Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-52-2019.pdf
PDF · 96.67 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/52/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: P.. K. O., bytom E., C. XXX/XXX, zastúpený JUDr. Ma riánom Ďurinom, advokátom, so sídlom Bratislava, Sibírska 4, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. 05. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15. 05. 2019 podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., zamietol odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústrediu č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 25. 03. 2019 a rozhodnutie potvrdil.
2. Prvostupňový správny orgán predmetným rozhodnutím zo dňa 25. 03. 2019 zamietol žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku k 01. 01. 2017 podľa § 65, § 65a a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa § 21, § 132 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Inak je dôchodkový vek ustanovený v § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a do II. pracovnej kategórie sa zachovávajú jedným z nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, je možnosť zníženia dôchodkového veku za podmienok ustanovených zákonom.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo
e/ 60 rokov.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, sa ako zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie po dobu pred 01. 01. 2000 hodnotí služba vojakov z povolania zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórii funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. b/ až h/.
Z potvrdenia Ministerstva obrany SR č. SEEK-60-37-2015 zo dňa 28. 01. 2015 vyplýva, že od 01. 08. 1979 do 31. 12. 1979 žalobca konal náhradnú vojenskú službu vo vojenskej škole v I. kategórii a od 01. 01. 1980 do 31. 12. 1996 bol zamestnaný ako vojak z povolania v I. kategórii.
Keďže v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií žalobca získal 17 rokov a 153 dní, teda nezískal najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, nárok na starobný dôchodok mu podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení k 01. 01. 2017 nevznikol.
Podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b/ 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú v ostatných prípadoch (I., II. kategória funkcií).
Nakoľko žalobca v službe nezískal najmenej 20 rokov v I. alebo II. kategórii funkcií, nevznikol mu nárok na starobný dôchodok ani podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, v znení neskorších predpisov ak občan, ktorý vykonával pred 01. 01. 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu v I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. 12. 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a/ 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcii, b/ 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcii, c/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 16 rokov v službe I. kategórii funkcii, alebo 17,5 roka v službe II. kategórie, alebo
d/ 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až l/ alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ods. 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. 12. 1999.
Vzhľadom na to, že žalobca službu zaradenú do I. pracovnej kategórie funkcií vykonával do 31. 12. 1996, to znamená, že služba v I. kategórii funkcií netrvala k 31. 12. 1999 sa na neho nevzťahuje ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb.
Podľa súčasného právneho stavu, dôchodkový vek žalobca dovŕši dňom 12. 05. 2021, t.j. dovŕšením 62 rokov a 8 kal. mesiacov.
3. Žalobca podal voči prvostupňovému správnemu orgánu odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, nakoľko žalovaná mala jeho nárok na starobný dôchodok posudzovať podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý predĺžil platnosť I. a II. pracovnej kategórie do 31. 12. 1996.
4. Žalovaný ako odvolací správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne potvrdil
5. Žalovaný z pripojeného dávkového spisu zistil, že bol žalobca žiadosťou zo dňa 04. 02. 2019 žiadal priznať starobný dôchodok od 01. 01. 2017.
6. Zo spisového materiálu, najmä z potvrdenia Ministerstva obrany SR zo dňa 28. 01. 2015 vyplýva, že žalobca od 01. 08. 1979 do 31. 12. 1979 vykonával náhradnú vojenskú službu vo vojenskej škole v I. kategórii a od 01. 01. 1980 do 31. 12. 1996 bol zamestnaný ako vojak z povolania v I. kategórii.
7. Vzhľadom na to, že žalobca v zamestnaní zaradenom dom I. kategórie funkcií získal 17 rokov a 153 dní, teda nezískal najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ a ani nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, nárok na starobný dôchodok mu podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. k 01. 01. 2017 nevznikol.
8. Podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b/ 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú v ostatných prípadoch (I., II. kategória funkcií).
Nakoľko žalobca v službe nezískal najmenej 20 rokov v I. alebo II. kategórii funkcií, nevznikol mu nárok na starobný dôchodok ani podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
9. Predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 je teda nielen získanie zamestnania v preferovanej kategórii v potrebnom rozsahu, ale aj to, že takéto zamestnanie bolo vykonávané do 31. 12. 1999.
Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR, nárok na dávku sa posudzuje podľa predpisov platných v čase jej priznania ak zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 274 ods. 1, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú, pričom medzi uvedené nároky patrí aj zníženie dôchodkového veku na 58 rokov, ak poistenec získal aspoň 16 rokov v službe v I. kategórii funkcií, ale len za predpokladu, že služba v I. pracovnej kategórii trvala do 31. 12. 1999.
11. Námietka žalobcu, podľa ktorej žiada, aby jeho nárok na starobný dôchodok bol posúdený podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. je nedôvodná, nakoľko službu zaradenú do I. kategórie funkcií vykonával len do 31. 12. 1996, to znamená, že služba v I. kategórii funkcií netrvala k 31. 12. 1999, a preto sa toto ustanovenie na žalobcu nevzťahuje.
12. Žalovaný správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu, ktoré bolo vydané v súlade so zákonom a nezistil dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu a preto ho ako vecne správne potvrdil.
II.
13. Žalobca voči rozhodnutiu včas podal žalobu, prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorej žiadal preskúmať rozhodnutie, zrušiť ho a vec vrátiť na nové konanie, pretože rozhodnutie žalovaného je v rozpore s platnými právnymi predpismi, pretože neobsahuje predpísané náležitosti. Namietal, že právne nároky občanov, ktorí ukončili pracovný pomer v rokoch 1993 - 1999 nie je možné posudzovať podľa zákonov, ktoré nadobudli účinnosť v neskoršom období, teda v období, kedy už ukončili službu v I. alebo II. kategórii funkcií. Žalovaný správny orgán nesprávne aplikoval použitie ustanovenia § 174 zákona
č. 100/1988 Zb. , ktoré bolo zavedené novelou, a to zákonom č. 355/1999 Z.z. aj napriek tomu, že služobný pomer žalobcu bol ukončený dňa 31. 12. 1996. Jeho nárok na skorší odchod do starobného dôchodku sa mal posudzovať podľa zákona č. 308/1995 Z.z., na ktorý odkazuje ustanovenie § 175g ods. 2. Toto ustanovenie žalovaný správn y orgán nerešpektoval. Žalobca je toho názoru, že nárok na skorší odchod do dôchodku mu nevznikol dosiahnutím veku 58 rokov, keď požiadal o priznanie starobného dôchodku ani odpracovaním ďalších požadovaných rokov vo všeobecnom poistnom systéme, ale mu vznikol v r. 1996, keď ukončil služobný pomer v armáde. Práve odpracovanie stanoveného počtu rokov vo zvýhodnených kategóriách je základnou právnou skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nároku, o ktorom hovorí ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
III.
14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12. 08. 2019 podrobne rozviedol zákonné ustanovenia týkajúce sa výsluhových dôchodkov podľa príslušných zákonov, teda zákona č. 100/1988 Zb., zákona č. 114/1988 Zb., zákona č. 328/2002 Z.z. a zákona č. 461/2003 Z.z. Pridržiaval sa v ostatnom skutkových zistení a právnych záverov napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového správneho orgánu.
Vzhľadom na to, že žalobca v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal 17 rokov a 153 dní, teda nezískal najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ a ani nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ až e/, nárok na starobný dôchodok mu podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. k 01. 01. 2017 nevznikol. Keďže žalobca v službe nezískal najmenej 20 rokov v I. alebo II. kategórii funkcií, nevznikol má nárok na starobný dôchodok ani podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb.
Predpokladom skoršieho vzniku nároku na dôchodok podľa § 174 ods. 1 je teda nielen získanie zamestnania v preferovanej kategórii v potrebnom rozsahu, ale aj to, že takéto zamestnanie bolo vykonávané do 31. 12. 1999. Výkon služby žalobcu skončil 31. 12. 1996, a teda jeho služba v I. kategórii funkcií netrvala do 31. 12. 1999.
Žalovaný správny orgán uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú plne súladné s platným právom Slovenskej republiky a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
15. Žalobca sa k písomnému vyjadreniu žalovaného vyjadril dňa 12. 09. 2019, kde zopakoval vlastne doterajšie tvrdenia a námietky rovnaké ako v žalobe. Poukázal na nález Ústavného súdu I.US 306/2010-30 zo dňa 08. 12. 2010, kde sa jedná o porovnateľnú vec s právnou vecou žalobcu. Ďalej poukazoval na rozhodnutia Ústavného súdu SR III. US 102/2012 zo dňa 02. 05. 2012, podľa ktorého by bolo neakceptovateľné pripustiť aby sa nároky sťažovateľa, ktoré vznikli z predchádzajúcej právnej úpravy riadili novou právnou úpravou.
V.
16. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe na pojednávaní dňa 02. 12. 2019 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP. 17. Právny zástupca žalobcu sa pridržiaval písomne podanej žaloby ako aj dôvodov. Uviedol, že žalobca dňa 12. 09. 2016 dosiahol vek 58 rokov a odpracoval v I. kategórii funkcií 17 rokov a 158 dní. Podal si žiadosť o starobný dôchodok od 01. 01. 2017 podľa § 184 ods. 1. 18. Žalovaný správny orgán nechce rešpektovať ustanovenie § 175g zákona č. 100/1988 Zb. Poukázal na to, že v r. 1991 bola rozpustená Varšavská zmluvy, v dôsledku čoho 220000 mužov v zbrani boli prepustení, čo na Slovensku bolo 16300 vojakov, žalobca bol medzi nimi a nemohol sa nijako brániť, pretože všetky dohovory a medzištátne zmluvy prikazovali znížiť počet vojakov. Je toho názoru, že žalovaný mal možnosť posudzovať žiadosť žalobcu podľa ustanovenia § 12 ods. 3 písm. g/ zákona č. 100/1988 Zb. a žiadal obe rozhodnutia ako aj rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému správnemu orgánu na nové konanie.
19. Zástupkyňa žalovaného správneho orgánu sa pridržiavala dôvodov rozhodnutia ako aj písomného vyjadrenia. Námietka žalobcu, že mal posudzovať žalovaný jeho nárok v čase keď skončil služobný pomer, nie je dôvodná. Táto požiadavka nemá oporu v zákone, pretože pri posudzovaní nároku na dôchodkovú dávku je rozhodujúca právna úprava platná v čase, keď vznikol nárok na dôchodkovú dávku a nie kedy bol ukončený služobný pomer. 20. Správny súd oboznámením sa pripojeným dôchodkovým spisom dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o nároku žalobcu o starobný dôchodok od 1. januára 2017. Vo veci nie je sporné, že žalobca bol vojakom z povolania a že ukončil služobný pomer dňa 31. 12. 1996 a zamestnanie vykonával vo zvýhodnenej I. pracovnej kategórii funkcií. Z pripojeného dávkového spisu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia mal súd za preukázané, že služobný pomer žalobcu trval od 01. 01. 1980 do 31. 12. 1996 a do výkonu služby mu bola započítaná aj náhradná základná vojenská služby od 01. 08. 1979 do 31. 12. 1979, t.j. 17 rokov a 153 dní. Rozhodnutím zo dňa 15. 01. 1997 mu bol priznaný výsluhový príspevok podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb. a na základe rozkazu Ministra obrany SR zo dňa 21. 10. 1996 bol prepustený zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť po splnení záväzku podľa 26 ods. 1 písm. f/ zákona č. 76/1959 Zb. Žiadosťou zo dňa 04. 02. 2019 žalobca žiadal priznať starobný dôchodok od 01. 01. 2017. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov. Podľa § 65a ods. 5 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, dôchodkový vek poistenca, ktorý v r. 2020 dovŕši vek 62 rokov, je 62 ro kov a 8 mesiacov. Inak je dôchodkový vek ustanovený v § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z., podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia v zamestnaní do I. pracovnej kategórii sa zachovávajú a priznávajú sa do 31. 12. 2023.
21. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo e/ 60 rokov.
22. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, sa ako zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie po dobu pred 01. 01. 2000 hodnotí služba vojakov z povolania zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórii funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. b/ až h/.
Podľa § 174 ods. 1 písm. b/, občan, ktorý vykonával pred 01. 01. 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu v I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. 12. 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v§ 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9 rokov ak ide o také zamestnanie v uránových baniach alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods., 2 písm. b/ až h/ alebo 18 rokov v službe v I. kategórii funkcii.
Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je podľa ods. 1, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. 12. 1999.
23. Bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej do II. kategórii funkcií, kumulatívne musí byť splnená aj podmienka upravená v § 174 ods.2, teda že služba v I. alebo II. kategórii funkcií musia trvať do 31. 12. 1999 ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku.
24. Z dávkového spisu žalovaného mal správny súd za preukázané, že žalobca bol uvoľnený na vlastnú žiadosť rozkazom Ministra obrany SR dňa 21. 10. 1996 po splnení záväzku. Celková započítateľná doba k prepusteniu zo služobného pomeru, t.j. k 31. 12. 1996 bola 17 rokov a 5 mesiacov. 25. Podmienky upravená v ustanovení § 174 ods. 1 a 2 musia byť splnené súčasne, v opačnom prípade poistencovi nevzniká nárok na starobný dôchodok (o čom svedčí aj Judikatúra NS SR, konkrétne rozsudok sp.zn. 9So 62/2009 zo dňa 28. 10. 2009, 1So 69/2014 zo dňa 29. 09. 2015). 26. Keďže zamestnanie žalobcu zaradené do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. netrvalo do 31. 12. 1999, navrhovateľ zákonom stanovenú podmienku nesplnil. 27. Ohľadom námietky žalobcu týkajúcej sa nezákonnej aplikácie zákona o sociálnom poistení na jeho skutkový stav z dôvodu, že žalobca skončil služobný pomer dňa 31. 12. 1996 a novela zákona o sociálnom poistení nadobudla platnosť a účinnosť dňa 22. 12. 1999, správny súd poznamenáva, že v danom prípade išlo o splnenie len jednej z mnohých podmienok, ktorá nezaložila žalobcovi vznik nároku na starobný dôchodok. Nárok na priznanie starobného dôchodku žalobcovi vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok pričom vznik takéhoto nároku sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase kedy malo dôjsť k splneniu objektívnych podmienok, t.j. v danom prípade podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý v ustanovení § 274 priznáva nároky vyplývajúce zo zaradenia v zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie do 31. 12. 2023 poukazujúc na zákon o sociálnom zabezpečení. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca k 01. 01. 2017 nespĺňa podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 2 a § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s ustanovením § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení ako aj § 21 ods. 1 zákona. 28. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
29. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).