Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30S-153-2018.pdf
PDF · 128.55 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/153/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudcu spravodajcu) a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Euro Data SK, a.s., so sídlom Kvačalova č. 5, Žilina, IČO: 44 271 875, právne zást.: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie č. 2, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101699896/2018 zo dňa 03.09.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 101699896/2018 zo dňa 03.09.2018 z r u š u j e a v e c mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Žilina, pobočka Martin rozhodnutím č. 100335026/2018 zo dňa 09.02.2018 podľa § 68 ods. 6 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 154 467,03 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013. Správca dane znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2013 zo sumy 169 279,01 € na sumu 14 811,98 €. Nadmerný odpočet uplatnený v dodatočnom daňovom priznaní doručenom dňa 13.01.2014 169 279,01 €, nadmerný odpočet priznaný vo vyrubovacom konaní 14 811,98 €, rozdiel v sume nadmerného odpočtu 154 467,03 €. Správca dane neuznal žalobcovi: 1) dodania oslobodené od dane v zmysle § 43 zákona o DPH na základe odberateľských faktúr vystavených pre (v rozhodnutí správcu dane bližšie špecifikovaných) odberateľov Axxis Harware BV, BAU-ARX, s.r.o., OPTIMUS - ITS, Velpex Trading B.V. a BRANSON s.r.o., 2) odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou G4-TRONICS SLOVAKIA, s.r.o. dôvodiac, že v priebehu výkonu daňovej kontroly a rovnako ani vo vyrubovacom konaní nebolo v nadväznosti na ust. § 43 zákona o DPH potvrdené dodanie tovaru do iného členského štátu, nakoľko jeho nadobudnutie nebolo potvrdené a preukázané odberateľmi uvedenými na faktúrach. Šetrením reťazového obchodu nadobudol správca dane dôvody domnievať sa, že sa deklarované dodanie preverovaného tovaru reálne neuskutočnilo a vyhlo sa plateniu DPH v rámci spoločenstva, nakoľko nebol zistený prvý dodávateľ tovaru a rovnako nebolo preukázané, v ktorej krajine bolo miesto spotreby fakturovaného tovaru a odvedená DPH zo spotreby do štátneho rozpočtu. V nadväznosti na znenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH nebol preukázaný nákup fakturovaného tovaru a ani jeho následné dodanie jednotlivými subdodávateľmi v zistenom reťazci. Prepravcovia nevedeli jednoznačne potvrdiť prepravu takého druhu tovaru, ktorý mal byť obsahom fakturácie.
2. O odvolaní žalobcu voči vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101699896/2018 zo dňa 03.09.2018, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil stotožňujúc sa pritom so skutkovými a právnymi závermi rozhodnutia. Žalovaný vo vzťahu k preverovaným obchodom so spoločnosťou Axxis Hardware BV poukázal na zistenia správcu dane pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní, ktoré jednoznačne spochybnili deklarované obchody. Vykazované obchody nepotvrdila ani výpoveď svedka I., nakoľko tento k prevzatiu a výdaju tovaru uviedol, že všetok tovar sa pri príjme a výdaji nekontroloval fyzicky, pretože bol zabalený a kontroloval sa len tovar, ktorého obal bol porušený. Prehlásenie svedka K., že bola potvrdená obchodná spolupráca s Axxis Hardware BV, je podľa žalovaného zavádzajúca, keďže sám svedok si nespomínal, ako došlo k nadviazaniu spolupráce, ani či sa uskutočnili osobné rokovania. Nikdy v spoločnosti Axxis Hardware BV nebol. Ani výpoveď svedka X., ktorý vykonával dopravu tovaru pre žalobcu, nepotvrdila deklarované obchody, keďže svedok uviedol, že tovar mu bol odovzdávaný zabalený na palete. V nadväznosti na námietku žalobcu, že spoločnosti ZAKIMEDIA, s.r.o., ktorá mala predmetný tovar dodať spoločnosti G4 - TRONICS SLOVAKIA, s.r.o., od ktorej ho mal nakúpiť žalobca a dodať ďalej spoločnosti Axxis Hardware BV, a táto ho následne predala spoločnosti Zarha Travel s.r.o., t. j. spoločnosti „neposkytujúce súčinnosť“, že ich nepozná a nikdy s nimi neobchodoval, žalovaný uviedol, že sám žalobca pri vstupe do obchodných transakcií mal byť obozretný a v každom prípade a čase mal vedieť preukázať a zdokladovať poctivý obchodný styk. Pokiaľ podnikateľ začína nadväzovať nové obchodné vzťahy, je nutné od neho rozumne očakávať, že si preverí svojich obchodných partnerov. Žalobca sa týmto princípom dostatočne neriadil. Z uvedeného dôvodu správca dane oprávnene znížil žalobcovi vykazované oslobodenie dodania tovaru na riadku 15 daňového priznania DPH o hodnotu uvedenú na preverovanej faktúre pre spoločnosť Axxis Hardware BV, pričom žalobcovi nebol uznaný odpočet dane z nákupu deklarovaného tovaru od spoločnosti G4 - TRONICS SLOVAKIA, s.r.o., ktorý mal byť následne dodaný v preverovanom reťazci práve spoločnosti Axxis Hardware BV. Vo vzťahu k preverovaným obchodom so spoločnosťou BAU-ARX, s.r.o. žalovaný poukazuje na zistenia správcu dane, ktoré podľa jeho mienky spochybnili deklarované obchody so spoločnosťou BAU- ARX, s.r.o.. Správca dane vykonaným dokazovaním spochybnil nadobudnutie tovaru odberateľom spoločnosťou BAU-ARX, s.r.o.. Zo strany spoločnosti DACHSER CZECH REPUBLIC, a.s. ani spoločnosti BAU-ARX, s.r.o. nebol žiadnymi písomnosťami preukázaný zmluvný vzťah, ktorý by oprávňoval spoločnosť DACHSER CZECH REPUBLIC, a.s. preberať tovar za spoločnosť BAU-ARX, s.r.o.. Nadobudnutie tovaru spoločnosť BAU-ARX, s.r.o. nepotvrdila ani česká daňová správa. Konateľ spoločnosti BAU-ARX, s.r.o. Roubíček (nekontaktný) a ani J. zo spoločnosti DACHSER CZECH REPUBLIC, a.s. nepreukázali žiadnym dokladom oprávnenosť preberania tovaru za BAU-ARX, s.r.o.. Žalovaný sa tak stotožnil so záverom správcu dane, že následne vyzdvihnutý tovar - palety spoločnosťou JV TRADE s.r.o., ktorá hradila aj prepravu, mali byť doručené na adresu spol. Z + M servis, spol. s r.o. nemusel byť tovarom, ktorý deklaroval kupujúci od žalobcu, ale mohlo ísť o úplne iný tovar. Výpoveď svedka K. o vykonávaní kusovej kontroly vždy pri príjme a výdaji tovaru nepotvrdil svedok I., ktorý bol zodpovedný za činnosť v sklade žalobcu. Ani ďalšie zistenia, že K. sa mal osobne stretnúť s G. len na výstupe vo Frankfurte, pričom v sídle BAU-ARX, s.r.o. nikdy nebol a nezaujímal sa o obchodného partnera, oprávnene spochybnili deklarovaný obchod. Žalovaný ďalej konštatuje, že v uvedenom prípade nebola splnená ani zákonná podmienka stanovená v § 43 ods. 5 zákona o DPH, keď žalobca nepreukázal a ani šetrením správcu dane sa nepotvrdilo, že tovar vedený na faktúre bol prevzatý deklarovaným odberateľom do ČR. Správca dane preto odôvodnene dospel k záveru, že nebolo preukázané dodanie tovaru z preverovaných faktúr do iného členského štátu ČR, t. j. spoločnosť BAU- ARX, s.r.o. nevykázala nadobudnutie tovaru od žalobcu a nepriznala daň pri nadobudnutí tovaru podľa § 43 zákona o DPH, čím toto dodanie tovaru podlieha dani z pridanej hodnoty platnej v SR. Žalobca porušil § 19 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 69 ods. 1 zákona o DPH a bola mu oprávnene vyčíslená daň. Vo vzťahu k preverovanému obchodu spoločnosťou OPTIMUS - ITS žalovaný poukazuje na zistenia správcu dane pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní, ktoré spochybnili deklarované obchody s označenou spoločnosťou. Poukazuje na zistenia správcu dane, v zmysle ktorých tovar mal byť zaslaný a preprava zabezpečená žalobcom do Maďarska, kde následne mal byť tovar predaný spoločnosti CROYDON s.r.o. (CZ). Odtiaľto mal byť tovar následne predaný cyperskej spoločnosti Silberstein Ltd. (CY), pričom bolo zistené, že jeho dodanie bolo zo skladov v ČR k slovenskému odberateľovi - spoločnosti SK-EUROWORLD s.r.o.. Spoločnosť SK-EUROWORLD s.r.o. však nepredložila správcovi dane žiadne doklady o nadobudnutí tovaru v tuzemsku. Medzi tuzemských odberateľov patrili aj spoločnosti Regular business s.r.o., BIG HOUS COMPANY s.r.o. a EURO-WTG,
s.r.o.. Správcovi dane sa nepodarilo získať žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali reálne uskutočnenie deklarovaných obchodov. Bolo zistené, že medzi zahraničných odberateľov patrili české spoločnosti Sijus Trade s.r.o. a GIVENWILL s.r.o., ktoré so správcom dane nespolupracovali. Ani výpoveď svedka X., produktového manažéra žalobcu nepotvrdila, že obchody boli realizované tak ako žalobca deklaruje. Svedok síce uviedol, že sa venoval hlavne dodávateľským vzťahom, ale nevedel s istotou uviesť, čo konkrétne bolo predmetom obchodnej spolupráce s OPTIMUS-ITS. Rovnako sa s istotou nevedel vyjadriť, či bol prítomný vždy pri tovare, ktorý mal byť dodaný do spoločnosti OPTIMUS-ITS a ako bol tovar balený. Rovnako ani svedok X. nepotvrdil, že na paletách, ktoré prepravil k odberateľovi, bol tovar totožný s údajmi na faktúre, pretože obsah palety bol zabalený v čiernej fólii a pred naložením sa fyzicky nekontroloval. Z uvedeného dôvodu správca dane v odôvodnení nepriznal žalobcovi oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH. Nepreukázaním dodania deklarovaného tovaru do iného členského štátu EÚ vznikla žalobcovi daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, a to dňom dodania tovaru. Vo vzťahu k preverovanému obchodu so spoločnosťou Velpex Trading B.V. žalovaný poukazuje na zistenia správcu dane, ktoré podľa jeho mienky spochybnili deklarované obchody. Poukazuje na odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií holandskej daňovej správy, ktorá síce potvrdila prijatie paliet spoločnosťou Velpex Trading B.V., pričom ale ďalšie zistenia nakladania s paletami tieto obchody spochybnili. V odpovedi sa uvádza, že Velpex Trading B.V. nadobudla deklarovaný tovar preverovanými faktúrami od žalobcu a dodala ho do skladových priestorov spoločnosti L&A Freight v Schiphol Rijk. Z inšpekčného listu tejto spoločnosti, ktorý tvoril prílohu odpovede MVI však vyplýva, že dokument len vizualizuje množstvo výrobkov, avšak nezaručuje originálnosť jednotlivých produktov. Spoločnosť L&A Freight palety len prevzala, nie však kontrolovala, čo nepotvrdzuje prevzatie deklarovaného tovaru. Následne ďalším preverovaním bolo zistené, že palety boli prepravené do spoločnosti Velpex a následne boli prepravené do Poľska spoločnosti Mossock Sp. Táto spoločnosť však s daňovým úradom nespolupracovala, pričom faktúry týkajúce sa intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru neboli registrované v účtovných registroch a transakcie neboli priznané v súhrnnom výkaze za 10/2013 a v priznaniach k DPH. Šetrením reťazca prijal správca dane odôvodnený záver o existencii pochybností o reálnosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, v ktorej krajine bolo miesto spotreby tovaru. Pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov potvrdzujú aj preverovania správcu dane a z toho vyplývajúce zistenia u dodávateľov preverovaného tovaru pre žalobcu, kde nebolo preukázané dodanie preverovaného tovaru od G4-TRONICS SLOVAKIA, s.r.o. pre žalobcu. Správcovi dane sa ani u druhého zisteného subdodávateľa, t. j. spoločnosti ZAKIMEDIA s.r.o. (čo mal byť dodávateľ pre spoločnosť G4-TRONICS SLOVAKIA, s.r.o.) nepodarilo preveriť vykonávanie ekonomickej činnosti. Konateľ spoločnosti Zeman nevedel odpovedať na otázky správcu dane, resp. odpovedať odmietol. Tvrdil, že nevykonal žiaden právny a účtovný úkon, spoločnosť prevzal ako „mŕtvu spoločnosť“ a domnieval sa, že to tak aj ostane. Ani výpoveď svedka K. a konateľa prepravnej spoločnosti BENADO, s.r.o. pána Benku jednoznačne nepotvrdili deklarované obchody, nakoľko obsah paliet nebol kontrolovaný. Už v spoločnosti ZAKIMEDIA s.r.o. nebola preukázaná reálna existencia fakturovaného tovaru, ktorá mala byť prvou zistenou zúčastnenou osobou v reťazovom obchode, nakoľko nebol preukázaný nákup tovaru a ani jeho následné dodanie. Zároveň nebolo možné preveriť existenciu a spôsob využitia tovaru v spoločnosti Mossock Sp., ktorá mala byť poslednou známou osobou odberateľom v reťazovom obchode z dôvodu, že nebolo preukázané, v ktorej krajine bola DPH zo spotreby odvedená do štátneho rozpočtu. Správca dane teda dospel k správnemu záveru, že nebol uznaný odpočet dane, keď neuznal odpočet dane z nákupu deklarovaného tovaru v preverovanom reťazci z dôvodu jeho neexistencie. Vo vzťahu k preverovaným obchodom žalobcu so spoločnosťou BRANSON s.r.o. žalovaný poukazuje na zistenia správcu dane v rámci daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní. Žalobca mal palety (tovar) vyskladniť do skladu a fakturovať ho spoločnosti BRANSON s.r.o. (ČR), pričom bol prepravený do spoločnosti Transforwarding, a.s. v ČR, ktorá aj keď potvrdila ich prevzatie, dodanie spoločnosti BRANSON s.r.o. bolo spochybnené tým, že žalobca nepreukázal, že uvedená spoločnosť, resp. osoby U. a U. boli oprávnené za túto spoločnosť palety (tovar) prebrať. Následne mala byť dodávka fakturovaná spoločnosti RAPPUSS Ltd ako trojstranný obchod a prepravený k spoločnostiam EURO-WTG s.r.o., resp. SK-EUROWORLD s.r.o. na Slovensko. Bolo tiež zistené, že nákup tovaru spoločnosťou BRANSON s.r.o. nepotvrdil ani jej konateľ Mészáros. Svedok neuviedol, že by mala spoločnosť zastupovať iná osoba, pričom si nepamätal ani, kto bol kontaktnou osobou v spoločnosti Transforwarding, a.s.. Správcovi dane nepredložil žiadne doklady. Správcom dane bolo zistené, že v skladových priestoroch spoločnosti Transforwarding, a.s. boli preberané len palety, ich počet a váha bez fyzickej kontroly ich obsahu, pričom deklarovaný tovar mal byť ďalej predaný, fakturovaný a vyskladnený
v rovnakom množstve na Cyprus spoločnosťou RAPPUSS Ltd a Silberstein Acquisitions Limited. Pochybnosti správcu dane o realizácii predmetných obchodov odôvodňuje aj spôsob komunikácie medzi žalobcom a odberateľom a spoločnosťou Transforwarding, a.s., ktorý mal byť len telefonický a objednávky e-mailom. Písomná zmluva uzatvorená nebola. Správca dane odôvodnene dospel k záveru, že nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovaného z preverovaných faktúr spoločnosti BRANSON s.r.o. podľa § 43 zákona o DPH, čím toto dodanie podlieha DPH platnej v SR. Žalobca porušil § 19 ods. 1 zákona o DPH vo väzbe na § 69 ods. 1 zákona o DPH. Vo vzťahu k preverovaniu obchodov so spoločnosťou G4-TRONIC SLOVAKIA, s.r.o. žalovaný uvádza, že zistenia správcu dane spochybnili deklarované obchody. G4-TRONIC SLOVAKIA, s.r.o. má virtuálne sídlo. Bývalý konateľ Dolník síce potvrdil obchody so žalobcom, uviedol, že sklady mala spoločnosť prenajaté od spoločnosti SCHENKER na Strečne a že spoločnosť nemala zamestnancov, nevedel však uviesť názvy spoločností, od ktorých spoločnosť G4-TRONIC SLOVAKIA, s.r.o. nakupovala preverovaný tovar. Následne k spoločnosti ZAKIMEDIA s.r.o. sa vyjadril, že to bol dodávateľ, na meno konateľa si nepamätal a nevedel, čo konkrétne od nej nakupovala, že nakúpený tovar fyzicky kontrolovali zamestnancami spoločnosti SCHENKER a v niektorých prípadoch on osobne správcovi dane však nijak nepreukázal. K zdaniteľným obchodom správca dane vypočul aj konateľa ZAKIMEDIA s.r.o.
- Zemana, ktorý na položené otázky buď nevedel odpovedať, alebo odpovedať odmietol. Vyjadril sa, že je zamestnancom, predáva topánky a má príjem len zo závislej činnosti. Obchody nepotvrdila ani výpoveď svedka I., nakoľko tento uviedol, že na sklade u žalobcu bola vykonávaná fyzická kontrola dovezeného tovaru, t. j. rozbalenie masterkartónu len v prípade, ak bola porušená bezpečnostná páska, z čoho vyplýva, že skladníci nemali pri všetkých dodávkach tovaru vedomosť, čo bolo obsahom masterkartónov. Deklarované obchody nepotvrdzujú ani výpoveď svedka K. ktorý uviedol, že nadviazal obchodnú spoluprácu so spoločnosťou G4-TRONIC SLOVAKIA, s.r.o. (prvý e- mail bol zo dňa 10.10.2013), avšak správca dane poukazuje na skutočnosť, že od 03.10.2013 pán J. už nebol konateľom ani splnomocneným zástupcom spoločnosti G4-TRONIC SLOVAKIA, s.r.o., t. j. K. komunikoval už s neoprávnenou osobou. Výpoveď svedka P. spochybňuje prepravu tovaru tým, že sa vyjadril „skladník otvoril každú plastovú krabičku s procesorom a vizuálne ho skontroloval“, čo považoval odôvodnene správca dane za nemožné, a to v nadväznosti na možnosť znehodnotenia tovaru pre budúceho zákazníka a jeho prípadnú reklamáciu. Uvedené potvrdil aj svedok, t. j. že ručil iba za poškodenie vonkajšieho obalu - čiernej fólie. Na základe uvedeného je nelogická aj odpoveď svedka, že musel byť prítomný, kým skladník skontroluje procesory v priesvitných (plastových) krabičkách, pričom skladník zobral každý jeden procesor, otvoril plastovú krabičku a skontroloval vizuálne, či je to procesor. Žalovaný dospel k rovnakému záveru ako správca dane, že v danom obchodnom prípade nebola preukázaná reálna existencia fakturovaného tovaru, t. j. nebol preukázaný nákup tovaru a ani jeho dodanie jednotlivými zistenými subdodávateľmi v reťazci, pričom nebol u dodávateľa preukázaný ani vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, nie sú faktúry vystavené spoločnosťou G4- TRONICS SLOVAKIA, s.r.o. pre žalobcu faktúrami za dodanie deklarovaného tovaru, z ktorých vznikne dodávateľovi tovaru povinnosť platiť daň v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 69 ods. 1 zákona o DPH ale len faktúrami, keď daň splatná jej uvedením na faktúre v nadväznosti na § 69 ods. 5 zákona o DPH. Uplatnením odpočítania dane z deklarovaného nákupu z preverovaných faktúr od spoločnosti G4-TRONICS SLOVAKIA, s.r.o. žalobca porušil § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Pokiaľ žalobca na svoju obranu poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, žalovaný udáva, že závery uvedeného rozhodnutia nemožno aplikovať na daný prípad, nakoľko v prípade žalobcu nebola preukázaná materiálna existencia deklarovaného tovaru (zabalených paliet) a vykazovaných zdaniteľných obchodov. Tovar bol uložený na paletách, zabalený fóliou a dodávateľ expedoval len palety, ktoré sa rozbaľovali len výnimočne pri poškodení obalu. Rovnako fyzická kontrola tovaru na paletách nebola potvrdená ani odberateľmi, ktorí následne mali palety s nepotvrdeným (neidentifikovateľným) obsahom predávať ďalej. Zistenia správcu dane, že žalobca nevykonal osobné stretnutia so svojimi obchodnými partnermi, že komunikácia prebiehala len e-mailom alebo telefonicky, že neboli uzatvorené písomné zmluvy a tovar nebol fyzicky pri nákupe a následnom predaji dostatočne kontrolovaný podľa výrobného čísla a ďalších parametrov, je podľa názoru žalovaného dostatočný dôvod k spochybneniu deklarovaných obchodov, keďže sa jednalo z pohľadu zákona o DPH o rizikový tovar zasiahnutý podvodmi.
3. Voči rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca primárne namieta procesný nedostatok žalobou napadnutého rozhodnutia, a to absenciu zákonnej náležitosti rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, t. j. náležitého odôvodnenia. Žalovaný len popísal skutkové zistenia
z daňovej kontroly u žalobcu bez toho, aby neskôr vyhodnotil, ktoré konkrétne dôkazy, zistenia alebo skutočnosti a z akého dôvodu preukazujú závery správcu dane. Žalobca k jednotlivým obchodným prípadom predložil správcovi dane dostatok dôkazov, nad rámec povinností stanovených v § 43 a nasl. zákona o DPH, ktoré jednoznačne preukazujú hmotnoprávny nárok žalobcu. Skutočnosti plynúce z dôkazov predložených žalobcom správcovi dane boli jednoznačne preverené a potvrdené aj v rámci samotného šetrenia správcom dane. Žalobca ďalej v žalobe k jednotlivým obchodným prípadom poukazuje na tie konkrétne skutkové zistenia správcu dane plynúce z vykonaného dokazovania, ktoré preukazujú realizáciu zdaniteľného plnenia tak, ako je deklarované faktúrami. V ďalšej časti žaloby poukazuje na rozsiahlu rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie (napr. vo veciach Kittel, Soupergaz, Gabalfrisa, Bonik EOODm, atď.) majúc za to, že objektívne žiadnym dôkazom správca dane nepreukázal zneužitie práva žalobcom, ako aj porušenie ustanovenia zákona o DPH a z tohto dôvodu teda v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora nedošlo k splneniu nevyhnutných podmienok pre obmedzenie základného práva na odpočet DPH na vstupe.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.04.2019 uviedol totožné skutkové a právne závery, aké obsiahol aj v žalobou napadnutom rozhodnutí.
5. V súdom stanovenej lehote žalobca repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal.
6. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 03.12.2019, o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu.
7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ustanovenia § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a vrátil vec žalovanému podľa ustanovenia § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom ku dňu 31.10.2013 (ďalej len zákon o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, každá osoba, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.
Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. 1)
1) Zákon č. 373/2012 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Zákon č. 609/2007 Z.z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 361/2014 Z.z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2015 Z.z. Zákon č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 213/2018 Z.z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9. Na úvod správnemu súdu prináležalo vysporiadať sa s námietkou nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa, ktoré žalobca videl v absencii tej jeho časti, kde by sa správny orgán vysporiadal s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca v administratívnom konaní správcovi dane predložil (najmä objednávky, výdajky, výpisy z platieb, potvrdené zoznamy balíkov, medzinárodné nákladné listy, výdajky, komunikácie, skladové reporty, výpisy z platieb, fotodokumentácia tovaru, atď.), a ktoré podľa jeho názoru preukazovali zdaniteľné plnenie, resp. intrakomunitárne dodanie tovaru.
10. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (pri jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedna zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zameniť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
11. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia správcu dane a žalovaného musí konštatovať nepreskúmateľnosť odôvodnenia pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle citovaného ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keď z ich odôvodnenia nie je zrejmé, ako sa správne orgány vysporiadali s listinnými dôkazmi označenými a predloženými žalobcom v rámci daňovej kontroly. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane na č. l. 28 - 29 a 31 čiastočne reaguje len na listinné dôkazy predložené žalobcom v rámci daňovej kontroly vo vzťahu k preukázaniu obchodného prípadu so spoločnosťou G4-TRONICS SLOVAKIA, s.r.o., pričom uvedené vyhodnotenie reaguje len na časť žalobcom označených listinných dôkazov v súvislosti s uvedeným obchodným prípadom, a to zmluvu, faktúry a doklady o úhrade. Ďalšie listinné dôkazy označené k uvedenému obchodnému prípadu (napr. prepravný list 030031398) ostali bez vyhodnotenia.
12. Pokiaľ aj správne orgány žalobcom predložené listinné dôkazy jednotlivo vo vzťahu k jednotlivým obchodným prípadom po posúdení ich obsahu nepovažovali za dôkazy spôsobilé preukázať skutkové okolnosti rozhodné z hľadiska aplikácie právne relevantných noriem, bolo v záujme zachovania práva žalobcu na spravodlivý proces (ktorého imanentnou súčasťou je aj presvedčivé odôvodnenie správneho rozhodnutia), prinajmenšom potrebné v odôvodnení rozhodnutia ozrejmiť úvahy správcu dane v rámci hodnotenia týchto dôkazov.
13. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov správnym orgánom zohráva vnútorné presvedčenie správneho orgánu. Takéto presvedčenie by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo a v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov plynúca z citovaného ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku má svoje limity. Jej kontrola sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozhodnutia. Z formulácie ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku možno vyvodiť, že správca dane je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodniť, napríklad prečo niektoré z nich pokladá za nehodnoverné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať.
14. Na záver je potrebné vo vzťahu k žalobcom v rámci daňového konania predkladaným dôkazom ozrejmiť, že u označených listinných dôkazov nemožno konštatovať absenciu relevancie vo veci, teda dané listinné dôkazy s prejednávanou vecou súvisia, sú relevantné a mohli mať v spojitosti s inými vykonanými dôkazmi význam pre rozhodnutie. V tomto štádiu konania správny súd neposudzuje otázku ich „preukaznej sily“ pri absencii iných podporných dôkazov, resp. pri existencii dôkazov ich obsah spochybňujúcich. V tomto štádiu konania správny súd len konštatuje, že správny orgán v rámci odôvodnenia rozhodnutia musí dať účastníkovi konania jasnú a zreteľnú odpoveď, prečo práve ním označené vo veci relevantné listinné dôkazy neboli spôsobilé preukázať právne relevantné skutkové tvrdenia účastníka.
15. Správny súd sa meritórne nezaoberal prieskumom rozhodnutia správcu dane a žalovaného a nevyhodnocoval ďalšie žalobné námietky. Správny súd rovnako nekonštatoval, že dokazovanie bolo vykazované nedostatočne. Dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného nie je nedostatočne zistený skutkový stav ani nesprávne právne posúdenie, ale len nedostatok dôvodov v tej konkrétnej časti, ktorá sa mala týkať vyhodnotenia žalobcom predložených listinných dôkazov k daňovej kontrole. Pokiaľ v novom rozhodnutí budú tieto listinné dôkazy vyhodnotené v intenciách citovaného ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku, v tom prípade bude rozhodnutie spĺňať všetky atribúty preskúmateľnosti a správny súd zaujme právny názor ohľadne merita veci. S ohľadom na mimoriadnu rozsiahlosť jednotlivých obchodných prípadov správny súd uvádza, že rozhodnutie správcu dane a žalovaného nemusí nevyhnutne zachádzať do všetkých detailov veci, je však potrebné aspoň stručne ale výstižne reagovať v odôvodnení na správnym súdom vytýkaný nedostatok. 16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech.
Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.