Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Ek/933/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Obec Šalgočka, so sídlom obecného úradu A. XXX, XXX XX, IČO: 00 613 932, práv. zast. Linden law s.r.o. so sídlom Medená 102/7, 811 02 Bratislava, IČO: 53 185 960, proti povinnému: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. D. XXX, XXX XX, práv. zast.: DOBIAŠOVÁ | law firm s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2679/18, 811 08 Bratislava, IČO: 50 655 809, o vymoženie 30 016 EUR, vedenej u súdneho exekútora: E. F., so sídlom V.P. Tótha 30, 905 01 Senica, IČO: 34 049 231, pod sp. zn. 134EX 258/24, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 07.08.2024, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 07.08.2024 z a m i e t a.

II. Povinný n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 07.08.2024.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným dňa 03.05.2024 domáhal od povinného vymoženia 30 016 EUR na základe exekučného titulu - rozhodnutia o priestupku č. 563/ÚPaSP 1188/2023 vydaného dňa 28.11.2023 obcou Šalgočka (ďalej len „exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 19.02.2024 a vykonateľnosť dňa 07.03.2024.

2. Poverením zo dňa 06.05.2024, poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.

3. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 07.08.2024 návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01.04.2017 (ďalej len „“) zamietol (výrok I.), povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že jedným z dôvodov, pre ktorý sa povinný domáhal zastavenia exekúcie je jeho nemajetnosť. Povinný sa domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu, ktorý uvedený je v starom Exekučnom poriadku účinnom do 31.03.2017, konkrétne ide o ustanovenie Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekuuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa nového exekučného poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 01.04.2017 je možné exekúciu zastaviť len z dôvodov uvedených v Exekučného poriadku. Súd dospel k záveru, že tento dôvod, ktorý povinný uviedol vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie, nemožno subsumovať pod dôvody na zastavenie exekúcie podľa exekučného poriadku účinného od

01.04.2017. Nemajetnosť, nepriaznivá finančná situácia ako aj zdravotný stav nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinnej súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1 písm. d). Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Majetkové pomery povinného sú predmetom skúmania zo strany povereného súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie. Ak súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je preukázateľne nemajetný a sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, poverený súdny exekútor v súlade s ustanovením § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku rozhodne o zastavení exekúcie. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu exekúcie. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy (Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov) súdny exekútor exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaví len v prípade, že sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo do 5 rokov od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok povinného alebo jeho príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie. Z uvedeného vyplynulo, že súd nie je oprávnený zastaviť prebiehajúcu exekúciu pre nemajetnosť povinného, nakoľko posúdenie nemajetnosti povinného a následné zastavenie exekúcie patrí podľa § 61n ods. 1písm. d) Exekučného poriadku o rozhodovacej činnosti povereného súdneho exekútora. Vzhľadom na konštatované skutočnosti a citované právne predpisy súd dospel k záveru, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy nie je oprávnený (bez kvalifikovaného posúdenia súdneho exekútora) posúdiť majetkové pomery povinného a zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného. Prostredníctvom návrhu na zastavenie exekúcie namietal povinný aj spôsob vedenia exekúcie povereným súdnym exekútorom. V tejto súvislosti exekučný súd uviedol, že o spôsobe výkonu exekúcie rozhoduje výlučne súdny exekútor a súd nie je oprávnený do výkonu exekúcie zasahovať. Voľba konkrétneho spôsobu vykonávania exekúcie sa spája s rozsahom vymáhanej pohľadávky a objemom a druhom majetku povinného. Vhodnosť a primeranosť jednotlivých spôsobov posudzuje sám súdny exekútor. Pokiaľ povinní spochybňujú zákonný postup súdneho exekútora, súd poukázal na to, že orgánom štátneho dohľadu nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov, ako aj nad činnosťou jednotlivých súdnych exekútorov je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalším dôvodom, pre ktorý povinný žiadal zastavenie exekúcie bolo podanie správnej žaloby na Správny súd v Bratislave ako aj s tým súvisiaci návrh na odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Podanie samotnej správnej žaloby nie je dôvodom, aby súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu zastavil. Súd teda konštatoval, že povinný podaným návrhom na zastavenie exekúcie nepreukázal, že zo strany Správneho súdu v Bratislave došlo k zmene resp. zrušeniu exekučného titulu. Čo sa týka návrhu povinného na odklad vykonateľnosti exekučného titulu exekučného titulu, súd dal povinnému do pozornosti ustanovenie § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. Súd dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej v podstate uviedol, že súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, že by dôvody uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekučného konania neboli inými skutočnosťami, ktoré bránia vo vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, na základe čoho povinný považoval uznesenie za zmätočné a nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie. Súd v bode 21 napadnutého uznesenia uviedol, že vzhľadom na konštatované skutočnosti a citované právne predpisy nie je oprávnený (bez kvalifikovaného posúdenia súdneho exekútora) posúdiť majetkové pomery povinného a zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného. V nadväznosti na uvedené konštatovanie súdu mal povinný za to, že súd v takomto prípade mal vyzvať súdneho exekútora na posúdenie majetkových pomerov povinného. Súd však súdneho exekútora nevyzval a podľa bodu 5 uznesenia, súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 12.06.2024 ani nevyjadril. V nadväznosti na uvedené bolo postupom súdu porušené základné právo povinného na súdnu ochranu

podľa ako aj práva na 4 spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Povinný aj naďalej zastáva názor, že sú splnené podmienky uvedené v Exekučného poriadku na zastavenie konania súdom, nakoľko poškodený sa spoločne s jej invalidným manželom nachádza v hmotnej núdzi, kedy majú mesačne k dispozícii iba sumu 737,59 EUR, pričom tento spoločný príjem nepokryje ani ich výdavky na bývanie, stravu, lieky a lekársku starostlivosť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti povinný navrhol, aby súd zmenil uznesenie tak, že exekúciu zastaví a prizná povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

5. Oprávnený považuje sťažnosť povinného za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

11. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Súd po zistení, že sťažnosť povinného voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, súd nad rámec zákona dodáva:

15. Povinný v podanej sťažnosti argumentoval nepreskúmateľnosťou a zmätočnosťou rozhodnutia vyplývajúcou z nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, a svojou nemajetnosťou (tento dôvod uviedol aj v návrhu na zastavenie exekúcie a vyšší súdny úradník sa s ním v odôvodnení riadne vysporiadal). Sudca viazaný rozsahom podanej sťažnosti preskúmal rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka v povinným napadnutom rozsahu. Sudca v sťažnostnom konaní dospel k záveru, že vyšší súdny úradník postupoval v súlade so zákonom, keď na podklade dôvodov uvádzaných povinným návrh povinného na zastavenie ako nedôvodný zamietol. Sudca pritom uvádza, že vyšší súdny úradník sa v napadnutom uznesení riadne vysporiadal s argumentmi povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie a dal odpoveď na všetky relevantné skutočnosti. Sudca má ďalej za to, že vyšší súdny úradník dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo nie je možné exekúciu v súčasnosti zastaviť

pre nemajetnosť povinného, kedy o nemajetnosti povinného nerozhoduje súd, ale súdny exekútor po splnení zákonných podmienok. K uvedenému sudca opätovne zdôrazňuje, že zlá finančná situácia, resp. sociálne postavenie povinného, nezakladá v tomto štádiu konania sama o sebe predpoklad na zastavenie exekúcie a nezbavuje povinného povinnosti vyplývajúcej mu z vykonateľného exekučného titulu. Zisťovanie majetkových pomerov vykonáva súdny exekútor a je na ňom posúdiť, či je pohľadávka oprávneného nevymožiteľná. Súd zároveň uvádza, že poverený súdny exekútor je povinný vykonať úkony na účelom zistenia majetku povinného a až ak sa pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, vydá upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

16. Súd k povinným namietanému postupu, aby súd vyzval súdneho exekútora na súdneho exekútora na posúdenie majetkových pomerov povinného uvádza, že samotné posudzovanie a zisťovanie majetkových pomerov povinného je povinnosťou súdneho exekútora bez toho aby bol súdom na to vyzvaný. Uvedené oprávnenie (povinnosť) mu vyplýva zo samotných ustanovení Exekučného poriadku. Súd taktiež uvádza, že výkon rozhodnutia je zabezpečovaný prostredníctvom súdneho exekútora ako osoby určenej a splnomocnenej štátom na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, t.j. exekučných titulov. Z právnej úpravy činnosť súdneho exekútora vyplýva jednak zo zásady nestrannosti zakotvenej v ust. Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle a pri výkone svojej činnosti je viazaný len , ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa č. 7 ods. 2 a 5 , zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a jednak v zmysle ust. Exekučného poriadku je súdny exekútor povinný postupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby bez zbytočných prieťahov bol dosiahnutý cieľ exekúcie, ktorým je vymoženie nároku oprávneného v prípade, ak povinný takýto nárok vyplývajúci z exekučného titulu nesplnil dobrovoľne. Je pritom na zodpovednosti povereného súdneho exekútora, aby tento riadne vykonal zisťovanie majetku povinného pre účely výkonu exekúcie. Vzhľadom na uvedené mal sudca za to, že uvedeným postupom nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva povinného na súdnu ochranu podľa ako aj práva na 4 spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď súd postupoval v súlade s Exekučným poriadkom. Sudca (tak ako už vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení) uvádza, že pokiaľ povinný spochybňuje zákonný postup súdneho exekútora, orgánom štátneho dohľadu nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov, ako aj nad činnosťou jednotlivých súdnych exekútorov je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa Exekučného poriadku.

17. Súd záverom uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.03.2005).

18. Súd konajúc sudcom vzhľadom na uvedené konštatuje, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej exekúcii zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, sudca preto sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 07.08.2024 ako nedôvodnú zamietol.

19. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Povinný si v rámci podanej sťažnosti uplatnil nárok na náhradu trov konania, oprávnený si trovy sťažnostného konania neuplatnil. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Povinný ako účastník v konaní o sťažnosti neúspešný potom nemá nárok na náhradu trov konania o sťažnosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).