Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/54/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, Bratislava, proti žalovanému: X. L., P.. XX.XX.XXXX, Y. O., o zaplatenie sumy 301,24 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorý doručil Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 301,24 Eur s príslušenstvom. Podaný návrh odôvodnil tým, že dňa 04.07.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom na žalobcu, pričom v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný vedený pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Žalobca ďalej uviedol, že jeho právny predchodca - Slovak Telekom a. s. a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol žalovanému poskytovaný program služieb, pričom ten sa tiež zaviazal pravidelne platiť cenu za poskytnuté verejné služby v zmysle cenníka. Následne právny predchodca žalobcu podľa uzavretej zmluvy poskytoval žalovanému dohodnuté služby, ktorých cenu vyúčtoval jednotlivými faktúrami a to faktúrou zo dňa 15.04.2016, ktorou vyúčtoval sumu vo výške 121,09 Eur, faktúrou zo dňa 15.06.2016 sumu vo výške 45,07 Eur, faktúrou zo dňa 15.07.2016 sumu vo výške 14,99 Eur a faktúrou zo dňa 15.08.2016 sumu vo výške 28,82 Eur. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný si následne neplnil svoje zmluvne povinnosti tým, že neuhradil jeho právnemu predchodcovi cenu za poskytnuté služby, ktorá bola vyúčtovaná predmetnými faktúrami, pričom ten ho opakovanými upomienkami vyzýval k úhrade týchto dlžných faktúr a napriek tejto skutočnosti k úhrade dlhu doposiaľ nedošlo. Zároveň žalobca uviedol, že zmluvná pokuta vo výške 91,27 Eur je vypočítaná podľa vzorca: zmluvná pokuta = základ zmluvnej pokuty - počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní viazanosti x základ zmluvnej pokuty, pričom takto dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa .

2. Okresný súd Banská Bystrica následne o podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu rozhodol tak, že dňa 21.05.2019 vydal platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Z uvedených dôvodov tak Okresný súd Banská Bystrica výzvou zo dňa 10.09.2019 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote 15 dní od jej doručenia navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa s poukazom na , a o upomínacom konaní. Následne právny zástupca žalobcu navrhol v určenej lehote pokračovať na príslušnom súde v konaní, a preto sa dôsledku tejto skutočnosti platobný rozkaz s

poukazom na o upomínacom konaní zrušil. Okresný súd Banská Bystrica listom zo dňa 18.09.2019 upovedomil právneho zástupcu žalobcu o postúpení sporu príslušnému súdu, a to Okresnému súdu Levice.

3. Okresný súd Levice doručil žalobu žalovanému a v zmysle ho vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žaloba bola žalovanému doručená formou fikcie doručenia, pričom ten sa k nej nevyjadril. Na prejednanie podanej žaloby súd nariadil pojednávanie a to dňa 02.12.2019, ktorého sa nezúčastnil žalobca ako aj žalovaný napriek tomu, že mali riadnym spôsobom doručené predvolanie. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 28.11.2019 a súhlasil tiež s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil, a preto súd v zmysle vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

4. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy a to: postúpenie veci z čl. 1, návrh na vydanie platobného rozkazu z čl. 6 až 8, prílohy k návrhu na vydanie platobného rozkazu z čl. 9, faktúry z čl. 9-14, oznámenie o postúpení pohľadávky z čl. 14, odstúpenie od zmluvy z čl. 15, výzvu na zaplatenie z čl. 16, faktúry z čl. 16 až 21, prílohu č. I k platnému cenníku pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom a. s. z čl. 23, všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a. s. z čl. 24 - 29, platobný rozkaz z čl. 32-33, upovedomenie z čl. 37, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu z čl. 39-40, uznesenie z čl. 47, elektronické podanie žalobcu z čl. 56, zmluvu o poskytovaní verejných služieb z čl. 56-57, identifikačné údaje účastníka pri uzatváraní dokumentov z čl. 58, zmluva o postúpení pohľadávok z čl. 59-67, odvolanie plnomocenstva z čl. 68, elektronické podanie žalobcu zo dňa 28.11.2019, oznámenie Mestského úradu Levice zo dňa 25.11.2019, oznámenie o uložení zásielky zo dňa 07.11.2019 a oboznámil sa s obsahom ostatného spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a. s. a žalovaný uzavreli dňa 12.02.2016 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému dohodnuté služby a to program „Happy XL volania NAJ SIM“. Zároveň sa žalovaný zaviazal zaplatiť za poskytnuté služby dohodnutú cenu v zmysle cenníka. Následne právny predchodca žalobcu faktúrou zo dňa 15.04.2016 vyúčtoval žalovanému sumu 121,09 Eur, faktúrou zo dňa 15.06.2016 sumu 45,07 Eur, faktúrou zo dňa 15.07.2016 sumu 14,99 Eur, faktúrou zo dňa 15.08.2016 sumu 28,82 Eur a faktúrou zo dňa 15.02.2017 sumu 91,27 Eur. Súčasťou zmluvy o poskytovaní verejných služieb bola aj príloha č. 1 k platnému cenníku pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a. s.

- cenník pre poskytovanie služieb prostredníctvom mobilnej siete, ktorý bol platný od 1.3.2016 ako aj všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a. s. ktoré bližším spôsobom upravovali práva a povinnosti zmluvných strán. Z článku 3 bod 1 písm. j) časť III. Zmluvný vzťah všeobecných podmienok okrem iného vyplývalo oprávnenie právneho predchodcu žalobcu postúpiť pohľadávku voči účastníkovi inej osobe ak je účastník napriek písomnej výzve podniku nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní s úhradou. Dňa 07.03.2017 mal právny predchodca žalobcu odstúpiť s účinnosťou od 17.03.2017 od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú uzavrel so žalovaným a to z dôvodu, že ten ani v lehote 45 dní po dni splatnosti neuhradil splatné faktúry za užívanie takýchto elektronických komunikačných služieb. Zároveň takéto odstúpenie od zmluvy obsahovalo aj upozornenie žalovaného, že právny predchodca žalobcu môže v zmysle postúpiť svoju peňažnú pohľadávku a to v prípade, ak napriek písomnej výzve bude žalovaný v omeškaní s jej splnením dlhšie ako 90 dní. Dňa 04.07.2018 uzavrel právny predchodca žalobcu a žalobca zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou mala byť pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu. Listom zo dňa 15.08.2018 mal právny predchodca žalobcu oznámiť žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 301,24 Eur na žalobcu. Žalobca výzvou na zo dňa 29.03.2019 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 386,03 Eur, a to v lehote 5 kalendárnych dní od jej doručenia.

6. Podľa , , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa o elektronických komunikáciách, podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, . záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu, 36a) 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b).

8. Podľa o elektronických komunikáciách, podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa , písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

9. Podľa o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

10. Podľa , o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa , popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

11. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

12. Podľa , , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 13. Po vykonanom dokazovaní súd považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a. s. v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti /ide o skutočnosť všeobecne známu súdu z jeho činnosti/ uzavrel so žalovaným formulárovú zmluvu o poskytovaní verejných služieb na základe ktorej mu poskytol dohodnutý program služieb, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté služby dojednanú cenu. Takúto zmluvu uzatváral žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ s tým, že zmluva mala formulárový charakter, jej obsah bol vopred pripravený právnym predchodcom žalobcu a žalovaný nemohol ovplyvniť obsah takejto zmluvy, ale musel ju prijať ako celok alebo odmietnuť. V konaní zároveň žalobca a ani žalovaný netvrdili resp. nepreukázali, že by žalovaný uzatváral takúto zmluvu za účelom využívania telekomunikačných služieb na výkon svojej podnikateľskej činnosti. Preto súd dospel k názoru, že právny predchodca žalobcu mal pri vzniku zmluvného vzťahu postavenie dodávateľa a žalovaný mal postavenie spotrebiteľa, v zmysle , v dôsledku čoho vznikol medzi nimi spotrebiteľsko-právny vzťah. Súd tiež považoval za nesporné, že žalovaný nezaplatil dojednanú cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, ktorá mu bola vyfakturovaná vyššie uvedenými faktúrami. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si uplatňoval podanou žalobou voči žalovanému svoj nárok z titulu pohľadávky, ktorá mu bola postúpená tak súd preskúmal aktívnu legitimáciu žalobcu. „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. ).“

V súdnom konaní síce bola predložená zmluva o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, ale nevyplýva z nej skutočnosť, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka, ktorú si uplatňoval žalobca v súdnom konaní, pretože takouto zmluvou postupoval právny predchodca žalobcu viaceré pohľadávky a v konaní nebola predložená príloha č. 1 takejto zmluvy, ktorá mala obsahovať zoznam postupovaných pohľadávok. Z uvedených dôvodov tak nie je preukázané, že by právny predchodca žalobcu platným spôsobom postúpil žalobcovi pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania a ktorú si žalobca uplatňuje voči žalovanému. Pokiaľ ide o listinný doklad týkajúci sa postúpenia pohľadávky a to oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 15.08.2018, ktoré vyhotovil právny predchodca žalobcu a ktorým mal oznamovať žalovanému postúpenie pohľadávky tak takýto listinný dôkaz sám o sebe jednoznačne nepreukazuje postúpenie pohľadávky, pretože žalobca ani nepredložil žiadny dôkaz o tom, že takéto oznámenie o postúpení pohľadávky bolo doručené žalovanému. Žalobca zároveň nepreukázal v súdnom konaní splnenie osobitných zákonných podmienok týkajúcich sa postúpenia pohľadávky uvedených v , pretože podľa takéhoto zákonného ustanovenia sa pre platné postúpenie pohľadávky vyžaduje, aby okrem splnenia všeobecných ustanovení o postúpení pohľadávky obsiahnutých v a nasl. v prípade ak účastník - žalovaný nedá s postúpením pohľadávky súhlas telekomunikačný podnik vyzval svojho klienta - žalovaného, ktorý je v omeškaní viac ako 90 dní so splnením svojho peňažného záväzku osobitnou výzvou na jeho zaplatenie. V konaní však zo strany žalobcu nebola predložená žiadna osobitná výzva, ktorou by jeho právny predchodca vyzval žalovaného na zaplatenie jeho peňažného záväzku a ktorá by mu zároveň účinným spôsobom bola doručená do jeho dispozičnej sféry a to napriek tvrdeniu žalobcu o tom, že jeho právny predchodca vyzýval, a to opakovane žalovaného na úhradu dlžných súm. Aj keď v konaní síce bolo predložené odstúpenie od zmluvy zo dňa 07.03.2017, ktoré možno považovať za takúto výzvu podľa tak žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom, že by takéto odstúpenie bolo žalovanému aj účinným spôsobom doručené. Postúpenie pohľadávky je tak podľa názoru súdu v rozpore so zákonom a to , a preto je podľa neplatné, pretože žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok týkajúcich sa postúpenia pohľadávky, ktoré sú obsiahnuté v Zároveň súd podotýka, že žalobca v podanej žalobe netvrdil a ani nepreukázal, že by žalovaný dal súhlas s postúpením pohľadávky na žalobcu, a preto súd dospel k názoru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Z uvedených dôvodov tak súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože žalovaný aj keď mal úspech v súdnom konaní v celom rozsahu, tak žiadne trovy konania mu nevznikli, a preto mu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( ).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).