného práva pre prípady, kedy nastala splatnosť pohľadávky zabezpečenej týmto záložným právom a nebola dlžníkom riadne a včas uhradená (ide o dovolený výkon práva, čo vylučuje jeho protiprávnosť). Z uvedeného potom vyplýva, že každá realizácia záložného práva na dobrovoľnej dražbe predstavuje síce súčasne i zásah do vlastníckeho práva záložcu, avšak tento zásah je súčasne (ak sú splnené všetky zákonné podmienky) právom aprobovaný (dovolený). Možno preto uzavrieť, že nie každý výkon záložného práva cestou dobrovoľnej dražby automaticky znamená neoprávnený zásah do vlastníckych práv záložcu (práve naopak ide o dovolený spôsob realizácie záložného práva). V danej veci žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia argumentoval potrebou jeho nariadenia predovšetkým z dôvodu, že úverová pohľadávka ako i záložné právo majú byť premlčané, obe úverové zmluvy (vrátane dodatku č. 1) nespĺňali zákonné náležitosti a obsahovali viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, tiež neplatnosť ujednania zálohu a napokon cena nehnuteľností určená znaleckými posudkami (najmä neskorším znaleckým posudkom) pre účely dražby je značne podhodnotená všeobecnej cene dražených nehnuteľností. Hoci tieto žalobcom nastolené otázky sú predovšetkým otázkami, ktoré majú byť riešené až v rámci konania vo veci samej, je potrebné sa k nim (z pohľadu osvedčenia nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana), vyjadriť už v tomto štádiu konania, nakoľko v opačnom prípade, by bez ďalšieho bol daný vždy dôvod pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia (zakazujúcemu záložnému veriteľovi vykonať záložné právo), iba samotnou hrozbou realizovania záložného práva na dobrovoľnej dražbe. Inak povedané, ak

by súdy nezaujali (hoci právne nezáväzne pre vec samu) svoj predbežný názor aj k týmto otázkam (v rámci toho, či mali osvedčený samotný nárok, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana), museli by bez ďalšieho vyhovieť všetkým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúcim k uloženiu povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva záložným veriteľom, iba s odôvodnením, že začatím dobrovoľnej dražby je ohrozené vlastnícke právo záložcu. Takéto situácie by sa potom mohli záložcami (ktorí si riadne nesplnili svoje úverové povinnosti) zneužívať, nakoľko pre zamedzenie výkonu práva záložného veriteľa by postačovalo, aby bolo preukázané začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom a súd by musel ich návrhom bez ďalšieho vyhovieť. Navyše takýto postup by mohol dospieť až do takého štádia, kedy by skutočne došlo k premlčaniu záložného práva, nakoľko by sa tým záložnému veriteľovi bránilo v začatí jeho výkonu - uplatňovaní práva v premlčacej lehote (vždy by musel od dražby upustiť a po uplynutí premlčacej doby by potom záložca pri následnej dražbe resp. pred ňou už namietal premlčanie záložného práva).

16. V prípade námietky premlčania uplatneného práva sa súdy musia vysporiadať najskôr s touto otázkou a v prípade dôvodnosti jej vznesenia sa už ďalším meritom sporu nezaoberajú, nakoľko ide o prvotný dôvod pre zamietnutie takejto žaloby. Ak by skutočne bolo záložné právo premlčané, ide o dôvod určenia jeho neexistencie vo veci samej, nakoľko ide o prípustnú záložcom vznesenú obranu proti záložnému právu, ktoré z tohto dôvodu nemožno ani v budúcnosti vykonať. Záložca teda môže podať žalobu o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti, ak je toto premlčané, a dovolať sa jeho premlčania i v konaní o určenie jeho neexistencie (príp. konaní o zákaz jeho výkonu), ak má na takomto určení naliehavý právny záujem. Ak preukáže záložný dlžník, že záložný veriteľ uplatnil (môže uplatniť) právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu (až) po uplynutí stanovenej doby, a ak sa dovolá premlčania záložného práva, nemožno zamietnuť jeho žalobu o určenie, že tu ( premlčané) záložné právo nie je, len s poukazom na to, že premlčanie nie je dôvodom zániku záložného práva a že premlčané záložné právo "ani po zamietavom právoplatnom rozhodnutí súdu nezaniká" a je iba "oslabené o tzv. nárok a jedná sa o tzv. naturálne právo". Ak sa záložný dlžník dovolal (dôvodne) premlčania záložného práva, je totiž nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu a že záložné právo nemôže naďalej (ani v budúcnosti) byť spôsobilým právnym prostriedkom pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Opačný názor vo svojich dôsledkoch popiera význam premlčania záložného práva a priznáva súdnu ochranu, prejavujúcu sa zamietnutím žaloby, ktorá smerovala proti výkonu premlčanom práva, hoci - ako vyplýva z ustanovenia tretej vety - premlčané právo nemožno priznať“ (nález ÚS SR sp. zn. ). ak by skutočne bolo záložné právo v danej veci premlčané, a teda by ho nebolo možné v budúcnosti vykonať, bolo by nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia dôvodné. Podľa tretia veta , záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Z uvedeného vyplýva, že premlčanie záložného práva (ako práva majetkového) nie je vyňaté z premlčania, a pokiaľ sa toto týkalo nehnuteľností, záložné právo sa premlčuje v 3 ročnej premlčacej lehote od kedy ho bolo možné vykonať po prvý raz (t.j. od splatnosti pohľadávky, ktorú zabezpečuje). Záložné právo sa však nepremlčí skôr, než ním zabezpečená pohľadávka. V danej veci má, zatiaľ z listín založených v spise, súd za to, že nedošlo k premlčaniu úverovej pohľadávky a tým ani záložného práva ( tretia veta ). V danej veci žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosť úveru zmluvy č. 091/2010/03HU zo dňa 30.06.2003 v spojení s dodatkom č. 1 v zmysle čl. IV. bod 13. písm. e) predmetnej zmluvy (ako vyplýva z priloženej žaloby o zaplatenie sumy 69.572,- eur s prísl. zo dňa 19.04.2016, doručenou na OS BA II dňa 21.04.2016, potom, čo žalobca nesplácal úver v súlade s uzavretou zmluvou o úvere bol žalovaným vyzvaný listom zo dňa 01.04.2015 na uhradenie splatného záväzku voči žalovanému) listom zo dňa 07.05.2015, s účinnosťou k 19.06.2015, a predčasnú splatnosť úveru zmluvy č. 063/2014/04HU zo dňa 23.04.2004 v zmysle čl. IV. bod 13. písm. e) predmetnej zmluvy (ako vyplýva z priloženej žaloby o zaplatenie sumy 69.572,- eur s prísl. zo dňa 19.04.2016, doručenou na OS BA II dňa 21.04.2016, potom, čo žalobca nesplácal úver v súlade s uzavretou zmluvou o úvere bol žalovaným vyzvaný listom zo dňa 01.04.2015 na uhradenie splatného záväzku voči žalovanému) listom zo dňa 17.06.2015, s účinnosťou k 20.07.2015. Celkový záväzok (splatný aj nesplatný) žalobcu voči žalovanému bol vyčíslený na sumu 69.572,00 eur s príslušenstvom. Na žalovaného tak koniec premlčacej 3 ročnej lehoty (ohľadne úverovej pohľadávky i záložného práva) pripadol na deň 19.06.2018 (čo sa týka zmluvy č. 091/2010/03HU zo dňa 30.06.2003) a deň 20.07.2018 (čo sa týka zmluvy č. 063/2014/04HU zo dňa 23.04.2004). Žalovaný podal na súd žalobu o zaplatenie úverovej pohľadávky dňa 21.04.2016 (konanie vedené pod sp. zn. ), t.j. počas premlčacej lehoty. Podľa , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje,

premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Z uvedeného potom vyplýva, že k dnešnému dňu nie je úverová pohľadávka premlčaná, nakoľko žalovaný si ju včas uplatnil žalobou na súde. Nakoľko nedošlo k premlčaniu úverovej pohľadávky, nemohlo dôjsť ani k premlčaniu samotného záložného práva s poukazom na tretia veta . Žalobca doposiaľ neosvedčil, že úverová pohľadávka ako i záložné právo sú už t.č. premlčané a že žalovaný pristupuje k výkonu premlčaného záložného práva. Tento základný argument žalobcu pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia tak nebol daný.

17. Za nedôvodnú vyhodnotil súd i ďalšiu argumentáciu žalobcu (a teda osvedčenie danosti nároku, ktorému sa má dočasne poskytnúť ochrana neodkladným opatrením), a teda tvrdenie žalobcu, že obe úverové zmluvy spolu s dodatkom sú neplatné. Žalobca neosvedčil v čom konkrétne, resp. v akých častiach spočíva neplatnosť uvedených zmlúv, iba odkázal na priložené podanie žalobcu zo dňa 20.05.2016 ako aj text listu MS SR. Súd predovšetkým uvádza, že skúmanie týchto otázok patrí do konania v merite veci.

18. Vzhľadom k tvrdeniu žalobcu o danom rozpore medzi tým ako je uskutočnený zápis záložného práva v evidencii katastra a ako je definovaný zmluvne predmet záložného práva - čl. II. ods. I. zmluvy č. XXX/ XXXX/XXHU zo dňa 23.04.2004, kde nie je v zmluve uvedená parcela č. 170/56, súd uvádza, že ide o de facto totožnú parcelu určenú v čase uzatvárania predmetnej zmluvy ako parc. č. XXX/XX., z ktorej (ako to vyplýva z nákresu znaleckého posudku a aj z návrhu) neskôr vznikla (v čase pred zápisom záložného práva do evidencie katastra) parc.č. XXX/XX (ako ostatná plocha, na ktorej je t.č. bazén).

19. K podozreniu žalobcu, že pri vyhotovení znaleckých posudkov došlo k výraznému podhodnoteniu súd uvádza, že všeobecná hodnota zálohu stanovená znaleckým posudkom je vždy len znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorá by mala byť dosiahnutá na trhu v podmienkach voľnej súťaže. Nie je to však skutočná trhová hodnota zálohu, pretože skutočnú trhovú hodnotu zálohu je možné zistiť len prostredníctvom voľnej súťaže a trhu, kedy dôjde k stretu ponuky a dopytu a vygenerovaniu trhovej ceny. Práve verejná dražba je miestom takejto voľnej súťaže, kde sa v danom čase stretnú ponuky všetkých záujemcov o záloh a výsledkom je určenie trhovej ceny, t. j. najvyššej ceny, za ktorú je záloh v čase jej konania možné predať. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom v prípade dražby slúži tak iba ako orientačná hodnota pre stanovenie najnižšieho podania, pričom cena dosiahnutá dražbou nie je priamo závislá na všeobecnej hodnote predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Najlepším indikátorom skutočnej trhovej ceny je práve samotná dražba. Súd tiež na okraj uvádza, že žalobca mohol od vyhlásenia úveru za predčasne splatný, sám predať záloh a z výťažku vysporiadať svoje záväzky v plnom rozsahu.

20. Podľa , navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona ().

21. Podľa § 33 ods. 2, 4 cit. zákona, navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť. Navrhovateľ dražby zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať. Ak by potom aj vznikla žalobcovi z tohto dôvodu (podhodnotenia ceny dražených nehnuteľností) majetková ujma, vznikne mu právo sa samostatnou žalobou domáhať náhrady škody od žalovaného.

22. Keďže pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné osvedčiť splnenie všetkých predpokladov t.j. aj osvedčenie danosti nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, súd mal za to, že táto podmienka v danom prípade zo strany žalobcu splnená nebola. Hoci žalobcovi hrozilo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy (zrealizovaním dobrovoľnej dražby), aj tak nebolo možné návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, nakoľko žalobca súčasne neosvedčil i ďalší predpoklad pre jeho vydanie a to, osvedčenosť nároku, ktorému sa mala neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana.

23. Na základe vyššie uvedených skutočností súd v zmysle návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

25. Nakoľko žalobca je v zmysle o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ako spotrebiteľ osobne oslobodený od poplatkovej povinnosti, súd nevyzýva žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,- Eur v zmysle položky 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov ( príloha ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré môžu strany sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. v spojení s , , ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. .