Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-62-2017.pdf
PDF · 132.55 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/62/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu JUDr. V.. I. I., členov JUDr. J. D. a JUDr. M. S., PhD., v právnej veci žalobcu: Z. G., D. XXXX/X, 911 XX U., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: JUDr. W. I., advokát so sídlom D., XXX XX Košice, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom Hodžova 1510/36, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti protokolu o výsledku inšpekcie práce č. V.-XXX-XX-X.X/P-AXX,XX-XX zo dňa 20.07.2017 v znení dodatku č. X zo dňa 31.07.2017 k protokolu o výsledku inšpekcie práce č. ITN-XXX-XX-X.X/P-AXX,XX-XX zo dňa 20.07.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 22.08.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti protokolu o výsledku inšpekcie práce č. V.-XXX-XX- X.X/P-AXX,XX-XX zo dňa 20.07.2017 (ďalej aj „napadnutý protokol“) v znení dodatku č. 1 zo dňa 31.07.2017 k protokolu o výsledku inšpekcie práce č. V.-XXX-XX-X.X/P-AXX,XX-XX zo dňa 20.07.2017 (ďalej aj „dodatok k napadnutému protokolu“), domáhajúc sa jeho zrušenia z dôvodu nedostatočne a neobjektívne zisteného skutkového stavu a tiež pre nepreskúmateľnosť výroku napadnutého protokolu pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 2. Podľa žalobcu napadnutý protokol neobsahuje spôsob, akým inšpektor práce mal zistiť činnosť „čašníčky“, resp. „čašníka“. Nie je zrejmé, či inšpektor práce sledoval činnosť týchto osôb, či uvedené osoby aj v skutočnosti vykonávali činnosti, ktoré inšpektor práce pomenoval ako prácu čašníka a čašníčky. V napadnutom protokole chýba opis činností, či obsluhovali zákazníkov, či napr. inkasovali peniaze od zákazníkov, či vykonávali objednávky, či nalievali nápoje, predávali tovary a pod. Podľa žalobcu nie je žiadnym spôsobom dokázané, že tieto práce aj vykonávali, to znamená, že nie je dostatočne a objektívne preukázané inak len tvrdenie inšpektora práce o vykonávaní závislej práce čašníka a čašníčky, o čom svedčí aj tvrdenie inšpektora práce, že práce čašníčky a čašníka mali byť zistené len v jednom časovom okamihu, v čase od 09.40 hod., resp. v čase od 08.30 hod. Z takto formulovaného tvrdenia je podľa žalobcu zrejmé, že nie je reálne možné zistiť prácu čašníka a čašníčky počas jedinej sekundy, resp. minút, resp. pokiaľ nie je uvedené, dokedy túto prácu mali vykonávať. Napadnutý protokol neobsahuje ani skutočnosť, kedy inšpektori práce z prevádzky v konkrétne dni odišli, resp. ako dlho v kontrolovanej prevádzke počas oboch dní boli.
3. Žalobca v správnej žalobe namietol, že napadnutý protokol neobsahuje popis skutkov s uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným správny deliktom a v časti určenia zistených nedostatkov sa zakladá len na formálnom konštatovaní
žalovaného bez vecného podloženia tohto tvrdenia. Žalovaný v dodatku k napadnutému protokolu nevysvetlil žalobcovi, z akých dôvodov použil až v dodatku opis činnosti inšpektora vykonaním nákupu piva H. pri kontrole dňa 25.04.2017 a prečo sa odvoláva na ten istý postup aj v prípade kontroly zo dňa 21.04.2017, keď je zrejmé, že pri kontrole dňa 21.04.2017 nebol vykonaný žiadny kontrolný nákup. Napadnutý protokol neobsahuje skutočnosť, že doklad o kúpe, ktorý inšpektor práce uvádza v dodatku k napadnutému protokolu, je súčasťou tohto protokolu.
4. Vyjadrenie D. O., ktoré inšpektor práce na dokazovanie spáchania správneho deliktu použil, je podľa žalobcu nezákonne získaným dôkazným prostriedkom z dôvodu, že uvedená osoba nebola pred podaním vyjadrenia zákonne poučená o jej právach. Poučenie, na ktoré poukazuje žalovaný, je len poučenie o povinnostiach osoby a o sankciách, ktorými ju môže žalovaný postihovať v prípade, že nepodá pravdivé vyjadrenie. Žalobca tiež namietol pretrvávajúcu nejasnosť ohľadne toho, či všetci traja inšpektori označení v úvode napadnutého protokolu sa aj fyzicky zúčastnili oboch kontrol priamo v prevádzke žalobcu, resp. či sú v napadnutom protokole len uvedení.
5. Nezrozumiteľnosť výroku napadnutého protokolu žalobca vidí v tom, že sa neuvádza, aké konkrétne opatrenia na nápravu má prijať žalobca na odstránenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin. Neuvádza sa, ktoré právne predpisy a ktoré ich konkrétne ustanovenia mal žaloba porušiť a z akých príčin. Opatrenie je teda všeobecné a neurčité, nespĺňajúce požiadavku materiálnej vykonateľnosti vyžadovanej od výroku rozhodnutia. Povinnosť dodržiavať právne predpisy je všeobecná.
6. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Nestotožnil sa so žalobnými námietkami a žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že inšpektori práce sa dňa 21.04.2017 dostavili na prevádzku H. X. 7, K.. G. XXXX, U.. Následne bola pri výkone inšpekcie dňa 21.04.2017 inšpektormi práce skontrolovaná fyzická osoba H. B., o čom svedčí písomnosť „zoznam kontrolovaných osôb“ zo dňa 21.04.2017. H. bol inšpektormi práce kontrolovaný pri výkone závislej práce čašníka. V. práce po príchode na prevádzku zistili okruh zamestnancov a následne si konkrétnu fyzickú osobu zapísali do zoznamu kontrolovaných osôb s druhom práce, ktorú fyzická osoba u zamestnávateľa vykonávala. Túto skutočnosť na znak súhlasu s uvedenými údajmi H. B. potvrdil podpisom v zozname kontrolovaných osôb. Žalobca bol o začatí inšpekcie práce a o spísaní zoznamu kontrolovaných osôb s vyššie uvedenou fyzickou osobou informovaný telefonicky. Ak by H. B. na prevádzke žalobcu nevykonával prácu, inšpektor práce by nemal oprávnený dôvod zapísať ho do zoznamu kontrolovaných osôb. Taktiež ak by H. B. nebol zamestnancom žalobcu, nemal by dôvod túto skutočnosť inšpektorom práce tvrdiť a svojím podpisom by nepotvrdil, že vykonáva u žalobcu prácu čašníka.
7. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na to, že dňa 25.04.2017 sa inšpektori práce znovu dostavili na prevádzku H. X. 7, K.. G. XXXX, U., kde prácu vykonávala fyzická osoba D. O., ktorá bola zapísaná do „zoznamu kontrolovaných osôb“ zo dňa 25.04.2017. Inšpektori práce s ňou spísali zápisnicu o podaní informácie. Pred jej spísaním bola D. O. poučená o povinnosti poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce a o povinnosti uvádzať nepravdivé údaje. Svojím podpisom, ktorý je zachytený v zápisnici o podaní informácie, potvrdila, že poučeniu zo strany inšpektorov práce porozumela. Následne jej boli inšpektormi práce položené otázky, ktoré sú spolu s odpoveďami zaznamenané v zápisnici o podaní informácie zo dňa 25.04.2017. Na otázku na základe akého pracovnoprávneho vzťahu vykonáva na žalobcu prácu a akú konkrétne, uviedla, že obsluhuje bar, objednáva tovar, obsluhuje pokladňu, robí uzávierky pokladne, vedie evidenciu pokladničnej knihy. D. O. vymenovala viacero činností, ktoré pre žalobcu vykonávala. Na otázku od akého dátumu a hodiny vykonáva danú prácu, uviedla, že od 24.05.2016, robí 12-hodinové smeny podľa harmonogramu. Príkazy na výkon práce jej dáva „pán G., prevádzkar H. B..“ Aj táto skutočnosť nepriamo potvrdzuje výkon práce H. B. pre žalobcu. D. O. sa tiež vyjadrila k výške mzdy a evidencii pracovného času. Z uvedeného jednoznačne vyplýva výkon závislej práce D. O. pre žalobcu.
8. K námietke nedostatočného zistenia, či D. O. a H. B. skutočne prácu čašníkov aj vykonávali, žalovaný uviedol, že nie je možné z hľadiska časovej a obsahovej náplne inšpektora práce niekoľko hodín skúmať činnosť každej osoby, ktorá vykonáva prácu pre podnikateľa. Inšpektori práce pri výkone inšpekcie kontrolujú len tie osoby, ktoré reálne vykonávajú prácu. Napadnutý protokol obsahuje všetky písomnosti, ktoré boli počas výkonu inšpekcie práce získané a z ktorých porušenie konštatované v predmetnom protokole vyplýva. Podľa žalovaného tvrdenia zachytené v napadnutom protokole v znení jeho dodatku
nie je možné posudzovať jednostranne a izolovane od všetkých dôkazov, ktoré boli počas výkonu inšpekcie práce získané. Práve naopak, všetky dôkazy je potrebné posúdiť vo vzájomných súvislostiach a až na základe tohto posúdenia je možné dospieť k záveru konštatovanému v protokole.
9. K námietke nezrozumiteľnosti a neurčitosti výroku rozhodnutia žalovaný uviedol, že v napadnutom protokole inšpektor práce uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť Inšpektorátu práce Trenčín písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uzatvorení protokolu. Podľa žalovaného je samozrejmé, že žalobcovi nebolo možné nariadiť spätne odstrániť zistené nedostatky a prijať z nich opatrenia, pretože dej sa už stal. Na základe uvedeného však žalobca mohol prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, ak by zamestnanci žalobcu opäť vykonávali práce. Taktiež je potrebné, aby tá časť napadnutého protokolu, ktorá ukladá povinnosti a opatrenia, bola posudzovaná v nadväznosti a vo vzájomnej súvislosti s celým obsahom napadnutého protokolu. Ak bolo zistené a ustálené, že žalobca nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah s fyzickými osobami, resp. o tom nepredložil žiaden relevantný doklad, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“), bolo potrebné, aby žalobca prijal také opatrenia, ktoré dané porušenie odstránia, čím je najmä uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu s dotknutými fyzickými osobami, ak tieto budú aj naďalej u neho prácu čašníkov vykonávať. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) inšpektor práce v protokole obligatórne uloží povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, čo aj v napadnutom protokole učinil. Pokiaľ ide o navrhnutie opatrení a ich uloženie, tieto úkony inšpektora práce predmetné ustanovenie § 14 spája resp. viaže na ustanovenie § 12 ods. 2 citovaného zákona, v zmysle ktorého je inšpektor oprávnený, nie však povinný, tieto opatrenia navrhovať. Žalovaný má za to, že prípadné nariadenie konkrétneho opatrenia, ktoré má žalobca prijať na odstránenie zistených nedostatkov, môže predstavovať neprimeraný zásah do práv žalobcu, nakoľko inšpektorovi práce nie sú známe ekonomické a hospodárske pomery žalobcu a teda je na žalobcovi, aby on sám určil preňho najvhodnejší spôsob odstránenia konštatovaných nedostatkov.
10. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a súc viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je v zmysle ustálených záverov súdnej praxe spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho notifikácii žalobcovi na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko o jeho nariadenie požiadal žalovaný.
11. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti protokolu o výsledku inšpekcie práce č. V.-XXX-XX-X.X/P-AXX,XX-XX zo dňa 20.07.2017 v znení dodatku č. 1 zo dňa 31.07.2017 k protokolu o výsledku inšpekcie práce č. V.-XXX-XX-X.X/P-AXX,XX-XX zo dňa 20.07.2017.
12. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca je prevádzkovateľom H. X. X na adrese K.. G. XXXX, XXX XX U.. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu Trenčín. Dňa 21.04.2017 vykonali inšpektori žalovaného na prevádzke žalobcu inšpekciu. Zo zoznamu kontrolovaných osôb, spísaného inšpektormi dňa 21.04.2017 vyplýva, že na prevádzke žalobcu sa v uvedený deň o 09.40 hod. nachádzala fyzická osoba H. B., ktorý tam vykonával prácu čašníka. Zoznam kontrolovaných osôb s uvedenými zisteniami je podpísaný inšpektormi práce a H. B., o čom bol žalobca informovaný telefonicky. Dňa 25.04.2017 vykonali inšpektori žalovaného na prevádzke žalobcu opätovne inšpekciu. Zo zoznamu kontrolovaných osôb, spísaného inšpektormi dňa 25.04.2017 vyplýva, že na prevádzke žalobcu sa v uvedený deň o 08.30 hod. nachádzala fyzická osoba D. O., ktorý tam vykonávala prácu čašníčky. Zoznam kontrolovaných osôb s uvedenými zisteniami je podpísaný inšpektormi práce a D. O., o čom bol žalobca informovaný telefonicky. K zoznamu kontrolovaných osôb zo dňa 25.04.2017 je pripojený pokladničný doklad vytvorený elektronickou
registračnou pokladnicou s identifikačnými údajmi žalobcu, z ktorého vyplýva nákup tovaru H. 0,5 l za sumu 1,50 Eur dňa 25.04.2017 o 07:31:43. Zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 25.04.2017 spísanej inšpektormi žalovaného s D. O., ktorá zápisnicu vlastnoručne dňa 25.04.2017 o 08.47 hod. podpísala, vyplýva, že podľa vlastného vyjadrenia na prevádzke žalobcu D. O. obsluhuje bar a pokladňu, objednáva tovar, robí uzávierku pokladne, vedie evidenciu pokladničnej knihy. Túto prácu vykonáva od 24.05.2016 v rámci 12-hodinových zmien. Príkazy na výkon práce jej zadáva žalobca alebo prevádzkar H. B.. Za obsluhu baru dostáva každý mesiac 25,- Eur, čo si zapisuje do zošita. Zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 25.04.2017 tiež vyplýva, že pred podaním informácie bola D. O. poučená podľa § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, pričom bola poučená aj o sankčných následkoch zatajenia dôležitých skutočností podľa § 19 ods. 1 písm. c) zákona o inšpekcii práce, marenia výkonu inšpekcie práce podľa § 20 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, resp. následkoch uvedenia nepravdivých alebo neúplných vysvetlení podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
13. Dňa 03.05.2017 prevzal žalobca Oznámenie o vykonaní inšpekcie práce informujúceho ho o fyzickom výkone inšpekcie práce na jeho prevádzke v dňoch 21.04.2017 a 25.04.2017 s tým, že inšpekcia bola zameraná na kontrolu dodržiavania vybraných ustanovení pracovnoprávnych predpisov a kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Žalobca bol vyzvaný na predloženie dokladov preukazujúcich pracovnoprávny vzťah medzi ním ako zamestnávateľom a H. B. a D. O. ako zamestnancami ako aj ďalších dokladov. Dňa 10.05.2017 bolo žalovanému doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že s H. Ondrovičom a D. O. nemá uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah ani vzťah mimo pracovného pomeru a nemá žiadnych zamestnancov a preto nemôže predložiť žiadne doklady týkajúce sa týchto osôb.
14. Dňa 20.07.2017 žalovaný vydal protokol o výsledku inšpekcie práce č. V.-XXX-XX-X.X/P-AXX,XX- XX, v ktorom uviedol zistené skutočnosti a v bode B1) skonštatoval, že žalobca - fyzická osoba Z. G., D. XXXX/X, XXX XX U., IČO: XX XXX XXX - porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 21.04.2017 v čase od 09.40 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, U., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala závislú prácu - čašník na prevádzke BAR X. 7, K.. G. XXXX, U. a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci. Tiež skonštatoval, že žaloba - fyzická osoba Z. G., D. XXXX/X, XXX XX U., IČO: XX XXX XXX - porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 25.04.2017 v čase od 08.30 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby D. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, U., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala závislú prácu - čašníčka na prevádzke H. X. 7, K.. G. XXXX, U. a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci. Žalovaný ku konštatovaným nedostatkom uviedol, že činnosť, ktorú vykonávali H. B. a D. O., v čase začatia inšpekcie práce napĺňala všetky znaky závislej práce a preto môže byť vykonávaná len v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu s odkazom na § 1 ods. 3 Zákonníka práce.
15. V časti „Opatrenia“ napadnutého protokolu inšpektor práce v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce nariadil odstrániť zistený nedostatok v bode B1) od prevzatia protokolu o výsledku inšpekcie práce a dodržiavať príslušné zákonné ustanovenie trvale. Inšpektor práce ďalej v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi ako zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť Inšpektorátu práce Trenčín písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uzatvorení protokolu. K protokolu sa žalobca bezprostredne vyjadril tak, že nesúhlasí s jeho obsahom, prisľúbiac vyjadrenie do 5 pracovných dní.
16. K napadnutému protokolu o výsledku inšpekcie práce sa žalobca následne písomne vyjadril. Namietol obsah napadnutého protokolu, spôsob zabezpečovania dôkazných prostriedkov, ich neúplnosť a zákonnosť procesného postupu inšpektorov práce. Namietol nezákonnosť zápisnice spísanej s D. O., ktorú navyše ani nemal k dispozícii a tiež to, že inšpektori práce takúto zápisnicu nespísali aj s H. B.. Inšpektori práce nedokázali relevantným spôsobom všetky známky závislej práce v zmysle požiadaviek Zákonníka práce. V časti opatrení označil žalobca napadnutý protokol za nezrozumiteľný. B. toho napadnutý protokol s ním ani nebol riadne prerokovaný.
17. Na vyjadrenia a námietky žalobcu reagoval žalovaný v dodatku č. 1 zo dňa 31.07.2017 k protokolu o výsledku inšpekcie práce č. V.-XXX-XX-X.X/P-AXX,XX-XX zo dňa 20.07.2017. K námietke riadneho neprerokovania napadnutého protokolu so žalobcom žalovaný uviedol, že žalobcovi bol napadnutý protokol podaný, prevzal si ho do rúk a čítal jeho obsah. Po prečítaní napísal svoje vyjadrenie do príslušného odseku v protokole, protokol podpísal a prevzal. Mal k dispozícii aj zápisnicu o podaní informácie D. O., ktorú si prostredníctvom mobilného telefónu odfotil. Uvedené je zrejmé z kamerového záznamu z monitorovania miestnosti, v ktorej došlo k prerokovaniu napadnutého protokolu medzi žalobcom a inšpektorom práce. Inšpektori práce zistili činnosť čašníčky D. O. tak, že inšpektor práce si u nej objednal nealkoholický nápoj - pivo H. 0,5 litra, ktorý zaplatil a bol mu vydaný pokladničný doklad s údajmi žalobcu s predajným miestom K.. G. XXXX, U.. Následne bola s D. O. spísaná zápisnica o podaní informácie, do ktorej vlastnoručne napísala svoju pracovnú náplň, okrem iného aj to, že obsluhuje bar, pokladňu a robí závierky pokladne. D. O. pred spísaním zápisnice bola podľa žalovaného riadne poučená a svojím podpisom potvrdila, že poučeniu porozumela, čo je zreteľne zachytené na prvej strane zápisnice. K námietke informačného nevyťaženia aj H. B. žalovaný uviedol, že inšpektor práce má právo samostatne sa rozhodnúť, s kým zápisnicu napíše. K nedostatočnému preukázaniu výkonu závislej práce H. B. a D. O. žalovaný uviedol, že znakmi závislej práce podľa § 1 Zákonníka práce sú vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, zamestnanec prácu vykonáva osobne, podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom a za dohodnutú odmenu (mzdu). Inšpektori práce dostatočne preukázali existenciu týchto znakov. Záverom dodatku k napadnutému protokolu žalovaný skonštatoval, že žalobca vo svojom vyjadrení k napadnutému protokolu neuviedol žiadne nové skutočnosti, nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zmenu napadnutého protokolu a preto tento protokol zostáva v plnom rozsahu v pôvodnom znení, čím sa výkon inšpekcie práce považuje za ukončený.
18. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
19. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.
21. Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.
22. Podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas,
keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
23. Podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.
24. Podľa § 14 ods. 3 zákona o inšpekcii práce inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
25. Podľa § 14 ods. 4 zákona o inšpekcii práce protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.
26. Podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
27. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
28. Preskúmaním správnej žaloby, vyjadrenia žalovaného k nej, administratívneho spisu, zohľadniac prednesy účastníkov konania na pojednávaní, dospel správny súd k jednomyseľnému záveru, že správna žaloba nie je v žiadnom z jej žalobných bodov dôvodná. Predmetom súdneho prieskumu je protokol o výsledku inšpekcie práce č. V.-XXX-XX-X.X/P-AXX,XX-XX zo dňa 20.07.2017 v znení dodatku č. 1 zo dňa 31.07.2017 k protokolu o výsledku inšpekcie práce č. ITN-XXX-XX-X.X/P-AXX,XX- XX zo dňa 20.07.2017. Inšpekcia práce je konaním a postupom zákonom určeného správneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu. Zistené skutočnosti následne spravidla slúžia ako podklad pre ďalší postup správneho orgánu, teda pre rozhodnutie, či má byť začaté vo veci správne konanie. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie práce, ktorého náležitosti stanovuje § 14 zákona o inšpekcii práce. Protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden z dôkazných prostriedkov, nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v rámci správneho konania riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania riadne vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom a základnými princípmi správneho konania posúdiť. Vo svetle recentnej judikatúry je možné vysloviť, že hoci protokol o výsledku inšpekcie práce nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný ako rezultát správneho konania, je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, avšak len v rozsahu vyporiadania sa žalovaného s námietkami kontrolovaného subjektu a v rozsahu uloženia povinností a opatrení inšpektorom práce. Vychádza sa z myšlienky, že
protokol o výsledku inšpekcie je vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomocí zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinností ukladá kontrolovanému subjektu povinnosť odstrániť zistené nedostatky v určenom termíne. Týmto určením povinností dochádza k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry kontrolovaného subjektu.
29. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu. V tomto prípade napadnutý protokol v znení jeho dodatku takéto uloženie povinností, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov, obsahuje. To znamená, že predpísaným spôsobom žalovaný autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že mu uložil povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie môže následne viesť k uloženiu sankcie. Svojím charakterom je teda spôsobilý vyvolať ním požadované účinky, t.j. vynútiť si splnenie uloženej povinnosti a nepochybne tak cielene zasiahnuť do žalobcovej sféry práv a povinností. Uvedené vychádza aj z názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozhodnutí vydanom dňa 02.12.2008 pod sp. zn. 1Sžo/162/2007. Správny súd v tejto súvislosti však opätovne (inými slovami) konštatuje, že určenie povinností vymedzuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia žalobcu. Možnosť súdneho prieskumu je teda limitovaná týmto rozsahom a správny súd sa v zásade môže zaoberať len správnosťou zistení ohľadne porušenia povinností žalobcu, ktoré viedli k uloženiu povinností vynútiteľných uložením sankcie. Len uloženie týchto sankcií predstavuje pri protokole zásah do sféry kontrolovaného subjektu a robí protokol spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.
30. Správny súd sa pri posúdení kategórie dostatočnosti zistenia skutkového stavu zameral na zodpovedanie otázky, či dôkazy zabezpečené inšpektormi práce v rámci nimi vykonávanej inšpekcie práce umožňujú v ich súhrne vysloviť tie skutkové závery, ktoré sú uvedené v bode B1) napadnutého protokolu, najmä však, či na takto formulovaných skutkových záveroch je možné, dôvodné a spravodlivé žalobcovi uložiť tie opatrenia, ktoré mu napadnutým protokolom v časti „Opatrenia“ uložené boli. Správny súd dáva do pozornosti, že spôsobilosť napadnutého protokolu ako dôkazného prostriedku preukázať protiprávne konanie na účely prípadného administratívneho konania o uložení administratívnej sankcie sa bude vyhodnocovať a v prípade podania správnej žaloby preskúmavať v inom súdnom konaní pred správnym súdom. Je potrebné prízvukovať, že činnosť inšpektorov práce, ktorou zabezpečovali dôkazy pred vyhotovením napadnutého protokolu, nie je možné vnímať ako správne konanie o uložení sankcie. Vyhotovením napadnutého protokolu nešlo o realizáciu administratívneho trestania, v ktorom výrok rozhodnutia, konštatujúci porušenie konkrétneho právneho predpisu a identifikujúci subjekt, ktorý sa takéhoto konania dopustil, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a zodpovedať istým formálnym aj obsahovým náležitostiam, čo v správnej žalobe namieta žalobca, keď uvádza, že nie je zabezpečený opis skutku umožňujúci jeho nezameniteľnosť s iným podobným protiprávnym konaním. V tomto štádiu nie je vôbec relevantné skúmať, či konštatácia žalovaného v napadnutom protokole, javiaca sa ako tzv. skutková veta rozhodnutia vydaného v správnom konaní, zodpovedá takýmto prísnym kritériám, aké sú kladené na výrok rozhodnutia vyslovujúceho porušenie právneho predpisu a ukladajúceho sankciu v rámci tzv. administratívneho trestania.
31. Pri posudzovaní dostatočnosti zistenia skutkového stavu sa správny súd stotožňuje s právnym názorom tunajšieho súdu, prezentovaným v rozsudku vydanom pod sp. zn. 13S/92/2015 zo dňa 18.05.2016, podľa ktorého dostatočnosťou množiny zabezpečených a vykonaných dôkazov, správnosťou skutkových zistení ustálených na podklade týchto dôkazov a korektnosťou nadväzujúcej právnej aplikácie príslušných právnych noriem na skutkový stav sa bude príslušný správny súd zaoberať až v prípadnom ďalšom konaní pred správnym súdom, predmetom ktorého bude preskúmanie zákonnosti právoplatného (konečného) rozhodnutia vydaného v konaní o uložení sankcie, v ktorom bude teraz preskúmavaný napadnutý protokol v znení dodatku použitý ako jeden z hlavných dôkazných prostriedkov (podkladov) pre meritórne rozhodnutie. Uvedený limitovaný rámec súdneho prieskumu by správny súd mohol prekročiť zrejme iba v mimoriadnych situáciách, napr. v prípade identifikácie extrémneho nesúladu medzi obsahom zabezpečených dôkazov a zisteným (z dôkazov vyvodeným) skutkovým stavom konštatovaným v napadnutom protokole, alebo v prípade zjavne nesprávnej aplikácie právnych noriem na zistený skutkový stav, či už použitím neúčinného právneho predpisu alebo právneho predpisu upravujúceho úplne odlišnú oblasť spoločenských vzťahov než sú tie, ktorých sa prejednávaná vec týka. Po preskúmaní administratívneho spisu treba skonštatovať, že nebola zistená takáto mimoriadna situácia, výnimočne umožňujúca flexibilný, avšak s obsahom materiálneho právneho
štátu súladný prístup k limitom súdneho prieskumu, zabraňujúci situácii označovanej ako denegatio iustitiae.
32. Skutkový stav zistený pre účely uloženia povinností a opatrení inšpektorom práce považuje správny súd za taký, ktorý má oporu v obsahu administratívneho spisu, jeho ustálenie je výsledkom starostlivého posúdenia a logického zvažovania jednotlivých dôkazov, ich dôkaznej hodnoty a sily. Aj následné právne posúdenie zodpovedá zásadám aplikácie práva súladnej s duchom právnej úpravy. Podľa názoru správneho súdu má oporu v platných a účinných právnych predpisoch myšlienkový postup žalovaného, výsledkom ktorého je rezultát, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 21.04.2017 v čase od 09.40 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby H. B., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala závislú prácu - čašník na prevádzke H. X. 7, K.. G. XXXX, U. a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a tiež keď skonštatoval, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 25.04.2017 v čase od 08.30 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby D., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala závislú prácu - čašníčka na prevádzke H. X. 7, K.. G. XXXX, U. a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci. V porovnaní s ostatnými dôkazmi neobstojí tvrdenie žalobcu, že H. B. a D. O. nie sú jeho zamestnancami, že pre neho žiadnu prácu nevykonávali. Toto tvrdenie totiž nie je sprevádzané žiadnym hodnoverným vysvetlením žalobcu, prečo uvedené osoby v jeho prevádzke v dňoch 21.04.2017 a 25.04.2017 boli a čo tam robili, ak neboli jeho zamestnancami. Ak žalobca v písomnom vyjadrení adresovanom žalovanému deklaroval, že nezamestnával v tom čase žiadnych zamestnancov, je namieste otázka, ako potom zabezpečoval chod prevádzky H. X. 7, K.. G. XXXX, U., keď v tejto prevádzke nebol prítomný on sám? Zostáva žalobcom nevysvetlené, ako je možné, že D. O. predala dňa 25.04.2017 v rámci riadneho prevádzkového času inšpektorovi práce ako zákazníkovi nealkoholické pivo a o tejto transakcii mu vydala pokladničný doklad obsahujúci údaje žalobcu ako podnikateľského subjektu. Následne sa táto osoba pri podávaní informácie spontánne vyjadrila, že pracuje pre žalobcu, od ktorého prijíma pokyny a dostáva odmenu a obdobné informácie (aj keď v užšom rozsahu) pri spisovaní zoznamu kontrolovaných osôb poskytol inšpektorom práce aj H. B.. Uvedené zistenia, ktoré žalobcom neboli žiadnym spôsobom spochybnené ani logicky vysvetlené, tvoria dostatočnú dôkaznú platformu pre konštatáciu žalovaného o porušení ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci žalobcom.
33. Žalobca namietal, že žalovaný nešpecifikoval konkrétne opatrenia, ktoré má žalobca prijať za účelom odstránenia zistených nedostatkov, resp. porušení predpisov a ich príčin a že sa v podstate obmedzil len na opis všeobecných ustanovení zákona bez toho, aby uviedol, ktoré konkrétne opatrenia je žalobca povinný prijať za účelom odstránenia zistených nedostatkov a porušení predpisov a ich príčin, čím malo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, keďže žalovaný uložiac žalobcovi prijať nevykonateľné opatrenia a splniť nevykonateľné povinnosti spôsobil nepreskúmateľnosť napadnutého protokolu. S tuto námietkou sa správny súd taktiež nestotožnil. Je správny názor žalovaného, že inšpektorát práce nie je oprávnený určovať kontrolovanému subjektu konkrétny spôsob vykonania nápravy, ale len cieľ, t.j. konečný výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Cieľom bolo a je dosiahnutie takej úrovne dodržiavania právnych predpisov v oblasti pracovnoprávnych predpisov a súvisiacich predpisov sociálneho zabezpečenia, aby v prevádzke žalobcu v rámci jeho podnikateľskej činnosti nedochádzalo k porušovaniu zákazu nelegálneho zamestnávania, najmä aby sa zistený nedostatok v budúcnosti v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu už neopakoval. Je na žalobcovi, akými konkrétnymi opatreniami nedostatky, zrozumiteľne opísané v časti B1), odstráni, najčastejšie to bude uzatvorením pracovnej zmluvy s osobami, ktorú pre neho vykonávajú činnosť vykazujúcu všetky znaky závislej práce, vydávajú v jeho mene pokladničné doklady a inkasujú v jeho mene za predaný tovar peňažnú hotovosť.
34. Čo sa týka ďalších žalobných námietok, najmä že D. O. nemala byť riadne poučená pred podaním informácie inšpektorom práce alebo že žalobca si nie je istý, či všetci inšpektori, ktorí sú vymenovaní v úvode napadnutého protokolu, sa skutočne aj podieľali na predmetnej inšpekcii práce, nepovažuje ich správny súd za relevantné, nakoľko z nich nie je zrejmé, ako namietané porušenia a nedostatky boli spôsobilé porušiť žalobcove subjektívne práva (a ktoré) pri výkone inšpekcie práce.
35. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že by pre priznanie náhrady trov konania žalovanému boli splnené podmienky hypotézy právnej normy obsiahnutej v tomto ustanovení.
37. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doru-čené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom roz-sahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súd-nictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k po-rušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhod-nutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasač-nej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysoko-školské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronic-kej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnu- tie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.