Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_B3-62Csp-89-2021.pdf
PDF · 92.53 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-62Csp/89/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská č. 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpeného spoločnosťou: KC LEGAL, s.r.o. so sídlom Pri Hrubej lúke č. 3634/1, Bratislava – mestská časť Dúbravka, IČO: 50 057 456, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXXX/XX, F., o zaplatenie 242,09 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu v sume 152,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 152,50 € od 30.01.2021 do zaplatenia a zmluvnú pokutu v sume 89,59 €, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou vtedajšiemu Okresnému súdu Bratislava III ako vecne a miestne príslušnému súdu dňa 24.11.2021, žalobca sa domáhal voči žalovanej zaplatenia pohľadávky v sume 242,09 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 242,09 € od 30.01.2021 až do zaplatenia titulom zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Žalobu odôvodnil vecne tým, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bola žalovanej aktivovaná SIM karta s prideleným telefónnym číslom a dojednaným programom služieb „ÁNO L“ s dobou viazanosti 24 mesiacov za zľavnený poplatok v sume 30,- € mesačne. Žalovaná však neuhradila žalobcom vystavené faktúry za poskytnuté služby riadne a včas, pričom bezvýsledné boli tiež upomienky žalobcu, ktorými vyzýval žalovanú na dodatočné uhradenie dlžných faktúr. Popri istine uplatnenej za služby mobilnej siete v celkovej sume 152,50 €, žalobca si uplatnil i nárok na zmluvnú pokutu v sume 89,59 € s tým, že táto nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka a napokon sa domáhal aj nároku na zákonný úrok z omeškania, počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti poslednej faktúry č. XXXXXXXXXX. Žalobca podporil svoje skutkové tvrdenia dôkazne Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX, Cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., platným od 01.11.2019, upomienkou zo dňa 31.10.2019, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 31.01.2020, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 02.03.2020, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 31.03.2020, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 30.04.2020, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnou 29.05.2020 a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 29.01.2021.
2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, doručenie žaloby má vykázané fikciou doručenia, nakoľko na adrese evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky (C. D. E. XX, F.), ktorá je zároveň žalobcom označenou adresou jej bydliska, sa nezdržiava, pričom inú adresu skutočného bydliska žalovanej súd šetrením v príslušných evidenciách nezistil, preto zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu.
3. Podľa § 297 veta prvá a druhá písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
4. Konštatujúc splnenie zákonných podmienok vyžadovaných ustanovením § 297 veta druhá písm. b) CSP, súd rozhodol v posudzovanom spotrebiteľskom spore bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil postupom podľa ust. § 219 ods. 3, veta prvá CSP.
5. So zreteľom na skutočnosť, že súdne konanie začalo dňa 24.11.2021 (doručením žaloby súdu), vychádzajúc z ustanovenia § 54a v spojení s § 879v Občianskeho zákonníka, účinných od 05.12.2018, súd posudzoval včasnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorá nepochybne má charakter spotrebiteľskej zmluvy, z úradnej povinnosti – ex offo. Najstaršie čiastkové peňažné plnenie, ktoré si v rámci svojej pohľadávky žalobca v konaní uplatnil, sa stalo splatným dňa 31.01.2020 a od nasledujúceho dňa mohol svoje právo uplatniť na súde po prvý raz. Všeobecná trojročná premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka) na podanie žaloby začala žalobcovi plynúť od 01.02.2020 a uplynula dňa 01.02.2023, preto vzhľadom na dátum doručenia žaloby súdu (24.11.2021) je zrejmé, že svoj peňažný nárok uplatnil na súde včas v zákonnej premlčacej dobe a peňažné právo žalobcu premlčané nie je.
Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalobca – spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská č. 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 – ako podnik dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so žalovanou (fyzickou osobou nepodnikateľom) ako účastníkom zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na ktorej základe podnik poskytoval žalovanej elektronické telekomunikačné služby a žalovaná sa zaviazala uhrádzať riadne a včas cenu podľa zvoleného programu služieb.
7. Žalobca vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie 15.12.2019 – 14.01.2020 v sume 48,90 €, splatnú dňa 31.01.2020, faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie 15.01.2020 – 14.02.2020 v sume 37,49 €, splatnú dňa 02.03.2020, faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie 15.02.2020 – 14.03.2020 v sume 48,90 €, splatnú dňa 31.03.2020, faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie 15.03.2020 – 14.04.2020 v sume 30,- €, splatnú dňa 30.04.2020 a faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie 15.04.2020 – 14.05.2020 v sume 30,- €, splatnú dňa 29.05.2020. Súčtom jednotlivých fakturačne vyúčtovaných a splatných pohľadávok je zrejmé, že žalovanej vznikol dlh titulom ceny telekomunikačných služieb v celkovej sume 195,29 €. Zmluvnú pokutu v sume 89,59 € žalobca vyúčtoval žalovanej faktúrou č. 8275801681, splatnou dňa 29.01.2021.
8. Podľa bodu 4) Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, účastník sa zaviazal, že počas doby viazanosti (24 mesiacov) okrem iného bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby, pričom porušením záväzku viazanosti okrem iného je i nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom počas doby viazanosti do 45 dní po splatnosti, v dôsledku ktorého dôjde k prerušeniu poskytovania služieb podľa Všeobecných podmienok (ďalej len „porušenie záväzku viazanosti“).
9. Podľa bodu 5) Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, žalobca a účastník (žalovaná) sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vyúčtovanej podľa nasledovného vzorca: základ zmluvnej pokuty/celkový počet dní doby viazanosti x počet dní zostávajúcich do konca doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorá je účastníkovi vyúčtovaná.
10. Podľa bodu 2) Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, zúčtovacie obdobie je jednomesačné. Trvanie zúčtovacieho obdobia je mesačne od 15. dňa v mesiaci do 14. dňa v mesiaci.
Prípadnú zmenu trvania zúčtovacieho obdobia Podnik oznámi Účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred. Frekvencia fakturácie je jednomesačná.
11. Súd podriadil skutkový stav sporu nasledovnému právnemu stavu (príslušným právnym normám):
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase vzniku posudzovaného záväzkového vzťahu (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
12. V konaní neboli medzi procesnými stranami sporné žiadne skutkové tvrdenia žalobcu, nakoľko žalovaná v priebehu konania neuplatnila žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela, a preto súd v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné a nemal žiadnu pochybnosť o skutkovom stave sporu, teda že žalovaná riadne a včas nezaplatila žalobcovi cenu za ním poskytované telekomunikačné služby, ktorú vyčíslil v riadne vystavených faktúrach v súlade s platným cenníkom a zmluvne dojednanými podmienkami, pričom žalovaná svoj dlh neuhradila ani neskôr po dátume splatnosti faktúr a ani v žalobcom v upomienkach dodatočne poskytnutej lehote na splnenie dlhu.
13. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd mal preukázané, že žalovaná porušila svoju zmluvnú i zákonnú povinnosť riadne a včas uhrádzať platby za telekomunikačné služby, ktoré jej žalobca riadne poskytoval a fakturoval.
14. Z vyššie uvedených dôvodov, subsumujúc zistený skutkový stav sporu pod vyššie citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený peňažný nárok je právne dôvodný, riadne
preukázaný a uplatnený v správnej, ba dokonca nižšej sume (namiesto istiny v sume 195,29 € si žalobca uplatnil istinu v sume 152,50 €), preto súd vyhovel žalobe v celom rozsahu žalobcom uplatnenej istiny.
15. Vzhľadom na písomnú dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute v prípade, ak žalovaná poruší záväzok viazanosti, ktorá situácia v posudzovanom spore nastala, za konštatácie súdu, že výška zmluvnej pokuty je riadne určiteľná na základe v zmluve uvedeného vzorca pre výpočet zmluvnej pokuty a jednoznačnú skutočnosť, že porušenie zmluvného záväzku žalovaná porušením svojej platobnej disciplíny zavinila, súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že má nárok na zaplatenie ním uplatnenej a správne vyčíslenej zmluvnej pokuty v sume 89,59 €, ktorú pohľadávku žalobca i fakturačne vyúčtoval. Súd neuplatnil moderačné právo vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty a primerane ju neznížil, nakoľko neprimerane neprevyšuje zabezpečovanú povinnosť (žalovanú istinu) a s prihliadnutím na opakujúce zanedbanie platobnej povinnosti žalovanej súd považuje vyúčtovanú zmluvnú pokutu za primeranú a spravodlivú.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.01.2015 (v čase vzniku posudzovaného záväzkového vzťahu), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie (obchody).
18. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením jednotlivých úhrad titulom cien za poskytované telekomunikačné služby na základe splatných faktúr dňa 01.02.2020, 03.03.2020, 01.04.2020, 01.05.2020 a 30.05.2020, ale nakoľko žalobca si uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmluvnej pokuty (odo dňa 30.01.2021), súd viazaný žalobným návrhom (ust. § 216 ods. 1, 2 CSP) zhodne s požiadavkou žalobcu ustálil okamih omeškania žalovanej až dňom 30.01.2021.
19. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovanej (ku dňu 30.01.2021) predstavovala 0,00 %, preto súd priznal žalobcovi nárok na ročný úrok z omeškania v sadzbe o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky tak, ako správne žiadal sám žalobca, avšak tento nesprávne zahrnul do sumy, z ktorej požadoval zákonné úroky z omeškania aj zmluvnú pokutu, hoci občianskoprávny inštitút zmluvnej pokuty rovnako ako právny inštitút úroku z omeškania predstavuje sankčný nárok za porušenie zmluvného záväzku a postihuje dlžníka za riadne a včasné nesplnenie pohľadávky veriteľa, preto priznaním úroku z omeškania zo sumy 242,09 €, ktorá suma okrem žalovanej istiny obsahuje i judikovanú zmluvnú pokutu, došlo by k duplicitnému sankčnému postihu žalovanej za omeškanie s plnením jej zmluvnej povinnosti a tak súd priznal žalobcovi úrok z omeškania iba z uplatnenej istiny (zo sumy 152,50 €) a v prevyšujúcej časti zodpovedajúcej zmluvnej pokute (úrok z omeškania zo sumy 89,59 €), nárok žalobcu na úrok z omeškania ako právne nedôvodný zamietol.
20. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu sporových strán tak, že s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca bol čiastočne procesne neúspešný iba v určitej časti príslušenstva pohľadávky, a vo vzťahu k uplatnenej istine zaznamenal plný procesný úspech, priznal žalobcovi voči v uplatnenej istine plne procesne neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.