Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-7-2019.pdf
PDF · 125.18 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu F. zastúpeného JUDr. Jánom Uhlíkom, advokátom, Námestie slobody 1, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovaným 1. C., 2. V., 3. E., o neplatnosť závetu a listiny o vydedení takto
rozhodol:
I. Listina o vydedení spísaná dňa 7.9.2009 vo forme notárskej zápisnice N 61/2009, Nz 29939/2009 u notára JUDr. Ladislava Leheňa, so sídlom Špitálska 5, Michalovce je neplatná.
II. Závet spísaný dňa 7.9.2009 vo forme notárskej zápisnice N 61/2009, Nz 29939/2009 u notára JUDr. Ladislava Leheňa, so sídlom Špitálska 5, Michalovce je neplatný v časti týkajúcej sa zákonného podielu žalobcu ako neopomenuteľného dediča.
III. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 31. 1. 2019 domáhal proti žalovaným určenia neplatnosti listiny o vydedení a závetu. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 9. 8. 2018 zomrel pán V.. Po zomrelom prebieha dedičské konanie pod spisovou značkou 12D/635/2018 na Notárskom úrade JUDr. Alexandry Palovčíkovej, ktoré bolo prerušené s tým, že mu bola poskytnutá lehota 30 dní na podanie žaloby o neplatnosť listiny o vydedení a závetu. Uvedenou listinou ho poručiteľ vydedil na tom základe, že o neho neprejavoval trvalo opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. V závete určil ako svojich dedičov žalovaných v 1.2. a 3. rade, ktorí mali dediť majetok, čo po ňom zostane v prípade jeho smrti v rovnakom pomere. Žalobca považuje listinou o vydedení a v súvislosti s ňou aj závet za neplatné právne úkony z nasledovných dôvodov:
2.Je toho názoru, že poručiteľ v čase spísania závetu nebolo dostatočne duševne spôsobilý, aby pochopil právny úkon ako aj jeho dôsledky. Navrhol preto vykonať dôkaz predložením jeho zdravotnej karty, ktorú viedol jeho obvodný lekár, prípadne odborní lekári, ktorých navštevoval. S poručiteľom bol v kontakte v čase spísania listiny, a vie, že jeho zdravotný stav už nebol dobrý, bol ľahko ovplyvniteľný, nepamätal si základné veci a nadmieru požíval alkoholické nápoje. Za neho fakticky rozhodovala jeho manželka, žalovaná 1/. Predpokladal, že aj deti z druhého manželstva vyvíjali naňho nátlak, aby on ako prvorodený syn nededil. Žalobca ďalej uviedol, že napriek rozvodu jeho rodičov, ktorí sa skutočne rozišli v zlom, on s otcom udržiaval kontakt, mal o neho záujem a sám otec ho pozval, aby prišiel za ním pri príležitosti oslavy jeho päťdesiatych narodeniny, a to cez jeho sestru pani C.. V roku 1980 sa stretol s otcom v práci v O., stretnutie bolo srdečné a práve na toto stretnutie aj po rokoch rád spomína. S otcom navštevoval aj rekreačné zariadenia na Zemplínskej Šírave, ktorých vedúcimi boli otcovi priatelia a otec ho s radosťou predstavoval. Otca pravidelne každý rok telefonicky kontaktoval, hlavne v dňoch jeho narodenín a menín. Nakoľko často menil telefón, nevie k podaniu tejto žaloby preukázať výpismi
z hovorov kontakt s otcom. Osobne bol pozvať otca spolu so svojou snúbenicou na ich svadbu. Otec naznačil, že by rád prišiel, ale sa nechce stretnúť s jeho matkou. Toto prianie otca akceptoval.
3.Žalobca ďalej uviedol, že pracuje ako obchodný manažér, často cestoval do Michaloviec ako aj Sobraniec, kde má doteraz svojich obchodných partnerov. Vždy vtedy otcovi volával. Často bol ubytovaný v Michalovciach v Penzióne Biela labuť u pani H., kde chodieva doteraz. Keď s otcom volal, ten často naznačoval, že sa rád stretne, ale zo zdravotných a rodinných dôvodov sa nedá, čo ako syn akceptoval. Predsa otec už bol starší, mal druhú rodinu a žalobca nechcel „tlačiť na pílu“. V roku 2018 pred Vianocami dostal šokujúci oznam z notárskeho úradu, že otec zomrel 9. augusta 2018. Nikto mu túto správu neoznámil. Je preto toho názoru, že otec zrejme pre svoj vysoký vek v čase spisovania závetu zrejme nechápal následky svojho konania. Predpokladal, že notársku zápisnicu nechal vyhotoviť pod nátlakom svojej druhej rodiny. Je presvedčený o tom, že jeho vzťah s otcom bol dobrý, mali sa radi, aj keď z ohľadu na okolnosti a to, že mal druhú rodinu, zhoršené zdravie a tiež vzdialenosť medzi bydliskami, sa nemohli počas života vydať častejšie. Bez rozhodnutia súdu o neplatnosti závetu a listiny o vydedení nie je možné pokračovať v dedičskom konaní po otcovi.
4.Ako dôkazy v konaní navrhol pripojiť zdravotnú dokumentáciu poručiteľa a vypočuť ako svedkov A., A., E. a H..
5.Žalovaní nárok žalobcu neuznali. Vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11. 4. 2019 uviedli, že dotknutá listina nebola spísaná pod žiadnym nátlakom, nakoľko nebohý bol v tomto období zdravý, jediný zdravotný problém, ktorý mal bol urologický, na ktorý bol liečený už v rannej dospelosti. Nebohý pracoval na poste vedúceho cestovnej kancelárie Satur do svojich šesťdesiatich šiestich rokov. Následne pracoval pre políciu a súd ako tlmočník z maďarského jazyka. Súdne tlmočenie vykonával až do konca roka 2013, kedy už na polícii vytvorili stabilné pracovné miesto tlmočníka. Zdravotný stav nebohého bol veľmi dobrý a prvé vyšetrenie, kde sa potvrdila diagnóza Alzheimerova demencia, bolo v mesiaci november 2015. Spísanie závetu a vydedenia nenasvedčuje tomu, aby boli spísané pod nátlakom, nakoľko nebohý žil aktívnym životom, precestoval takmer celý svet a nikto mu nedokázal oponovať v jeho rozhodnutiach. Ak mal niečo v úmysle urobiť, tak stále konal na základe svojich rozhodnutí a stál za nimi. Ak by jeho zdravotný stav bol taký vážny, ako píše žalobca, určite by nebol prizvaný pravidelne políciou na tlmočenie, ktoré určite dokáže len človek, ktorý je triezvy, má dobrú pamäť a hlavne je zdravý. Tento argument zo strany žalobcu je ponižujúci a je smutné, že ak mali takýto dobrý vzťah, nevedel žalobca o jeho aktivitách a jeho koníčkoch, že do svojich takmer osemdesiatich rokov ešte hrával s priateľmi aj stolný tenis. V novembri 2015, kedy mu diagnostikovali Alzheimerovou chorobu, bol v starostlivosti manželky a žalobca za ten celý čas neprejavil záujem ho prísť navštíviť. Možno tak SMS k narodeninám alebo meninám, ale o tom vedomosti nemajú, nakoľko nebohý nikdy nerozprával o svojom synovi z prvého manželstva. Tiež je smutné, že ani po stretnutí na dedičskom konaní, kde sa žalobca dostavil so svojou priateľkou, sa nespýtal, kde jeho nebohý otec pochovaný. Takto bol opäť potvrdený jeho vzťah a záujem o otca.
6.Žalovaní predložili lekársku správu z 3.4.2019, fakturácie tlmočenia a rozhodnutia o priznaní tlmočného.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 3. 5. 2019 uviedol, že podľa jeho názoru notár je právnik a nie lekár, teda nemá dostatočné vzdelanie na to, aby by vedel vyhodnotiť, či je klient v plnom duševnom zdraví alebo nie. Stúpajúcim vekom sa výrazne zvyšuje riziko duševného ochorenia spojené so znížením rozumových schopností a v čase spísania listiny o vydedení bol otec blízko veku 80 rokov, preto je toho názoru, že už len s prihliadnutím na tieto všeobecné skutočnosti s poukazom na istú základnú opatrnosť mohol notár spisujúci závet požiadať svojho klienta o predloženie potvrdenia o jeho zdravotnom stave, čo zrejme neurobil. Je možné, že otec sa začal liečiť na Alzheimerovú chorobu v roku 2015, avšak podotýka, že nakoľko ide o chorobu, ktorou pacient zväčša trpí roky, že táto choroba sa u neho mohla začať prejavovať niekoľko rokov predtým, že možno nemal všetky jej príznaky a okolie si ich nemuselo všimnúť. Je teda možné, že už v čase spisovania listiny o vydedení mohol otec touto chorobou trpieť. Napriek uvedenému podotýka, že i prípade, ak by otec spísal závet a listinu o vydedení pri plnom duševnom zdraví, pre vydedenie nie je splnená podmienka a v to, že neprejavoval o otca trvalo opravdivý záujem, ktorý ako potom prejovať mal. S otcom sa snažil vždy kontaktovať, keď bol na východe pracovne, ku konca života však otec už nemal veľký záujem sa s ním stretávať, čo pripisoval jeho zhoršenému zdravotnému stavu ako aj vplyvu jeho rodiny. Nechcel ma otca tlačiť a stretávať sa nasilu
pretože chápal, že možno otec nechce v rodine vytvárať napätie, ktoré mohlo vzniknúť, ak by sa spolu stretávali. Vždy sa ho pýtal, či niečo nepotrebuje, či nemá niečo doniesť alebo vybaviť, na čo stále reagoval, že všetko je v poriadku, nič nepotrebuje a aby zavolala neskôr. Ak teda otec nemal záujem sa s ním stretávať v posledných rokoch pred smrťou, sám na stretnutiach netrval, preto nie je možné toto správanie bez ďalšieho označiť ako neprejavenie záujmu potomka o poručiteľa, ktoré zakladá dôvod na vydedenie. O otca vždy prejavoval záujem, ale chápal, že roky žije s inou rodinou a teda jeho záujem o neho nie je veľký a nemá potrebu byť s ním v širšom kontakte. V aj keď v posledných rokoch bol jeho kontakt s otcom menej častý, naďalej mu posielal SMS na narodeniny a meniny, avšak otec opakovane odmietal návrhy na stretnutie a stretnutia odkladal na neurčito. Od roku 2015 prestal telefón nezdvíhal úplne a na SMS neodpovedal. Nakoľko otcova nová rodina k nemu pozitívny postoj nemala, nevie si predstaviť, akoby reagovali, ak by prišiel za otcom len tak bez pozvania. Ohľadne uvedenia skutočnosti, že nezistil od iných dedičov, kde je otec pochovaný uvádza, že jeho pozostalí mu ani len nedali vedieť, že otec zomrel, a uvedené zistil až od notárky prejednávajúcej dedičstvo. Nepredpokladal teda, že by mu vôbec poskytli informácie o jeho hrobe, keď mu nedali vedieť o jeho smrti. Uviedol, že na otcove narodeniny 11. 8. 2018 mu ešte posielal gratulačnú správu, pričom v tej dobe už bol otec dva dni po smrti. Číslo používa momentálne jeho pozostalá manželka, ktorá mu napriek tomu nedala vedieť, že otec zomrel, keď SMS správa jej bola doručená.
8.Žalovaní vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 5. 2019 uviedli, že nebohý neprejavoval žiaden záujem o svojho prvorodeného syna. Neprial si, aby ho niekedy kontaktoval, a to ani vtedy, keď jeho zdravotný stav sa zhoršil. Vyjadroval sa, že táto kapitola jeho života bola uzavretá už dávno, a jeho rodina je tá, s ktorou žil 51 rokov až do svojej smrti. Bola to jeho rodina, nakoľko s prvou manželkou žil len pár mesiacov od uzavretia manželstva v novembri 1955 do februára 1956, kedy zistil, že jeho manželka má mimomanželský vzťah, ako sa uvádza v záveti. Vo februári ju vyhodil z domu. Jeho prvorodený syn sa narodil následne až v septembri, to znamená, že nikdy ako rodina spolu nežili. Podľa ich názoru žalobca svoj dobrý vzťah k otcovi ničím nepreukázal, nemá žiadne fotografie ani iné dôkazy. V čase smrti bola v rodine napätá situácia, vybavovali sa veci potrebné pre pohreb a telefón nebohého bol v taške, ktorú zbalenú dostali z nemocnice so všetkými vecami nebohého a ešte dlho ostala nevybavená, lebo na to nebolo síl. Správa o jeho smrti sa šírila rýchlo, nakoľko mal nebohý veľa priateľov, ale oni oznamovali jeho smrť len blízkej rodine a najbližším známym. Nevedia, ako mohol predpokladať žalobca, že by neboli ochotní ho informovať, kde je nebohý pochovaný, keď z jeho strany bol evidentný nezáujem. Na dedičskom konaní ho hneď pozdravili, oslovili a podali si ruky na zoznámenie. Zároveň im predstavil aj svoju priateľku, ktorá s ním na konanie prišla. Samotné konanie prebiehalo dosť napäto, nakoľko sa čítala listina o vydedení a závet. Žalobca bol vyzvaný, aby sa k listinám vyjadril a bolo mu odporučené notárkou, že môže podať žalobu na súd a boli mu prečítané jeho práva a povinnosti. Z jeho strany nebola žiadna snaha získať informácie o nebohom. Závet, ktorý nebohý napísal nebol spísaný v ich prítomnosti, bol spísaný v prítomnosti svedkov, ktorí sú podpísaní na závete a oni ako jeho rodina o tom nevedeli. Bolo to osobné rozhodnutie nebohého. Navrhli vypočuť svedkov prítomných pri spísaní závetu, MUDr. Buriča - psychiatra a notára, u ktorého bol závet spísaný.
9.Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 13. 8. 2019 uviedol, že v podaní žalovaných sa uvádza, že jeho otec si neprial, aby ho niekedy jeho rodina kontaktovala a mal sa vyjadriť, že táto kapitola jeho života bola uzavretá. Nakoľko nebol osobne prítomný pri tom, ako tieto slova otec svojej rodine povedal, nevie potvrdiť ich pravdivosť. Rozumel tomu, že otec už má novú rodinu a táto nemá záujem podporiť ho v kontakte s ním. Z otcových vyhýbavých odpovedí v posledných rokoch pred smrťou pochopil, že nechcel mať doma problémy a radšej sa s ním nestretne a zrejme predpokladal, že by sa to nestretlo u jeho rodiny s pochopením. Bolo mu to ľúto, ale snažil sa otca pochopiť a netlačil na stretnutia. Fakt, že nemá potrebu byť s ním v kontakte si vysvetľoval najmä negatívnym postojom jeho novej rodiny k nemu. Žalobca absolútne popieral tvrdenie o mimomanželskom vzťahu jeho matky. Vychádza z toho, že matka mu jednak počas svojho života o inom mužovi ako otcovi nepovedala, a jednak z toho, že pokiaľ si z ranného detstva pamätá, vyrastal s matkou sám, nikdy s nimi nebýval ani ich nenavštevovala iný muž. Matka žila takpovediac iba pre neho a nikdy nemala iný partnerský vzťah. Uvedené trvalo až do jeho dospelosti. Uviedol, že hoci s nimi otec nikdy nežil z vlastného rozhodnutia, jeho dieťaťom bol a na tom sa nedá nič meniť. Je jasné, že nie jeho vinou došlo k rozvodu manželstva a k opusteniu jeho matky otcom. Pokiaľ ide o spoločné fotografie, nikdy ho nenapadlo tieto robiť. Mal mobilný telefón, ale na fotenie ho nevyužíval takmer vôbec, pretože išlo o služobné telefóny. Uviedol, že dokáže pochopiť, že s vybavovaním pohrebu je spojených vedľa povinnosti, ale jednou z povinností je aj dať vedieť o smrti a dátume a mieste konania pohrebu rodine prípadne známym. Uvedenú povinnosť si žalovaní
splnili až na to, že jemu vedieť nedali ako priamemu potomkovi, synovi. Toto konanie nemôže hodnotiť inak ako jasný nezáujem z ich strany o jeho osobu, ktorý však je vzhľadom na ich dlhoročný postoj k nemu pochopiteľný. Je pravda, že po čítaní závetu a listiny o vydedení bola atmosféra napätá a je presvedčený, že žiadnemu dieťaťu by dobre nepadlo, ak sa o smrti otca dozvie až od notára a následne zistili, že je tu pokus o jeho vydedenie. Priznáva, že ho to nahnevalo, rozčarovalo a šokovalo.
10.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a výsluchom svedkov a zistil tento skutkový stav:
11.Dňa 7.9.2009 bol vo forme notárskej zápisnice N 61/2009, Nz 29939/2009, NCRIs 30402/2009 u notára JUDr. Ladislava Lehňa so sídlom v Michalovciach spísaný závet a listina o vydedení. Z jej obsahu bolo zistené, že pred notára sa dostavil účastník konania jemu menom a priezviskom známy, podľa jeho vyhlásenia spôsobilý na právnej úkony, a to Y., ktorého totožnosť bola overená občianskym preukazom a požiadal o spísanie závetu a listiny o vydedení. Z obsahu listiny ďalej vyplýva, že Ľudovít Karnay v prípade svojej smrti sa rozhodol naložiť so svojim majetkom tak, že všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý vlastní, alebo ktorý v čase smrti bude vlastniť, aby nadobudli a zdedili v rovnakom pomere, t.j. po 1/3 žalovaní. Po poučení notárom o neopomenuteľných dedičoch poručiteľ uviedol, že má ďalšieho syna, žalobcu, a pre prípad smrti sa rozhodol tohto vydediť v súlade s § 469a Občianskeho zákonníka, pretože o neho trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by mal ako potomok prejavovať.
12.V listine o vydedení sa ďalej uvádza, že s matkou žalobcu sa zoznámil v Michalovciach. Manželstvo uzavreli dňa 26. 11. 1955 vo Svidníku. Niekedy v decembri roku 1955 mu manželka hovorila, že chce navštíviť svojich rodičov vo Svidníku a že nebude doma 4 až 5 dní. Jeho známy pán B., ktorý bol v tom čase vedúci v hoteli Zemplín ho stretol a hovoril mu, že stretol jeho manželku na Václavskom námestí v Prahe, kde išla spolu s nejakým mužom a držali sa za ruky. Keď manželka prišla domov, pýtal sa jej, kde bola, načo odpovedala, že bola u rodičov vo Svidníku. Keď sa jej spýtal, či Václavské námestie je vo Svidníku alebo v Prahe, manželka kľakla, začala plakať, na čo jej povedal, že nech si zoberie kufor, zbalí veci a môže odísť, a tak aj urobila. V podstate odvtedy s ňou nemal žiadny kontakt, ani sa oň nezaujímal a táto pravdepodobne pred rokom zomrela. Nevedel, že je tehotná, asi po roku prišlo platiť výživné, ktoré pravidelne platil. Neskôr sa dopočul, že výživné platil na syna F.. Jeho bývalá švagriná mu telefonicky volala, aby neplatil výživné, že chlapec je už zamestnaný, má 18 a pol roka, takže už platí výživné pol roka viac. Po tejto informácii prestal výživné platiť. Keď oslavoval svoje životné jubileum - 50 rokov, počas oslavy ho oslovila zamestnankyňa podniku, aby išiel von, že ho prišiel navštíviť syn F.. Stretol sa s ním, predstavil sa, že je jeho syn, že má 24 rokov na čo sa poručiteľ opýtal, kde doteraz bol a že čo sa hlási, povedal mu, že pravidelne naňho platil výživné, ešte aj o pol roka viacej a čo od neho chce. Po krátkom rozhovore tento odišiel preč, on sa viacej o neho nestaral a ani syn o neho a odvtedy sa nestretli. Z vyššie popísaných dôvodov vydeďuje syna F., a to z toho dôvodu, že trvalo o neho neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Nevie, či syn F. je ženatý a či má nejaké deti a nevie o ňom nič bližšie. V prípade, ak má syn Kamil deti, určil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na osoby uvedené v paragrafe 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto prejavil vôľu, aby v prípade smrti majetok, ktorý po ňom zostane dedili v rovnakom pomere žalovaní.
13. Svedkyňa L. vypovedala, že žalobca je jej dlhoročný hosť v penzióne, ktorý vlastní. Žalobca sa u nej ubytovával po dobu 14 rokov a má vedomosť o tom, že počas svojich služobných ciest sa stretával so svojim otcom a chodievali spolu posedieť. Žalobca jej o stretnutiach s otcom hovorieval. V poslednej dobe sa mu však otec už nehlásil, predpokladá, že telefonicky. Žalobca do Michaloviec chodieval asi trikrát do mesiaca a pri každej návšteve ju informoval, že sa stretol aj s otcom.
14. Žalovaná v 1. rade uviedla, že nie je možné, aby sa jej manžel stretával so žalobcom trikrát do mesiaca. Mohli sa stretnúť raz alebo dvakrát v roku, pretože o stretnutí so synom ju manžel informoval.
15. Z čestného prehlásenia A. bolo zistené, že žalobca je jeho dlhoročný obchodný partner, s ktorým sa rozprával aj o súkromných veciach. Bol rád, že si v Michalovciach našiel viacero obchodných partnerov a zároveň sa môže stretávať s otcom, ktorý mu tak veľmi chýba. Ak bol otec v meste, stretávali sa na pive a porozprávali sa.
16. Svedkyňa A. manželka žalobcu, v čestnom vyhlásení uviedla, že pred uzavretím manželstva 2-krát spolu so žalobcom navštívili jeho otca v Michalovciach. Prvá návšteva sa konala niekedy v marci 1983 a druhá koncom júla toho roku, keď boli pozvať otca žalobcu na ich svadbu, ktorá sa mala konať 20.8.1983.
Strávili spolu asi tri hodiny a otec žalobcu sľúbil, že sa svadby zúčastní, avšak nakoniec neprišiel, čo bolo jej manželovi veľmi ľúto.
17. Z čestného prehlásenia H. bolo zistené, že žalobca je jej dlhoročný obchodný partner, s ktorým sa rozprávala aj o súkromných veciach. Bol rád, že si v Michalovciach našiel viacero obchodných partnerov a zároveň sa môže stretávať s otcom, ktorý mu tak veľmi chýba. Ak bol otec v meste, stretávali sa na pive a porozprávali sa.
18. Z čestného prehlásenia H. bolo zistené, že žalobca je jej dlhoročný obchodný partner, s ktorým sa rozprávala aj o súkromných veciach. Bol rád, že si v Michalovciach našiel viacero obchodných partnerov a zároveň sa môže stretávať s otcom, ktorý mu tak veľmi chýba. Ak bol otec v meste, stretávali sa na pive a porozprávali sa.
19. Z čestného prehlásenia A. bolo zistené, že žalobca je jeho dlhoročný obchodný partner, s ktorým sa rozprával aj o súkromných veciach. Bol rád, že si v Michalovciach našiel viacero obchodných partnerov a zároveň sa môže stretávať s otcom, ktorý mu tak veľmi chýba. Ak bol otec v meste, stretávali sa na pive a porozprávali sa.
20. Z čestného prehlásenia E. bolo zistené, že žalobca je jeho dlhoročný obchodný partner, s ktorým sa rozprával aj o súkromných veciach. Bol rád, že si v Michalovciach našiel viacero obchodných partnerov a zároveň sa môže stretávať s otcom, ktorý mu tak veľmi chýba. Ak bol otec v meste, stretávali sa na pive a porozprávali sa. 21. Žalovaní predložili súdu vyúčtovania tlmočného ako aj priznané tlmočné za úkony tlmočenia pri vyšetrovacích úkonoch OR PZ v Michalovciach. Z vyúčtovaní bolo zistené, že poručiteľ v rokoch 2012 - 2013 bol prítomný ako tlmočník pri vyšetrovacích úkonoch dňa 22.4.2013 osemkrát, dňa 12.7.2013 trikrát, dňa 6.8.2013 raz, v dňoch 31.1.2013 až 7.2.2013 tlmočil pri 11 vyšetrovacích úkonoch, 21.9.2012 trikrát, dňa 28.2.2013 trikrát, ďalej tlmočil 6.3.2013, 8.3.2013, 16.5.2013, 2.4.2013, 13.3.2013, 14.3.2013, 5.3.2013.
22.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
Podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.
Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v§ 473 ods. 2.
Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobné ustanovenia § 476 a 480, v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Podľa § 477 Občianskeho zákonníka v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.
Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich
dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu
23.Žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, a to závetu a listiny o vydedení zriadeného poručiteľom V. otcom žalobcu, vo forme notárskej zápisnice zo dňa 7.9.2009. Aj keď petit znie na určenie právnej skutočnosti, podstatou sporu je, či žalobca je alebo nie je dedičom po poručiteľovi. Preto sa súd predovšetkým zaoberal otázkou, či žalobca na takejto žalobe má naliehavý právny záujem. Zo skutkových tvrdení žaloby nie je sporné, že žalobca ako dieťa je zo zákona dedičom po nebohom poručiteľovi, po ktorom je v súčasnosti vedené dedičské konanie. Tiež je nepochybné, že poručiteľ zanechal závet a listinu o vydedení, ktorou vydedil žalobcu ako svojho potomka a svoj majetok závetom zanechal žalovaným, ako svojej manželke a deťom z druhého manželstva. Žalobca vydedenie zo strany otca neuznáva a žiada určiť neplatnosť listiny o vydedení ako aj neplatnosť závetu. Žalobca preto má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, pretože vzhľadom na spor strán týkajúci sa práva dediť, iba rozhodnutím súdu o platnosti alebo neplatnosti napadnutého závetu a listiny o vydedení sa vyrieši otázka, kto a v akom rozsahu bude dediť.
24.Žalobca neplatnosť listiny a závetu odôvodňoval v oboch prípadoch tým, že v čase spísania dotknutých listín vo forme notárskej zápisnice nebol poručiteľ dostatočne duševne spôsobilý, aby porozumel a pochopil ich dôsledky, resp. že listinu vyhotovil pod nátlakom svojej rodiny. V časti listiny o vydedení dôvodom neplatnosti listiny mala byť skutočnosť, že dôvod vydedenia uvedený v listine v jeho prípade nie je daný.
25.Ide teda o kombináciu dôvodov absolútnej neplatnosti právneho úkonu s relatívnou neplatnosťou právneho úkonu v časti práva neopomenuteľného dediča podľa § 479 Občianskeho zákonníka pre neexistenciu dôvodov vydedenia.
26. Ak je spochybňovaný duševný stav konajúcej osoby, prichádza do úvahy neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Za neplatný právny úkon podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno považovať iba právny úkon fyzickej osoby, ktorá bola pozbavená alebo obmedzená spôsobilosti na právne úkony rozhodnutím súdu. V konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ V. bol súdom pozbavený spôsobilosti na právne úkony, a to ani čiastočne.
27.Do úvahy tak prichádza aplikácia ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za neplatný môže byť posudzovaný právny úkon fyzickej osoby podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je bezpečne preukázané, že konajúca osoba pri právnom úkone trpela takou duševnou poruchou, ktorá ju pre tento úkon robila neschopnou. Žalobca ako dôkaz v tomto smere navrhoval vyžiadanie zdravotnej dokumentácie poručiteľa, iné návrh na dokazovanie nemal. K záveru o nespôsobilosti na právne úkony pre duševnú poruchu môže súd dospieť iba na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a po odbornom vyjadrení znalca z odboru psychiatrie, samotné predloženie a oboznámenie zdravotnej dokumentácie je pre uvedený účel nedostatočné. Súd nemá odborné vedomosti na to, aby z obsahu zdravotnej dokumentácie poručiteľa dokázať zistiť, či v čase spísania notárskej zápisnice bol spôsobilý na právny úkon. Žalobca tvrdil, že v čase spísania závetu a listiny o vydedení sa s otcom stretával, a podľa jeho názoru bol ľahko ovplyvniteľný, jeho zdravotný stav nebol dobý a rozhodovala za neho manželka. Tieto tvrdenia sú však iba v rovine tvrdení žalobcu bez žiadneho dôkazu.
28.V konaní nebolo sporné, že poručiteľovi bola diagnostikovaná Alzheimerová choroba, avšak až v roku 2015, teda 6 rokov po spísaní závetu. Aj keď je možné žalobcovi prisvedčiť, že táto choroba má dlhodobý vývoj, bez ďalšieho nie je možné konštatovať, že už v roku 2009, teda v čase spísania závetu bola choroba v takom štádiu, že mala vplyv na rozpoznávacie schopnosti poručiteľa. Ide iba o domnienky žalobcu ničím v konaní nepodložené. Podľa lekárskej správy dr. Buriča, psychiatra, predloženého žalovanými sa nebohý liečil na ochorenie až od roku 2015 a podľa jeho vedomostí ešte v do roku 2013 tlmočil pre orgány činné v trestnom konaní v Michalovciach z maďarského do slovenského a ako znalec bol opakovane prítomný pri jeho tlmočení a teda sa s nebohým aj pred ochorením stretával. Aj z dokladov predložených žalovanými je preukázané, že ešte v rokoch 2012 až 2013 bol poručiteľ aktívny
ako tlmočník pri rôznych vyšetrovacích úkonoch orgánov činných v trestnom konaní. Musel byť preto v dostatočnej duševnej kondícii, aby dokázal úkony tlmočenie v tak veľkom rozsahu absolvovať (za roky 2012 - 2013 predložené doklady preukazujú účasť pri viac ako 30 tlmočníckych úkonoch).
29. Žalobca ďalej tvrdil, že poručiteľ mal byť pod vplyvom svojej rodiny, najmä manželky, ktorá nechcela, aby on ako potomok poručiteľa dedil. Ani toto tvrdenie žalovaného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ani v tomto smere žiadne skutkové tvrdenia ani dôkazy žalobca neprodukoval. Tvrdený vplyv, či nátlak zo strany rodiny sa z hľadiska platnosti právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka posudzuje tak, že poručiteľ nekonal pri právnom úkone slobodne a vážne. Súdna prax ustálila, že nesloboda prejavu vôle môže vyplývať buď z fyzického alebo psychického nátlaku na osobu právny úkon vykonávajúcu. Fyzické násilie voči osobe poručiteľa nie je v konaní ani tvrdené, ani preukázané a psychický nátlak aj keď je tvrdený, v konaní preukázaný nie je.
30.Súd tak nemal preukázané, že by závet a listina o vydedení bola absolútne neplatná pre žalobcom tvrdený dôvod, a iné dôvody absolútnej neplatnosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka zistené neboli. Listina je spísaná vo forme notárskej zápisnice, teda je dostatočne určitá a zrozumiteľná. Jasne vymedzuje ako sa má s majetkom poručiteľa po jeho smrti naložiť a kto má dediť a aj listina o vydedení má vymedzený dôvod vydedenia. Súd však dospel k záveru, že listina o vydedení je neplatná, pretože podľa názoru súdu dôvod vydedenia vymedzený v listine o vydedení nie je daný.
31.Vydedením sa rozumie jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým vyjadruje svoju vôľu, aby jeho potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi nepatrilo právo dediť, ktoré mu vyplýva zo zákona. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí okrem formálnych náležitostí spĺňať aj náležitosti materiálne. Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov aj existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín, pričom dôvod vydedenia musí byť uvedený v listine o vydedení.
32.Poručiteľ vydedenie právne odôvodňoval ustanovením § 469 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, teda že žalobca o neho neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, skutkovo však v listine o vydedení tento dôvod nie je dostatočne vymedzený. V listine sa uvádza, že po údajnej nevere matky žalobcu (prvej manželky poručiteľa), ju poručiteľ vyhodil z domu v čase keď bola tehotná. Viac sa o ňu nezaujímal a nezaujímal sa ani o svojho syna - žalobcu. Z textu listiny o vydedení vyplýva, že keď sa mu žalobca prišiel vo veku 24 rokov na oslavu jeho 50-tých narodením osobne predstaviť, neprejavil o neho záujem a sám poručiteľ v listine uvádza: „......spýtal som sa ho, že kde doteraz bol a že čo sa hlási, hovoril som mu, že pravidelne som na neho platil výživné, ešte aj o pol roka viacej a že čo odo mňa chce. Po krátkom rozhovore tento odišiel preč, on sa viacej o mňa nestaral, ani ja o neho, ani sme sa odvtedy nestretli.“
33.Z obsahu listiny súdu vyplýva, že sám poručiteľ mal k žalobcovi vytvorený negatívny vzťah, pravdepodobne pre údajnú neveru jeho prvej manželky. Ak by uvedené aj bola pravda, negatívny vzťah k bývalej manželke z akéhokoľvek dôvodu nemôže byť na ťarchu dieťaťa pochádzajúceho z manželstva. Súdy už opakovane judikovali, že pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu.
34.Z obsahu listiny o vydedení je možné vyvodiť záver, že poručiteľ o svojho syna - žalobcu od jeho narodenia neprejavoval žiadny záujem a že sa obmedzil iba na platenie výživného. Sám teda žalobcu ako svojho syna nikdy nevyhľadal ani sa s ním ako otec nestretával. Súd je toho názoru, že je v prvom rade vecou rodiča vybudovať si vzťah zo svojim dieťaťom a nie je spravodlivé, aby sa táto povinnosť
vyžadovala iba po dieťati. Podľa názoru súdu žalobca nemôže spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia, keď poručiteľ ako jeho otec o neho nikdy neprejavil žiadny záujem a k stretnutiam dochádzalo prakticky z iniciatívy samotného žalobcu a nie jeho otca. Súd je toho názoru, že žalobca aj vzhľadom na objektívne okolnosti (nová manželka a deti poručiteľa, veľká vzdialenosť medzi ich bydliskami), svojho otca vyhľadával a zaujímal sa o neho v medziach, ktoré mu okolnosti dovoľovali. Stretnutia žalobcu s otcom počas jeho života potvrdzovali výpovede svedkov a napokon aj samotná žalovaná v 1. rade. Žalovaní vyčítali svedkom rovnaké znenie čestných vyhlásení, avšak podstatné je, že všetci zhodne potvrdili, že žalobca sa s otcom podľa možnosti stretával, a to najmä počas jeho pracovných návštev do Michaloviec. Napokon aj samotná žalovaná v 1. rade, ktorá spochybňovala frekvenciu stretávania sa žalobcu s jej manželom uviedla, že sa mohli stretávať tak raz alebo dvakrát do roka, a o týchto návštevách ju nebohý manžel informoval.
35.Súd preto dospel k záveru, že dôvod vydedenia žalobcu podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka nie je daný, preto je listina o vydedení zo dňa 7.9.2009 neplatná.
36.Z uvedeného dôvodu je neplatný aj závet v časti práva žalobcu ako neopomenuteľného dediča na zákonný podiel z dedičstva poručiteľa. Ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka uvádza, že plnoletým potomkom ako neopomenuteľným dedičom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Ak tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu potomka. Z obsahu závetu je preukázané, že poručiteľ svoj majetok pre prípad smrti zanechal žalovaným, ako svojej manželke a deťom z druhého manželstva. Napriek vedomosti o tom, že žalobca je neopomenuteľným dedičom, nezanechal mu žiadny majetok. Keďže podľa názoru súdu vydedenie žalobcu z hore uvedených dôvodov nie je platné, je neplatný aj závet poručiteľa v časti zákonného podielu žalobcu ako neopomenuteľného dediča.
37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že ich stranám sporu nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl najmä v predmete konania, ktorý bol vyvolaný sporom v rámci prejednávania dedičstva po poručiteľovi Ľudovítovi Karnayovi. V prípade sporu o dedičské právo podľa názoru súdu nie je možné určiť úspech alebo neúspech v konaní a spor je prakticky vyvolaný právnym úkonom poručiteľa a nie úkonmi samotných strán sporu. Výsledok samotného konania je nevyhnutný pre pokračovanie dedičského konania, teda pre obe strany sporu, preto je podľa názoru súdu spravodlivé, aby každá zo strán sporu znášala svoje trovy konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.