Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/86/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu F.. Y. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, XXX XX K., proti žalovanému K. U. N., N.., so sídlom K. XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. -75 zo dňa 11. marca 2019, takto

rozhodol:

I. Odmieta odvolanie voči výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

II. Vo zvyšnej napadnutej časti, t.j. vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 100,- Eur a vo výroku III. o trovách konania rozsudok potvrdzuje.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, , , .

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 28.04.2011 L. o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 1.230,- Eur. Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. -75 zo dňa 08.09.2017 zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-XXX/XX-LP zo dňa 31.03.2013 vydaný rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v L. a druhým výrokom určil, že rozhodcovská zmluva zo dňa 18.04.2011 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu veci a citovaných právnych ustanovení mal za to, že žaloba je čo do základu dôvodná. Uviedol, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je bezpochyby vzťahom spotrebiteľským, a to aj napriek tomu, že ide o zmluvu o úvere, ktorá sa riadi režimom a niet žiadnych pochybností o tom, že predmetom

konania bol nárok zo zmluvy, ktorá na základe vyššie uvedeného zodpovedá definícii spotrebiteľskej zmluvy. Z rozsudku sp. zn. jednoznačne vyplýva, že boli porušené práva žalobcu ako spotrebiteľa tým, že žalovaný voči žalobcovi použil neprijateľnú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú zmluvu. Túto neprijateľnú podmienku použil aj napriek tomu, že v minulosti bolo niekoľkokrát súdom prvej inštancie, ale aj odvolacím súdom konštatované, že takáto rozhodcovská zmluva, akú štandardne využíva žalovaný, je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Na základe takejto neplatnej rozhodcovskej zmluvy bolo následne priznané voči žalobcovi ako spotrebiteľovi v rozhodcovskom konaní plnenie v rozpore so zákonom. Žalobca požadoval priznať finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur. Uviedol, že podľa jeho názoru nie je možné stotožňovať výšku finančného zadosťučinenia s výškou plnenia, ktorú je ešte žalobca povinný vrátiť žalovanému z titulu poskytnutého úveru. Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia zohľadnil najmä to, za akých okolností došlo k porušeniu práva žalobcu, preto za primerané finančné zadosťučinenie považoval sumu 100,- Eur. Uviedol, že na jednej strane je to určitá forma prevencie voči žalovanému nepoužívať tieto obchodné praktiky, ale na druhej strane nejde o sumu, kde by hrozilo nebezpečenstvo neprípustného obohacovania sa žalobcu a zneužívania tohto prostriedku ochrany spotrebiteľa, preto priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v uvedenej výške je primeraným za znášanie stavu svojej právnej neistoty až do právoplatnosti rozsudku. Súd zároveň zohľadnil aj tvrdený nátlak na žalobcu a jeho blízkych, kde žalovaný nepreukázal opak.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Možno konštatovať, že žalobca bol v spore úspešný, avšak v konaní mu žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, preto rozhodol tak, že žalobca nemá na náhradu trov konania právo.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnil , a (ďalej len „“). Namietal, že rozsudok sa nijakým spôsobom nevyporiadal so zákonnými požiadavkami, ktoré sú vyžadované v zmysle pre vznik a priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie a súčasne ani s procesnou obranou žalovaného. Poukázal na to, že vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že nárok na finančné zadosťučinenie môže vzniknúť len v prípade, ak dôjde k rozhodovaniu o porušení ustanovenia určeného na ochranu spotrebiteľa právoplatným súdnym rozhodnutím, avšak z odôvodnenia napadaného rozsudku nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie vôbec s týmto argumentom zaoberal, alebo že by odôvodnil v čom a na základe akých tvrdených skutočností bolo preukázané splnenie podmienky podľa citovaného ustanovenia. Namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné aj preto, že súd prvej inštancie nemal dokazovaním preukázané, že by uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa uskutočnilo v čase, kedy bolo právoplatne rozhodnuté, že ide o neprijateľnú podmienku. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Prešove. Namietal, že konštatovanie zohľadnenia tvrdeného nátlaku na blízkych považuje za prekročenie princípov pre dokazovanie a hodnotenie dôkazov a tiež namietal, že žalobca svoje tvrdenie nijak nekonkretizoval, a teda nie je zrejmé, aký opak by mal žalovaný dokazovať. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu právo na náhradu 100% trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvej inštancie a tiež si uplatnil nárok na náhradu trov za odvolacie konanie a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní, a to v plnom rozsahu.

7. K odvolaniu sa žalobca vyjadril tak, že s rozsudkom súdu prvej inštancie a závermi, ktoré v ňom boli prijaté súhlasí a rozsudok považuje za správny a vydaný v súlade so zákonom.

8. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, resp. je z časti podané neoprávneným subjektom.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

12. Odvolateľ namietal porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré videl v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že nezávislosť rozhodovania súdov sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a nasl. SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v . Preto z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Povinnosťou súdu je vždy taktiež dostatočným a rozumným spôsobom vyrovnať sa s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie. Neznamená to však, že súd musí rozhodnúť v súlade so skutkovým a právnym názorom tej ktorej strany, postačuje, že sa s jej argumentmi vo svojom rozhodnutí ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovná, čo v predmetnom spore zo strany súdu prvej inštancie bezpochyby naplnené bolo.

13. Odvolateľ namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tu odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto iná vada však v posudzovanom spore odvolacím súdom zistená nebola.

14. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.

15. Podľa o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

16. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

17. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

18. Odvolací súd poukazuje na to, že vo svojich ustanoveniach nezveruje každej strane sporu právo podať riadny opravný prostriedok, ale toto právo priznáva len tomu, v koho neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozhodnutie v neprospech strany sa prejavuje buď ako neúspech vo veci samej alebo ako neúspech v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre stranu sporu ujmu. Právo podať odvolanie teda nie je dané tej strane v neprospech ktorej rozhodnutie súdu nevyznelo, a ktorá takýmto rozhodnutím nebola dotknutá na svojich právach.

19. V predmetnom prípade súd prvej inštancie druhým výrokom rozhodol o zamietnutí žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti, t.j. v časti ktorou sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 400,- Eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetným výrokom II. súd prvej inštancie nerozhodol v neprospech žalovaného, ale v neprospech žalobcu, čo znamená, že žalovaný nebol oprávnený v zmysle vyššie citovaného ust. na podanie odvolania voči výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolanie bolo proti výroku II. rozsudku podané neoprávnenou osobou, a preto ho bolo potrebné v tejto časti v zmysle ust. odmietnuť.

21. Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolaním žalobcu proti ostatným výrokom napadnutého rozhodnutia.

22. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ustanovenie . Podľa poslednej vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

23. Samotné ustanovenie viaže vznik práva na finančné zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa a takýmto môže byť aj dožadovanie sa určenia neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy.

24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň poukazuje.

25. Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolacom konaní nevzniesol žiadne nové námietky, s ktorými by sa už nevyporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia.

26. Odvolací súd preto podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie v I. a III. žalovaným odvolaním napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol i o nároku na náhradu trov konania. Aj v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správne a úplné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti trov konania.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. .

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).