Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: F. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., t.č. bytom C., XX. augusta XX/X, proti žalovanému: M. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom C., S. XXX/XX, zastúpenému Advokátska kancelária Tomáš Petko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Drotárska cesta 7, IČO: 50 218 107, o zaplatenie 16.596,96 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 16.596,96 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 22.3.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že žalovanému dňa 26.5.2010 poskytol pôžičku v sume 16.596,96 eur, a to predajom svojho jednoizbového bytu v C. na U. XXX/XX ako protivýmenu pôvodným vlastníkom rodinného domu v C. na S. XXX/XX. Žalovaný mu poskytnutú čiastku doteraz nevrátil, na jeho návrh na uznanie dlhu nereagoval.

2. Na pojednávaní žalobca uviedol, že v roku 2010 jeho rodičia zakupovali rodinný dom na S. ulici č. XX v C., pričom financie na zakúpenie tejto nehnuteľnosti zabezpečoval on. Uviedol, že rodinný dom rodičia kupovali za sumu 800.000,- Sk a jedna časť kúpnej ceny bola realizovaná tak, že predávajúcim bol poskytnutý jeho jednoizbový byt v hodnote 500.000,- Sk, t.j. 16.596,96 eur a zvyšná časť kúpnej ceny im bola vyplatená v hotovosti. Žalobca uviedol, že aj táto časť bola vyplatená z jeho finančných prostriedkov v hotovosti. Podľa tvrdenia žalobcu sa kúpa rodinného domu pre rodičov realizovala týmto spôsobom z dôvodu, že jeho rodičia v tom čase nedisponovali hotovosťou, aby si mohli dom zakúpiť, následne však predali trojizbový byt, v ktorom žili predtým, a časť požičaných prostriedkov, ktoré zodpovedali hodnote 300.000,- Sk, mu vrátili. Žalobca tiež uvádzal, že s rodičmi boli v súvislosti s poskytnutím sumy za jednoizbový byt dohodnutí tak, že s vrátením majú čas, konkrétny termín vrátenia sumy 500.000,- Sk. t.j. 16.596,96 eur dohodnutý nemali. Podľa jeho tvrdenia nešlo o dar rodičom, títo si boli vedomí toho, že uvedenú sumu mu majú vrátiť. Žalovaný mu aj navrhol, aby bol vlastníkom predmetného rodinného domu v 1-ici, s čím on ale nesúhlasil, nakoľko chcel, aby dom mali vo vlastníctve rodičia. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný navrhoval o záväzku voči nemu v súvislosti s kúpou rodinného domu spísať aj notársku zápisnicu, ale on to z určitých osobných dôvodov odmietol. Určite však boli dohodnutí na tom, že rodičia mu prostriedky vrátia, ale konkrétny termín dohodnutý nemali.

3. Žalovaný so žalobu nesúhlasil. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že k uzavretiu žiadnej zmluvy o pôžičke medzi ním a žalobcom nedošlo, nakoľko zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a pre jej platné uzavretie sa vyžaduje, aby došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí, resp. predmetu pôžičky. V danom prípade sa tak však nestalo. Zároveň voči nároku žalobcu vzniesol námietku premlčania.

Žalovaný tiež uviedol, že pokiaľ by aj zmluva o pôžičke medzi stranami sporu vznikla, jej splatnosť mala nastať pre prípad smrti žalovaného, čo hodnotí ako neplatné dojednanie, alebo pri predaji rodinného domu a v takom prípade by pôžička ešte nebola splatná. Podľa názoru žalovaného v danej veci išlo o poskytnutie pomoci syna rodičom, tak to bolo zo strany rodičov vnímané a vzhľadom k tomu, že žalobca má v súčasnosti finančné ťažkosti, žaluje svojho otca, čo je podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi. Trval na tom, že zmluva o pôžičke medzi stranami vzniknúť nemohla. V súvislosti s písomným vyjadrením žalovaného z roku 2018 jeho právny zástupca uviedol, že žalovaný vyjadrenie formuloval nešťastne, nie je právnik a nerozlišuje význam niektorých výrazov.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, svedkýň Anny G. a H. G., oboznámením obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 26.5.2010, listu žalovaného zo dňa 20.7.2018, vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.5.2019, vyjadrenia žalobcu zo dňa 20.6.2019, podania žalobcu zo dňa 23.8.2019, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

5. V roku 2010 V. a H. G. predávali rodinný dom v C. na S. ul. XXX/XX. Uvedenú nehnuteľnosť vlastnili každá v jednej polovici. Predávajúce nehnuteľnosť predávali za sumu 800.000,- Sk, t.j. 26.555,14 eur. O túto nehnuteľnosť prejavili záujem rodičia žalobcu - žalovaný M. Z. a jeho manželka H. Z.. Žalobca bol v tom čase výlučným vlastníkom jednoizbového bytu č. XX v C. na U. ul. XXX/XX. V. a H. G. prejavili záujem o zakúpenie predmetného bytu žalobcu.

6. Z kúpnej zmluvy zo dňa 26.5.2010, uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a V. G. a H. G. ako kupujúcimi, vyplýva, že žalobca predal kupujúcim do podielového spoluvlastníctva každej v podiele X-ica byt č. XX vo vchode č. XX na 3. nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX na ul. U. v C. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX vo veľkosti 417/15828, zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. C., a to za kúpnu cenu XX.XXX,XX eur, t.j. 500.000,- Sk. V zmluve sa uvádza, že kúpna cena bola kupujúcimi uhradená už pred podpisom kúpnej zmluvy.

7. Žalobca v konaní uvádzal, že žalovaný a jeho manželka nemali k dispozícii finančné prostriedky na kúpu rodinného domu, preto sa dohodli tak, že časť kúpnej ceny za rodinný dom vo výške 16.596,96 eur (500.000,- Sk) bude predávajúcim uhradená tak, že im žalobca prevedie do vlastníctva jeho jednoizbový byt a zvyšnú časť kúpnej ceny na zakúpenie rodinného domu tiež poskytol rodičom on. Túto časť kúpnej ceny mu rodičia už vrátili, nakoľko následne po zakúpení rodinného domu predali svoj trojizbový byt a z prostriedkov získaných predajom mu uvedenú časť kúpnej ceny vrátili. Žalobca uviedol, že v súvislosti so sumou za jeho jednoizbový byt bol s rodičmi dohodnutý tak, že mu túto hodnotu vrátia, konkrétny termín vrátenia sumy 16.596,96 eur však dohodnutý nemali, mali len ústnu dohodu, že ak bude peniaze potrebovať vrátiť, bude to od rodičov požadovať. Podľa žalobcu mu žalovaný navrhoval aj to, aby sa stal spoluvlastníkom rodinného domu v 1-ici, on s tým ale nesúhlasil, chcel, aby rodičia mali dom „písaný“ na seba. Žalovaný mal žalobcovi aj navrhovať, aby o celej veci bola spísaná notárska zápisnica, žalobca však uviedol, že on s tým z určitých osobných dôvodov nesúhlasil. Obaja rodičia si však boli vedomí toho, že finančné prostriedky za jeho jednoizbový byt mu majú vrátiť. Žalobca tiež v konaní uviedol, že v roku 2018 predal svoj rodinný dom a požiadal žalovaného, aby mu dočasne dal súhlas k tomu, aby sa na adrese, kde býva žalovaný, prihlásil k trvalému pobytu spolu s dcérou, ktorú má zverenú do osobnej starostlivosti. Žalovaný s tým najskôr súhlasil, potom však stanovisko prehodnotil a súhlas k prihláseniu k trvalému pobytu mu nedal. Z toho dôvodu on žalovanému oznámil, že od neho bude žiadať vrátenie finančných prostriedkov, ktoré poskytol na zakúpenie rodinného domu žalovanému a jeho manželke.

8. Žalovaný nárok žalobcu ako nárok zo zmluvy o pôžičke neuznával, nakoľko nedošlo k skutočnému odovzdaniu finančných prostriedkov medzi žalobcom a žalovaným. Potvrdil, že zo strany žalobcu mu bola poskytnutá výpomoc v súvislosti so zakúpením rodinného domu v Handlovej na S. ulici. Z jeho pohľadu však šlo o situáciu, kedy sa syn chcel určitým spôsobom postarať o svojich rodičov a ich dožitie, išlo teda o poskytnutie pomoci syna rodičom. V konaní prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný tvrdil, že aj keby zmluva o pôžičke vznikla, jej splatnosť ešte nenastala, nakoľko splatnosť mala nastať pre prípad smrti žalovaného, čo je podľa neho neplatné dojednanie, alebo pri predaji rodinného domu a táto skutočnosť zatiaľ nenastala. Voči nároku žalobcu v konaní vzniesol námietku premlčania

9. Z listu žalovaného zo dňa 20.7.2018 vyplýva, že žalovaný uvádza, že na základe ústnej dohody o pôžičke žalobca v roku 2010 požičal žalovanému a jeho manželke, teda svojim rodičom, sumu vo výške 16.596,96 eur na kúpu domu na S. ul. XX v C., v ktorom v súčasnosti bývajú. Žalovaný v liste ďalej uvádza, že so žalobcom sa dohodli na splatení pôžičky po predaji tejto nehnuteľnosti, resp. že žalobcu vyplatia ich dedičia po predaji domu. Žalovaný tiež uviedol, že napriek týmto skutočnostiam je ochotný začať splácať dlžnú sumu pred dohodnutou dobou v mesačných splátkach po 70,- eur vzhľadom k výdavkom, ktoré im vznikajú v súvislosti s ťažkou chorobou jeho manželky, t.j. matky žalobcu.

10. Z vyjadrení strán sporu v konaní bolo zistené, že matka žalobcu, H. Z., zomrela.

11. Svedkyňa V. G. v konaní uviedla, že spolu so sestrou H. vlastnili rodinný dom v C. na S. ulici, ktorý pred 9 rokmi predávali a hodnota ktorého bola 800.000,- Sk. Žalobca vtedy prišiel s ponukou, že by previedol do ich vlastníctva svoj jednoizbový byt na U. ul. v C., ktorého hodnota je 500.000,- Sk, a jeho rodičia by im doplatili za dom ešte zvyšných 300.000,- Sk. S touto ponukou súhlasili a následne sa to takto aj zrealizovalo s tým, že oni žalobcovi kúpnu cenu za byt 500.000,- Sk v skutočnosti nevyplácali, žalobca na ne previedol svoj byt a jeho rodičia im potom doplatili 300.000,- Sk. Ako boli žalobca a jeho rodičia medzi sebou dohodnutí na vzájomnom vyporiadaní, ako sa medzi sebou vyplatia, uviesť nevedela, pretože toto pred nimi nikto neriešil a ju so sestrou to ani nezaujímalo.

12. Svedkyňa H. G. potvrdila, že so sestrou vlastnili rodinný dom v C. na S. ulici XX každá v 1-ici a tento dom predávali za kúpnu cenu 800.000,- Sk. O dom prejavili záujem rodičia žalobcu a vyplatenie ceny za rodinný dom prebehlo tak, že ony kúpili byt na U. ul. v C. od žalobcu v hodnote 500.000,- Sk a jeho rodičia im vyplatia len sumu 300.000,- Sk. Kúpnu cenu za byt však žalobcovi reálne nevyplácali, došlo k započítaniu hodnoty tohto bytu na kúpnu cenu za ich rodinný dom, aby rodičia žalobcu nemuseli vyplácať celých 800.000,-Sk. Na tomto spôsobe sa dohodli všetci navzájom. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, ako sa žalobca a jeho rodičia medzi sebou dohodli o vzájomnom vyporiadaní, o tomto sa vôbec nebavili.

13. Podľa účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

14. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

15. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 16.596,96 eur s prísl. z titulu vrátenia pôžičky, ktorú so žalovaným uzavrel ústnou formou. Zmluva o pôžičke je tzv. reálny kontrakt a pre to, aby došlo k jej platnému uzavretiu, je potrebné, aby predmet pôžičky bol skutočne (reálne) odovzdaný zo strany veriteľa dlžníkovi. V danej veci bolo zistené, že suma 16.596,96 eur zo strany žalobcu nebola žalovanému reálne odovzdaná, čo vyplynulo z tvrdení strán sporu, ale aj z výpovedí svedkýň G.. Medzi stranami sporu teda k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke nedošlo.

18. V konaní však bolo preukázané že žalobca previedol byt v C. na U. ul. XXX/XX do podielového spoluvlastníctva V. a H. G., pričom hodnota (kúpna cena) tohto bytu vo výške 16.596,96 eur bola započítaná ako časť kúpnej ceny rodinného domu, ktorý Anna G. a H. G. na základe kúpnej zmluvy previedli do vlastníctva žalovaného a jeho manželky H. Z.. V hotovosti im zo strany žalovaného a jeho manželky bola vyplatená len zvyšná časť kúpnej ceny rodinného domu vo výške 300.000,- Sk (t.j. 9.958,18 eur). Poskytnutie bytu žalobcu ako časti kúpnej ceny rodinného domu, ktorý nadobudol do vlastníctva žalovaný a jeho manželka, si žalobca s rodičmi dohodli ústnou formou a dohodli sa aj na vrátení sumy 16.596,96 eur žalobcovi. Vyplýva to jednak z tvrdenia žalobcu v konaní, ale aj z vyjadrenia

žalovaného v liste zo dňa 20.7.2018, adresovaného žalobcovi. Žalovaný tu výslovne potvrdzuje, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu ústnej dohody o poskytnutí sumy 16.596,96 eur zo strany žalobcu na kúpu rodinného domu žalovaného a jeho manželky a tiež to, že sa dohodli na vrátení dlžnej sumy. Žalovaný uvádzal, že splatnosť dlhu bola dohodnutá po predaji rodinného domu, resp. po smrti žalovaného a jeho manželky a následnom predaji domu. Žalobca však s týmto tvrdením v konaní nesúhlasil a uvádzal, že konkrétny termín splatenia dlžnej sumy dohodnutý nebol, splatnosť mala byť dohodnutá pre prípad potreby žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný svoje tvrdenie o splatnosti záväzku voči žalobcovi žiadnym spôsobom nepreukázal a žalobca toto jeho tvrdenie v konaní popieral, nepovažoval súd žalovaným tvrdený termín splatnosti záväzku voči žalobcovi za preukázaný a vychádzal z toho, že strany sporu nemali konkrétny termín splatnosti dlžnej sumy dohodnutý a tento bol ponechaný na vôli žalobcu ako veriteľa. V danej veci podľa názoru súdu došlo medzi stranami sporu k uzavretiu tzv. nepomenovanej zmluvy v zmysle ust. , nakoľko bolo preukázané, že strany sporu medzi sebou uzavreli ústnu dohodu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému a jeho manželke, t.j. svojim rodičom, časť kúpnej ceny vo výške 16.596,96 eur za rodinný dom, ktorý rodičia žalobcu kupovali do svojho vlastníctva, a to prevedením vlastníckeho práva svojho bytu na predávajúce rodinného domu a rodičia žalovaného sa zaviazali sumu 16.596,96 eur, zodpovedajúcu cene bytu žalobcu, žalobcovi vrátiť. Konkrétny termín splatnosti dlhu medzi stranami dohodnutý nebol. V danom prípade sa nejedná o zmluvu o pôžičke, ani o iný zmluvný typ upravený , súd preto dohodu strán sporu považoval za nepomenovanú zmluvu podľa .

19. Žalovaný v konaní voči nároku žalobcu vzniesol námietku premlčania. Súd preto skúmal, či nárok žalobcu je premlčaný. Ako už bolo uvedené, splatnosť dlhu medzi stranami sporu dohodnutá nebola. Splatnosť dlhu znamená, že veriteľ má právo požadovať splnenie dlhu a dlžník je povinný plniť. Splatnosť dlhu má význam z hľadiska možnosti veriteľa uplatniť pohľadávku voči dlžníkovi na súde, s čím je spojené plynutie premlčacej doby. Ak nebola splatnosť dlhu určená dohodou a nie je stanovená ani právnym predpisom, možno o splnenie dlhu požiadať dlžníka kedykoľvek. Dlžník je v takom prípade povinný podľa splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o jeho splnenie požiadal veriteľ. Ak však môže veriteľ vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo ako protiklad dlhu aj vykonať. V súvislosti s tým súdna prax judikuje, že v takýchto prípadoch prvá objektívna možnosť na vykonanie práva je daná už okamihom, keď veriteľ mohol najskôr požiadať o splnenie. Inak povedané, pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný deň bezprostredne nasledujúci po dni, kedy došlo k vzniku tohto právneho vzťahu, t.j. v danej veci prevodom bytu žalobcu do vlastníctva Anny a H. G., čím žalobca poskytol žalovanému časť kúpnej ceny za rodinný dom, ktorý žalovaný a jeho manželka zakupovali do ich vlastníctva. Pripustením názoru, že dlžník je v prípade, ak čas vrátenia dlhu nebol dojednaný, povinný plniť až po tom, čo ho veriteľ vyzve na plnenie, by mohlo viesť k situácii, že veriteľ by bol viac rokov nečinný a vystavoval by svojho dlžníka nemožnosti v primeranej dobe zbaviť sa svojho dlhu plnením. Ak teda čas plnenia nebol dohodnutý ani inak stanovený, premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po tom, kedy dlh vznikol. Takýto záver vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (R 28/1984, , resp. R 91/2004, , , resp. R 17/2017). Rovnako Ústavný súd SR vyslovil, že ak by sa akceptoval názor o viazanosti začiatku behu premlčacej doby na deň splatnosti dlhu, došlo by k neprípustnému posunutiu začiatku behu premlčacej doby, prakticky na neobmedzenú dobu ().

20. V danej veci vznikol dlh žalovaného voči žalobcovi v súvislosti s uzavretím kúpnych zmlúv o predaji bytu žalobcu v prospech V. a H. G. a predaji rodinného domu sestier G. v prospech žalovaného a jeho manželky H. Z., čo bolo dňa 26.5.2010. Od nasledujúceho dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku voči žalovanému. Žalobca si voči žalovanému uplatnil svoj nárok na súde až dňa 22.3.2019, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, súd na premlčanie nároku musel prihliadnuť a z uvedeného dôvodu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa . Žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu, preto mu v konaní vznikol aj nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd rozhodoval podľa ust. len o nároku na náhradu trov konania. O výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín. V odvolaní sa musí, popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis), uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami podľa , .