Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-36-2024.pdf
PDF · 117.3 KB
Case nature
Subarea
5Co/36/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobkyne A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., právne zastúpená advokátom JUDr. Ing. Adrián Cupák, so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, IČO: 40 803 350 proti žalovanému A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., právne zastúpený advokátom JUDr. Matúš Hrib, so sídlom Tehelná 46, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č.k. 8C/42/2024-25 zo dňa 23. mája 2024, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku I. s tým, že vymedzuje čas trvania uloženej povinnosti do dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a vo výrokoch II. a V..
II. Odmieta odvolanie proti výrokom III. a IV..
III. Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Zakazuje žalovanému vstup do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci D., a to rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele XXX/XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre obec D., k. ú. D., okres E., evidované F. G. E., katastrálny odbor. II. Zakazuje žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že pokiaľ by strany sporu boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. III. Žalobkyňa je povinná do 30 dní od právoplatnosti neodkladného opatrenia podať na súd návrh na rozvod manželstva. IV. Poučuje žalovaného, že môže podať žalobu voči žalobkyni na ochranu svojich vlastníckych či užívacích práv k danej nehnuteľnosti a toto neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán môže súd zrušiť v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. e), g), h), § 328 ods. 2, § 329 ods. 1 prvá veta, § 330 ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému nevstupovať do domu, v ktorom spolu bývali a aby sa k nej nepriblížil, a to na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že so žalovaným sú manželia a v súčasnosti aj spolu s ich dvoma synmi bývajú v rodinnom dome súp. č. XXX v obci D.. Manžel ju dlhší čas fyzicky a psychicky týra. Situácia vyvrcholila fyzickým napadnutím zo strany žalovaného dňa 02.05.2024. Po fyzickom napadnutí bola ošetrená a následne hospitalizovaná 03.05.2024 do 06.05.2024. Z lekárskej správy zo dňa 02.05.2024 jej bola stanovená diagnóza: H. F. I. J. K. L. (D.) I. J.. Z prepúšťacej správy zo dňa 06.05.2024 vyplýva diagnóza, ktorú spôsobil žalovaný: F. B. K. H. J. M. N. I. E.. Manžel je patologicky žiarlivý a kvôli tomu sa liečil aj na H. L. H.. Vrátil sa dňa 24.04.2024. Na základe toho vo svojom dome vymenila všetky zámky na dverách a na bránke. Žalovaný trpel akútnym zhoršením psychického stavu s prítomnosťou depresívnych symptómov a sebapoškodzovacími tendenciami, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu. Dôvodom hospitalizácie bola dekompenzácia psychického stavu, ťažká depresívna porucha po suicidálnom pokuse. Žalovanému bola stanovená diagnóza: O..X K. H. K. O. P. K. Q. H. F.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a psychický stav žalovaného má obavy o svoj život. Všetky uvedené skutočnosti uviedla aj počas výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní dňa 02.05.2024. Žalovaný sa momentálne nachádza vo R., kde pracuje. Na preukázanie svojich tvrdení pripojila výpis z listu vlastníctva č. XXX, rodné listy maloletých, zápisnicu F. S. H. P. L. E. o výsluchu poškodenej zo dňa 02.05.2024, odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky, prepúšťaciu správu N. K.. T. E. E. K., lekársku správu a sobášny list.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť z dvoch dôvodov - jedným je bezodkladná úprava právnych pomerov a druhým je potreba zamedziť zmareniu exekúcie. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pri ich nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzakladanejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť úpravy pomerov, pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Tieto skutočnosti pritom musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), g) i h) zákona č. 160/2015 Z. z. je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V prospech skutkových tvrdení žalobkyne svedčí lekárska správa zo dňa 02.05.2024 a prepúšťacia správa nemocnice zo dňa 06.05.2024 a skutočnosť, že na F. S. H. P. L. E., na odbore M. H., bolo žalobkyňou voči žalovanému podané trestné oznámenie za jej fyzické napadnutie. Tieto skutočnosti viedli k záveru o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nariadil z dôvodu, aby zabránil akejkoľvek forme násilia (fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy priameho a nepriameho nátlaku) žalovaného voči žalobkyni, prípadnému útoku žalovaného voči žalobkyni, ktorý je vzhľadom na žalobkyňou opísané doterajšie správanie sa žalovaného možné očakávať. V tejto súvislosti uviedol, že právo na ochranu života a zdravia žalobkyne, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu. Obmedzenie práv žalovaného nariadeným neodkladným opatrením vychádza z úvahy, že pri strete základných ľudských práv (právo na ochranu života a zdravia, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života) je potrebné právo násilníka obmedziť, pretože súd považuje právo žalobkyne na ochranu života a zdravia za prioritné. Pred nariadením neodkladného opatrenia preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Žalobkyňa svojimi tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku. Preukázané násilné správanie zo strany žalovaného nepochybne dostatočne osvedčuje potrebu nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým bude žalobkyňa a maloleté deti preventívne chránené tým, že žalovaný nemôže vstupovať do domu, v ktorom žalobkyňa a maloleté deti bývajú. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia voči žalovanému v navrhovanom znení je dôvodný, preto žalovanému zakázal vstup do rodinného domu, kde spoločne so žalobkyňou bývali.
5. Súčasne z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Túto vzdialenosť považoval za dostatočnú, pričom týmto súd poskytne žalobkyni a ich maloletým deťom ochranu pred možným budúcim negatívnym konaním zo strany žalovaného a žalovanému zároveň za predpokladu rešpektovania zákazu nariadeného týmto neodkladným opatrením nijaká ujma nevznikne. Vzdialenosť zákazu priblíženia sa je podľa názoru súdu
dostačujúca na prevenciu ďalších prípadných útokov žalovaného a zároveň neprimerane neobmedzuje slobodu jeho pohybu. Toto obmedzenie sa nevzťahuje sa situácie, keď žalobkyňa dá súhlas na to, aby sa žalovaný priblížil aj na bližšiu vzdialenosť a rovnako sa nevzťahuje na situácie, keď sa má žalobkyňa a žalovaný ocitnúť spolu v budove súdu alebo iného orgánu verejnej moci.
6. Súd prvej inštancie zároveň v zmysle § 337 zákona č. 160/2015 Z. z. poučil žalovaného, že môže podať žalobu voči žalobkyni na ochranu svojich vlastníckych či užívacích práv k danej nehnuteľnosti a toto neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán môže súd zrušiť v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Súčasne zaviazal aj žalobkyňu, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto neodkladného opatrenia podala na súd návrh na rozvod.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa zásady úspechu a keďže návrhu žalobkyne bolo v celom rozsahu vyhovené, a teda žalobkyňa mala v predmetnej veci plný úspech, v danom prípade žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalovanému. Zároveň uviedol, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
8. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. e), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“). Namietal, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v podstate len na tvrdeniach žalobkyne a jediným dôkazom týkajúcim sa jeho správania bola zápisnica o podaní trestného oznámenia. Mal za to, že súd nemal ničím osvedčené tvrdenia v takom rozsahu, aby uvedené bolo postačujúcim podkladom pre tak závažné obmedzenia, aké mu boli uložené. Žalobkyňa nepredložila a ani neoznačila vo svojich tvrdeniach žiaden právny dôkaz, ale ponúka skreslené a klamlivé tvrdenia o jeho konaní. Poukázal na to, že predložené lekárske správy sa týkajú jeho zdravotného stavu počas hospitalizácie a zdravotného stavu žalobkyne zo dňa 02.05.2024, v ktorej sa uvádzalo, že mala byť napadnutá inou osobou a v prepúšťacej správe zo dňa 06.05.2024 sa už uvádzalo, že mala byť napadnutá manželom. Čo sa týka samotných správ o zdravotnom stave, nie je možné z nich vyvodiť záver o tom, žeby tvrdenia o spôsobe a rozsahu napadnutia zodpovedali reálnej skutočnosti. V celom rozsahu poprel priebeh udalostí popísaných žalobkyňou, nakoľko nie sú pravdivé a sú podsúvané vedome nepravdivo s cieľom ho poškodiť. Uviedol, že dlhodobo pracuje vo R. na turnusy, pričom je niekoľko týždňov v zahraničí a potom sa vracia na týždeň, dva domov. K samotnému spolunažívaniu uviedol, že bolo normálne, bežné a nemali zásadné problémy, vychovávali spolu synov. V zahraničí pracoval, aby zabezpečil pre rodinu vyšší štandard. Pred dvoma mesiacmi mu manželka oznámila, že s ním nechce žiť, čo bol pre neho obrovský šok a v slabej chvíli sa zrútil a pokúsil o samovraždu. Následne, a to aj na popud manželky absolvoval liečbu na H. L. H., pričom počas liečby doniesla manželka nejaké jeho osobné veci do bytu jeho rodičov. Spomínaného dňa išiel na adresu spoločného bydliska, ale len s cieľom prevzatia pneumatík, keďže išlo o reálnu potrebu prezutia a rodičov zavolal pre istotou a zachovanie pokoja. Poprel, aby manželku udrel päsťou do tváre, či ju ohrozoval, naháňal a podobne. Uviedol, že žalobkyňa po jeho príchode začala pred deťmi bezdôvodne kričať a hlavne slovne útočiť na neho, potom sa na schodoch šmykla a zrejme si spôsobila aj zranenie členka, avšak bez toho, aby mal na tom akýkoľvek podiel. Na preukázanie svojich tvrdení predložil čestné prehlásenia svojich rodičov. Poprel, žeby žalobkyňu sledoval alebo obťažoval, v dome v jej spoluvlastníctve bol len raz, tak ako uviedol. Počas jeho prítomnosti na E. mu nechala aj deti, pričom raz sa stalo, že po ceste do C. auto začalo trúbiť, na čo reagoval mladší syn tak, že volal mamke, či to ona trúbi, lebo sa to dá aj na diaľku cez aplikáciu. Z uvedeného je zrejmé, že došlo len k jedinému incidentu a toho času je opäť pracovne vo R., preto mal za to, že neboli osvedčené okolnosti, ktoré by osvedčovali vydanie napadnutého uznesenia. Z právneho hľadiska sú nariadené obmedzenia výrazným zásahom do jeho práv. Ďalej poukázal na časový aspekt predložených dôkazov s tým, že sa mu javí, že jeho manželka mohla postupovať účelovo, nakoľko po vyšetrení musela ísť zjavne domov, potom odišla vypovedať na políciu, kde výpoveď skončila o 00:25 hod a následne ďalší deň po práci opäť išla do nemocnice a nechala sa hospitalizovať. Uvedené by mohlo byť podľa jeho názoru ovplyvnené jej vzdelaním i jej prácou a je mu ľúto, že ho takto obvinila. Napokon poukázal na to, že zákon vraví o dočasnom charaktere zákazu a o zákaze kontaktovania, resp. priblíženia, avšak vo výroku I. nie je dočasnosť vstupu vymedzená a z ďalších výrokov nevyplýva, pričom táto dočasnosť nie je vyjadrená ani v samotnom návrhu žalobkyne. Záverom uviedol, že podozrenie z násilia nebolo dostatočne osvedčené, preto súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, iné dôkazy nevykonal a následne vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh zamietne a žalobkyňu zaviaže k náhrade všetkých trov konania.
9. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že k svojmu návrhu predložila dôkazy, preto nie je pravdou, že súd nariadil neodkladné opatrenie len na základe jej tvrdení. Poukázala na to, že dôkazy na seba nadväzujú v logických a aj časových súvislostiach a žalovaný sa nesnaží v logických a časových súvislostiach vysvetliť priebeh skutku, či vysvetliť, ako sa mohla zraniť. Podotkla, že hneď po incidente nebolo nariadené neodkladné opatrenie, takže žalovaný mal vedomosť o jej zraneniach a o tom, že bola hospitalizovaná. Naviac aj po nariadení neodkladného opatrenia ju žalovaný napadol, pričom pri skutku bolo prítomných viacero svedkov a aj za tento skutok podala trestné oznámenie, z ktorého podstatnú časť uviedla vo svojom vyjadrení a ako prílohu vyjadrenia pripojila aj Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu a doručenku. Uviedla, že žalovaný sa prevdepodobne podaným odvolaním snaží nepriznať svoju vinu v trestnom konaní a čo sa týka čestných vyhlásení jeho rodičov, tak tieto dôkazy nemajú žiadnu váhu, len kryjú konanie svojho syna a samých seba. Na základe vyššie uvedeného navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.
10. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo výroku I. je čiastočne dôvodné, vo výroku II. a V. nie je dôvodné a vo výroku III. a IV. je potrebné ho odmietnuť.
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
13. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca namieta nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p.).
14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
15. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p., nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
18. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) C.s.p., písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
19. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p., sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
20. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
21. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
22. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
23. Podľa § 386 písm. b) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
24. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.
25. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.
26. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).
27. Neodkladné rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môžu byť kedykoľvek na návrh zrušené (zhodne judikatúra Ústavného súdu SR, č. k. IV. ÚS 46/2013). Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo/3/2010 z 29.07.2010).
28. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) C.s.p. vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
29. Ak ide o účinky tohto druhu neodkladného opatrenia, najzávažnejší je zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto [písm. f)], kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie [písm. g)] a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť [písm. h)], ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Kumulácia neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. e) až h) C.s.p. nie je vylúčená. (E., O.. § 325 [Obsah neodkladného opatrenia]. In: R., B., FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1240, marg. č. 11.)
30. Žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia zákazu žalovanému vstúpiť do nehnuteľnosti – rodinného domu špecifikovaného v podanom návrhu, pričom súd prvej inštancie návrhu žalobkyne v tejto časti vyhovel. Odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu napadnutého uznesenia dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, teda že žalobkyňa v konaní dostatočne osvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúcom v zákaze žalovanému (manželovi žalobkyne) vstúpiť do špecifikovaného rodinného domu. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa svoje tvrdenia o fyzickom napadnutí zo strany žalovaného v tomto konaní dostatočne osvedčila, keďže nielen zo samotného trestného oznámenia, ale hlavne aj z predloženej lekárskej správy zo dňa 02.05.2024 a prepúšťacej správy nemocnice zo dňa 06.05.2024 vyplynulo, že žalobkyňa bola po opísanom konaní žalovaného nútená vyhľadať odbornú lekársku pomoc, a to nielen v deň fyzického útoku zo strany žalovaného, ale pre pretrvávajúce zdravotné problémy aj nasledujúci deň po fyzickom útoku, čo napokon vyústilo do jej hospitalizácie v nemocnici, a to po dobu troch dní. Napokon aj z časového hľadiska (datovania predložených dôkazov) mal odvolací súd za to, že žalobkyňa osvedčila ňou tvrdené skutočnosti, a teda že osvedčované skutočnosti sa javia ako pravdepodobné. V tomto smere tak nebolo možné prisvedčiť odvolacím námietkam žalovaného v tomto smere, keďže z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie nevychádzal len čisto z tvrdení žalobkyne, ale aj s ňou predložených dôkazov, teda na základe uvedeného tvrdenia žalobkyne mal za osvedčené. Naproti tomu odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania nijako relevantne nespochybnil tvrdenia a dôkazy žalobkyne, len poprel ňou opísaný skutkový priebeh stretnutia dňa 02.05.2024. Žalovaný síce k podanému odvolaniu priložil aj čestné vyhlásenia svojich rodičov, avšak týmito dôkazmi nemal odvolací súd osvedčený iný skutkový stav, ako tomu bolo v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd dáva do pozornosti, že čestné prehlásenia rodičov žalovaného boli do istej miery totožné vo vetných konštrukciách a tiež neboli odvolacím súdom považované za dostatočne vierohodné, keďže ide o čestné prehlásenia rodičov žalovaného, ktorými sa podľa názoru odvolacieho súdu snažili pomôcť žalovanému v tejto situácii. Na tomto mieste je tiež potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa rovnako preukázala svoje tvrdenia o tom, že žalovaný bol už v nedávnej minulosti hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení pre nadmernú žiarlivosť, depresiu a suicídne sklony, preto je namieste dôvodná obava, že žalovaný môže v budúcnosti pokračovať vo svojom konaní vo vzťahu k žalobkyni, prípadne toto svoje konanie voči nej stupňovať. Napokon o uvedenom svedčí aj správanie žalovaného po vydaní napadnutého uznesenia, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, kedy žalobkyňa opätovne podala trestné oznámenie na žalovaného pre jeho ďalšie najmä fyzické násilie, ktorého sa mal voči žalobkyni dopustiť, keď doniesla deťom veci do miesta, kde sa zdržiavali, t.j. do miesta trvalého bydliska svokrovcov a žalovaného. Na základe vyššie uvedeného má rovnako aj odvolací súd nepochybne za to, že žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery a žalovanému zakázať vstupovať do rodinného domu. Odvolací súd nesúhlasil ani s tvrdeniami žalovaného o tom, že ide o výrazný zásah do práv žalovaného, keďže spomínaná nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej otca, pričom žalovaný sa v dôsledku takto nariadeného neodkladného opatrenia neocitne bez strechy nad hlavou, keďže v prípade, ak je po turnuse doma, tak býva u svojich rodičov, ktorí bývajú cca 300 metrov od spomínaného rodinného domu, vo vzťahu ku ktorému bol žalovanému uložená zákaz vstupu. Túto námietku tak odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
31. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že vo výroku I. nie je vymedzená dočasnosť zákazu, a to s poukazom na zákonné znenie § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p.. V tomto smere odvolací súd prisvedčil tejto odvolacej námietke žalovaného, keďže výrok I. tak, ako bol formulovaný v napadnutom uznesení nateraz predstavuje v podstate neobmedzený zákaz žalovanému vstúpiť do špecifikovanej nehnuteľnosti, pričom
sám zákon (§ 325 ods. 2 písm. e) C.s.p.) hovorí o dočasnosti uvedeného zákazu. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie uložil žalobkyni výrokom III. napadnutého uznesenia podať do 30 dní od právoplatnosti neodkladného opatrenia na súd návrh na rozvod manželstva, odvolací súd vzhliadol za potrebné vymedziť časové trvanie povinnosti uloženej vo výroku I. práve do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. V prípade, ak súd právoplatným rozsudkom vo veci samej rozhodne o rozvode manželstva medzi sporovými stranami, potom medzi sporovými stranami vo vzťahu k užívaniu dotknutej nehnuteľnosti nastane režim predvídaný v § 148 Občianskeho zákonníka v spojení s § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka.
32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne s tým, že zároveň doplnil čas trvania uloženej povinnosti do dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
33. Žalobkyňa sa podaným návrhom rovnako domáhala aj uloženia zákazu žalovanému priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, pričom súd prvej inštancie návrhu žalobkyne aj v tejto časti vyhovel. Odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu napadnutého uznesenia v tejto časti dospel opätovne k rovnakému záveru, ako súd prvej inštancie, teda že žalobkyňa aj v tejto časti osvedčila ňou tvrdené skutočnosti, a teda potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Ako už bolo uvedené vyššie, z tvrdení žalobkyne a ňou predložených dôkazov možno mať nateraz osvedčené, že žalovaný sa správa agresívne, fyzicky žalobkyňu napadol pri dvoch opísaných incidentoch, pričom prvé fyzické napadnutie si vyžiadalo nielen lekárske ošetrenie, ale aj hospitalizáciu žalobkyne. Z uvedeného tak možno mať za to, že obavy žalobkyne o jej život a zdravie sú dôvodné, tieto obavy žalobkyňa osvedčila a preto bude žiaduce a potrebné žalovanému nielen dočasne zakázať vstup do špecifikovanej nehnuteľnosti, ale zakázať mu aj priblíženie sa k žalobkyni na menej ako 10 metrov s výnimkou predvolaní na procesné úkony súdov, orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie má za to, že ani tento zákaz nepredstavuje výrazný zásah do práv žalovaného, keďže uvedená vzdialenosť má slúžiť ako prevencia prípadných ďalších útokov, pričom uložená vzdialenosť 10 metrov neprimerane ani neobmedzuje slobodu pohybu žalovaného, keďže tento sa môže naďalej slobodne pohybovať, avšak s povinnosťou vyhýbať sa žalobkyni.
34. Správnym výrokom vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách prvoinštančného konania.
35. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie aj vo výroku II. a V. ako vecne správne.
36. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že odvolanie podáva voči celému uzneseniu, t.j. aj voči výrokom III. a IV., preto sa odvolací súd zaoberal najprv zistením, či odvolanie proti týmto výrokom bolo podané oprávnenou osobou.
37. Odvolací súd poukazuje na to, že civilný sporový poriadok vo svojich ustanoveniach nezveruje každej strane sporu konania právo podať riadny opravný prostriedok, ale toto právo priznáva len tomu, v koho neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozhodnutie v neprospech strany sa prejavuje buď ako neúspech vo veci samej alebo ako neúspech v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre stranu sporu ujmu.
38. V predmetnom prípade žalovaný podal odvolanie voči výroku III., ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť do 30 dní od právoplatnosti neodkladného opatrenia podať na súd návrh na rozvod manželstva. Z uvedeného tak nepochybne vyplýva, že tento výrok nebol vydaný v neprospech žalovaného, keďže ho nezväzoval, ale zaväzoval žalobkyňu. Odvolací súd naviac zistil, že žalobkyňa dňa 17.06.2024 podala na súde prvej inštancie návrh na konanie o rozvod, pričom konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Rovnako aj v prípade výroku IV. nemožno konštatovať, že by uvedeným výrokom bolo rozhodnuté v neprospech žalovaného, keďže výrokom IV. bol súdom poučený o možnosti podať žalobu voči žalobkyni na ochranu svojich užívacích alebo vlastníckych práv k nehnuteľnosti, resp. o možnosti podať návrh na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov tak výroky III. a IV. uznesenia neboli vydané v neprospech žalovaného, čo znamená, že žalovaný nebol oprávnený v zmysle vyššie cit. ust. § 359 C.s.p. na podanie odvolania voči týmto výrokom.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolanie proti výrokom III. a IV. bolo podané neoprávnenou osobou, preto ho bolo potrebné v zmysle ust. § 386 písm. b) C.s.p. odmietnuť.
40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak že v konaní bola v prevažnej miere úspešná žalobkyňa aj napriek tomu, že odvolací súd doplnil čas trvania uloženej povinnosti do dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, preto jej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 C.s.p..
41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).