Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21Ek-933-2024.pdf
PDF · 105.9 KB
Case nature
Subarea
21Ek/933/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Obec Šalgočka, so sídlom obecného úradu A. XXX, XXX XX, IČO: 00 613 932, práv. zast. Linden law s.r.o. so sídlom Medená 102/7, 811 02 Bratislava, IČO: 53 185 960, proti povinnému: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. D. XXX, XXX XX, práv. zast.: DOBIAŠOVÁ | law firm s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2679/18, 811 08 Bratislava, IČO: 50 655 809, o vymoženie 30 016 EUR, vedenej u súdneho exekútora: E. F., so sídlom V.P. Tótha 30, 905 01 Senica, IČO: 34 049 231, pod sp. zn. 134EX 258/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným dňa 03.05.2024 domáhal od povinného vymoženia 30 016 EUR na základe exekučného titulu – rozhodnutia o priestupku č. 563/ÚPaSP 1188/2023 vydaného dňa 28.11.2023 obcou Šalgočka (ďalej len „exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 19.02.2024 a vykonateľnosť dňa 07.03.2024.
2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a predložených príloh poveril dňa 06.05.2024 vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Vladimír Podešla, so sídlom V.P. Tótha 30, 905 01 Senica, IČO: 34 049 231, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 134EX 258/24.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 28.05.2024 a návrh na zastavenie exekúcie podal dňa 12.06.2024, teda v posledný deň zákonnom stanovenej 15-dňovej lehoty a odôvodnil ho nasledovne. Od 11.12.2023 som zo zdravotných dôvodov evidovaná v Sociálnej poisťovni ako práceneschopná, čo do značnej miery ovplyvňuje môj príjem. Sociálna poisťovňa mi za mesiace od decembra 2023 do apríla 2024 vyplatila nemocenské dávky v priemere vo výške 463,74 EUR mesačne. Manžel je rovnako zo zdravotných dôvodov evidovaný v Sociálnej poisťovni ako práceneschopný, pričom Sociálna poisťovňa mu za mesiace od januára 2024 do apríla 2024 vyplatila nemocenské dávky v priemere vo výške 310,85 EUR mesačne. Zároveň je môj manžel na invalidnom dôchodku, ktorý mu je mesačne vyplácaný zo Sociálnej poisťovne v sume 363 EUR. V nadväznosti na vyššie uvedené, čistý mesačný príjem do našej domácnosti je v priemere vo iba vo výške 1 137,59 EUR. Nakoľko sme stratili mesačný prijem, neboli sme schopný splácať hypotekárny úver a bol na nás vydaný platobný príkaz na zaplatenie celého splatného úveru. Preto sme súhlasili so splátkovým kalendárom v sume 400 EUR mesačne. Na živobytie máme z nášho mesačného príjmu len sumu 737,59 EUR, pričom tento spoločný príjem nepokryje ani na naše výdavky na bývanie, lieky, stravu a lekársku starostlivosť. Súčasne sa musím starať aj o invalidného manžela. Nakoľko manžel trpí esenciálnou hypertenziou, osteochondrózou chrbtice a s tým spojeným ochorením pečene nie je možné, aby vykonával doterajšiu prácu murára alebo inej pomocnej sily na stavbe , keďže je vylúčená nadmerná fyzická námaha bez vlhka a chladu. Obaja žijeme len z mojich a manželových nemocenských dávok a jeho invalidného
dôchodku. Moje a manželove životné úspory boli príkazom v tomto exekučnom konaní zablokované a nemôžeme s nimi nakladať, teda uhradiť svoje životné náklady a ani vymáhanú pohľadávku. Nakoľko mi obec Šalgočka nezákonným postupom uložila pokutu v maximálnej výške, podala som na Správny súd v Bratislave správnu žalobu ako aj návrh na odklad vykonateľnosti. Oprávneného sme informovali o podaní správnej žaloby s návrhom na odkladný účinok a so žiadosťou, aby sa zdržal svojho nároku. V správnej žalobe sme namietali premlčanie vymáhaného nároku oprávneného na uloženie pokuty ako aj jeho nezákonný postup, kedy mi ako fyzickej osobe uložil neadekvátne vysokú zmluvnú pokutu v maximálnej výške 30 000 EUR bez toho, aby došlo mojim konaním k rozporu s verejnými záujmami. Charakter stavby nevplýval nepriaznivo na životné prostredie a ani celkový charakter okolia stavby. Naopak oprávnený vôbec neprihliadol na moju snahu vec usporiadať tým, že som podala žiadosť o dodatočné povolenie zmeny stavby. Taktiež som namietala, že oprávnený mi riadne nedoručil exekučný titul a ja som voči nemu nemohla podať riadny opravný prostriedok. V prípade zmeny resp. zrušenia exekučného titulu správnym súdom, budem ja ako aj moja rodina exekúciou nenapraviteľne poškodená. Naopak oprávnený nebude žiadnym spôsobom poškodený, ak by sa exekúcia zastavila a ak by som pokutu neuhradila ani po právoplatnom rozhodnutí správneho súdu, oprávnený by mal stále možnosť bez akejkoľvek škody obrátiť sa opäť na exekútora. Zastávam názor, že sú naplnené podmienky zastavenia exekúcie uvedené v § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a preto navrhujem, aby sa exekučné konanie zastavilo.
4. Oprávnený zaujal k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nasledovné stanovisko. Povinná návrhom zo dňa 12. 6. 2024 navrhla zastaviť exekučné konanie vo vyššie uvedenej exekučnej veci podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Zákona podľa, ktorého „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“ (ďalej len „Návrh na zastavenie exekúcie“). Povinná ako dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle cit. ust. Zákona uviedla svoju práceneschopnosť ako aj jej manžela, ktorí sú odkázaní len na dávky zo Sociálnej poisťovne. Zároveň poukázala na výšku invalidného dôchodku jej manžela na hypotekárny úver, ktorý spláca jej manžel v splátkach. Povinná v Návrhu na zastavenie exekúcie ďalej tvrdí, že podala správnu žalobu spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti na Správny súd v Bratislave, pričom podľa jej názoru je nárok oprávneného na uloženie pokuty premlčaný ako aj, že oprávnený postupoval v konaní údajne nezákonne. S Návrhom na zastavenie exekúcie oprávnený nesúhlasí a považuje ho za účelový a čisto špekulatívny, a to z nasledovných dôvodov. Povinná v Správnej žalobe zo dňa 18. 4. 2024 (ďalej len „Správna žaloba“) primárne tvrdí, že jej údajne nebolo riadne doručené rozhodnutie oprávneného o uložení pokuty na adresu jej obvyklého bydliska, pričom toto rozhodnutie o uložení pokuty jej malo byť doručené až s vyznačenou právoplatnosťou a tým nemala možnosť využiť svoje oprávnenie na podanie riadneho opravného prostriedku proti tomu rozhodnutiu. S uvedeným tvrdením sa oprávnený nestotožňuje, nakoľko je nepravdivé z nasledovných dôvodov. Oznámenie o začatí konania vo veci priestupku a predvolanie na ústne pojednávanie bolo povinnej riadne doručené na adresu jej trvalého pobytu v B. D., ktoré si aj riadne prevzala dňa 31. 10. 2023. Zo zápisnice z prerokovania priestupku k číslu konania 563/ÚPaSP 1188/2023 zo dňa 22. 11. 2023 bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že povinná má ako adresu trvalého pobytu uvedené B. D. G. XXX a v priestupkovom konaní nepožiadala o doručovanie písomností na inú adresu ako adresu trvalého pobytu. Rozhodnutie o priestupku zo dňa 28. 11. 2023, ktoré je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní bolo povinnej doručované do vlastných rúk v súlade s ust. § 24 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov na adresu trvalého pobytu povinnej, a to dokonca dvakrát, pričom povinná si zásielku v odbornej lehote neprevzala. Zo spisového obalu vyplýva, že dňa 24. 1. 2024 povinná potvrdila, že si predmetné dve zásielky vyzdvihne, avšak tak neurobila. Správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. Za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania treba považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne, pričom až proti takémuto rozhodnutiu je možné podať správnu žalobu podľa príslušných ustanovení SSP. Je potrebné zdôrazniť, že konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio, a teda ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov právnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie Správneho súdneho poriadku, keď zákon napríklad požaduje vyčerpanie žalobcovi prípustných opravných prostriedkov a vylučuje zo súdneho prieskumu právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu je bez akýchkoľvek
pochybností zrejmé, že Správna žaloba povinnej bude odmietnutá ako neprípustná a teda aj návrhu na odklad vykonateľnosti nebude vyhovené. Na základe uvedeného je právne irelevantné posudzovať ďalšie právne skutočnosti tvrdené povinnou v Návrhu na zastavenie exekúcie. Pokiaľ ide o posúdenie majetkovej situácie povinnej dovoľujeme si uviesť, že povinná svojimi tvrdeniami skresľuje celkový obraz o svojich majetkových pomeroch. Z priložených listov vlastníctva je zrejmé, že vlastníčkou alebo spoluvlastníčkou viacerých nehnuteľností, pričom na pozemkoch s parcelnými. č. 518/30 a 518/31 zapísaných na LV XXX, katastrálne územie A. sú postavené tri rodinné domy bez stavebného povolenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody oprávnený nesúhlasí s Návrhom na zastavenie exekúcie podanom povinnou a považuje ho za nezákonný, pričom dôvody v ňom uvedené nenapĺňajú podmienky na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Zákona.
5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 12.06.2024 nevyjadril.
6. Podľa § 61k ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. . 7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste. 11. Podľa § 46 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa. 12. Podľa § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. 13. Podľa § 65 Exekučného poriadku, exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi. V prípade zjavného nepomeru vymáhanej povinnosti a hodnoty zabezpečeného majetku povinného je exekútor, po preukázaní dostatočného zabezpečenia vymáhanej povinnosti majetkom zo strany povinného a na jeho žiadosť, povinný odblokovať zabezpečený majetok v prevyšujúcej časti. 14. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.) 16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. 17. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
18. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.
19. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa podľa neho správať, pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
20. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie a dospel k právnemu záveru, že jedným z dôvodov, pre ktorý sa povinný domáha zastavenia exekúcie je jeho nemajetnosť. Súd konštatuje, že povinný sa domáha zastavenia exekúcie z dôvodu, ktorý uvedený je v starom Exekučnom poriadku účinnom do 31.03.2017, konkrétne ide o ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom
majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekuuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa nového exekučného poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 01.04.2017 je možné exekúciu zastaviť len z uvedených v bode 6. toho uznesenia. Súd dospel k záveru, že tento dôvod, ktorý povinný uvádza vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie, nemožno subsumovať pod dôvody na zastavenie exekúcie podľa exekučného poriadku účinného od 01.04.2017.
21. Súd v tejto súvislosti uvádza, že nemajetnosť, nepriaznivá finančná situácia ako aj zdravotný stav nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinnej súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1) písm. d. Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. 22. V tejto súvislosti exekučný súd tiež konštatuje, že majetkové pomery povinného sú predmetom skúmania zo strany povereného súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie. Ak súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je preukázateľne nemajetný a sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, poverený súdny exekútor v súlade s ustanovením § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku rozhodne o zastavení exekúcie. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú premetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu exekúcie. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy(Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov) súdny exekútor exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaví len v prípade, že sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo do 5 rokov od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok povinného alebo jeho príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie. Z uvedeného podľa tunajšieho súdu vyplýva, že súd nie je oprávnený zastaviť prebiehajúcu exekúciu pre nemajetnosť povinného, nakoľko posúdenie nemajetnosti povinného a následné zastavenie exekúcie patrí podľa § 61n ods. 1písm. d) Exekučného poriadku o rozhodovacej činnosti povereného súdneho exekútora. Vzhľadom na konštatované skutočnosti a citované právne predpisy súd dospel k záveru, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy nie je oprávnený (bez kvalifikovaného posúdenia súdneho exekútora) posúdiť majetkové pomery povinného a zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného.
23. Prostredníctvom návrhu na zastavenie exekúcie namieta povinný aj spôsob vedenia exekúcie povereným súdnym exekútorom. V tejto súvislosti exekučný súd uvádza, že o spôsobe výkonu exekúcie rozhoduje výlučne súdny exekútor a súd nie je oprávnený do výkonu exekúcie zasahovať. Voľba konkrétneho spôsobu vykonávania exekúcie sa spája s rozsahom vymáhanej pohľadávky a objemom a druhom majetku povinného. Vhodnosť a primeranosť jednotlivých spôsobov posudzuje sám súdny exekútor. Pokiaľ povinní spochybňujú zákonný postup súdneho exekútora, súd poukazuje na to, že orgánom štátneho dohľad nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov, ako aj nad činnosťou jednotlivých súdnych exekútorov je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 2 Exekučného poriadku. 24. Ďalším dôvodom, pre ktorý povinný žiada zastavenie exekúcie je podanie správnej žaloby na Správny súd v Bratislave ako aj s tým súvisiaci návrh na odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Podanie samotnej správnej žaloby nie je dôvodom, aby súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu zastavil. Súd konštatuje, že povinný podaným návrhom na zastavenie exekúcie nepreukázal, že zo strany Správneho súdu v Bratislave došlo k zmene resp. zrušeniu exekučného titulu. Čo sa týka návrhu povinného na odklad vykonateľnosti exekučného titulu exekučného titulu, súd dáva povinnému do pozornosti ustanovenie § 61h ods 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu.
25. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazným prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
26. Súd rozhodoval aj o trovách exekučného konania vzniknutých v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie.
27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
29. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
30. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
31. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 655/2004“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
32. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
33. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
34. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
35. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.
38. V súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie si povinný uplatnil nárok na trovy právneho zastúpenia vo výške 596,64 EUR. Keďže exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom
rozsahu ako nedôvodný zamietol, povinnému nárok na náhradu trov právnemu zastúpenia vo výške 596,64 EUR nepriznal, tak ako je to uvedenému vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.