Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Csp-172-2018.pdf
PDF · 94.6 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/172/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: K. Q., narodená XX.X.XXXX, trvalo bytom R., o zaplatenie 1487,71 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu 1487,71 eur s úrokom 667,93 eur, úrokom z omeškania 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1487,71 eur od 17.8.2018 do zaplatenia a 5 % ročne z nezaplatených úrokov 667,93 eur od 17.8.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť mu nezaplatenú istinu 1487,71 eur s úrokom 667,93 eur, úrokom 12,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1487,71 eur od 17.8.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1487,71 eur od 17.8.2018 do zaplatenia a 5 % ročne z nezaplatených úrokov 667,93 eur od 17.8.2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel 17.3.2014 zmluvu o úvere č. 0000000000111712, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2000 eur. Podľa bodu 1.1 zmluvy sú jej neoddeliteľnou súčasťou jeho všeobecné obchodné podmienky. Zmluva v bode 1.2. v spojení s VOP obsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom pred jej uzavretím preveril aj bonitu žalovanej. Žalovaná po čerpaní úveru porušila svoje zákonné a aj zmluvné povinnosti a preto na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 16.8.2018 v súlade so zmluvou a VOP po zaslaní upozornenia z 17.7.2018. Ku dňu zosplatnenia bola jeho pohľadávka 2187,74 eur a pozostávala z nezaplatenej istiny 1487,71 eur (splátky od č. 49 po 120) a úroku 667,93 eur (splátky od č. 49 po 120), pričom poplatky 32,20 eur si neuplatňuje. Žalobca si svoj nárok uplatňoval na súde v konaní sp. zn. 10Csp/322/2017, v ktorom súd jeho žalobe čiastočne v časti o zaplatenie 1438,56 eur rozsudkom z 28.3.2018 vyhovel, pretože nemal za preukázaný jeho nárok na zosplatnenie úveru, ktorý rozsudok rešpektuje a preto pristúpil k zosplatneniu tak ako uviedol. Ďalej uviedol, že úroky z omeškania zo zmluvného úroku sú naakumulované ku dňu predčasného zosplatenia a po zosplatnení sa už nenavyšujú a že má nárok na zaplatenie úrokov aj po predčasnom zosplatnení až po vrátenie peňažných prostriedkov a to s poukazom na § 502 ods. 1, 3 a § 499 a § 497 Obchodného zákonníka. Čo sa týka svojho nároku poukázal na rozhodnutia súdov v Slovenskej republike. K žalobe pripojil zmluvu, žiadosť o poskytnutie úveru, všeobecné obchodné podmienky, sadzobník poplatkov, doklady o preverení bonity žalovaného, upozornenie, výzvu na predčasné splatenie úveru, doručenky, amortizačnú tabuľku, rozsudok Okresného súdu Nitra z 28.3.2018, č.k. 10Csp/322/2017-66.
2. Žalovaná sa nevyjadrila k žalobe, ktorá jej bola doručená oznámením na úradnej tabuli a na webovej stránke podľa § 116 ods. 2 CSP, pretože sa jej nepodarilo doručiť žalobu na adresu uvedenú v žalobe a ani na adresu, ktorá je v evidencii obyvateľov evidovaná ako jej trvalý pobyt a ani vykonaním všetkých potrebných úkonov zistiť jej skutočný pobyt.
3. Súd pojednával bez prítomnosti žalobcu a žalovanej, ktorú predvolal z adresy evidovaného trvalého pobytu. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Žalovaná svoju neúčasť neospravedlnila.
4. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré predložil a za preukázané považoval nasledovné skutočnosti:
5. Z písomnej žiadosti žalovanej z 17.3.2014 vyplýva, že požiadala žalobcu o poskytnutie úveru. Z údajov Spoločného registra bankových informácií a nebankového registra klientskych informácií a reportu zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobca zisťoval bonitu žalovanej. Zo zmluvy č. 00000000000111712 z 17.3.2014 vyplýva, že žalobca ako banka a žalovaná ako klient uzatvorili úverovú zmluvu, v ktorej sa žalobca zaviazal, že poskytne žalovanej úver 2000 eur a žalovaná sa zaviazala, že žalobcovi úver vráti a zaplatí mu z neho úroky 12,90 % ročne a poplatok za poskytnutie úveru 100 eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť úver v 120-tich splátkach každú vo výške 29,97 eur, prvá splatná 15.4.2014, každá ďalšia 15. deň v mesiaci, konečná splatnosť úveru 15.4.2024. V zmluve bola uvedená RPMN v správnej výške 15,40 %, priemerná RPMN v správnej výške 18,87 % a celková suma, ktorú mala žalovaná zaplatiť žalobcovi v správnej výške 3696,40 eur (29,97x120=3596,40+100=3696,40). V čl. 4.3. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak žalovaná neuhradí úver v lehote jeho splatnosti je povinná uhradiť z nezaplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne a to až do zaplatenia. Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Z čl. V. A.4 VOP účinných k 22.11.2013 vyplýva, že banka bola oprávnená započítať automaticky poplatok za poskytnutie úver. Z čl. V. C. 1. VOP vyplýva, že peňažné prostriedky poskytnuté bankou sa začínajú úročiť v deň čerpania úveru. Z čl. V. J.5 VOP vyplýva, že predčasným zosplatnením úveru záväzkový vzťah medzi stranami zaniká. Žalobca úver žalovanej poskytol 17.3.2004 vo výške 1900 eur, zníženej o poplatok 100 eur. Žalovaná nezaplatila žalobcovi ani jednu splátku a tak sa dostala do omeškania trvajúceho 3 mesiace dostala so zaplatením splátky č. 1 splatnej 15.4.2014. Z upozornenia z 17.7.2018 vyplýva, že žalobca upozornil, že žalovanú, že je v omeškaní so zaplatením splátok a preto si môže uplatniť nárok na predčasné zosplatnenie úveru. Z doručenky vyplýva, že žalobca doručoval upozornenie žalovanej na adresu jej trvalého pobytu. Z oznámenia z 16.8.2017 vyplýva, že žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti úveru k 16.8.2018. Z doručenky vyplýva, že žalobca doručoval upozornenie žalovanej na adresu jej trvalého pobytu. Z rozsudku Okresného súdu Nitra z 28.3.2018, č.k. 10Csp/322/2017-66 vyplýva, že žalobca v uvedenom konaní žalobou požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť mu 1975,13 eur s úrokom 105,56 eur, úrokom z omeškania 4,23 %, poplatkom 60 eur, úrokom 12,90 % ročne z 21.11.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 21.11.2014 do zaplatenia. Súd rozsudkom právoplatne rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1442,79 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 239,76 eur od 21.11.2014 do zaplatenia a následne zo splátky 29,97 eur vždy od 16. dňa v mesiaci do zaplatenia, počnúc 16.1.2015 do 16.3.2018, žalobu vo zvyšnej časti zamietol a rozhodol, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,66 %. Súd mal za preukázané, že zmluvné strany uzavreli predmetnú zmluvu o úvere, ktorá má všetky obligatórne zákonné náležitosti, z ktorej si žalobca splnil svoje povinnosti, ale žalovaná si ich nesplnila, ale nemal za preukázané, že by ju upozornil na možnosť požadovať predčasné vrátenie celého úveru. Preto rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi iba 48 splátok, splatných do vyhlásenia rozsudku 28.3.2018, úroky z nich v celkovej výške 1438,56 eur a aj úroky z omeškania a vo zvyšnej časti istiny, úrokov a úrokov z omeškania žalobu zamietol. Pretože žalobca nepreukázal nárok na zaplatenie poplatkov, rovnako žalobu zamietol. z doložky právoplatnosti a vykonateľnosti vyplýva, že rozsudok nadobudol právoplatnosť 18.5.2018 a vykonateľnosť 21.5.2018. Z odpovede na lustráciu v registri obyvateľov vyplýva, že žalovaná má od 24.11.2011 evidovaný trvalý pobyt na adrese Jelenec.
6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
9. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
10. V konaní bolo preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Pretože žalobca pri uzatváraní a plnení z tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná, ktorá je fyzickou osobou tak nekonala je táto zmluva spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Tento úver je spotrebiteľským úverom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ako súd už konštatoval v rozsudku z 28.marca 2018 č.k. 10Csp/322/2017-66 z obsahu zmluvy vyplýva, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere má písomnú formu a aj všetky obligatórne zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a aj odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov bola dohodnutá platne a prijateľne a preto je žalovaná povinná vrátiť žalobcovi úver spolu s dohodnutým úrokmi. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že žalobca si zo zmluvy svoje povinnosti splnil a poskytol žalovanej úver, na ktorý na základe ich vzájomnej dohody započítal platne dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru a aj to, že žalovaná si svoje povinnosti nesplnila, pretože sa s platením splátok úveru dostala do omeškania. Z predložených listinných dôkazov v tomto konaní vyplýva, že žalobca si po predchádzajúcom rozhodnutí splnil svoje povinnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a upozornil žalovanú na jej omeškanie a možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť celého úveru. Žalobca preto oprávnene úver k 16.8.2018 zosplatnil a tak je žaloba v časti o zaplatenie nezaplatenej a nepriznanej istiny vo výške 1487,71 eur a úroku 667,93 eur ku dňu zosplatnenia úveru dôvodná.
11. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
13. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
14. Žalobca žalobou požaduje od žalovanej aj zaplatenie úroku vo výške 12,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1487,71 eur po zosplatnení úveru t.j. od 17.8.2018 do zaplatenia s poukazom na § 499 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a na rozhodnutia odvolacích súdov a rozhodnutie NSČR z 21.8.2014 č.k. 31Cdo/212/2014. Je nesporné, že žalovaná bola podľa čl. V. C. 1. VOP a aj § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka povinná platiť žalobcovi úroky z úveru od faktického poskytnutia úveru. Konečný moment trvania tejto jej povinnosti však nie je v uvedenom zákonnom ustanovení upravený, tak ako je tomu podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka v prípade dobrovoľného predčasného splatenia celého úveru. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že zo strany žalobcu prišlo k zosplatneniu úveru. Pretože zmluva o úvere je synalagmatickým záväzkom prejavom vôle žalobcu úver zosplatiť podľa § 565 Občianskeho zákonníka zaniklo tým zo zákona právo žalovanej užívať peňažné prostriedky
žalobcu a aj jej povinnosť platiť z týchto prostriedkov úroky a vznikla povinnosť žalovanej vrátiť žalobcovi predčasne poskytnuté peňažné prostriedky a žalobcovi právo vrátenie týchto prostriedkov požadovať. Zmluvné strany sa aj v čl. V. J.5 VOP výslovne dohodli, že v prípade predčasného zosplatenia úveru ich záväzkový vzťah zaniká. Žalobca v žalobe netvrdil a ani v konaní zo zmluvy a VOP nebolo preukázané, že sa zmluvné strany by sa pre tento prípad dohodli na tom, že by žalovaná mala platiť žalobcovi úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcovi aj po zosplatnení. Pretože tento nárok žalobcu zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva a ani sa na tom zmluvné strany nedohli, nie je žaloba v tejto časti dôvodná. K rozhodnutiam odvolacích súdov, ktoré označil žalobca v žalobe, súd udáva, že nejde o ustálenú rozhodovaciu prax, pretože súdna prax nie je v tejto otázke vôbec jednotná a rovnako existuje množstvo protichodných rozhodnutí. Čo sa týka označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky súd poukazuje na unesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1.7.2000 sp.zn. 4Obdo/143/1998, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení uviedol, že zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka a na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.mája 2012 č..k.1Co/30/2012-145, ktorý na toto rozhodnutie odkazuje, ktoré nepovažoval za svojvoľne ani Ústavný súd Slovenskej republiky viď unesenie z 18.9.2012 č.k. IV. ÚS 476/2012-14. Je pravda, že Najvyšší súd sa v uznesení z 30.7.2019 v konaní sp. zn. 6Cdo/113/2018 odklonil od uvedenej súdnej praxe, tejto problematike sa však venoval iba okrajovo a to bez predloženia veci veľkému senátu.
15. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.februára 2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Žalovaná sa dostala so zaplatením jednotlivých splátok úveru a následne aj celého zosplatneného úveru a aj nezaplatených úrokov do omeškania podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Pretože ide o omeškanie s platením peňažného dlhu a pretože na zaplatení úrokov z omeškania z úveru boli zmluvné strany dohodnuté je žalovaná podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinná platiť žalobcovi popri plnení aj úroky z omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Z www.nbs.sk vyplýva, že základná úroková sadzba ECB bola 17.8.2018 vo výške 0 %, pričom žalovaná je povinná platiť úroky z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššej. Žaloba je preto v časti o zaplatenie úrokov z omeškania 5 % z nezaplatenej a nepriznanej istiny vo výške 1487,71 eur a úrokov 667,93 eur dôvodná
19. Pretože nebol dôvod určiť dlhšiu lehotu na plnenie, súd podľa § 232 ods. 3 CSP rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu 1487,71 eur s úrokom 667,93 eur, úrokom z omeškania 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1487,71 eur od 17.8.2018 do zaplatenia a 5 % ročne z nezaplatených úrokov 667,93 eur od 17.8.2018 do zaplatenia a vo zvyšnej časti t.j. úroku 12,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1487,71 eur od 17.8.2018 do zaplatenia žalobu zamietol.
20. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP, pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí. Pretože žalobca bol v časti o zaplatenie istiny úveru úspešný v celom rozsahu a pretože súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.