Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Csp-225-2017.pdf
PDF · 134.72 KB
No categories available
7Csp/225/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: V. B., I. X.X.XXXX, Z. N. XXX, XXX XX N., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47233516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy a iné, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.5.2014, Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.1.2015 a Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.1.2015, ktoré boli uzavreté medzi žalobcom a žalovaným, sú neplatné.
II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 15.05.2014, č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 22.01.2015 a č. zmluvy 8500100022 zo dňa 22.01.2015 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, určil, že zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.05.2014, zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.01.2015 a zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.01.2015 uzavretá medzi žalobcom a žalovaný pre množstvo neprijateľných podmienok je neplatná a určil, že úvery č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX sú bezúročné a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí v úverových zmluvách. Uviedol, že so žalovaným uzavrel úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu - úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.05.2014, č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.01.2015 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.01.2015. Považuje zmluvu za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú. Vzťah účastníkov sa dostal do krízového stavu a javí sa, že platnosť právneho úkonu bude musieť posúdiť súd. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (nečitateľnosť zmluvných podmienok, neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.). Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktoré znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa mu zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). V tomto smere v podanej žalobe poukázal žalobca na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
napr. rozsudok z 27.júna 2000, Océano Grupo Editoral a Salvat Editoréz, C-240/98 - C244/98, Zb. s. I-1491, bod 25, rozsudok C-24/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editoral SA proti Roció Murciano Quinterol. V čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Žalobca žiadal, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole z úradnej moci a povinnosti.
2. Spolu so žalobou zároveň žalobca žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa uloží žalovanému povinnosť zdržať sa použitia -dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľ žalobcu DELTA NZ TRANZ spol. s r.o. je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 18.9.2017 pod č.k. 7Csp/225/2017-27 návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 6.10.2017.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 4.9.2018 k podanej žalobe poukázal na skutočnosť, že pred Okresným súdom Levice sa od sp. zn. 9Csp/225/2017 vedie konanie, v ktorom žalobca sa o.i. domáha vydania bezdôvodného obohatenia, určenia neplatnosti zmlúv a bezúročnosti úverov. Žalovaný namieta preto, že žalobca neprípustne a duplicitne opakuje v podanej žalobe návrh, ktorý už raz uplatňoval a ohľadne ktorého došlo k zastaveniu konania. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhujú vykonať oboznámenie so spisom vo vyššie uvedenej veci. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu o neprijateľnom charaktere Dohody o zrážkach zo mzdy, neobstojí, nakoľko Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka). Žiadny právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, Č. XXXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), a ani v súčasnosti neuvádza, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy je neprípustné. Neprijateľnou podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán. Neprijateľnou podmienkou z povahy veci nie je dohoda, ktorá kopíruje/ preberá obsah zákonnej úpravy. Toto vyplýva výslovne aj zo smernice Rady 93/13/EHS. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorý sa mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia (§ 9 ods. 13) bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Žalovaný uvádza, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. k úhrade splátok úveru. Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ani žiadna súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako sa napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti (platí tzv. teória racionálneho zákonodarstva). Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, ale predstavuje individuálne dojednaný právny úkon. Z jej obsahu vyplýva, že žalobca ako záujemca o úver bol poučený (bod I., bod II.) o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň bol poučený aj o tom, čo je dôsledkom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy (bod III.). Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, akou formou môže žalobca odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené sa nachádza hneď v úvodných ustanoveniach, a zároveň mu predchádza text „Text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte.“ Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky, ktoré určil zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, teda: dohoda o zrážkach zo mzdy bola vždy uzavretá na samostatnom liste, dohodu o zrážkach zo mzdy žalobca uzavrieť nemusel. Žalovaný tieto skutočnosti opakovane v jej texte uviedol, a to priamo v prvých dvoch bodoch a aj s informáciou o tom, ako odmietnutie môže vykonať, dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje poučenie aj o dôsledkoch jej uzavretia, teda čo dohoda znamená, aké má následky, kedy sa zrážka zo mzdy vykonáva, že už nie je potrebný ďalší súhlas dlžníka a že takýto súhlas udeľuje priamo podpísaním dohody, že nie je potrebné žiadne súdne rozhodnutie a že vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k postupnému splácaniu pohľadávky. Tvrdia, že táto informácia je nielen korektná (uvádza všetky skutočnosti a dôsledky), ale postačujúca k tomu, aby si priemerne uvažujúci čitateľ urobil dostatočný úsudok o
dôsledkoch jej uzavretia. Podporne poukázal žalovaný aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/142/2016, ako i na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 4Co/236/2016-63. Žalovaný poprel aj argumentáciu v oblasti údajnej neurčitosti vymedzenia pohľadávky. Všetky pohľadávky sú kauzálne spojené/prepojené práve vymedzením právneho titulu ich vzniku na zmluvu o revolvingovom úvere. Určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. Určitosť právneho úkonu znamená také vyjadrenie obsahu právneho úkonu, na základe ktorého sa dá posúdiť, aký je obsah vzájomných práv a povinností. Je nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa týka konkrétnej zmluvy a pohľadávok, ktoré veriteľovi vzniknú voči dlžníkovi. Dohoda o zrážkach zo mzdy pri označení pohľadávky teda vymedzuje aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež na základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne (úver, revolving). Z hľadiska určitosti právneho úkonu je teda nesporné, čo pohľadávka znamená. Poukázal na rozsudok Okresného súdu v Prešove, č.k. 9C/171/2015. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti Zmluvy pre množstvo neprijateľných podmienok, určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí, a to bez uvedenia akejkoľvek skutočnosti, na základe ktorej sa uvedeného rozhodnutia domáha. Vzhľadom na skutočnosti opísané vyššie a týkajúce sa konania vedeného pred OS Levice pod sp.zn. 9Csp/225/2017, žalovaný žiada podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
4. K vyjadreniu žalovaného žalobca reagoval replikou, kde zotrval na svojich tvrdeniach v žalobe, tvrdí, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Vyjadrenie žalovaného pôsobí na neho zmätočne. Má za to, že jedine súd má v kompetencii určiť, či tu právo je alebo nie je a vyniesť rozhodnutie, či úver je alebo nie je bezúročný a bez poplatkov. V konaní vedenom na OS Levice pod sp. zn. 9Csp/225/2017 bolo dňa 9.2.2018 rozhodnuté. Žiadal, aby súd podanej žalobe tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti v plnom rozsahu vyhovel.
5. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu i napriek výzve súdu nereagoval.
6. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 23.9.2020 rozhodol v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu, ktoré mali doručenie riadne vykázané. Žalobca neúčasť písomne neospravedlnil, pojednávanie nežiadal odročil z dôležitého dôvodu. Žalovaný neúčasť písomne ospravedlnil, súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.
7. Na základe prevedeného dokazovania oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi, písomnými vyjadreniami strán sporu, súd zistil tento skutkový a právny stav:
8. Z listiny nazvanej „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.5.2014 žalobca ako dlžník požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru s úverovým limitom 1 200,00 Eur, splatnosť úveru (počet splátok): 36, mesačná splátka (vrátane úrokov): 68,12 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 2 452,32 Eur, predpokladaná RPMN za úver: 70,00 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,00 %, priemerná RPMN za úver: 46,30 %. Účel čerpania úveru: zariadenie domácnosti. V časti predmetného formulára sa pod bodom 6 nachádzajú „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v Eur“ - dopísané perom - poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1 200, splatnosť úveru (počet splátok): 36, mesačná splátka (vrátane úrokov) 68,12, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2 452,32, RPMN za úver: 69,55 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,00 %, priemerná RPMN za úver: 46,30 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,25 %. Žalobca zmluvu podpísal dňa 6.5.2014, žalovaný dňa 15.5.2014.
9. Zároveň dňa 15.5.2014 uzavreli žalobca ako dlžník a žalovaný ako spoločnosť osobitnú Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bude mať spoločnosť voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že mu poskytne na základe žiadosti o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1 200,00 Eur a ako zabezpečenie pohľadávok spoločnosti voči dlžníkovi dojednali predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú dlžník poberá od zamestnávateľa. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na účet spoločnosti vo výške 68,12 Eur mesačne a to do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jej pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou sú splatené. Žalobca vyhlásil,
že si je vedomí, že uzatvorenie tejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere.
10. Z listiny nazvanej „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.1.2015 žalobca ako dlžník požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru s úverovým limitom 840,00 Eur, splatnosť úveru (počet splátok): 42, mesačná splátka (vrátane úrokov): 26,56 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 1199,52 Eur, predpokladaná RPMN za úver: 26,17 %, ročná úroková sadzba úveru: 18,08 %, priemerná RPMN za úver: 36,30 %. Účel čerpania úveru: kúpa/oprava auta. V časti predmetného formulára sa pod bodom 6 nachádzajú „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v Eur“ - dopísané perom - poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 840, splatnosť úveru (počet splátok): 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 26,56, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1199,52, RPMN za úver: 25,71 %, ročná úroková sadzba úveru: 18,08 %, priemerná RPMN za úver: 36,30 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %. Žalobca zmluvu podpísal dňa 19.1.2015, žalovaný dňa 22.1.2015.
11. Zároveň dňa 22.1.2015 uzavreli žalobca ako dlžník a žalovaný ako spoločnosť osobitnú Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bude mať spoločnosť voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že mu poskytne na základe žiadosti o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 840,00 Eur a ako zabezpečenie pohľadávok spoločnosti voči dlžníkovi dojednali predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú dlžník poberá od zamestnávateľa. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na účet spoločnosti vo výške 45,91 Eur mesačne a to do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jej pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou sú splatené. Žalobca vyhlásil, že si je vedomí, že uzatvorenie tejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere.
12. Z listiny nazvanej „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.1.2015 žalobca ako dlžník požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru s úverovým limitom 840,00 Eur, splatnosť úveru (počet splátok): 42, mesačná splátka (vrátane úrokov): 26,56 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 1199,52 Eur, predpokladaná RPMN za úver: 26,17 %, ročná úroková sadzba úveru: 18,08 %, priemerná RPMN za úver: 36,30 %. Účel čerpania úveru: bez uvedenia účelu. V časti predmetného formulára sa pod bodom 6 nachádzajú „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v Eur“ - dopísané perom - poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 840, splatnosť úveru (počet splátok): 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 26,56, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1199,52, RPMN za úver: 25,71 %, ročná úroková sadzba úveru: 18,08 %, priemerná RPMN za úver: 36,30 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %. Žalobca zmluvu podpísal dňa 19.1.2015, žalovaný dňa 22.1.2015.
13. Zároveň dňa 22.1.2015 uzavreli žalobca ako dlžník a žalovaný ako spoločnosť osobitnú Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bude mať spoločnosť voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že mu poskytne na základe žiadosti o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 840,00 Eur a ako zabezpečenie pohľadávok spoločnosti voči dlžníkovi dojednali predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú dlžník poberá od zamestnávateľa. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na účet spoločnosti vo výške 45,91 Eur mesačne a to do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jej pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou sú splatené. Žalobca vyhlásil, že si je vedomí, že uzatvorenie tejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere.
14. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 9Csp/225/2017 viedlo konanie vo veci žalobcu: V. B., I.. X.X.XXXX, Z. N. XXX, E.. Q. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. X. XX, proti žalovanému: Profi Credit Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47233516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 2 513,54 a iné. Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 9.2.2018 pod č.k. 9Csp/225/2017-134 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 962,62 Eur do troch dní od právoplatnosti (výrok I.). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalobcovi žalovaný (výrok II.). O
výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok 117,50 Eur (výrok IV.). Konanie v časti o zaplatenie 550,92 Eur, o určenie neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere a určenie, že zmluvy o revolvingovom úvere sú bezúročné a bez poplatkov zastavil (výrok V.). Predmetom konania boli zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 15.5.2014, č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 22.1.2015 a č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 22.1.2015. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný v časti výrokov I. - IV., žiadal v uvedených častiach rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 3.12.2019 pod č.k. 12Co/113/2018-182 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. vo veci samej potvrdil (výrok I.). Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. zmenil tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. o súdnom poplatku potvrdil s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 117,50 Eur na účet Okresného súdu Levice do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok IV). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.2.2020.
15. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o písm. c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo písm. d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
16. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
17. Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa § 52 Obč. zák. (v znení účinnom k 15.5.2014 i 22.1.2015) (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 Obč. zák. (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Obč. zák. neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť, a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
21. Podľa § 54 Obč. zák. (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Podľa § 551 Obč. zák. (1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
23. Podľa ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
24. Keďže žalobca vo svojej žalobe uplatnil určovaciu žalobu, súd v prvom rade skúmal, či mal žalobca naliehavý právny záujem. Žalobca sa vo svojej žalobe domáha určenia, že úver je bezúročný a bezpoplatkový ako i, že zmluvy o úvere sú neplatné, pričom ide o žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c) CSP a zároveň sa domáha určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, kde ide o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP.
25. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, pričom bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Uvedené znamená, že v konaní o tzv. určovacej žalobe je vyriešenie si otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná odpoveď na túto otázku poskytuje priestor pre ďalšie konanie vo veci samej, kým naopak odpoveď záporná má viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby z dôvodu čo najväčšej hospodárnosti konania.
26. Žalobca sa podanou žalobou domáha určiť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 15.5.2014, č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 22.1.2015 a č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 22.1.2015 uzavreté medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná. Súd skúmal, či u žalobcu existuje naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Súd konštatuje, že v konaní žalobca preukázal naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby. Právne postavenie žalobcu by bolo bez rozhodnutia súdu o tejto určovacej žaloby neisté, pretože mimosúdnym vymáhaním nároku žalovaného ako veriteľa bez existencie exekučného titulu dochádza k poškodeniu majetku žalobcu, keďže na základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy veriteľ môže vymáhať ním určený a vyčíslený dlh a to bez predchádzajúceho riadneho súdneho konania, v ktorom by žalobca mohol prípadne uplatniť svoju obranu voči vymáhaným nárokom.
27. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 15.5.2014 (Č.. XXXXXXXXXX) F. X. XX.X.XXXX (Č.. XXXXXXXXXX F. Č.. XXXXXXXXXX) za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Všetky sú vo forme formulára, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného veriteľa. Žalovanému sporná dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka za poskytnutie úveru. Nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Tou sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Žalovaný podľa údajov Obchodného registra poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a žalobca úverové prostriedky nepoužil na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C - 240/8 až C-244/98, Zb. s. I - 4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostazo Claro, C - 168/05, Zb. s. I - 10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37).
28. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. Rozsudok
C-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. Na zdôraznenie tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, O. W.POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“
29. Ako už bolo uvedené v deň podpisu všetkých troch zmluúv o revolvingovom úvere žalobca podpísal na samostatnej listine aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená ako samostatný právny dokument a teda nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o zrážkach zo mzdy nadväzuje na predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu a predstavuje jednu z foriem zabezpečovacieho prostriedku peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, výšku dohodnutých zrážok, platiteľa mzdy. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v daných dohodách je neurčité, a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Obč. zák. v občiansko-právnych vzťahoch vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nemôže byť vo vzťahu nadradenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Dohody neobsahujú údaje, na uspokojenie akej konkrétnej pohľadávky žalovaného majú byť zrážky zo mzdy žalobcu vykonávané. Nebolo jasne a určite koncipované vymedzenie pohľadávky žalovaného, ktorá má byť zabezpečená týmito dohodami. Je preukázané, že dohody o zrážkach zo mzdy boli podpísané v rovnaký deň ako samotná zmluva o úvere, pritom je nepochybné, že v deň uzavretia Zmluvy o úvere ešte nebolo možné konkretizovať pohľadávku, ktorú má táto dohoda o zrážkach zabezpečovať. Rovnako v konaní nebolo preukázané, pritom dôkazné bremeno bolo na žalovanom, aby spotrebiteľ bol v zmysle § 5a ods. 1 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, poučený o dôsledkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy a mal možnosť ju odmietnuť, kedy v zmysle cit. právneho predpisu je takéto zabezpečenie uspokojenia pohľadávky neprípustné. To, že k poučeniu žalobcu nedošlo vyplýva z jeho tvrdenia, že v čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 3 Obč. zák., z ktorého vyplýva, že je to práve dodávateľ, ktorý v prípade, ak nepreukáže opak, potom sa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi ním a spotrebiteľom nepovažujú za individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť ich obsah. Z uvedeného jednoznačne taktiež vyplýva, že v danom prípade nešlo o individuálne dojednané dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky v zmysle § 551 Obč. zák., je zákonom prípustný spôsob, ktorým sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. k úhrade splátok úveru, s čím treba súhlasiť, na druhej strane však žalovaný realizovaním dohody mohol získať na úkor žalobcu finančné prostriedky bez toho, aby mohol žalobca u svojho zamestnávateľa dosiahnuť ukončenie zrážok, pričom však nepreukázal, že táto dohoda bola dobrovoľná. Pod pojmom „individuálne“ je potrebné rozumieť osobitne dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán, pri ktorom každá zo strán môže ovplyvniť obsah takejto dohody. Ak sú zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené a naformulované
a spotrebiteľ ich obsah nemôže ovplyvniť, nejde o individuálne dohodnuté zmluvné ustanovenia. Je pravdou, že právna úprava v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 1.5.2014 zakotvila v ustanovení § 5a ods. 1, že je neprípustné, aby bolo uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy, okrem prípadu, že sa táto nachádza na samostatnej listine a spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia, pričom mu bola daná možnosť túto odmietnuť. I keď Dohoda bola vyhotovená v písomnej forme a na osobitnej listine, avšak dlžník ako spotrebiteľ nebol preukázateľne poučený o dôsledkoch jej uzavretia a nebolo preukázané, že bol oboznámený s tým, že má možnosť odmietnuť uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy i keď táto skutočnosť v predmetnej dohode bola uvedená.
30. Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd v danom prípade poukazuje na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010 - 110.98, 113, 179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
31. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním jej dôsledkov dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom dobrých mravov. Nič nebráni hodnotiť túto klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 Obč. zák.) aj keď má základ v zákone. Dôležité je kde a ako je dohodnutá, a to v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami, ktoré môžu byť prípadne nekalé a zmluva tak môže byť základom toho, že veriteľovi sa aj bez súdnej kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry vlastných majetkových aktív plnenie, ktoré mu prípadne neprináleží.
32. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl resp. neplatných právnych úkonov, podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa. Je neprijateľné, aby žalovaný v budúcnosti a bez prejavu vôle žalobcu jednoznačne určil, aká konkrétna pohľadávka (predstavujúca výšku istiny, úroku, sankcií, poplatku za služby) zo zmluvy bude zrážaná zo mzdy žalobcu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je akcesorický vzťah, ktorý má zabezpečiť konkrétnu pohľadávku vo výške uvedenej v písomnej dohode, čo v danom prípade absentuje. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel a vo výroku I. tohto rozsudku určil, že dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté so žalovaným sú neplatné.
33. V čase rozhodovania súdu je v platnosti novela zákona č. 129/2010 Z.z. vykonaná zákonom č. 279/2017 Z.z. (účinná od 1.1.2018), v ktorej zákonodarca v § 11 ods. 4 stanovil, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru žalobou. V zmysle citovanej právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania súdu v danej veci, naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určovacej žalobe nie je potrebné preukazovať, nakoľko vyplýva z osobitného predpisu a teda umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy ako i jej neplatnosti a to podaním žaloby.
34. Žalobca zároveň v podanej žalobe žiadal, aby súd určil, že zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.05.2014, zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.01.2015 a zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.01.2015 uzavretá medzi žalobcom a žalovaný pre množstvo neprijateľných podmienok je neplatná a určil, že úvery č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX sú bezúročné a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí v úverových zmluvách. Tak, ako bolo uvedené v bode 14 tohto rozsudku na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 9Csp/225/2017 sa viedlo konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný na úkor žalobcu zo zmlúv o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX uzavretej 15.4.2014, číslo XXXXXXXXXX uzavretej 22.1.2015 a číslo XXXXXXXXXX
uzavretej 22.1.2015. Súd v tomto konaní skúmal podmienky všetkých troch zmlúv o revolvingovom úvere a dospel k záveru, že sú bezúročné a bez poplatkov. Keďže otázka platnosti zmluvy o úvere, ako i jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť je vo vzťahu k otázke o vydanie bezdôvodného obohatenia otázkou predbežnou, o čom už sa viedlo konanie pod sp. zn. 9Csp/225/2017, nie je žiadny dôvod, aby súd samostatným výrokom rozsudku v tomto konaní (sp. zn. 7Csp/225/2017) určil, že úverové zmluvy sú neplatné a bezúročné a bez poplatkov, aj keď s poukazom na § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 nie je potrebné zo strany žalobcu preukazovať naliehavý právny záujem. Z uvedeného dôvodu súd podanú žalobu v tejto časti zamietol.
35. Podľa § 255 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu a pomer úspechu a neúspechu strán sporu, súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).
V Leviciach, dňa 23.9.2020