Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Co-113-2018.pdf
PDF · 102.4 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/113/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, zastúpený: Gizela Valentová nar. 07.11.1959, bytom Domadice 35, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 2.513, 54 eura a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 09. februára 2018 č. k. 9Csp/225/2017-134, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. vo veci samej p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. mení tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. o súdnom poplatku p o t v r d z u j e s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 117,50 eura na účet Okresného súdu Levice do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Žalobcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.962,62 eura do troch dní od právoplatnosti. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalobcovi žalovaný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok 117,50 eura. Konanie v časti o zaplatenie 550,92 eura, o určenie neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere a určenia, že zmluvy o revolvingovom úvere sú bezúročné a bez poplatkov zastavil.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v žalobe podanej 17.08.2017 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia 2.513,54 eura, ktoré získal žalovaný na jeho úkor zo zmlúv o revolvingovom úvere číslo 8500047876 uzavretej 15.05.2014, číslo XXXXXXXXXX uzavretej 22.01.2015 a číslo 8500100022 uzavretej 22.01.2015, určenia, že tieto zmluvy sú neplatné a bez úrokov a bez poplatkov. Pred začatím pojednávania o veci samej vzal čiastočne žalobu späť v podaní zo 16.10.2017 a žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.962, 62 eur. Nežiadal určiť, že uvedené zmluvy o revolvingovom úvere sú neplatné a bezúročné a bez poplatkov. Poukázal na to, že so žalovaným uzavrel zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sú absolútne neplatné pre absenciu obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Úver je bezúročný a bez poplatkov, preto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu žaloby súd prvej inštancie konanie v uvedených častiach zastavil podľa § 146 ods. 1 CSP.
3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako dlžník dňa 15.05.2014 so žalovaným ako veriteľom uzavrel prvú písomnú zmluvu o revolvingovom úvere číslo 8500047876, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1. 200 eur. V bode 6. zmluvy - údaje o schválenom revolvingovom úvere sa uvádza RPMN úveru 69,55 % a aj v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere sa uvádza hodnota RPMN za úver 69,55 %, schválená výška revolvingu 794, 89 eura a dátum prvej splatnosti úveru a poslednej splátky úveru. Tiež sa v oznámení nachádza údaj o odplate za poskytnutie služby 178,60 eura. Výpočtom RPMN sa v skutočnosti dosiahla hodnota 70 %. Z prehľadu splácania vyplýva, že žalobca na úvere spolu uhradil 2.179, 84 eura a domáhal sa vydania bezdôvodného obohatenia 979, 84 eura.
4. Dňa 22.01.2015 uzavreli strany druhú zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo 8500100021. Z bodu 5. zmluvy vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcovi úver 840 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach po 26,56 eur, predpokladaná RPMN 26,17 %, ročná úroková sadzba 18,08 %, poskytnutá čiastka revolvingu 840 eur. Podľa bodu 6. zmluvy bola poskytnutá čiastka revolvingu 843 eur, RPMN 25,71 % a v oznámení o schválení úveru a zmluva o revolvingovom úvere sa uvádza hodnota RPMN 25,71 %, schválená výška revolvingu 840 eur, tiež dátum prvej a poslednej splátky úveru a tiež je vyčíslená odplata za poskytnutie služby 812,70 eur. Hodnota RPMN zistená výpočtom je v skutočnosti 26 %. Podľa prehľadu splácania zaplatil žalobca na úvere spolu 1.056,11 eur, bezdôvodné obohatenie žalovaného vyčíslil na sumu 215, 93 eur.
5. Tretiu zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo 8500100022 uzavreli strany 22.01.2015. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi úver 840 eur s dobou splácania 42 mesiacov v splátkach po 26,56 eura. V bode 6. zmluvy sa udáva RPMN za úver v hodnote 25,71 %. V oznámení veriteľa o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere sa tiež udáva hodnota RPMN 25,71 %, v oznámení sa nachádza aj dátum splatnosti prvej a poslednej splátky. Výpočtom zistená hodnota RPMN za úver je 26 %. Na úvere uhradil žalobca spolu 1 698,67 eur, domáha sa zaplatenia 766,85 eur z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že úverová zmluva sa považuje za tzv. absolútny obchod, ide však o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú treba aplikovať zák. č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platnom v čase uzatvorenia zmluvy) a príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
7. Skúmaním podmienok všetkých troch zmlúv o revolvingovom úvere súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o formulárové vopred predtlačené zmluvy, obsah ktorých spotrebiteľ nemohol nijak ovplyvniť. V zmluvách sa nachádzajú nepresné údaje resp. chýbajú údaje, ktoré sú obligatórnymi náležitosťami každej spotrebiteľskej zmluvy. V zmluvách chýba najmä termín konečnej splatnosti úveru, pričom doba trvania úverového vzťahu je uvádzaná len počtom splátok. Presné vymedzenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti úveru ako podstatnej náležitosti spotrebiteľskej zmluvy ( § 9 ods. 2 písm. f/) je pritom dôležitý údaj pre spotrebiteľa, ktorý od začiatku trvania zmluvného vzťahu musí vedieť, dokedy ho zmluva zaväzuje, dokedy mu trvajú zmluvné povinnosti voči veriteľovi. Keďže sa v daných zmluvách nenachádza údaj o termíne prvej splátky a ani termín konečnej splatnosti úveru, môže to spôsobiť, že sa dlžník nevedomky dostane do omeškania, z čoho veriteľ napokon vyvodzuje sankcie. O všetkých podmienkach úverovej zmluvy musí byť pritom spotrebiteľ informovaný už v okamihu uzatvárania zmluvného vzťahu, aby od počiatku poznal svoje záväzky a mohol posúdiť, či prijme navrhované podmienky a či mu tieto vyhovujú. S poukazom na uvedené neobstojí stanovisko žalovaného, že v zmluve sa nachádzajú všetky obligatórne náležitosti, a v tej súvislosti poukázal na článok 10 ods. 1, 2 Smernice 2008/48/ES z 09.11.2016 vo veci C-42/15. V Smernici ohľadom špecifikácie splátok je vyjadrené stanovisko, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok. V daných preskúmavaných zmluvách súd prvej inštancie videl vadu v tom, že chýba jedna z podstatných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy a to doba trvania zmluvy, ktorú žalovaný uvádza až v Oznámení o schválení úveru - v zmluve o revolvingovom úvere, v ktorom sú uvedené termín splatnosti prvej splátky a konečnej splatnosti úveru. V tomto oznámení sa vyskytuje aj ďalší údaj, ktorý sa nenachádza v zmluvách o revolvingovom úvere a to odplata za poskytnutie služby v určitej výške. Podľa názoru súdu prvej
inštancie Oznámenie veriteľa, o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere, nemožno považovať za súčasť úverovej zmluvy, nakoľko ide o jednostranný právny úkon veriteľa, ktorý až v tomto oznámení stanovil ďalšie, či nové podmienky úverovej zmluvy a v niektorých údajoch odlišne od dojednaní strán záväzkového vzťahu obsiahnutých v bode. 6 úverových zmlúv. Spôsob vzniku záväzku je upravený v § 43a a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Tým, že v zmluve o revolvingovom úvere nebol vopred uvedený aspoň dátum konečnej splatnosti úveru a ani výška odplaty za poskytnutie služby, bolo právo spotrebiteľa porušené, keď nepoznal v čase uzavretia zmluvy ani dátum prvej splátky a ani dobu trvania zmluvného vzťahu a vlastne ani všetky náklady, ktoré mu vzniknú uzavretím zmluvy. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že okrem absencie termínu končenej splatnosti úveru a teda doby trvania právneho vzťahu, je ďalšou vadou zmlúv aj nesprávne udaná výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, resp. hodnota RPMN je uvádzaná zmätočne. V prvej úverovej zmluve sa hodnota RPMN udáva vo výške 69,55 % a priemerná hodnota RPMN za úver ku dňu podpísania zmluvy 46,30 %, ale pri správnom výpočte je hodnota RPMN za úver jednoznačne 70 %. V bode 6. zmluvy o revolvingovom úvere (údaje o schválenom revolvingovom úvere) sa uvádza výška poskytnutého revolvingu 686,65 eur, pričom v oznámení veriteľa sa udáva schválená výška revolvingu 794,89 eur pri vykazovaní stále rovnakej hodnoty RPMN. Nesporne však, ak bol schválený vyšší revolving, hodnota RPMN má byť zákonite iná. V druhej zmluve o revolvingovom úvere sa nesprávne uvádza hodnota RPMN vo výške 25,71 %, pričom je správna hodnota 26 %. Taktiež v tretej zmluve je nesprávne udaná hodnota RPMN 25,71 %, nakoľko výsledok výpočtu udáva hodnotu 26 %. Aj nesprávne uvádzaná hodnota RPMN ako obligatórnej náležitosti spotrebiteľskej zmluvy spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 9 ods. 2 písm. j/ § 11 ods. 1 písm. a/ a d/ Zákona). Nesprávne udávaná hodnota RPMN spôsobuje, že spotrebiteľ nie je už pri uzatváraní zmluvy riadne informovaný o skutočných nákladoch, ktoré mu v súvislosti s úverom vzniknú. Doba trvania zmluvného vzťahu aj v ďalších dvoch zmluvách sa uvádza až v oznámení o schválení úveru. Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. Zmluvy obsahujú viaceré zákonu odporujúce dojednania. Z dôvodu neprijateľnosti je neplatná zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí úveru, v ktorej chýbajú podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. Vychádzajúc z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, platnej v čase účinnosti zmluvy, na základe § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje aj na zmluvy, majúce charakter absolútnych obchodov. Zmluvy o revolvingovom úvere sú bezúročné a bez poplatkov s poukazom na ust. § 9 ods. 2 písm. f/ a j/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zák. č. 129/2010 Z. z.
8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že úvery poskytnuté na základe predmetných úverových zmlúv, uzavretých medzi sporovými stranami sú bezúročné a bez poplatkov, preto bez právneho dôvodu žalovaný získal na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie vo výške spolu 2054,63 eur, žalobca sa dožadoval zaplatenia iba sumy 1.962,62 eur, preto žalobe v tomto nároku vyhovel. Úver (zmluva číslo XXXXXXXXXX) bol poskytnutý vo výške 1200 eur, žalobca zaplatil spolu 2.179, 84 eur, rozdiel činí 979,84 eur. Na základe zmluvy číslo 8500100021 bol poskytnutý úver 840 eur, žalobca splatil sumu 1.056,11 eur (rozdiel 216,11 eur), pričom žalobca žiadal vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 215,93 eur. Zmluvou číslo XXXXXXXXXX bol poskytnutý úver 840 eur, žalobca uhradil 1.698, 68 eur (rozdiel 849, 68 eur, z ktorého plnenia žiadal žalobca 766,85 eur.
9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP. Žalobca bol oslobodený od platenia súdneho poplatku, preto na jeho zaplatenie štátu zaviazal neúspešného žalovaného podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Sadzba poplatku je určená pod pol. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov 6 % zo základu.
10. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný v časti výrokov I. - IV., žiadal v uvedených častiach rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda z dôvodu, že závery o vzniku bezdôvodného obohatenia a o bezúročnosti úveru sú nesprávnymi tak po stránke skutkovej, ako aj právnej. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že jednotlivé vyššie uvedené zmluvy neobsahujú údaj o termíne konečnej splatnosti a tiež to, že v dôsledku tejto skutočnosti by úvery mali byť bezúročné a bez poplatkov. Poukázal na to, že z ustanovenia článku 4. ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Zákonný pojem „termín konečnej splatnosti“ nie je požiadavkou na uvedenie presného dátumu, pretože v takom prípade by zákonodarca použil spojenie „dátum“. Zo zákona je zrejmé, že pojem „termín“ a pojem „dátum“ nie sú používané ako synonymá v zákone. Podporne poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, kedy samotný súdny dvor uvádza, že ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Ďalej uviedol, že každá zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to buď určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok, alebo spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Nesprávne právne posúdenie žalovaný vidí v tom, že s uvádzaním alebo neuvádzaním termínu konečnej splatnosti nie je možné v zmysle záverov Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 dovodzovať záver o bezúročnosti úveru. Podľa jeho názoru podstatné v tejto otázke je totiž nielen znenie vnútroštátneho práva (v tomto prípade zákona č. 129/2010 Z.z.), ale aj znenie únijného práva a povinnosť zabezpečiť prostredníctvom konformného výkladu plnú účinnosť únijného práva. Ohľadne dôsledku v podobe bezúročnosti úveru Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15 vo výroku 4 vyslovil podstatnú vec: „Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Bezúročný môže byť úver len vtedy, ak ide o náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa. Rozsah záväzku spotrebiteľa definujú iné ukazovatele: celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, RPMN a výška úveru. Tvrdil, že záver súdu vyvodzujúci bezúročnosť úverov je nesprávny aj po právnej stránke. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, žalovaný uviedol, že v konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz o takom výpočte RPMN v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý by bol dôvodom pre uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa odvoláva na nejaký výpočet, ale neuvádza ani len základné skutočnosti o tomto výpočte. V tomto smere sa nedá overiť ani len to, či ide o výpočet podľa vzorca a postupom, ktorý predpisuje zákon č. 129/2010 Z.z. v § 19 a v prílohe č. 1 k uvedenému zákonu. Rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný a neumožňuje posúdiť, či závery súdu sú založené na takých zisteniach, ktoré majú oporu v zákone. Namietal aj nesprávne rozhodnutie o náhrade trov konania. Z priebehu konania a tiež výrokovej časti vyplýva, že žalobca zavinil zastavenie konania v časti žaloby, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 550,92 eur, určenia neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere a určenia, že zmluvy o revolvingovom úvere sú bezúročné a bez poplatkov. Procesné zavinenie na zastavení konania je na strane žalobcu, čo mal konajúci súd zohľadňovať pri rozhodovaní o náhrade trov konania tak, že žalovanému mal priznať nárok na náhradu trov konania v zastavenej časti (§ 256 C.s.p.), alebo mal zastavenie konania zohľadniť pri rozhodovaní o celkovej náhrade trov konania. Odvolanie smeruje aj voči výroku o poplatkovej povinnosti, nakoľko tento výrok je závislý od rozhodnutia vo veci samej.
11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v časti výroku I. a IV. nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V časti výroku II. a III. týkajúcich sa trov konania rozsudok ako vecne nesprávny podľa § 388 CSP zmenil.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať. 15. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané žalobcom v jeho odvolaní. 16. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Vzhľadom k dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie i k odvolacím súdom uvedeným skutočnostiam, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. a IV. ako vecne správny potvrdil. V časti výroku IV. o súdnom poplatku doplnil výrok ohľadne miesta a času plnenia.
17. V časti výrokov II. a III. týkajúcich sa trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, pretože súd prvej inštancie rozhodol vecne nesprávne. V predmetnej veci sa žalobca pôvodne domáhal zaplatenia sumy 2513,54 eura, určenia neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere a určenia, že zmluvy o revolvingovom úvere sú bezúročné a bez poplatkov. V časti o zaplatenie sumy 550,92 eura, o určenie neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere a určenia, že zmluvy o revolvingovom úvere sú bezúročné a bez poplatkov vzal žalobu späť a konanie súd prvej inštancie v uvedených častiach zastavil. V uvedenej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť, keďže v tejto časti odvolanie podané nebolo. Predmetom konania následne zostala suma 1962,62 eura, v tejto časti bolo žalobe vyhovené. V časti čiastočného zastavenia konania má nárok na náhradu trov konania žalovaný v zmysle § 256 ods. 1 CSP, pretože zastavenie konania procesne zavinil žalobca. V časti výroku I., ktorým bolo zvyšku žalobe vyhovené, má nárok na náhradu trov konania žalobca v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu odvolací súd zmenil rozsudok v časti trov konania podľa § 255 ods. 2 CSPtak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V tomto štádiu konania bol úspešný žalobca, preto by mal nárok na náhradu týchto trov, avšak keďže mu žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu nárok nepriznal.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).