Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/18/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a Mgr. Jany Brídzikovej v právnej veci žalobcu: OKTE, a.s., Mlynské nivy 48, Bratislava, IČO: 45 687 862, zastúpený: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Dunajská 15, 811 08 Bratislava, IČO: 36 795 038 proti žalovanému: SFÉRA, a.s., Karadžičova 2, 811 08 Bratislava, IČO: 35 757 736, zastúpený: advokátska kancelária Kinstellar, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 13, 811 02 Bratislava, IČO: 35 873 833 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. -132 zo dňa 07.08.2023, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. -132 zo dňa 07.08.2023 mení tak, že:

I. „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 28.07.2023 zamieta.

Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov prvoinštančného konania.“

II. Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo aj ako „súd“) uznesením č. k. -132 zo dňa 07.08.2023 („ďalej len ako „napadnuté uznesenie“), nariadil žalovanému vo výroku I., aby vydal žalobcovi údaje potrebné na úplný a neobmedzený prístup k hardvérovým zariadeniam tvoriacim infraštruktúru žalobcu a to k:

Vendor Produkt Produkt popis výrobné číslo Cisco AIR-AP2802I-E- K9 802.11ac W2 AP w/CA; 4x4:3; Int Ant; 2xGbE E FDW2126D07X Cisco AIR-AP2802I-E- K9 802.11ac W2 AP w/CA; 4x4:3; Int Ant; 2xGbE E FDW2121B18E Cisco AIR-AP2802I-E- K9 802.11ac W2 AP w/CA; 4x4:3; Int Ant; 2xGbE E FDW2112B1B8 Cisco AIR-AP2802I-E- K9 802.11ac W2 AP w/CA; 4x4:3; Int Ant; 2xGbE E FDW2115D0ZK Cisco AIR-AP2802I-E- K9 802.11ac W2 AP w/CA; 4x4:3; Int Ant; 2xGbE E FCW2336P3LE Cisco AIR-CT2504-5-K9 2504 Wireless Controller with 5 AP Licenses PSZ21061CRJ Cisco WS-C2960X- 48LPS- L Catalyst 2960-X 48 GigE PoE 370W, 4 x 1G SFP, LAN Base FOC2113S1FB Cisco WS-C2960X- 48LPS- L Catalyst 2960-X 48 GigE PoE 370W, 4 x 1G SFP, LAN Base FCW2113E0EB Cisco ASA5545-K9 ASA 5545-X with SW, 8GE Data, 1GE Mgmt, AC, 3DES/AES FGL183540K4 Cisco ASA5545-K9 ASA 5545-X with SW, 8GE Data, 1GE Mgmt, AC, 3DES/AES FGL183540K3 Hpe SAN FC Switch HPE 5920AF 24XG Switch CN31FFT0TS Hpe SAN FC Switch HPE 5920AF 24XG Switch CN31FFT0TW

Hpe SAN FC Switch HPE 5920AF 24XG Switch CN31FFT0W2 Hpe SAN FC Switch HPE 5920AF 24XG Switch Cisco WS-C3650-48TD- L Cisco Catalyst 3650 48 Port Data 2x10G Uplink LAN Base FDO1912E33V Cisco WS-C3650-48TD- L Cisco Catalyst 3650 48 Port Data 2x10G Uplink LAN Base FDO1912E33W Cisco WS-C3650-48TD- L Cisco Catalyst 3650 48 Port Data 2x10G Uplink LAN Base FDO1912E32R Cisco WS-C3650-48TD- L Cisco Catalyst 3650 48 Port Data 2x10G Uplink LAN Base FDO1912E33A Hpe 480 Gen10 server HPE SY 480 Gen10 CTO Cmpt Mdl CZ3933WF1V Hpe 480 Gen10 server HPE SY 480 Gen10 CTO Cmpt Mdl CZ3933WF21 Hpe 480 Gen10 server HPE SY 480 Gen10 CTO Cmpt Mdl CZ3933WF29 Hpe 480 Gen10 server HPE SY 480 Gen10 CTO Cmpt Mdl CZJ94707DB Hpe 480 Gen10 server HPE SY 480 Gen10 CTO Cmpt Mdl CZJ94707DC Hpe 480 Gen10 server HPE SY 480 Gen10 CTO Cmpt Mdl CZJ94707DH Hpe Synergy12000 CTO Frame HPE Synergy12000 CTO Frame 1xFLM 10x Fan CZ3933WF1H Hpe Synergy12000 CTO Frame HPE Synergy12000 CTO Frame 1xFLM 10x Fan CZ3933WF1N Hpe HPE Gbic + SFP HPEX130 10 GB SFP+ LC ER 40km XCVR JG234A Cisco ASA5506-K9 ASA 5506-X with FirePOWER services, 8GE, AC, 3DES/AES JMX2348X0AX Cisco ASA5506-K9 ASA 5506-X with FirePOWER services, 8GE, AC, 3DES/AES JMX2348X0AC F5 F5 BIGIP i4800 F5 device F5-YEOI-ZLGM F5 F5 BIGIP i4800 F5 device F5-YEOI-ZGGV Hpe 480 Gen10 server HPE SY 480 Gen10 CTO Cmpt Mdl CZ3933WF2M Hpe 480 Gen10 server HPE SY 480 Gen10 CTO Cmpt Mdl CZ3933WF30 Hpe 480 Gen10 server HPE SY 480 Gen10 CTO Cmpt Mdl CZ3933WF3C Hpe StoreOnce HPE StoreOnce 3640 48TB System CZ39494601 Hpe StoreOnce HPE StoreOnce 3640 48TB System CZ39494801 Hpe SAN FC Switch HPE SN3600B Pwr Pk+ FC Switch CZC941YM3F Hpe SAN FC Switch HPE SN3600B Pwr Pk+ FC Switch CZC941YM3K Hpe SAN FC Switch HPE SN3600B Pwr Pk+ FC Switch CZC941YM3M Hpe SAN FC Switch HPE SN3600B Pwr Pk+ FC Switch CZC941YM3N Hpe 480 Gen10 server HPE SY 480 Gen10 CTO Cmpt Mdl CZJ94707DJ Hpe 480 Gen10 server HPE SY 480 Gen10 CTO Cmpt Mdl CZJ94707DR Hpe 480 Gen10 server HPE SY 480 Gen10 CTO Cmpt Mdl CZJ94707DS Hpe 480 Gen10 server HPE SY 480 Gen10 CTO Cmpt Mdl CZJ94707DT Hpe 480 Gen10 server HPE SY 480 Gen10 CTO Cmpt Mdl CZJ94707DV Cisco WS-C3560CX- 12TC- S Cisco Catalyst 3560-cx 12 port Data IP Base FOC2530LC7S Cisco WS-C3560CX- 12TC- S Cisco Catalyst 3560-cx 12 port Data IP Base FOC2548Y2NY Hpe Drive Tape Library HPE MSL2024 0-Drive Tape Library DEC14607LR Hpe Primera 600 Storage HPE Primera 600 2-way Storage Base CZ294909NG Hpe Primera 600 Storage HPE Primera 600 2-way Storage Base CZ294909NH v rozsahu údajov administrátorský prístup (meno a heslo), prístupový certifikát, prístup na management porty a ich IP adresy, to všetko na dátovom nosiči do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ďalej súd prvej inštancie vo výroku II. nariadil žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi úplný a neobmedzený prístup k využívaniu hardvérovej infraštruktúry žalobcu definovanej vo výroku I. a zdržať sa konania, ktoré by takémuto prístupu a plnohodnotnému využívaniu tejto hardvérovej infraštruktúry bránilo, vo výroku III. poučil žalovaného v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), že môže podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej týkajúcu sa reparačných, kompenzačných alebo satisfakčných nárokov a zároveň poučil žalobcu, že následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa . Vo výroku IV. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o tomto nároku súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný mu dlhodobo poskytoval a aj poskytuje služby podpory, prevádzky a rozvoja informačných systémov ISO, KIS a ERP, a to aktuálne na základe zmluvy o poskytovaní služieb č. zo dňa 11.12.2019 v znení jej dodatku č. 1 (ďalej aj ako „zmluva o poskytovaní služieb“ alebo aj ako „zmluva“) a ktorá nadväzuje aj na predchádzajúce uzatvorené zmluvy a predstavuje kontinuitu poskytovania služieb, predmetom ktorých bolo okrem iného poskytovanie servisných služieb v súvislosti s informačným systémom ISO, KIS a ERP, ako aj poskytovanie služieb správy jeho hardvérovej infraštruktúry a na ktorej sú predmetné informačné systémy prevádzkované, s tým, že hardvérová infraštruktúra je v jeho výlučnom vlastníctve,

pričom jej dodávateľom bol žalovaný, ktorý od dodania uvedenej infraštruktúry je aj jej správcom (vykonáva správu hardvérovej infraštruktúry preňho, keďže bol pôvodne jediným jeho dodávateľom informačných systémov). Mal za to, že pokiaľ ide o právny titul nadobudnutia ním jednotlivých prvkov hardvérovej infraštruktúry, boli jednotlivé prvky infraštruktúry ním nadobudnuté tak ako špecifikoval v prílohe č. 1 návrhu, pričom súbor hardvérových zariadení, ktoré sú vzájomne zapojené, prepojené alebo iným spôsobom spoločne fungujú sú uvedené a špecifikované v bode 10 návrhu. Dôvodil, že vzhľadom na skutočnosť, že súbor hardvérových zariadení, ktoré sú v jeho vlastníctve a ktoré tvoria jeho hardvérovú infraštruktúru, boli poskytované a dodávané žalovaným, ktorý mu poskytoval a poskytuje aj služby správy a poskytuje služby technickej podpory s tým, že mu neboli odovzdané akékoľvek prístupy (administrátorské prístupy, heslá a pod.) vo vzťahu k hardvérovej infraštruktúre, ktorá je v jeho vlastníctve. Argumentoval, že nakoľko hardvérová infraštruktúra žalobcu nie je v súčasnosti vyťažovaná v rámci jej plnej kapacity nasadenými systémami ISO, KIS a ERP, má záujem o jej ďalšie využitie, a to okrem iného aj nasadením nového informačného systému (dodávaného tretím subjektom) a do budúcnosti aj o rozširovanie tejto hardvérovej infraštruktúry a nasadzovanie systémov ďalších dodávateľov systémov v súlade so svojim plánom rozvoja IT infraštruktúry. Ďalej argumentoval, že zároveň má záujem o umožnenie vykonávania kontroly nad svojim majetkom, z hľadiska možnosti kontroly a dimenzovania jeho výkonnosti, kapacity a tiež prípravy a plánovania nákupu infraštruktúry do budúcnosti. Uviedol, že požiadal žalovaného ako správcu hardvérovej infraštruktúry, o zriadenie účtov a prístupov do nej pre seba ako aj pre svojho dodávateľa a to za účelom vykonávania kontroly nad svojím majetkom a prípravy infraštruktúry na nasadzovanie nových informačných systémov a dňa 12.07.2023 mu zaslal žiadosť o poskytnutie plného prístupu k hardvérovej infraštruktúre, nakoľko tento prístup je nevyhnutný pre realizovanie vyššie uvedeného jeho zámeru. Ďalej uviedol, že žalovaný mal za to, že v zmysle zmluvy o poskytovaní služieb, nemá povinnosť takejto jeho požiadavke vyhovieť s tým, že dňa 13.07.2023 mu oznámil, že mu neposkytne prístup k jeho hardvérovej infraštruktúre, pretože by predstavovalo ohrozenie jeho povinností zaisťovať správnu, spoľahlivú a bezpečnú prevádzku prislúchajúcej technickej infraštruktúry v zmysle predmetnej zmluvy o poskytovaní služieb. Žalobca zastával názor, že žalovaný odopretím prístupu do hardvérovej infraštruktúry mu bezdôvodne znemožňuje ako jej vlastníkovi nakladať so svojim vlastníctvom s tým, že do momentu podania tohto návrhu mu nebola zo strany žalovaného sprístupnená. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že poskytnutím plného prístupu k hardvérovej infraštruktúre by bola ohrozená schopnosť žalovaného zaisťovať správnu, spoľahlivú a bezpečnú prevádzku prislúchajúcej technickej infraštruktúry, pretože poskytnutie prístupov k nej by žalovaného nijako neovplyvnilo pri plnení jeho povinností vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy o poskytovaní služieb a mal za to, že neexistuje žiadna hrozba a ani indícia, že tak došlo k zásahu do práv žalovaného. Žalobca zároveň deklaroval, že má záujem na riadnom plnení žalovaného zo zmluvy o poskytovaní služieb.

Potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalobca odôvodnil tak, že je regulovaným subjektom (organizátor krátkodobého trhu s elektrinou v zmysle o regulácii v sieťových odvetviach v spojení s o energetike (ďalej len ako „ZoE“) a jeho činnosť podlieha viacerým podmienkam vymedzeným v právnych predpisoch, ako vyplýva aj z výročnej správy žalobcu za rok 2022 s tým, že jeho práva a povinnosti sú definované najmä v ZoE. Nesprístupnenie hardvérovej infraštruktúry zo strany žalovaného totiž znemožňuje žalobcovi plniť si jeho záväzky vyplývajúce z povinností uložených zákonom, a to najmä v oblasti správy a evidencie všetkých meraní spotreby a výroby elektrickej energie, zúčtovanie odchýlok, výpočtu taríf, kompenzácií či inej podpory na základe nariadení vlády, najmä v tomto pre energetiku kritickom období. Dôvodil, že žalovaný ako správca jeho hardvérovej infraštruktúry nemá právo mu odopierať prístup k jeho majetku a ktorý bez udelenia prístupov nemôže užívať a tak realizovať svoje vlastnícke právo k nemu, vrátane realizácie kontroly spôsobu poskytovania služieb zo strany žalovaného a že si nevyhnutne potrebuje zabezpečiť prístup k svojmu majetku, aby tak mohol nezávisle projektovať rozvoj svojej infraštruktúry, plánovať jej obstarávanie a rozširovanie v súvislosti s implementáciou nových systémov, od ktorých spustenia je závislé plnenie si povinností žalobcu vo vzťahu k všetkým účastníkom trhu s elektrinou, tak ako mu to ukladajú príslušné národné právne predpisy, ale aj predpisy Európskej únie. Uviedol, že v súčasnosti sa ako najzásadnejšia javí potreba nasadenia systému Energetického dátového centra (ďalej aj ako „EDC“), ktorý rieši automatizáciu procesov pre zdieľanie elektriny z obnoviteľných zdrojov elektriny, akumuláciu, vznik energetických spoločenstiev, agregáciu a poskytovanie flexibility. Uvedená požiadavka vyplýva z celoeurópskej iniciatívy týkajúcej sa integrácie obnoviteľných zdrojov do trhu s elektrinou, ktorá sa premietla do prijatia smerníc EÚ 2019/944 a 2018/2001. Tieto boli následne transponované do právneho poriadku Slovenskej republiky prijatím

novely , ktorým sa v rámci ZoE zaviedli nové pojmy a noví účastníci trhu s elektrinou, ktorým vzniklo právo podnikať na uvedenom trhu. Zároveň bola v ZoE uložená povinnosť žalobcovi zriadiť plnohodnotnú elektronickú platformu pre výkon práv a povinností účastníkov trhu s elektrinou (viď body 10 až 12 ZoE), a to najneskôr k 01.07.2024. Právo uvedených nových účastníkov trhu podnikať na trhu s elektrinou však uvedená právna úprava neobmedzila a neposunula k termínu 01.07.2024, a toto je viazané iba na účinnosť pravidiel trhu, ktoré určia podmienky pre výkon činností jednotlivých účastníkov trhu (vydáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej aj ako „URSO“) a na vydanie prevádzkového poriadku organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. URSO vydalo pravidlá trhu vyhláškou č. 207/2023 účinnou od 01.07.2023. V nadväznosti na uvedené, žalovaný uviedol, že v zmysle o regulácii v sieťových odvetviach, žalobca je povinný v lehote 90 dní t. j. odkedy sa zmenili podmienky na základe ktorých bol schválený pôvodný prevádzkový poriadok (v danom prípade odkedy sa zmenili pravidlá trhu), predložiť URSO na schválenie návrh na jeho zmenu. Žalobca bol teda povinný zmeniť svoj prevádzkový poriadok najneskôr v lehote do 90 dní od 01.07.2023, pričom následne po jeho schválení zo strany URSO, bol povinný podľa neho postupovať. Nakoľko URSO upravuje v prevádzkovom poriadku už aj práva nových subjektov trhu (agregátori, poskytovatelia flexibility, energetické spoločenstvá a pod.), žalobca bol povinný upraviť v prevádzkovom poriadku aj práva týchto subjektov a následne ich aj uplatňovať a teda, najneskôr k 01.10.2023 bol viazaný podmienkami trhu a prevádzkovým poriadkom, ktorý bude musieť dodržiavať. Uvedené bude ale možné výlučne v prípade, ak bude nasadený príslušný systém Energetického dátového centra (EDC) na jeho infraštruktúre a to aspoň v rozsahu základných funkcionalít pre zabezpečenie povinností žalobcu, nakoľko v opačnom prípade nebude kapacitne možné poskytovať potrebné údaje všetkým účastníkom trhu a teda, žalobca si nebude môcť plniť svoje zákonné povinnosti, pričom bude účastníkom trhu vznikať škoda z dôvodu obmedzovania ich možnosti vykonávať podnikateľskú činnosť. Plnohodnotný systém EDC by bol následne už so všetkými funkcionalitami nasadený tak, aby bol k 01.07.2024 v plnej prevádzke. Žalobca mal za to, že v konaní osvedčil, že v danom prípade je neodkladná úprava pomerov zjavne nevyhnutná, nakoľko disponovanie kontrolou nad vlastnou hardvérovou infraštruktúrou je nevyhnutné pre riadny výkon jeho činnosti a pre plnenie si jeho zákonných povinností ako regulovaného subjektu, ktorý je jediným zákonom určeným subjektom pre organizáciu krátkodobého trhu s elektrinou na území Slovenskej republiky. Uviedol, že bez prístupov k infraštruktúre je zásadným spôsobom obmedzená jeho spôsobilosť aj ďalej využívať hardvérovú infraštruktúru napríklad zapojením a prevádzkou ďalšieho aplikačného softvéru dodávaným inými dodávateľmi ako je žalovaný, nakoľko nasadenie a implementácia nového softvéru je úzko prepojená a závislá na prístupe k hardvérovej infraštruktúre. Uvedeným je teda narušená aj jeho autonómia a sloboda pri výbere dodávateľov. Žalovaný pritom v danom prípade zjavne prekračuje svoje právomoci správcu zariadení hardvérovej infraštruktúry a neoprávnene tým obmedzuje žalobcu. V opačnom prípade mu bezprostredne hrozí, že nebude schopný plniť si svoje zákonné povinnosti. Bez vydania neodkladného opatrenia môže na jeho strane dochádzať k vzniku škôd a tiež môže byť priamo dotknuté plnenie si jeho povinností vyplývajúcich mu zo zákona, ako aj práva ďalších účastníkov trhu s elektrinou, ktorí nebudú môcť realizovať svoje práva. Na vydaní neodkladného opatrenia je teda nielen záujem a potreba žalobcu, ale všeobecne prospešný záujem a tiež záväzok realizovať právne záväzné akty Európskej únie na to určenými orgánmi a inštitúciami v Slovenskej republike. Mal za to, že vydanie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom nezasiahne do práv žalovaného, nakoľko sa tým nijako nezhorší jeho postavenie a neobmedzia sa jeho práva. Záverom žalobca zhrnul, že v prípade ak nedôjde k bezodkladnej úprave pomerov medzi ním a žalovaným, bude pretrvávať vážny a neoprávnený zásah do jeho vlastníckeho práva k hardvérovej infraštruktúre ako aj jeho faktické obmedzenie v jeho ďalšom fungovaní formou nemožnosti nasadenia softvéru od iných dodávateľov. 3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k vydaniu všetkých údajov potrebných na úplný a neobmedzený prístup k hardvérovým zariadeniam tvoriacim jeho infraštruktúru špecifikovaných v predmetnom návrhu v bode 10. (ďalej aj ako „hardvérová infraštruktúra“ alebo aj ako „súbor hardvérových zariadení“) a to v rozsahu údajov administrátorský prístup (meno, heslo), prístupový certifikát, prístup na management porty a ich IP adresy, a to všetko na dátovom nosiči do 3 dní od právoplatnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Ďalej uviedol, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému umožniť mu úplný a neobmedzený prístup k využívaniu jeho hardvérovej infraštruktúry a zdržať sa konania, ktoré by takémuto prístupu a plnohodnotnému využívaniu tejto hardvérovej infraštruktúry bránilo.

Z dokladov priložených k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie mal zistený skutkový stav tak, ako bol žalobcom podrobne opísaný v návrhu (viď odsek 1 napadnutého uznesenia) a po oboznámení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, ako aj po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

Súd prvej inštancie skúmal, či si pomery medzi stranami vyžadujú úpravu a či je táto úprava bezodkladne potrebná, t. j. či medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorého úprava neznesie odklad. Z predložených listín (najmä zmlúv, preberacích protokolov a korešpondencie procesných strán), bolo podľa súdu prvej inštancie evidentné, že konanie žalovaného obmedzuje vlastnícke právo žalobcu a toto obmedzenie pretrváva. S ohľadom na tieto predložené listinné dôkazy a na argumentáciu uvedenú v návrhu žalobcu, možno konštatovať potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom k osvedčeniu vlastníckeho práva žalobcu k špecifikovanej hardvérovej infraštruktúre, k osvedčeniu skutočnosti, že žalovaný poskytuje žalobcovi služby technickej podpory k tejto hardvérovej infraštruktúre a k osvedčeniu skutočnosti, že žalobcovi neboli odovzdané akékoľvek prístupy k tejto hardvérovej infraštruktúre a k nateraz preukázanému pokračovaniu tohto stavu, súd prvej inštancie konštatoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov na právnu ochranu žalobcu.

Po preskúmaní predložených dokladov priložených k návrhu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil prípustnosť a opodstatnenosť jeho nariadenia. Mal za to, že v konaní osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej mu ujmy odopieraním žalovaným prístupu k hardvérovej infraštruktúre v jeho vlastníctve, nakoľko nebol schopný realizovať svoje oprávnenie podľa svojej vôle a to, tento majetok užívať, ako aj, že nebolo a nie je možné nasadiť systém EDC, pričom táto požiadavka vyplýva zo smerníc EÚ a potrebu ochrany jeho porušeného práva. S ohľadom na pomerne krátku lehotu, v ktorej súd rozhoduje o nariadení neodkladného opatrenia je z procesného hľadiska pre súdne rozhodnutie hlavným determinátorom obsah návrhu. Súd teda vyhodnotil z rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu žalobcu, že existujú zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.

Dôvodil, že pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje potenciálna obava, t. j. existencia obavy preukázaná „v rovine budúcnosti“. S ohľadom na vyjadrenie žalovaného v ktorom sa uvádza že: „požiadavke na odovzdanie funkčných administrátorských prístupov do všetkých aktívnych prvkov siete OKTE nemôže vyhovieť z dôvodu, že by sa dopustil vedomého porušenia ustanovení platnej zmluvy, ktorá ho zaväzuje zaisťovať správnu, spoľahlivú a bezpečnú prevádzku prislúchajúcej technickej infraštruktúry...“, nariadenie neodkladného opatrenia považoval za dtak, ako je uvedené v petite napadnutého uznesenia. Mal za to, že zo zmluvy o poskytovaní služieb nevyplýva, že by sa žalobca vzdal svojej vôle majetok užívať a mať k nemu prístup a rovnako nevyplýva, že by žalovaný bol jediný oprávnený k prístupu k hardvérovej infraštruktúre. Sprístupnením hardvérovej infraštruktúry žalovaný neporuší ustanovenie zmluvy a môže naďalej zaisťovať prevádzku technickej infraštruktúry (ak by došlo ku škode konaním vlastníka, resp. tretej osoby - je zrejmé, že žalovaný za takúto škodu nenesie zodpovednosť).

Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vytvára predpoklad pre účinnú ochranu subjektívnych práv žalobcu. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa v rozsahu 100 %.

4. Voči napadnutému uzneseniu podal žalovaný riadne a včas odvolanie.

Žalovaný v odvolaní opísal skutkový stav veci a poukázal na to, že so žalobcom majú dlhodobý obchodný vzťah, ktorý sa postupne vyvíjal, o čom svedčí aj rozširovanie podpory a uzatváranie nových, resp. doplňujúcich zmlúv.

Namietal absenciu atribútu neodkladnosti, poukázal na relevantné právne predpisy a potrebu nasadenia systému EDC a zároveň uviedol sled jednotlivých udalostí vykonaných v dňoch od 16.06.2023 do 12.07.2023. Taktiež poukázal na to, že žalobca mal možnosť ho žiadať o uskutočnenie akýchkoľvek úkonov a túto možnosť aj aktívne využíval s tým, že požiadavky uskutočnené v časovom rozsahu od prijatia prvej požiadavky úplne splnil okrem jednej (zo dňa 16.06.2023). Žalobca mal teda informácie o

potrebe plnenia povinností v súvislosti s nasadením systému EDC odo dňa - 11.12.2018, 05.06.2019, 22.06.2022, prípadne najneskôr dňa 17.04.2023. Avšak prístupy, ktoré sú predmetom uznesenia žiadal až dňa v júni 2023. poukázal na to, že dňa 13.07.2023 navrhol aj spôsob riešenia vzniknutého sporu a to prípravy dodatku k zmluve o poskytovaní služieb, ktorým by splnil požiadavku žalobcu. Podľa názoru žalovaného, žalobca plne nevyužil zmluvný postup a ani jeho ponuku na prípravu dodatku k predmetnej zmluve. Preto podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa javí ako spôsob obchádzania zmluvných záväzkov prostredníctvom súdneho konania.

Žalovaný k názoru žalobcu, že bezodkladná úprava pomerov závisí aj od potreby zabezpečenia plnenia povinností vyplývajúcich pre žalobcu, ktorý je regulovaný subjekt (organizátor krátkodobého trhu s elektrinou v zmysle § 2 písm. c) ods. 2 ZoE v spojení s § 3 písm. b) ods. 13 ZoE, potreby zabezpečenia plnenia povinností vyplývajúcich pre žalobcu z právnych predpisov nakoľko, bez udelenia prístupov nie je žalobca schopný realizovať svoje oprávnenie svoj majetok podľa vlastnej vôle užívať, kontrolovať spôsob poskytovania služieb zo strany žalovaného. Uviedol, že toto tvrdenie však nepreukazuje žiadnym spôsobom potreby neodkladnej úpravy pomerov, ale zameriava sa na konštatovanie akou právnou osobou žalobca je a akým regulačným rámcom podlieha. Podľa názoru žalovaného o chýbajúcej bezodkladnosti naviac svedčí aj fakt, že okrem vyššie uvedených požiadaviek konaniu nepredchádzali žiadne výzvy, vrátane akýchkoľvek predžalobných výziev.

Ďalej žalovaný namietal, že žalobca neuviedol dlhodobú obchodnú prax medzi stranami, v rámci ktorej mu poskytol vždy v štvrťročnej periodicite informácie potrebné k výkonu administrátorských práv.

Namietal, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval, že vlastník môže zo svojim majetkom disponovať rôznym spôsobom a môže sa v rámci svojej dispozičnej slobody aj zmluvne obmedziť (napr. nájomná zmluva alebo výhradná licenčná zmluva). Vzťah založený touto zmluvou možno posudzovať obdobne, pričom v nej obsiahnuté záväzky nemožno interpretovať ako porušenie práv žalobcu, keďže sám žalobca v rámci svojho dispozičného oprávnenia udelil určité práva a povinnosti žalovanému a to vykonávanie správy hardvérovej infraštruktúry, čím upravil spôsob, akým disponoval nad vlastným majetkom. Namietal, že zmluva o poskytovaní služieb v súčasnom znení však nepodporuje odovzdanie prístupov tak ako to žiadal žalobca, nakoľko sa jedná o prístup k predmetom duševného vlastníctva žalovaného. Softvér ktorý je poskytovaný žalobcom žalovanému je plne funkčný, a neautorizované zmeny by mohli mať fatálne dopady na fungovanie žalobcu, ale aj trhu s elektrinou a to najmä k predmetom autorského práva, k osobitným právam k databáze alebo know-how týkajúcich sa databáz, nie však výlučne k databázam ORACLE, ich vnútorného usporiadania ako aj procesov uskutočnených na základe programovania v súvislosti s databázou, pričom tieto si vyžadujú ochranu pred sprístupnením neoprávneným osobám.

Žalovaný namietal nesprávne vyhodnotenie proporcionality súdom prvej inštancie s tým, že sa nesprávne stotožnil s jeho argumentom, že poskytnutie prístupov v zmysle napadnutého uznesenia nebude mať akýkoľvek vplyv na jeho práva, keďže tomu naďalej ostane možnosť realizácie správy zariadení v zmysle zmluvných povinností podľa zmluvy a preto uvedená argumentácia žalobcu vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, keďže zásadne mení princípy správy hardvérovej infraštruktúry, ktoré budú mať dopad na spôsob jej výkonu.

Žalovaný zdôraznil, že od počiatku vzniku zmluvného vzťahu medzi ním a žalobcom, bol jediným správcom infraštruktúry. Dôvodil, že zriadením viacerých správcov nevyhnutne dôjde k situáciám, kde jeden správca bude vykonávať určité úkony bez súčinnosti druhého. Je preto bežné mať len jedného správcu. Vo vzťahu k uvedenému namietal, že z dôvodu dôležitosti prevádzky infraštruktúry a na nej prevádzkovaných systémov predmetná zmluva obsahuje prísne reakčné časy na riešenie incidentov a prísne sankcie za ich nedodržanie, vo forme zmluvných pokút. Tým môže vzniknúť situácia, ktorá bude mať negatívny dopad na žalovaného v dôsledku konania žalobcu, resp. jeho dodávateľov.

Zdôraznil, že spájanie nasadenia systému EDC je účelové, keďže žalobca mal rôzne možnosti ako k nasadeniu pristupovať. Žalobca mal napríklad dostatok času na objednanie nezávislej infraštruktúry na prevádzku systému EDC. Avšak rozhodol sa systém EDC umiestniť do existujúcej infraštruktúry, na ktorej v súčasnosti prebiehajú iné systémy kritické pre okrem iného prevádzku krátkodobého denného trhu s elektrinou v spoločnej obchodnej zóne Českej republiky, Slovenskej republiky, Maďarska a Rumunska, ako aj podporu vnútorného denného trhu s elektrinou v zóne Slovenskej republiky.

Žalovaný tak nemá informácie, ktoré sú pre neho nevyhnutné na plnenie zmluvných povinností zaisťovať správnu, spoľahlivú a bezpečnú prevádzku prislúchajúcej technickej infraštruktúry, keďže nevie posúdiť či je existujúca infraštruktúra dostatočná pre súčasné prevádzkovanie systému EDC a systémov, za ktoré zmluvne zodpovedá. Každý systém má určitú konečnú kapacitu pre zvládanie hardvérových ako aj softvérových požiadaviek. Žalovaný dlhodobo upozorňoval žalobcu na množiace sa požiadavky súvisiace so službami, ktoré aktuálna zmluva nepokrýva (najviac v súvislosti s EDC) a na potrebu ich systémového riešenia. Žalobca však doposiaľ nepristúpil k systémovému riešeniu a systémovej príprave systému EDC v rámci jednej infraštruktúry a doposiaľ požiadal iba o zriadenie virtuálnych serverov produkčné, UAT a testovacie prostredie pre systém EDC pre externého dodávateľa, pričom žalovaný tejto požiadavke vyhovel. Aj tým je veľmi jednoznačne preukázané, že objektívna potreba úpravy vzťahov neexistuje.

Namietal zmätočnosť výroku I. a výroku II. v nariadenom neodkladnom opatrení, nakoľko nejasne určujú čo a akým spôsobom má plniť. Z gramatického výkladu výrokov vyplýva, že na rozdiel od výroku I. sa výrok II. týka iba užívateľských oprávnení z nasledovných dôvodov:

- výrok explicitne uvádza rozsah a „administrátorský prístup“ („... v rozsahu údajov administrátorský prístup (meno a heslo), prístupový certifikát, prístup na management porty a ich IP adresy“),

- výrok II. naopak žiadny odkaz na „administrátorský prístup“ neobsahuje. Obsahuje však slovo „využívanie“, ktoré vo výroku I. nie je obsiahnuté a ktoré najmä pre spoločnosť prevádzkujúcu informačné technológie poukazuje na využívanie infraštruktúry v rozsahu užívateľských oprávnení na rozdiel od jej správy/administrácie.

Žalovaný interpretoval preto výrok I. tak, že má poskytnúť žalobcovi najsilnejšie oprávnenia v rámci infraštruktúry (t. j. administrátorské oprávnenia) a výrok II. má žalobcovi umožniť najširšie možné užívateľské oprávnenia.

Uviedol, že dňa 15.08.2023 požiadal žalobcu o súčinnosť a poskytnutie informácií akým spôsobom má vykonať výrok II., keďže ten je vykonateľný doručením, na rozdiel od výroku I, ktorý je vykonateľný 3 dni od právoplatnosti. Mal za to, že všetky požiadavky žalobcu na užívateľské oprávnenia splnil v plnom rozsahu a výrok II. považoval teda za splnený a tým pádom je výrok I. nadbytočný. Poukázal na to, že žalobca odpoveďou zo dňa 17.08.2023 poskytol žalovanému opačnú interpretáciu výroku I. a výroku II.

Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie pochybil, keď v tak dôležitej veci nenariadil pojednávanie a nevypočul účastníkov a zdôraznil, že súčasťou práva na spravodlivý proces je zásada „rovnosti zbraní“ a každej procesnej strane má byť daná možnosť predniesť svoju záležitosť, vrátane dôkazov, za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície, v akej je protistrana. Žalovaný zastával názor, že súd prvej inštancie tak nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že napadnuté uznesenie je zmätočné v celom rozsahu.

Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh žalobcu zamieta a aby mu priznal náhradu trov konania.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca vyjadrením zo dňa 27.09.2023, zotrval na svojich argumentoch uvedených v žalobe a stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom uznesení, ktorý zjavne odvodzoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov z existujúceho narušenia vlastníckeho práva žalobcu ako takého. Podrobne sa vyjadril k skutkovým okolnostiam a ďalším tvrdeniam žalovaného. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že dôvodom pre neposkytnutie prístupov k hardvérovej infraštruktúre je preventívne opatrenie zamedzujúce obmedzeniu povinností žalovaného zo zmluvy, pretože takáto obava žalovaného nemôže byť dôvodom pre zasahovanie do vlastníckeho práva žalobcu. Dôsledky prípadného naplnenia obavy z obmedzenia možnosti žalovaného plniť si svoje povinnosti sú priamo riešené v predmetnej zmluve, tak, že mu zmluva poskytuje dostatočnú ochranu.

Postoj žalovaného je podľa žalobcu zjavne neústavný. Je zrejmé, že vlastníckemu právu, teda právu, ktorého ochrana je garantovaná a ktoré pôsobí erga omnes, je nutné poskytnúť väčšiu mieru ochrany ako potenciálnej preventívnej ochrane pred vznikom potenciálnych škôd, a to najmä za

situácie, kedy žalovaný nevie tieto potenciálne škody alebo dopady presne špecifikovať. Zdôraznil, že v nadväznosti na správanie žalovaného čelí situácii, kedy je mu znemožnené realizovať zabezpečenie špecifických IT potrieb, ktoré podľa existujúcich zmluvných vzťahov so žalovaným nie sú dodávané žalovaným (t. j. iné IT služby ako tie, ktoré má v zmysle zmluvy zabezpečovať žalovaný), hoci je zrejmé, že ak by žalovaný nebránil žalobcovi v dispozícii s jeho majetkom, mohli by tieto byť realizované tiež vlastnými personálnymi a technickými kapacitami alebo kapacitami tretích strán, ktorých plnenie by z akéhokoľvek dôvodu považoval v aktuálnej situácii za výhodnejšie z finančného a časového hľadiska, prípadne z hľadiska technického za výhodnejšie riešenia.

Dôvodil, že je tak aktuálne napriek existencii nespochybniteľného vlastníckeho práva k hardvérovej infraštruktúre ponechaný na milosť a nemilosť žalovaného, hoci má kapacity na to, aby vedel svoje potreby pokrývať napríklad sám, a teda je blokovaný vo využívaní svojho majetku a plnení svojich úloh nielen vo vzťahu k projektu EDC, ale priebežne vo vzťahu k akýmkoľvek úpravám a rozvoju svojho IT prostredia len z dôvodu, že žalovaný blokuje jeho prístup k využívaniu voľnej kapacity hardvérovej infraštruktúry. Toto vyvoláva potrebu bezodkladnej úpravy pomerov na priebežnej báze.

Mal za to, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov nie je založená len na individuálnej požiadavke alebo potrebe nasadenia systému EDC, ale na báze trvajúceho obmedzenia vlastníckeho práva, ktorého dôsledkom je, že žalobca nemôže ako vlastník nakladať so svojou vecou napriek tomu, že jeho vlastnícke právo nie je spochybnené. Žalobca má preto za to, že primárne je nutné, aby bola poskytnutá ochrana jeho vlastníckemu právu a následne, ak by výkon vlastníckeho práva zasahoval do práva tretieho subjektu, mohol by sa taký tretí subjekt (žalovaný) domáhať svojej ochrany. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že argumentácia žalovaného vo vzťahu k dôvodom pre neodovzdanie prístupov pre jeho preventívnu ochranu je v rozpore s ústavným princípom ochrany vlastníctva. Preventívny obmedzujúci zásah do práv vlastníka je zjavne protiústavný a je potrebné ho vylúčiť ukončením nezákonného zasahovania žalovaného do jeho vlastníckeho práva. Obava z potenciálneho ohrozenia za žiadnych okolností nemôže byť skutočnosťou, ktorá legalizuje zásah do chráneného a nesporného práva vlastniť majetok. Naopak uvedená skutočnosť vyvolala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.

Ďalej sa žalobca vyjadril k tvrdenej zmätočnosti výrokov s tým, že mal za to, že ich vykladal neprípustným spôsobom a bez toho, aby zohľadnil obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia prezentovaného súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že tvrdenia žalovaného sú postavené na účelovom výklade výroku č. II. a tvrdenie, že nevie, čo má na základe tohto výroku plniť, sa nezakladá na pravde, pretože mu musí byť zrejmé aj s prihliadnutím na obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia, že mu má poskytnúť také informácie, ktoré mu umožnia realizáciu jeho vlastníckeho práva. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že výrok II. je formulovaný správne a smeruje k úplnému naplneniu požiadavky odstránenia neoprávneného zásahu do jeho vlastníckeho práva. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže výroky napadnutého uznesenia nie sú zmätočné a odovzdanie údajov žalobcovi sa nedotkne žalovaného a za žiadnych okolností nevytvorí nenávratný stav.

Zdôraznil, že nedisponuje detailnými informáciami o hardvérovej infraštruktúre, a preto nemôže a ani nevie vymedziť presnú a konkrétnu formu plnenia žalovaným a konkrétne typy úkonov, prístupov a informácií ktoré má tento vykonať, poskytnúť alebo ktorých sa má zdržať, aby nebránili prístupu a plnohodnotnému využívaniu hardvérovej štruktúry v plnom rozsahu jeho vlastníckeho práva. Uviedol, že očakávať petit s konkrétnou formou plnenia žalovaným je preto objektívne nemožné.

Ďalej sa žalobca podrobne vyjadril k tvrdenému porušeniu princípu proporcionality súdom s tým, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil tento atribút, keďže nariadením neodkladného opatrenia, resp. poskytnutím prístupov v zmysle napadnutého uznesenia, nedôjde k negatívnemu dopadu na žalovaného.

Zastával názor, že v konaní bola preukázaná bezodkladná potreba úpravy pomerov, a to najmä z dôvodu neoprávneného zásahu do jeho vlastníckeho práva.

Žalobca súhlasil s odôvodnením súdu prvej inštancie a zastával názor, že vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že ním tvrdené skutočnosti riadne osvedčil a náležite preukázal splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda nie je daný žiadny z odvolacích dôvodov.

Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 27.09.2023 k odvolaniu žalovaného, sa vyjadril žalovaný v replike zo dňa 26.10.2023. Zotrval na svojich argumentoch uvedených v odvolaní zo dňa 21.08.2023 proti napadnutému uzneseniu. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v odvolaní.

7. K replike žalovaného zo dňa 26.10.2023, sa vyjadril žalobca v duplike zo dňa 28.11.2023 s tým, že sa v plnom rozsahu pridržiaval svojho vyjadrenia k odvolaniu, kde sa konkrétne a jasne vyjadril k všetkým odvolacím dôvodom, pričom mal za to, že zo strany žalovaného v rámci odvolacej repliky neboli uvedené žiadne také skutočnosti, ktoré by vyvracali jeho vyjadrenia uvedené vo vyjadrení k odvolaniu. Vyjadril sa podrobne k jednotlivým tvrdeniam žalovaného a mal za to, že napadnuté uznesenie bolo riadne vydané a nie sú dané dôvody na jeho zmenu, naopak, nakoľko naďalej pretrváva zásah žalovaného do jeho vlastníckeho práva, trvá aj neodkladná potreba úpravy pomerov. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v zmysle , po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, s obsahom súdneho spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi žalovaného v zmysle a a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť.

9. Čl. 2 ods.1 , ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

10. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

18. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

19. Podľa , súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 20. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva. 21. Odvolací súd mal z obsahu súdneho spisu zistené, že súd prvej inštancie vo výroku II. nariadil žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi úplný a neobmedzený prístup k využívaniu hardvérovej infraštruktúry žalobcu definovanej vo výroku I. a zdržať sa konania, ktoré by takémuto prístupu a plnohodnotnému využívaniu tejto hardvérovej infraštruktúry bránilo, vo výroku III. poučil žalovaného v zmysle , že môže podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej týkajúcu sa reparačných, kompenzačných alebo satisfakčných nárokov a zároveň poučil žalobcu, že následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa . Vo výroku IV. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o tomto nároku súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia. Ďalej mal zistené, že žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil s tým, že konanie má charakter konania vo veci samej a neodkladné opatrenie bolo uplatnené s cieľom znevýhodniť žalobcu; nedochádza k tvrdeným zásahom do vlastníckeho práva a nie je daná neodkladná potreba úpravy pomerov; nedošlo k využitiu prostriedkov na riešenie sporov v zmysle zmluvy; tvrdenia o návrhu uzavretia dodatku sú nesprávne; tvrdenia o tom, že je prirodzené, že prístupové údaje neboli v čase spísania notárskych zápisníc funkčné; výroky napadnutého uznesenia sú zmätočné; že došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu proporcionality.

22. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či

a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami; b) navrhovateľom tvrdené osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti); c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti); d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality); f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

23. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach a nasl. môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca odôvodňoval svoj návrh potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade však navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t. j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle daná povinnosť navrhovateľa pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností.Zákon ukladá navrhovateľovi povinnosť

hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

24. Z dokladov priložených k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia odvolací súd zistil skutkový stav tak, ako bol žalobcom podrobne opísaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci.

26. K odvolacej námietke žalovaného, že absentuje atribút „neodkladnosti“ s poukazom na relevantné právne predpisy a potrebu nasadenia systému Energetického dátového centra (EDC) ako aj na sled jednotlivých udalostí vykonaných v dňoch od 16.06.2023 do 12.07.2023, odvolací súd uvádza, že z uzatvorenej zmluvy medzi obomi zmluvnými stranami ako aj z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca mal možnosť žiadať žalovaného o uskutočnenie jednotlivých úkonov týkajúcich sa prístupov k hardvérovej infraštruktúre v rámci uzatvorenej zmluvy o poskytovaní služieb a túto možnosť nesporne aj aktívne využíval, čo dokazujú vykonané úkony uskutočnené v časovom rozsahu od prijatia prvej požiadavky a to odo dňa 11.12.2018, 05.06.2019, 22.06.2022 a 17.04.2023. Ďalej bolo v konaní preukázané, že žalobca žiadal žalovaného o konkrétne prístupy k hardvérovej infraštruktúre špecifikované v návrhu krátko pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to v dňoch od 16.06.2023 do 12.07.2023. Zároveň bolo v konaní preukázané, že žalobca nereagoval na návrh žalovaného zo dňa 13.07.2023, ktorým navrhol spôsob riešenia vzniknutej situácie a to návrhom na uzatvorenie dodatku k zmluve o poskytovaní služieb ako aj, že pri riešení vzniknutej situácie nepostupoval podľa článkov 16.10 až 16.12 tejto zmluvy, ktoré riešia postup dohodnutý medzi zmluvnými stranami pre prípad sporu v komunikácií a taktiež, že nevyužil iné obvyklé možnosti riešenia konfliktov podľa článku 16.11 tejto zmluvy, keďže spor nebol smerovaný na osoby oprávnené rokovať v zmluvných veciach podľa jej čl. 1.1 a 1.2. vrátane predžalobných výziev. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nekonal v zmysle uzatvorenej zmluvy o poskytovaní služieb a že konal v rozpore s dlhodobo zaužívanou obchodnou praxou medzi obomi zmluvnými stranami. Taktiež nemožno prisvedčiť názoru žalobcu, že neodkladná úprava pomerov závisí aj od potreby plnenia jeho povinností v zmysle právnych predpisov z titulu, že je regulovaným subjektom ako organizátor krátkodobého trhu s elektrinou v zmysle ZoE v spojení s ZoE, nakoľko neosvedčil žiadnym relevantným dôkazom takúto potrebu v zmysle . Preto súd považuje túto námietku žalovaného za dôvodnú.

27. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil argumenty žalobcu, že poskytnutie prístupov k hardvérovej infraštruktúre v zmysle napadnutého uznesenia nebude mať akýkoľvek vplyv na jeho práva, keďže mu naďalej ostane možnosť realizácie správy zariadení v zmysle zmluvy o poskytovaní služieb, odvolací súd uvádza, že uloženie povinnosti žalovanému v zmysle napadnutého uznesenia je neprimeraným zásahom do jeho práv, v dôsledku čoho došlo k porušeniu , nakoľko žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorého ochrany sa domáhal a ani existenciu práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Odvolací súd má za to, že v danom prípade došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu proporcionality súdom prvého stupňa Preto súd považuje túto námietku žalovaného za dôvodnú.

28. K odvolacej námietke žalovaného, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení nezaoberal existujúcimi záväzkami medzi obomi zmluvnými stranami vyplývajúcimi z uzatvorenej zmluvy o poskytovaní služieb medzi žalobcom a žalovaným (viď článok II. PREDMET PLNENIA, článok III. PODPORA PRODUKTÍVNEJ PREVÁDZKY ISO, KIS a ERP, článok IV. Údržba ISO, KIS A ERP A PREVENTÍVNE ČINNOSTI, článok V. ROZVOJ ISO, KIS A ERP) a to vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu voči žalovanému v nadväznosti na udelenú dispozíciu žalobcom ako vlastníkom hardvérovej infraštruktúry žalovanému pri vykonávaní jej správy tým, že nevzal do úvahy skutočnosti, že žalovaný ako poskytovateľ servisných služieb žalobcovi ako objednávateľovi je povinný v súlade so zmluvou plne zaistiť správnu, spoľahlivú a bezpečnú prevádzku ISO,KIS a ERP v rozsahu a v zmluvne určenej a merateľnej kvalite v zmysle článku II. PREDMET PLNENIA bodu 2.1, nakoľko získaním prístupu k predmetom jeho duševného vlastníctva prístupom môže dôjsť k porušeniu jeho autorského práva neoprávnenými osobami a následne k vzniku škody (viď článok X. ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU, článok XII. SANKCIE A ZMLUVNÉ POKUTY). Z vyššie uvedeného

vyplýva, že vzťah založený predmetnou zmluvou neupravuje odovzdanie prístupov žalovaným ako vykonávateľom správy hardvérovej infraštruktúry tak, ako to žiadal žalobca a v nej obsiahnuté záväzky nemožno interpretovať ako porušenie práv žalobcu, keďže žalovaného poveril vykonávaním správy hardvérovej infraštruktúry, čím upravil spôsob disponovania nad svojim majetkom. Preto sa odvolací súd nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a to, že odopretím prístupu žalobcovi žalovaným do hardvérovej infraštruktúry, ktorú žalobca vlastní, mu tento bezdôvodne znemožňuje ako jej vlastníkovi nakladať s týmto jeho vlastníctvom. V nadväznosti na uvedené, taktiež nemožno prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa, že poskytnutím plného prístupu žalobcovi k jeho hardvérovej infraštruktúre, by nebola ohrozená schopnosť žalovaného zaisťovať správnu, spoľahlivú a bezpečnú prevádzku prislúchajúcej technickej infraštruktúry, keďže poskytnutie prístupov by žalovaného nijako neovplyvnilo pri plnení povinností vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy o poskytovaní služieb, nakoľko uvedený názor nie je podložený žiadnym relevantným dôkazom. Možno uzavrieť, že súd prvej inštancie nevyhodnotil riadne skutkový stav a vec tak nesprávne právne posúdil. Preto súd považuje túto námietku žalovaného za dôvodnú.

V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej, “... nesprávnym právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.“

„ Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.“(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. ).

29. K odvolacej námietke žalovaného, že výrok I. explicitne uvádza rozsah a administrátorský prístup („... v rozsahu údajov administrátorský prístup (meno a heslo), prístupový certifikát, prístup na management porty a ich IP adresy“) a výrok II. naopak žiadny odkaz na administrátorský prístup neobsahuje a že obsahuje však slovo „využívanie“, ktoré vo výroku I. nie je obsiahnuté a ktoré najmä pre spoločnosť prevádzkujúcu informačné technológie poukazuje na využívanie infraštruktúry v rozsahu užívateľských oprávnení na rozdiel od jej správy/administrácie s tým, že žalovaný interpretoval výrok I. tak, že má poskytnúť žalobcovi najsilnejšie oprávnenia v rámci infraštruktúry (t. j. administrátorské oprávnenia) a výrok II. má žalobcovi umožniť najširšie možné užívateľské oprávnenia, odvolací súd uvádza, že výrok I. napadnutého uznesenia, ktorým nariadil súd prvej inštancie žalovanému, aby vydal žalobcovi údaje potrebné na úplný a neobmedzený prístup k hardvérovým zariadeniam tvoriacim infraštruktúru žalobcu a ktoré sú špecifikované v bode 1. napadnutého uznesenia a to v rozsahu údajov administrátorský prístup (meno a heslo), prístupový certifikát, prístup na management porty a ich IP adresy, to všetko na dátovom nosiči do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, možno považovať za nejasný. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd zistené, že žalovaný dňa 15.08.2023 žiadal žalobcu o súčinnosť a poskytnutie informácií akým spôsobom má vykonať výrok II. keďže ten je vykonateľný doručením, na rozdiel od výroku I, ktorý je vykonateľný 3 dni od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj úradný záznam súdu prvej inštancie (str. 250 s. sp.), ktorý o. i. konštatuje, že: „... výrok uznesenia v časti, kde súd žalovaného zaväzuje splniť špecifikované povinnosti v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia je zmätočný a nemá vplyv na vykonateľnosť uznesenia na ktorú sa vzťahuje .“ Odvolací súd má za to, že výrok I. ako aj výrok II. napadnutého uznesenia nejasne určuje, čo a ako má žalovaný plniť žalobcovi. Samotný žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nie je možné identifikovať obsah pojmov úplný a neobmedzený prístup k hardvérovým zariadeniam (výrok II.) a ktorý zdôraznil, že nedisponuje detailnými informáciami o jeho vlastnej hardvérovej infraštruktúre, a preto nemôže a ani nevie vymedziť presnú a konkrétnu formu plnenia žalovaným a konkrétne typy úkonov, prístupov a informácií, ktoré má žalovaný vykonať, poskytnúť alebo ktorých sa má zdržať, aby nebránili prístupu a plnohodnotnému využívaniu hardvérovej štruktúry v plnom rozsahu vlastníckeho práva žalobcu a že očakávať petit s konkrétnou formou plnenia žalovaným je preto objektívne nemožné a v prípade vymedzenia konkrétneho

spôsobu sprístupnenia žalovaným by nevedel, či je jeho požiadavka dostatočná. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že žalobca formuloval výrok I. tak, že explicitne obsahoval odkaz na administrátorský prístup s tým, že výrok II. odkaz na administrátorský prístup neobsahoval a teda možno uzavrieť, že výrok I. a ani výrok II napadnutého uznesenia neobsahuje informácie o tom, akou formou má žalovaný plniť a je tak neurčitý z dôvodu jeho nepresnej formulácie. Preto súd považuje túto námietku žalovaného za dôvodnú.

30. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie pochybil, keď v tak dôležitej veci nenariadil pojednávanie a nevypočul účastníkov konania, keďže žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal jeho nariadenia pred začatím konania v zmysle a že súd prvej inštancie pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia bez uloženia povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej a teda sa jedná o meritórne neodkladné opatrenie podľa , ktorým sa dosiahne to, čo by sa inak malo dosiahnuť rozsudkom vo veci samej, čím mu nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní. Súd prvej inštancie nemal zákonnú povinnosť nariadiť pojednávanie (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2019, sp. zn. ). V danom prípade súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania v zmysle a v nadväznosti na uvedené v súlade s neuložil žalobcovi podať žalobu vo veci samej, avšak riadne poučil strany ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a zároveň ich poučil o právnych následkoch s tým spojených ( ). Preto súd považuje túto námietku žalovaného za nedôvodnú.

31. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým uznesením a s konaním pred súdom prvej inštancie, ako aj s odvolaním žalovaného a s vyjadreniami účastníkov, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil atribút neodkladnosti vo vzťahu k potrebe neodkladnej úpravy pomerov pričom zmätočnými a neurčitými výrokmi I. a II. nariadené neodkladné opatrenie jasne nevymedzuje presnú a konkrétnu formu uloženého plnenia žalovaným a konkrétne typy úkonov, prístupov a informácií, ktoré má vykonať.

32. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ().

33. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

34. V posudzovanom prípade má odvolací súd za to, že neboli naplnené všeobecné a osobitné náležitosti pre nariadenie neodkladného opatrenia a na jeho vydanie nie je postačujúce, aby súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca preukázal existenciu a porušenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nakoľko neosvedčil ani svoje právo a ani jeho porušenie.

35. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom spochybnil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého uznesenia, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

36. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

38. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a , nakoľko bol žalovaný v odvolacom konaní o odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia plne úspešný, odvolací súd mu priznal proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania (výrok II.) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník.

39. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v a má za následok odmietnutie dovolania ( a ).