Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-70-2018.pdf
PDF · 104.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-19Csp/70/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: D. A., nar. XX.XX.XXXX, A. Q. XXXX/X, W., C..Č.. M. M. C. Y. B. M. Ú.M. N. - E., o zaplatenie 1944,80 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 315,72 Eur a úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 315,72 Eur od 21.04.2018 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Všeobecná úverová banka, a.s. (pôvodný žalobca) sa žalobou podanou na súd 28.05.2018 domáhala voči žalovanej zaplatenia 1944,80 eur s príslušenstvom (úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1944,80 eur od 21.04.20018 do zaplatenia) na tom právnom základe, že medzi pôvodným žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty M., P..B.., na základe ktorej poskytol pôvodný žalobca žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %, Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 750 Eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 25 Eur. Žalovaná si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a to napriek výzvam zo strany žalobcu. Pred odstúpením pohľadávky žalobcu na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 15.04.2018 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.03.2018 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom úhrad vo výške 1944,80 Eur. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu 1944,80 Eur. Žalovaná si nesplnila povinnosť v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.03.2018 v lehote splatnosti do 20.04.2018.
2. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila tak že so sumou žiadanou žalobcom sa nemôže stotožniť, nakoľko už splácala aj úroky.
3. Podaním doručeným súdu dňa 25.11.2019 zobral žalobca žalobu v časti uvedenej vo výroku I. tohto rozsudku späť.
4. Podľa ust. § 144 zákona C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Žaloba bola vzatá späť sčasti pred otvorením pojednávania, preto súd bez súhlasu žalovanej konanie v časti o zaplatenie tak ako to vyplýva z výroku I tohto rozsudku zastavil až v rozhodnutí vo veci samej. (výrok I.)
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 02.12.2019 na ktoré sa právny zástupca žalobcu nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Nedostavila sa ani žalovaná, ktorá výslovne požiadala aby súdom nebola pre jej zdravotný stav na pojednávanie eskortovaná, o odročenie pojednávania nežiadala. Na základe uvedeného súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.
9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi ( žiadosťou o aktiváciu bankomatky quatro, výpismi z bankomatky quatro, obchodnými podmienkami, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávky vrátane prílohy, oznámením o postúpení pohľadávky zo dńa 22.06.2018 vrátane podacieho lístka, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. a zistil nasledovný skutkový stav veci.
10. Medzi pôvodným žalobcom Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalovanou bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanej kreditnú kartu, schválil úverový rámec vo výške 750 Eur a dojednaný úrok 22,80%. žalovaná sa zaviazal platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 25 eur.
11. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 10.06.2015 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanej spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške.
12. Žalovaná za obdobie od 28.10.2012 do 31.03.2018 čerpala z poskytnutého úveru celkovo 3214,80 eur. Pričom za obdobie od 28.10.2012 do 31.03.2018 vykonala kreditné operácie - úhrady v celkovej výške 1270 eur.
13. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 v spojení so žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 21.6.2018 uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom ako postupcom a žalobcom spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO : 35 831 154 ako postupníkom bola pohľadávka, pôvodného žalobcu voči žalovanej vo výške 1944,80 Eur postúpená postupníkovi - žalobcovi.
14. Žaloba pôvodného žalobcu bola žalovanej spolu z výzvou na vyjadrenie sa doručená dňa 23.11.2018.
15. Podľa § 52 Obč.zák, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
17. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 54 Obč.zák, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
20. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa § 565 Obč.zák., Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
22. Ak pri nezaplatení niektorej splátky veriteľ nevyužije svoje právo a neoznámi dlžníkovi alebo neuplatní na súde najneskôr do splatnosti najbližšej splátky, že trvá na zaplatení celej pohľadávky, a dlžník medzitým zaplatí ďalšiu splátku riadne a včas, veriteľ po zaplatení ďalšej splátky už svoje právo nemôže využiť. Môže vymáhať len nezaplatenú splátku. Právo žiadať zaplatiť celú pohľadávku by veriteľovi vzniklo opäť, ak dlžník znova porušil svoju povinnosť.
23. Podľa § 39 Obč.zák., Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa § 525 ods. 1 Obč. zák. veta prvá postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil.
25. Podľa § 92 ods.8 Zákona č.483/2001 Z.z. o bankách Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
26. Predmetom tohto konania je pohľadávka, ktorá bola na žalobcu postúpená bankou. Súd mal za preukázané, že právny vzťah medzi stranami sporu (resp. ich právnymi predchodcami), ktorý je založený zmluvou, je vzťahom spotrebiteľským, keďže právna predchodkyňa žalobcu pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zatiaľ čo žalovaná nie, pričom z obsahu a formy zmluvy vyplýva, že ide o tzv. typovú (formulárovú) zmluvu, ktorú dodávateľ používa vo viacerých prípadoch a ktorej podstatný obsah spotrebiteľ (žalovaná) neovplyvňuje.
27. Pred hodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd musel zaoberať tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej na základe predmetnej zmluvy. Súd skúma aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej z úradnej povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29. 06. 2010). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovanej uplatnené v konaní. V opačnom prípade súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
28. Ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa, novým veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Stanovená obligatórna písomná forma zmluvy o postúpení pohľadávok bola v danom prípade splnená.
29. Keďže pôvodný veriteľ je bankou, zákonodarcom sú stanovené ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky na inú osobu. V zmysle ustanovenia § 92 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou vtedy, ak predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu omeškaných splátok pohľadávky a klient, teda dlžník je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (obdobne napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.5.2014 sp. zn. 6Co/119/2013)
30. Úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkové vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. 31. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/> o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom- postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/> dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Obč. zák. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/> Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Obč. zák. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/>, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto
postúpenie podľa § 526 ods. 2 Obč. zák. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Obč. zák. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Obč. zák. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. 32. Z už uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 Obč. zák. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z toho vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/>, bol postupca v súdnom konaní pred súdom prvej inštancie, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.
33. V konaní bolo preukázané, že dňa 21.06.2018 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a postupníkom - žalobcom, ktorej predmetom bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanej vo výške 1944,80 eur s prísl.
34. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca súdu nepreukázal, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne vyzval žalovanú na splnenie peňažného záväzku vo výške 1944,80 Eur, nakoľko nebolo preukázané že by pred samotným postúpením pohľadávky vo výške 1944,80 Eur s príslušenstvom dňa 21.06.2018 vyzval žalovanú na úhradu žalobou uplatnenej pohľadávky.
35. Súd zároveň dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2018 je voči žalovanej absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v ustanovení § 92 ods. 7 (pozn. súdu: neskôr ods. 8) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
36. V konaní nebolo dokázané, že by bola žalovaná po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru postupcom aj písomne (porov. § 92 ods. 8 cit. zákona) vyzvaná na splnenie svojho záväzku vo výške 1944,80 eur s príslušenstvom zo zmluvy o úvere. Vo vzťahu k samotnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca netvrdil a ani žiadnym spôsobom nepreukázal odoslanie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10.06.2015 žalovanej. Dôjdenie uvedeného oznámenia do dispozície žalovanej tak preukázané nebolo a samotná žaloba, ktorú by súd taktiež mohol považovať za výzvu na splnenie záväzku žalovanou bola žalovanej doručená až po samotnom postúpení pohľadávky pôvodným žalobcom na žalobcu. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná) a že žalobca je oprávnený pohľadávku vo výške 1944,80 eur s prísl. voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, a preto bolo potrebné z tohto dôvodu žalobu vo zvyšnej časti (nedotknutej zastavením vo výroku I. t.j. v časti o zaplatenie 1629,08 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1629,08 Eur od 21.04.2018 do zaplatenia) zamietnuť.
37. V súvislosti s uvedeným právnym názorom súdu je potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo 26/2017 zo dńa 27.03.2018, ktorý skonštatoval, že rozborom ustanovenia § 92 ods. 8 bankového zákona, treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou, pričom bez splnenia takýchto podmienok k postúpeniu prísť nemôže.
38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa Čl. 17 C.s.p., súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi (výrok III.). Žalovanej síce vznikol voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania(žalovaná bola úspešná v časti v ktorej súd žalobu zamietol - v časti v ktorej súd konanie pre späťvzatie žaloby žalobcom zastavil v tejto časti zavinil žalobca takže aj tu vznikol žalovanej nárok na náhradu trov voči žalobcovi . Čistý úspech žalovanej v konaní tak možno vyjadriť ako 100% úspech., a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne žalovanej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.), no vzhľadom na to, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli a ani jej žiadne z obsahu spisu nevyplývajú a ani si ich náhradu neuplatnila, rozhodol súd tak, že jej náhradu trov konania nepriznáva.
42. Je nepochybné že v prípade rozhodnutia o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanej, by v následnom rozhodnutí o výške týchto trov bolo povinnosťou súdu priznať žalovanej 0,- Eur. Takýto postup by však bol v priamom rozpore zo zásadami vyjadrenými v čl. 17 C.s.p a to zásadou hospodárnosti resp. neprimeraného zaťažovania strán sporu a samozrejme zásady predchádzaniu zbytočným prieťahom. Takýto postup zároveň prispeje k odstránenia právnej neistoty strán sporu skôr keďže k právoplatnému skončeniu sporu čo do jeho meritórnej časti ako aj rozhodovania o nároku na náhradu trov konania a ich výške dôjde súčasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 C.s.p. možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.