Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-50-2019.pdf
PDF · 78.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Csp/50/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. XX, o zaplatenie sumy 501,53 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 280,08 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 02.08.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 12%, o ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1./ Žalobca (pôvodne žalobu podávala spoločnosť VÚB a.s. Bratislava, avšak v dôsledku postúpenia pohľadávky došlo k zmene na strane žalobcu a vstup spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. do konania bol pripustený uznesením zo dňa 05.09.2019) sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 501,53 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 02.08.2016 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 31.05.2013 uzatvoril právny predchodca spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 6146700, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 700 eur a tento sa ju zaviazal vrátiť v 60 mesačných splátkach po 21,83 eura, avšak zaplatil iba sumu 698,56 eura, pričom ku dňu 19.07.2016 došlo k zosplatneniu pôžičky.
2./ Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil napriek tomu, že bol predvolaný z adresy bydliska uvedeného v REGOB a v úložnej dobe si predvolanie neprevzal a preto súd podľa § 180 CSP rozhodol, že sa bude pojednávať v jeho neprítomnosti.
3./ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že žalovaný dňa 31.05.2013 uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička vo výške 700 eur s tým, že žalovaný mal úver vrátiť v 60 mesačných splátkach po 21,83 eura a termín konečnej splatnosti v zmluve bol dohodnutý ako 05/2018. Ročná úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá vo výške 32 % a RPMN vo výške 31,99 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola vyčíslená na sumu 1 309,80 eura. Listom zo dňa 26.05.2016 veriteľ vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku vo výške 87,32 eura a následne oznámením zo dňa 27.07.2016 žalovanému oznámil vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru a vyzval ho na zaplatenie sumy 501,88 eura. Z prehľadu splátok a úhrad predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaný z poskytnutého
úveru do podania žaloby zaplatil spolu sumu 698,56 eura, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 29.05.2019.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods.1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ods.11/ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ods.2 písm. f/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a podľa písm. i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods.1 písm. b/ Zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a/ až k/, r/ a y/.
4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 501,53 eura s prísl. je dôvodná iba čiastočne. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke dňa 31.05.2013, ktorá je vlastne zmluvou o spotrebiteľskom úvere a na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 700 eur. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a zistiť, či obsahuje náležitosti požadované zákonom, pričom súd z obsahu zmluvy zistil, že termín konečnej splatnosti obsahuje iba údaj 05/2018, čo nie je možné považovať za presný termín konečnej splatnosti úveru tak, ako to vyžaduje zákona a pre uvedenú nesprávnosť je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, pretože nič nebránilo veriteľovi v tom, aby v zmluve uviedol presný termín konečnej splatnosti úveru.
5./ Okrem toho podľa názoru súdu výška úrokovej sadzby 32% ročne je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ a z toho dôvodu v zmysle § 39 OZ je v tejto časti zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len
ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 OZ, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012). V prejednávanej veci bola dohodnutá výška úrokov na 32% ročne, pričom v čase uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa obdobné spotrebiteľské úvery poskytovali dlžníkom pri úrokovej sadzbe 13,02% ročne a preto úrokovú sadzbu vo výške 32% ročne s prihliadnutím na uvedenú skutočnosť je možné považovať za rozpornú s dobrými mravmi a teda v časti dojednania úrokovej sadzby je podľa § 39 OZ zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná.
6./ Z uvedených dôvodov súd poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho bolo povinnosťou žalovaného vrátiť veriteľovi sumu 700 eur. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná na súde dňa 29.05.2019, tak súd s poukazom na ustanovenie § 54a/ OZ nemohol priznať žalobcovi splátky, u ktorých došlo k premlčaniu, pričom sa jednalo o splátky, ktoré mali byť zaplatené do 29.05.2016, keďže všeobecná premlčacia doba podľa § 101 OZ je trojročná a preto žalobcovi nebolo možné priznať celkovo 36 splátok, ktoré mali byť uhradené v období do 29.05.2016. Keďže spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda povinnosťou žalovaného bolo vrátiť splátkami sumu 700 eur, tak pri 60 mesačných splátkach predstavuje výška jednej splátky sumu 11,67 eura a zo strany žalovaného po dátume 29.05.2016 nebolo uhradených 24 splátok (36 predchádzajúcich splátok bolo premlčaných) po 11,67 eura, čo spolu predstavuje sumu 280,08 eura a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 280,08 eura s tým, že žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou pohľadávky po zosplatnení úveru a je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania.
7./ Keďže žalobe žalobcu bolo vyhovené iba do sumy 280,08 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 02.08.2016 do zaplatenia, tak vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
8./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods.2 CSP tak, že žalobcovi s poukazom na § 255 ods. 2 CSP priznal náhradu trov konania vo výške 12%, keďže obe strany mali vo veci iba čiastočný úspech a to žalobca v rozsahu 56% (žalobca mal úspech do výšky 280,08 eura zo sumy 501,53 eura) a žalovaný v rozsahu 44% a teda čistý úspech žalobcu predstavuje 12% (56% - 44%) a preto mu náhrada trov konania bola priznaná v tejto výške. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).