Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-49-2020.pdf
PDF · 82.44 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/49/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu F. F., L. Y. K. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Uhlíkom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, Námestie slobody č. 1, proti žalovaným 1. C. F., L. Y. H., Š. Č.. XXXX/XX, 2. Ľ. F., L. Y. H., Š. Č.. XXXX/XX, 3. E. D., L. Y. H., J. Č.. XXXX/XX, o neplatnosť závetu a iné, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 02.12.2019 č.k. 19C/7/2019-134 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že listina o vydedení zo dňa 07.09.2009 vo forme notárskej zápisnice N 61/2009 je neplatná a zároveň určil, že závet zo dňa 07.09.2009 vo forme notárskej zápisnice N 61/2009 je neplatný v časti týkajúcej sa zákonného podielu žalobcu. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobcu na určenie neplatnosti hore uvedenej listiny o vydedení a závetu v časti týkajúceho sa zákonného podielu žalobcu.
3. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Súd ďalej dospel k záveru, že listina o vydedení je neplatná, pretože dôvod vydedenia vo vymedzenej listine o vydedení nie je daný. Zároveň s týmto zistením konštatoval, že poručiteľ skutkovou listinou o vydedení dôvod dostatočne nevymedzil spočívajúci v tom, že žalobca o neho neprejavoval opravdivý záujem. Podľa názoru súdu zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Bol toho názoru, že pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa pravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu. Z obsahu listiny o vydedení podľa názoru možno vyvodiť záver, že poručiteľ o svojho syna - žalobcu od jeho narodenia neprejavoval žiadny záujem a obmedzil seba na platenie výživného. Poručiteľ žalobcu ako svojho syna nikdy nevyhľadal, ani s ním ako otec sa nestretával. Súd preto bol toho názoru, že v prvom rade je vecou rodiča vybudovať si vzťah so svojím dieťaťom a nie je spravodlivé, aby sa táto povinnosť vyžadovala iba po dieťati. Žalobca teda nemôže spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia, keď poručiteľ o neho nikdy neprejavil žiadny záujem, ak k stretnutiam dochádzalo prakticky z iniciatívy samotného žalobcu a nie jeho otca. Žalobca je vzhľadom na objektívne okolnosti (nová manželka, deti poručiteľa, veľká vzdialenosť medzi ich bydliskami), svojho
otca vyhľadával a zaujímal sa o neho v medziach, ktoré mu okolnosti dovoľovali. Skutočnosť, že sa žalobca s poručiteľom stretával potvrdila aj žalovaná v 1. rade, keď uviedla, že žalobca sa s poručiteľom mohli stretávať tak raz alebo dvakrát do roka a o týchto návštevách ju nebohý manžel informoval. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že dôvod vydedenia žalobcu podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka nie je daný. Rozhodol preto určil, že listina o vydedení je neplatná. Z uvedeného dôvodu preto za neplatný považoval aj závet v časti práva žalobcu ako neopomenuteľného dediča na zákonný podiel z dedičstva po poručiteľovi podľa § 479 Občianskeho zákonníka.
4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 257 C.s.p. a stranám sporu náhradu nepriznal majúc za to, že vo veci sú dané dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania.
5. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie pochybil, keď určil neplatnosť listiny o vydedení a závetu v časti týkajúcej sa základného podielu žalobcu. Podľa ich názoru súd môže určiť, či boli alebo neboli dané dôvody na vydedenie žalobcu. Ďalej vyslovili nesúhlas s právnym názorom súdu, že skutkovo v listine o vydedení dôvod vydedenia nie je dostatočne vymedzený. Podľa ich názoru v notárskej zápisnici je jasne a zrozumiteľne uvedený dôvod vydedenia. Závet a listina o vydedení bola poručiteľom napísaná v roku 2009, t.j. žalobca svojho otca nenavštívil, ani o neho neprejavil žiadny záujem od svojich 24 rokov do svojich 53 rokov, keďže v čase spísania závetu mal žalobca 53 rokov, čo treba kvalifikovať ako skutočne neprejavovanie opravdivého záujmu, ktoré by ako potomok mal prejavovať. Existencia dôvodu vydedenia teda existovala v čase zriadenia listiny o vydedení. Neprejavovanie opravdivého záujmu, ktoré by potomok mal prejavovať svojmu predkovi môže spočívať aj v pasivite potomka vo vzťahu k zosnulému tak, ako je to v tomto prípade, a teda zo strany poručiteľa došlo k dôvodnému vydedeniu syna žalobcu. Ďalej namietali, že žalobcom predložené čestné prehlásenia sú bez akejkoľvek výpovednej a dôkaznej hodnoty, považujú ich za umelo vytvorené tým istým pisateľom. Tvrdený záujem žalobcu o poručiteľa je simulovaný, nemajú spoločnú fotografiu a po smrti poručiteľa žalobca nemá ani vedomosť a snahu nájsť hrobové miesto svojho otca. Ďalej namietali, že súd prvej inštancie pochybil, keď bol zamietnutý návrh na vykonanie dôkazov a síce výsluch H.. H. L. - psychiatra a súdneho znalca, ktorý poručiteľa liečil a ktorý mohol súdu objasniť skutkový stav vo vzťahu k žalobcom namietanej nespôsobilosti poručiteľa na právne úkony. Majú teda za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k ust. § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka.
6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že dôvod vydedenia v listine o vydedení nie je daný, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobe vyhovel.
9. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene k skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
10. K odvolaniu žalovaných je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ale vychádza z názoru, že dôvod vydedenia v listine o vydedení je dostatočne vymedzený.
11. Uvedená odvolacia námietka žalovaných nemôže byť dôvodom na prípadnú zmenu napadnutého rozhodnutia vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na skutkovom zistení „že dôvod vydedenia žalobcu podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka nie je daný, preto je listina o vydedení zo dňa 07.09.2009 je neplatná“ (bod 35. rozhodnutia).
12. Pri posúdení dôvodov vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie správne zisťoval, či žalobca ako potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť
opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t.j. či poručiteľ mal sám záujem sa so žalobcom stýkať a udržovať s ním bežné príbuzenské vzťahy a dospel aj k správnemu skutkovému zisteniu, že poručiteľ ako otec žalobcu o neho nikdy neprejavil žiadny záujem a k stretnutiam dochádzalo prakticky z iniciatívy žalobcu. Ak poručiteľ neprejavoval záujem o žalobcu ako potomka, nemožno bez ďalšieho potom vyvodiť, že by prípadné neprejavovanie tohto záujmu žalobcom (aj keď v konaní nebolo preukázané) mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu.
13. Žalovaní uvedený skutkový záver súdu prvej inštancie v podanom odvolaní nespochybnili a preto bez významu je ich odvolacia námietka vo vzťahu k tomuto záveru, že dôvod vydedenia je v listine o vydedení dostatočne vymedzený.
14. Z rovnakého dôvodu považoval odvolací súd za nepodstatné aj odvolacie námietky žalovaných, ktorými spochybňovali žalobcom predložené čestné prehlásenia, ako aj zamietnutie návrhu na vykonané dokazovanie výsluchom súdneho znalca, psychiatria vo vzťahu k namietanej nespôsobilosti poručiteľa na právne úkony. Súd v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav ak konštatoval, že nemal preukázané, aby závet a listina o vydedení bola absolútne neplatná pre žalobcom tvrdený dôvod a iné dôvody absolútnej neplatnosti zistené neboli.
15. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanými uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
16. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
17. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).