Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Er-395-2008.pdf
PDF · 83.71 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/395/2008
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, (predtým Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, so sídlom Prešov, Štúrova 7, IČO: 00 735 850), proti povinnému: I. T., V.. XX.XX.XXXX, P. E. N. Č.. XXX, o vymoženie 66,39 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd p r i p ú š ť a z m e n u účastníka konania na strane oprávneného tak, že do konania na miesto doterajšieho oprávneného vstupuje: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
III. Povinný je povinný z a p l a t i ť súdnemu exekútorovi JUDr. Hildegarda Laclavíková, so sídlom exekútorského úradu Prešov, Slovenská 52, trovy exekúcie vo výške 40,15 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, pripojeného exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatené na mieste č.k. AA2131440 vydaný dňa 13.09.2006 Krajským riaditeľstvom PZ v Prešove, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2006 a vykonateľnosť dňa 29.09.2006 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol dňa 05.05.2008 vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Hildegarda Laclavíková, Exekútorský úrad so sídlom Prešov, Slovenská 52 (ďalej len ako „exekútor“).
2. Návrhom na zmenu účastníka konania zo dňa 05.01.2017 doručeným súdu dňa 10.05.2017 žiadala spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, aby na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 3/2016/MV SR/P-KE-PO zo dňa 10.10.2016 uzatvorenej s oprávneným, vstúpila do konania na miesto doterajšieho oprávneného, nakoľko predmetom postúpenia Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 3/2016/MV SR/P-KE-PO zo dňa 10.10.2016, bola aj pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania. Spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005 uviedla, že súhlasí s tým, aby súd pripustil zmenu účastníkov na strane oprávneného do konania vedeného na tunajšom súde.
3. Podľa § 80 ods. 1 C.s.p. ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prechod alebo prevod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
4. Podľa § 80 ods. 2 C.s.p. súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinností, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
5. V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu je dôvodný. Po začatí konania prišlo dňa 10.10.2016 k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 3/2016/MV SR/P-KE-PO, uzatvorenej medzi doterajším oprávneným a Slovenskou konsolidačnou, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, pričom predmetom uvedenej zmluvy bola aj pohľadávka, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Záverom preto možno konštatovať, že po začatí konania došlo na strane oprávneného k singulárnej sukcesii na základe právnej skutočnosti, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, preto súd na základe vyššie uvedených skutočností ako i zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
6. Podľa § 9a odsek 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Dňa 27.11.2014 bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora, v ktorom uvádza, že počas exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené toto konanie, to znamená, že sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti, ako aj na rozhodnutie o trovách exekúcie v zmysle § 197 Exekučného poriadku. Súdny exekútor si zároveň uplatnil aj trovy konania vo výške 40,15 Eur, ktoré si aj vyčíslil.
8. Dňa 07.12.2018 bolo súdu doručené podanie oprávneného, v ktorom uvádza, že počas exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené toto konanie, to znamená, že sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti, ako aj na rozhodnutie o trovách exekúcie v zmysle § 197 Exekučného poriadku. Oprávnený ďalej poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 7M Cdo 13/2011 zo dňa 12.12.2011.
9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v §243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, súd zastaví exekúciu, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
13. Podľa § 583/ Občianskeho zákonníka súd je povinný na zánik práva prihliadať, aj keď to dlžník nenamietne.
14. Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok bolo možné v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 vykonať len v prekluzívnej lehote 3 rokov od vykonateľnosti takého rozhodnutia, pričom v tejto lehote muselo byť exekučné konanie nielen začaté, ale pohľadávka musela byť aj vymožená. Po uplynutí prekluzívnej lehoty nemôže už také rozhodnutie byť podkladom na vykonanie exekúcie.
15. S účinnosťou od 1.9.2008 došlo zákonom č. 298/2008 Z.z. k zmene právnej úpravy ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch tým, že prvý odsek tohto ustanovenia bol vypustený bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Z obsahu dôvodovej správy k tejto novele možno vyvodiť záver, že vypustením prvého
odseku § 88 zákona o priestupkoch sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostala do súladu s právnou úpravu v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní upravujúcou lehotu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 71 ods. 3), pretože nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné, ako vymáhanie iných pokút. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa právoplatného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Ak sa teda právna úprava zmení v čase, keď už lehota na vykonanie rozhodnutia začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje (vo svojich prechodných ustanoveniach) alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecnej platnej zásade trestania upravenej v čl.50 ods. 6 Ústavy SR. Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8 Sžo 147/2008 uviedol, že ak správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru, treba, aby aj súd prihliadol k zániku zodpovednosti za správny delikt z úradnej povinnosti (ex offo) bez ohľadu na skutočnosť, či zánik zodpovednosti za správny delikt v podanej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného alebo v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozsudku žalobca namietal. V tomto prípade zákon č. 298/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 1.9.2008 zrušený ods. 1 § 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, neobsahuje vo svojich ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti, preto sa prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa predchádzajúcej úpravy, musí podľa nej aj dokončiť. 16. Po preskúmaní podania oprávneného, exekučného spisu a exekučného titulu súd zistil, že boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Zákon o priestupkoch obsahoval v čase rozhodnutia správneho orgánu - vydania rozhodnutia a začatia plynutia lehoty na plnenie, aj právnu úpravu výkonu tohto rozhodnutia, a to tak, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania bolo možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie (§ 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008). Charakter lehoty vyplývajúcej z citovaného zákonného ustanovenia bol prekluzívny, preto jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniklo. To znamená, že v lehote 3-och rokov bolo potrebné rozhodnutie vykonať, t.j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musel byť v uvedenej lehote aj skončený, pričom na zánik tohto práva súd prihliada z úradnej povinnosti, aj keď to dlžník nenamietne. Lehota na vykonanie exekučného titulu v tejto veci začala v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 plynúť od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Z rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, vyplýva, že pokutu mal povinný zaplatiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, t.j. do 29.09.2006, kedy nadobudlo predmetné rozhodnutie vykonateľnosť. Trojročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie vykonať, potom uplynula dňa 29.09.2009
17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže novšia právna norma (§ 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia prekluzívnej lehoty, obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 88 ods.1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008. Keďže súd skúmajúci ex offo v priebehu celého konania naplnenie všetkých predpokladov na jeho vedenie zistil, že exekučný titul sa stal v priebehu exekúcie v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na jeho vykonanie (vymoženie povinnosti uloženej exekučným titulom) neúčinným, t.j. neúčinnosť exekučného titulu je jedným z dôvodov, pre ktorý musí byť exekúcia zastavená, súd preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.
18. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
19. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
20. Podľa § 197 ods. 1 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
21. Vzhľadom na skutočnosť, že exekúcia bola zastavená z dôvodu preklúzie, súd skúmal, koho je možné zaviazať na úhradu trov exekúcie.
22. Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku zakotvuje zásadu, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok však v § 203 ods. 1, 2, 3 zakotvuje výnimky, na základe ktorých je k úhrade trov exekúcie zaviazaný oprávnený. Výnimky zo zásady, že trovy exekúcie pri jej zastavení uhrádza povinný ustanovuje Exekučný poriadok v prípade, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením samotného oprávneného, v prípade, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v prípade, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
23. Z vyššie uvedených výnimiek by do úvahy v danom prípade prichádzala len možnosť, kedy k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Súd po preskúmaní predmetného prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas (pred uplynutím prekluzívnej lehoty). Z tohto dôvodu nemožno zavinenie zastavenia exekúcie pričítať oprávnenému. Oprávnený nemohol v danom prípade ovplyvniť postup súdu, resp. súdneho exekútora v exekučnom konaní. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený, a preto k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného.
24. Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 1EMCdo/1/2013 zo dňa 23.10.2014, v ktorom okrem iného konštatoval aj to že „...pokiaľ oprávnená podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu, resp. súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania.“
25. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie nasledovne : 1/ odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „citovaná Vyhláška“) vo výške 19,92 Eur (3 x 6,64 Eur), 2/ odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b) vo výške 9,96 Eur (3 x 3,32 Eur), 3/ náhrada hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 3,58 Eur (poštovné) a 4/ 20% DPH zo sumy 33,46 Eur, t.j. 6,69 Eur podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku. Spolu trovy predstavujú sumu vo výške 40,15 Eur.
26. Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie súdnemu exekútorovi vyhovel a priznal mu náhradu trov exekúcie vo výške 40,15 Eur. Z dôvodov vyššie uvedených súd k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
27. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto rozhodnutia nie je prípustné odvolanie. Proti výroku II. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nové Zámky písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).