Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/80/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: T. Q., V. XXXX/X, K., D.: XXXXXXXX, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom so sídlom Vodná 6, Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/2625, O-44/2019 zo dňa 04. marca 2019 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Trenčín č. 297/2017/1.2/P, IPTN/KHIP/ROZ/2018/859 zo dňa 09. januára 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.05.2019 sa žalobca domáha zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu práce Trenčín č. 297/2017/1.2/P, IPTN/KHIP/ROZ/2018/859 zo dňa 09. januára 2019, ktorým správny orgán I. stupňa uložil žalobcovi podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“) pokutu vo výške 2.000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“), spočívajúcej v tom, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 25.04.2017, v čase výkonu inšpekcie práce o 08:30 hod. na prevádzke B. C. X, U.. Q. XXXXX, K.. využíval závislú prácu fyzickej osoby V. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorá vykonávala závislú prácu - čašníčka/obsluha baru a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu- (ďalej len ,“). Žalovaný na odvolanie žalobcu prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol.

2. Žalobca v podanej žalobe žiadal súd o prerušenie konania do vyriešenia predbežnej otázky - rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o kasačnej sťažnosti voči rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti protokolu č. ITN-112-43-1,2/P-A24,28- I 7 zo dňa 20.7.2017, nakoľko ide o kľúčový dôkaz v predmetnej veci. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť a nepreskúmateľnosť postupu žalovaného, a to najmä v dôsledku nezrozumiteľnosti, nepreskúmateľnosti a nevykonateľnosti protokolu, ktorý bol spísaný inšpektorátom práce o kontrole nelegálneho zamestnávania u žalobcu. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový

stav veci, nakoľko protokol neobsahuje uvedenie doby trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ani čas kedy bola kontrola ukončená a tiež žiadal o vykonanie dokazovania postupu inšpektora práce na ústnom pojednávaní, keďže žalovaný neodstránil pochybnosti nachádzajúce sa v dôkazoch (zápisnica spísaná s V. R.), nakoľko inšpektor práce pri kontrole u žalobcu kládol V. R. len také otázky, aby jej odpovede napĺňali znaky závislej práce, pričom žalovaný v rozhodnutí o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu konštatoval, že správny orgán nie je povinný (iba oprávnený) realizovať ústne pojednávanie a v tomto prípade by neprinieslo žiadne nové zistenia. Žalobca je toho názoru, že nariadenie ústneho pojednávania nie je výlučne len na úvahe správneho orgánu a je presvedčený, že práve povaha danej veci si priam vyžadovala nariadenie ústneho pojednávania, nakoľko žalobca nesúhlasil s postupom inšpektora práce a namietal dôveryhodnosť dôkazov zabezpečených inšpektorátom a závažné procesné porušenia, spočívajúce v tom, že žalovaný nepreskúmal a neodôvodnil, z akých dôvodov nepotreboval preskúmať žalobnú námietku týkajúcu sa nezákonnosti zápisnice o podaní informácie. Žalobca uviedol, že namieta výrok prvostupňového rozhodnutia, v ktorom je uvedené, že V. R. mala vykonávať obsluhu baru, pričom táto skutočnosť v protokole nie je uvedená. Ďalej uviedol, že z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že v dňoch 26.04., 10.05., ., 28.06., a 20.07.2017 bola vykonaná kontrola na Inšpektoráte práce Trenčín a nie na prevádzke B. C. 7, U.. Q. XXXX, K., a teda rozhodnutie neobsahuje zrozumiteľné a preskúmateľné miesto spáchania skutku. Za nepreskúmateľné považuje žalobca odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, v ktorom je uvedené, že V. R. vykonávala pre žalobcu závislú prácu, ktorá mala charakter pravidelne opakujúcej sa pracovnej činnosti, nakoľko inšpektorát ani žalovaný nedokázal opakovanú činnosť V. R. a taktiež znak závislej práce, keďže V. R. uviedla, že pokyny jej dával prevádzkar B. H. a žalobca nezamestnával B. H.. Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie je v časti o výške uloženej sankcie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko inšpektorát odôvodnil výšku pokuty konštatovaním, že, „...b)počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa - zamestnávateľ v tomto prípade zamestnával 1 zamestnanca, pričom riziká sú v prípade porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania za irelevantné...“. Záverom žalobca uviedol, že vydané rozhodnutia žalovaného a inšpektorátu sú porušením ústavnoprávnych a medzinárodnoprávnych garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, žalovaný ani inšpektorát nepostupovali podľa , keď konali v rozpore so zákonom o správnom konaní a inšpekcii práce, keď porušili ustanovenia , , , SP, SP, SP, a ods. 1, , SP, SP, zákona, zákona, , , čl. 6 Dohovoru, postupom žalovaného bola porušená zásada materiálnej pravdy v správnom konaní, rozhodnutia žalovaného a inšpektorátu boli vydané bez vykonaného dokazovania z dôkazných prostriedkov.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa predbežnej otázky, pretože nebolo rozhodnuté o kasačnej sťažnosti podanej voči rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bola zamietnutá žaloba proti protokolu o výsledku inšpekcie práce, tak žalovaný ako aj inšpektorát práce majú k dispozícií právoplatný rozsudok sp.zn. -40 zo dňa 13.07.2018/, ktorým bola žaloba o preskúmanie zákonnosti protokolu zamietnutá, a teda existuje jednoznačne právoplatné rozhodnutie o zákonnosti protokolu. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe relevantne získaných a zabezpečených dôkazov, ktoré súd obsahom spisu a vypočutie svedkov v správnom konaní nebolo potrebné na ozrejmenie zisteného stavu veci. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nebolo nariadené ústne pojednávanie vo veci a že dôkazy neboli zabezpečené riadnym spôsobom žalovaný poukazuje na § 21 Správneho poriadku, podľa ktorého má správny orgán možnosť zvážiť, či k prejednaniu veci s ohľadom na jej povahu je potrebné nariadiť ústne pojednávanie., pričom v správnom konaní platí aj zásada písomnosti a neverejnosti, a teda sa ústne pojednávanie vo všeobecnosti na rozdiel od súdneho konania nevyžaduje. Správnym orgánom tak nevyplýva obligatórne povinnosť nariadiť ústne pojednávanie v prejednávanej veci. Žalovaný ďalej uviedol, že v danej veci si povaha veci nariadenie ústneho pojednávania v správnom konaní, ktorým bola uložená pokuta žalobcovi nevyžadovala. Pokiaľ ide o listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, žalovaný uviedol, že popísal ako ich vyhodnotil a až na základe takto riadne zabezpečených a vykonaných dôkazov jednoznačne preukázal správny delikt vymedzený vo výroku napadnutého rozhodnutia. Žalovaný k ďalším námietkam žalobcu uviedol, že výrok rozhodnutia o uložení pokuty je dostatočne presný a jednoznačný, aby nemohol byť zameniteľný s iným, je z neho zrejmý čas, kedy došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania, výrok má jednoznačnú oporu v odôvodnení rozhodnutia a dôkazmi boli preukázané jednotlivé znaky závislej práce. Žalovaný uviedol, že v rozhodnutí o uložení pokuty sa prvostupňový orgán aj žalovaný zodpovedne zaoberali aj jej výškou, pričom inšpektorát práce

popísal prečo považuje porušenie povinnosti účastníkom konania za závažné, dôsledky porušenia povinnosti, neopakovanie nedostatku, ojedinelý výskyt nedostatku, počet nelegálne zamestnávaných osôb, ale aj to, že nebolo možné vyhodnotiť ďalšie kritériá, nakoľko neboli predmetom inšpekcie práce. Žalovaný je aj naďalej presvedčený, že uloženie pokuty zodpovedalo závažnosti porušenia povinnosti žalobcom a jej výška je primeraná všetkým zisteným skutočnostiam. Žalovaný záverom konštatoval, že inšpektorát práce dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré preukázal na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov, správne posúdil právny stav veci, ktorý odôvodnil, zodpovedne popísal skutkový stav vo vzťahu k porušeniu povinnosti, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú.

4. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného podaním zo dňa 01.07.2019, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného. Je toho názoru, že ak správny orgán dostatočne neodôvodní povahu veci, tak nie je možné sa zhodnúť s vyjadrením žalovaného, že v danej veci si nariadenie ústneho pojednávania v správnom konaní ktorým bola uložená pokuta žalobcovi, nevyžadovalo. Najmä s poukazom na to, že inšpektorát aj žalovaný nezabezpečil, aby aj žalobca mohol vypočuť V. R.. Žalobca ďalej spochybňuje zápisnicu o podaní informácie spísanú s V. R. ako nezákonný dôkaz, pretože nebola vyhotovená a spísaná po riadnom poučení osoby o jej právach. Žalobca zotrval na svojej námietke k nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti výroku a odôvodnenia, čo do uvedenia presného času a miesta zistenia resp. spáchania deliktu a teda, že žalovaný nezistil závažný znak závislej práce, či práce boli vykonávané v pracovnom čase stanovenom žalobcom a opakovane, nakoľko pracovný čas a opakovateľnosť činnosti sú jedným zo základných znakov závislej práce. Žalovaný neuviedol, ktorý znak závislej práce vybraný z mu postačovalo na tvrdenie, že žalobca využíval závislú prácu V. R.. Žalobca záverom uviedol, že je povinnosťou žalovaného dokázať žalobcovi všetky znaky závislej práce, a to aj takým spôsobom, aby žalobca nemal pochybnosť, že dokazovanie bolo vykonané dostatočne, objektívne a hlavne zákonne.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd miestne a vecne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa a nasl. , vec prejednal na nariadenom pojednávaní podľa , na ktorom vypočul ako svedkyňu V. R., a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a pripojeným administratívnym spisom dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech z týchto dôvodov:

6. Podľa správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

6.1. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

6.2. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

6.3. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

7. Podľa § 100 ods. 1 správny súd konanie uznesením preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti, d) preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, a to až do skončenia konania o tomto proteste, e) vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy začalo správne konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku, a to až do skončenia tohto konania,

f) žalobca nedal súhlas na zastavenie konania podľa a , a to až do rozhodnutia správneho súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu o proteste prokurátora alebo o žalobe podanej proti rozhodnutiu o mimoriadnom opravnom prostriedku. 7.1. Podľa ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak a) prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet, b) to zhodne navrhnú všetci účastníci konania a neprieči sa to účelu konania; správny súd preruší konanie na čas navrhnutý účastníkmi konania, najviac však na tri mesiace, c) žalobca na výzvu správneho súdu nepredloží požadované doklady alebo dôkazy, pre ktoré bolo odročené pojednávanie.

8. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/2625, O-44/2019 zo dňa 04. marca 2019 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Trenčín č. 297/2017/1.2/ P, IPTN/KHIP/ROZ/2018/859 zo dňa 09. januára 2019, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. v nadväznosti na , spočívajúcej v tom, že zamestnávateľ T. Q., V. XXXX/X, XXX XX K., IČO: 40 497 771 porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 25.04.2017, v čase výkonu inšpekcie práce o 08:30 hod., na prevádzke B. C. 7, U. Q. XXXX, K. využíval závislú prácu fyzickej osoby V. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorá vykonávala závislú prácu - čašníčka/obsluha baru a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - v znení neskorších predpisov.

9. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že pracovníci Inšpektorátu práce Trenčín v dňoch 21.04.2017 a 25.04.2017 vykonali inšpekciu práce v prevádzke žalobcu - B. Q. XXXX, K., zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa Dňa 21.04.2017 bola kontrolovaná 1 fyzická osoba, a to B. H. a dňa 25.04.2017 bola kontrolovaná 1 fyzická osoba, a to V. R., s ktorými žalobca nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Pracovníci inšpektorátu (ďalej aj ,,inšpektori SOI“) s menovanou V. R. riadne spísali zápisnicu o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, v ktorej menovaná uviedla, že obsluhuje bar, objednáva tovar, obsluhuje pokladňu, robí uzávierky pokladne, vedie evidenciu pokladničnej knihy, prácu vykonáva odo dňa 24.05.2016, pričom robí 12 hodinové smeny podľa harmonogramu, odmena bola dohodnutá za obsluhu baru každý mesiac 25,- €, pričom si to zapisuje do zošita, príkazy jej dáva pán Q. a prevádzkar B. H., pracovnú dobu evidovali do evidencie služieb, ktorá slúži ako evidencia pracovného času. Z predmetnej zápisnice je tak nepochybné, že V. R. prácu vykonávala pravidelne, pre koho vykonávala prácu, že menovaná osoba nemala uzatvorenú žiadnu pracovnú zmluvu so žalobcom, ako aj to, že odmena za prácu bola dohodnutá. Zápisnicu, vrátane poučenia, Veronika R. riadne podpísala.

10. O výsledku inšpekcie práce bol spísaný dňa 20.07.2017 Protokol č. ITN-112-43-1.2/P-A24,28-17, ktorý bol v ten istý deň prerokovaný so žalobcom. Žalobca ako zamestnávateľ vo vyjadrení k zisteným skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v protokole uviedol, že nesúhlasí s protokolom a vyjadrí sa do 5 pracovných dní.

11. Žalobca sa k protokolu vyjadril listom zo dňa 21.07.2017, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s protokolom, nakoľko je nepostačujúci ako dôkazný prostriedok na preukázanie tvrdenia inšpektora práce, že mal zistiť činnosť ,,čašníčky“, pričom nie je zrejmé či inšpektor sledoval činnosť menovaných osôb, či v skutočnosti tieto osoby vykonávali činnosti, ktoré inšpektor pomenoval ako čašník, čašníčka. Ďalej uviedol, že sa nijakým spôsobom nepreukázalo, že tieto práce vykonávali a teda, že vykonávali závislú prácu čašníka čašníčky. Žalobca tiež namietal zápisnicu spísanú s Veronikou Uhlíkovou, nakoľko nebola získaná zákonným spôsobom, pretože menovaná nebola poučená o jej právach. Záverom žalobca uviedol, že inšpektor práce nepreukázal žiadnym spôsobom relevantné známky závislej práce.

12. V nadväznosti na Vyjadrenie žalobcu bol dňa 31.07.2017 vyhotovený Dodatok č.1 k predmetnému Protokolu, v ktorom inšpektor práce uviedol, že pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu, že zápisnica o podaní informácie spísaná s V. R. mu nebola predložená, tak pri prerokovaní protokolu mal žalobca zápisnicu k dispozícií, zoznámil sa s jej obsahom a urobil si do svojho mobilného telefónu fotosnímky. V ostatnom zotrval na zistených nedostatkoch.

13. Žalobca podal dňa 22.08.2017 na Krajský súd v Trenčíne žalobu o preskúmanie zákonnosti protokolu. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -40 zo dňa 19.09.2018 bola predmetná žaloba zamietnutá. Žaloba podal proti danému rozsudku kasačnú sťažnosť, o ktorej Najvyšší súd SR doposiaľ nerozhodol.

14. Na základe vyššie uvedených zistených nedostatkov správny orgán I. stupňa vydal dňa 06.11.2018 Oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z v nadväznosti na , ktoré bolo riadne doručené žalobcovi dňa 13.11.2018.

15. Podaním zo dňa 19.11.2018 sa žalobca písomne vyjadril k začatiu správneho konania a zotrval na svojom tvrdení, že v danom prípade nebol preukázaný ani jeden znak závislej práce, že zápisnica spísaná V. R. bola získaná nezákonným spôsobom a z protokolu nie je jasné, akým spôsobom mal inšpektor zistiť činnosť ,,čašníčky“, či sledoval činnosť menovanej osoby a či ju menovaná aj v skutočnosti vykonávala. Ďalej uviedol, že žiada aby bolo nariadené ústne pojednávanie za účelom vykonania dôkazov nachádzajúcich sa v spise a ak správny orgán dôkazy nevykoná a nenariadi ústne pojednávanie, žiadal o zastavenie správneho konania v celom rozsahu.

16. Následne správny orgán I. stupňa vydal dňa 09.01.2019 rozhodnutie č. 297/2017/1.2/P, IPTN/KHIP/ , ktorým uložil žalobcovi podľa pokutu 2.000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. v nadväznosti na , spočívajúcej v tom, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 25.04.2017, v čase výkonu inšpekcie práce o 08:30 hod., na prevádzke B.. Q. XXXX, K., využíval závislú prácu fyzickej osoby V. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorá vykonávala závislú prácu - čašníčka/obsluha baru a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu

- .

17. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal obsahovo tie isté skutočnosti, ako v samotnej správnej žalobe. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. PO/BEZ/2019/2625, O-44/2019 zo dňa 04. marca 2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutkový stav zistený prvostupňovým správnym orgánom a stotožnil sa s jeho právnym názorom, že V. R. v čase kontroly vykonávala pre žalobcu závislú prácu bez uzatvorenia pracovnej zmluvy, čím došlo k porušeniu zákona tak, ako uviedol prvostupňový správny orgán vo výroku svojho rozhodnutia. Žalovaný sa zároveň vyporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné, keď správny orgán vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil. Žalovaný poukázal i na to, že bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu začať konanie o uloženie pokuty žalobcovi, ktorej výšku riadne odôvodnil správnou úvahou. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by boli dôvodom na zmenu či zrušenie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu.

18. Podľa nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

19. Podľa právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a . Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa .

19.1. Podľa postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy.

19.2. Podľa inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a/ prvého bodu.

19.3. Podľa inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur

do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

19.4. Podľa o správnom konaní správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci, a za tým účelom si obstarať potrebné poklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

19.5. Podľa o správnom konaní vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

19.6. Podľa správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

19.7. Podľa závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

19.8. Podľa závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

20. Podľa pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

21. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o posúdenie, či kontrola vykonaná inšpektormi SOI v prevádzke žalobcu bola vykonaná v súlade so zákonom a či nedostatky zistené v rámci kontroly preukázali porušenie povinnosti tak, ako sa žalobcovi kladie za vinu.

22. Žalobca v podanej žalobe namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, keď podľa jeho názoru nedošlo k nelegálnemu zamestnávaniu V. R., pretože menovaná osoba nevykonávala závislú prácu a namietal aj postup správnych orgánov, nakoľko v danej veci nebolo nariadené ústne pojednávanie.

23. Krajský súd vykonal dokazovanie oboznámením so súdnym a administratívnym spisom a výsluchom svedkyne V. R.. Z výsluchu svedkyne V. R. na hlavnom pojednávaní dňa 03.12.2019 vyplynulo, že pracovala u pána Q., pričom mala na starosti automaty, avšak keď nebol niekto pri bare, tak ho obslúžila. Uviedla, že zmluvu mala uzatvorenú s Program s.r.o. a nevie na základe akej skutočnosti pracovala na prevádzke pána Q. a prečo jej on dával pokyny na výkon práce, pričom už si nepamätá ako to bolo pri kontrole inšpektorátu práce, ani ako odpovedala na otázky inšpektorov práce. Po oboznámení s jej podanými informáciami dňa 25.04.2017 inšpektorom svedkyňa potvrdila, že podpis na uvedenej zápisnici je jej.

24. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu krajský súd zastáva názor, že preskúmavané rozhodnutia a postup orgánov verejnej správy sú v súlade so zákonom, nakoľko správne orgány na základe vykonaného dokazovania riadne ustálili skutkový stav a tento aj správne právne posúdili. Námietky žalobcu sú podľa názoru krajského súdu nedôvodné.

25. S poukazom na dôkazy zabezpečené orgánmi verejnej správy krajský súd zistil, že žalobca ako zamestnávateľ začal využívať závislú prácu fyzickej osoby V. R. odo dňa 24.05.2016, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z Protokolu č. ITN-112-43-1.2/P-A24,28-17 zo dňa 20.07.2017, ako aj zo zápisnice o podaní informácie menovanej osoby. Menovaná osoba v čase výkonu inšpekcie, ktorá začala dňa 25.04.2017 o 08.30 hod., podľa vlastných vyjadrení a zistení inšpektorov SOI v priestoroch žalobcu a pre žalobcu obsluhovala bar, objednávala tovar, obsluhovala pokladňu, robila uzávierky pokladne, viedla evidenciu pokladničnej knihy bez založenia pracovnoprávneho vzťahu (pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu) formou uzatvorenej pracovnej zmluvy alebo dohôd o prácach

vykonávaných mimo pracovného pomeru. Z poskytnutých informácií, ktorým orgány verejnej správy nemali dôvodov neveriť, tak jasne vyplynulo, že V. R. predmetnú činnosť vykonávala jednoznačne vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, prácu vykonávala osobne a podľa pokynov zamestnávateľa, v mene žalobcu ako zamestnávateľa a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom podľa harmonogramu. Niet teda pochýb, že išlo o závislú prácu v zmysle ustanovenia realizovanú s vedomím žalobcu mimo rámca pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou alebo iného pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

26. V nadväznosti na zistenia o nelegálnom zamestnávaní krajský súd považuje námietky žalobcu, že nebol preukázaný znak závislej práce a že zápisnica spísaná s V. R. bola získaná nezákonným spôsobom, za neopodstatnené, nakoľko z vyjadrenia menovanej jasne vyplynulo, že činnosť vykonávala od 24.05.2016 a opakovane na základe harmonogramu s odmenou za vykonanie práce 25,- € mesačne. Pokiaľ ide o tvrdenie nezákonného získania zápisnice, tu súd uvádza, že táto námietka nebola žiadnym z dôkazov dokázaná, nakoľko V. R. bola pred spísaním zápisnice riadne poučená, svojím podpisom potvrdila, že poučeniu porozumela a na hlavnom pojednávaní potvrdila, že ide o jej vlastnoručný podpis. Tieto námietky možno považovať len ako účelové s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za predmetný správny delikt. Z dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom ako aj v administratívnom spise vyplynulo bez akýchkoľvek ďalších pochybností, že menovaná fyzická osoba vykonávala prácu pre žalobcu a to bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ktorým je . Neobstojí ani tvrdenie svedkyne na hlavnom pojednávaní, že mala uzatvorenú pracovnú zmluvu s Program s.r.o., nakoľko to prečo vykonávala prácu pre žalobcu vysvetliť nevedela a naviac ak by žalobca vedel, že menovaná vykonáva pre neho prácu na základe pracovnej zmluvy uzavretej s iným subjektom, túto skutočnosť by uviedol už v správnom konaní. Správny súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalobca je prevádzkovateľ BAR C. 7, na ktorom pracovisku bola vykonaná inšpekcia práce, pričom prevádzkový čas je pondelok - nedeľa od XX.XX hod. do 05.00 hod., t.j. 23 hodín denne po celý týždeň. Žalobca sám uviedol, že nemá žiadnych zamestnancov a preto vzhľadom k rozsahu otváracích hodín je úplne nelogické, aby prácu v danom zariadení vykonával sám. Tiež správny súd poukazuje na skutočnosť, že v čase vykonávania inšpekcie sa na prevádzke nenachádzal, pričom prevádzka bola riadne otvorená, došlo k obslúženiu inšpektorov a to práve V. R., ktorá i vystavila doklad o ich objednávke, na pokladni žalobcu.

27. Pokiaľ ide o námietku, že vo veci nebolo nariadené ústne pojednávanie v zmysle § 21 ods. 1 Správneho poriadku, podľa názoru súdu nebolo potrebné nariaďovať ústne pojednávanie. Krajský súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že správne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Ústne konanie sa preto vo všeobecnosti, na rozdiel od súdneho konania, nevyžaduje. Napriek tomu procesný inštitút ústneho pojednávania je nevyhnutný aj v správnom konaní. Správny poriadok rozlišuje: a) obligatórne ústne pojednávanie, ktoré správny orgán nariaďuje vtedy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy (takéto prípady upravuje stavebný zákon, zákon o priestupkoch, predpisy o pozemkových úpravách a pod.); b) fakultatívne ústne pojednávanie, ktoré správny orgán nariaďuje iba vtedy, ak to vyžaduje povaha veci. Účastník konania nemá právny nárok na nariadenie ústneho pojednávania, ak z osobitného predpisu nevyplýva opak. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ako ani zákon o inšpekcii práce ako osobitný predpis povinnosť nariadiť ústne pojednávanie správnemu orgánu v konaní o uložení pokuty za iný správny delikt neustanovuje. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle správneho poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že zákon o priestupkoch upravil inštitút ústneho pojednávania v priestupkových veciach kogentným spôsobom. Zákon o priestupkoch nemožno v tomto prípade použiť analogicky, keď správny poriadok obsahuje vlastnú procesnú úpravu ústneho pojednávania (§ 21 Správneho poriadku) (viď Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13. decembra 2017,). Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že na konanie o uložení pokuty za iný správny delikt podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa ustanovenie zákona o priestupkoch o obligatórnom nariadení ústneho pojednávania neaplikuje. K uvedenému súd odkazuje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino proti Portugalsku rozhodnutie z 25. apríla 2002, č. sťažnosti 64336/01). Krajský súd má za

to, že v predmetnej veci nebolo potrebné nariaďovať ústne pojednávanie vzhľadom na vyjadrenie menovanej fyzickej osoby, ktorej vyjadrenie bolo zaznamenané v rámci výkonu inšpekcie v zápisnici o podaní informácie, o ktorej súd nemá žiadne pochybnosti. Svedkyňa i pred súdom potvrdila, že uvedenú zápisnicu vlastnoručne podpísala. Otázky, ktoré jej inšpektori kládli správny súd nepovažuje za zavádzajúce či kapciózne.

28. Pokiaľ ide o návrh žalobcu o prerušenie konania do vyriešenia predbežnej otázky - rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o kasačnej sťažnosti voči rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti protokolu č. ITN-112-43-1,2/P-A24,28-I 7 zo dňa 20.7.2017, nakoľko ide o kľúčový dôkaz v predmetnej veci a podľa žalobcu je protokol nezrozumiteľný, nepreskúmateľný a nevykonateľný, súd zamietol tento návrh, nakoľko neboli splnené podmienky obligatórneho prerušenia konania podľa , ani fakultatívneho prerušenia konania podľa . Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že o žalobe žalobcu o preskúmanie zákonnosti protokolu č. ITN-112-43-1,2/P-A24,28-I 7 zo dňa 20.7.2017 bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. zo dňa 19.09.2018, ktorý žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Je pravdou, že žalobca daný rozsudok napadol kasačnou sťažnosťou, avšak výsledok kasačného konania nemá vplyv na predmetné konanie, nakoľko protokol spísaný po vykonaní inšpekcie u žalobcu je len jedným z dôkazov vykonaných v tomto konaní, z ktorých je jednoznačne preukázané porušenie povinnosti žalobcu vyplývajúcej z ust. v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Naviac pri preskúmavaní zákonnosti protokolu v zmysle ustálenej judikatúry sú predmetom prieskumu uložené povinnosti kontrolovanému subjektu, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu a nie správnosť zisteného skutkového stavu.

29. Záverom krajský súd dodáva, že zodpovednosť za vyššie uvedený správny delikt, ktorého spáchanie sa žalobcovi kladie za vinu, je založená na objektívnom princípe, čo znamená, že sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť).

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bolo jednoznačne preukázané, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinnosti zakotvenej v ustanovení , ktoré porušenie vychádza z riadne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu správnymi orgánmi. Uvedeným konaním žalobca jednoznačne naplnil skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania podľa , pričom správne orgány zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny právny záver, s ktorým sa krajský súd stotožnil a v podrobnostiach naň poukazuje. Výrok napadnutého a prvostupňového rozhodnutia je jasný a zrozumiteľný, je z neho jednoznačné, k porušeniu ktorého zákona došlo, v čom porušenie spočívalo tak, aby nemohlo dôjsť k zámene skutku. Zároveň rozhodnutia správnych orgánov sú náležite odôvodnené.

31. Pokiaľ ide o výšku pokuty uloženej žalobcovi, krajský súd konštatuje, že naplnenie skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania zo strany zamestnávateľa, v prípade nelegálneho zamestnávania má podľa stanovenú sankciu vo výške najmenej 2.000 eur.

32. Správny orgán I. stupňa tak uložil žalobcovi pokutu v najmenšej možnej sume 2.000 eur, s ktorou výškou sa žalovaný stotožnil s prihliadnutím na konanie žalobcu a zistenia inšpekcie. Podľa názoru súdu výška takto uloženej pokuty zodpovedá uvedeným zákonným podmienkam a krajský súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto podľa v spojení s žalobu zamietol.

34. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa , podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

35. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.

36. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.