Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/32/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobkyne E.. U. P., O.: XX XXX XXX, F. Q. č. XXX, XXX XX F. Q., právne zastúpenej KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 2317/32, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného pod č.: 102314824/2018 zo dňa 22. novembra 2018, na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania jednohlasne takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Správca dane (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) vykonal u daňového subjektu E.. U. P. - žalobkyne daňovú kontrolu podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie január 2012 - december 2012. Správca dane vyhotovil z daňovej kontroly protokol č. 102523833/2016 zo dňa 09.02.2016, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol doručený daňovému subjektu dňa 29.02.2016. Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou správca dane rozhodnutím č. 104359654/2016 zo dňa 24.11.2016 určil rozdiel dane 93.046,53 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012.

2. Na základe toho správny orgán I. stupňa dane vydal rozhodnutie č. 101096065/2018 zo dňa 05.06.2018, ktorým podľa v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na v znení neskorších predpisov uložil daňovému subjektu pokutu vo výške 9.304,60 EUR za správny delikt podľa v znení neskorších predpisov, teda za uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012 nižšej ako daň, ktorú mala žalobkyňa v daňovom priznaní uviesť. Proti tomu rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala.

II.

Zhrnutie napádaného rozhodnutia

3. Žalovaný rozhodol žalobou napádaným rozhodnutím dňa 22.11.2018 pod č. 102314824/2018, ktorým podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa č. 101096065/2018 zo dňa 05.06.2018, ktorým podľa ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväzností na v znení neskorších predpisov bola uložená pokuta vo výške 9.304,60 EUR, za správny delikt podľa v znení neskorších predpisov - uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012 nižšej ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť, žalobkyni potvrdil.

4. Z odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z tam uvedených ustanovení zákona.

5. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že podkladom pre vydanie rozhodnutia o pokute podľa v znení účinnom do 31.12.2015 bolo právoplatné rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa č. 104359654/2016 zo dňa 24.11.2016, ktorým správny orgán I. stupňa určil rozdiel dane 93.046,53 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012, t. j. zvýšil daň z pridanej hodnoty uvedenú v daňovom priznaní zo sumy 5.786,64 EUR na sumu 98.833,17 EUR. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2017. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2012 uviedla nižšiu daň ako daň, ktorú mala v daňovom priznaní uviesť, čím sa dopustila správneho deliktu podľa v znení neskorších predpisov. Preto správny orgán I. stupňa uložil žalobkyni pokutu a pri jej ukladaní, resp. vydaní napadnutého rozhodnutia o pokute postupoval v súlade s ustanovením , a , a to v znení účinnom do 31.12.2015, pretože k doručeniu oznámenia o daňovej kontrole došlo do 31.12.2015 ( v znení neskorších predpisov).

6. Žalobkyňa namietala, že správny orgán I. stupňa mal informáciu o prebiehajúcich súdnych konaniach na Krajskom súde v Prešove v nadväznosti na podané správne žaloby, ktorých predmetom je právne posúdenie obchodných transakcií pri spoločnostiach HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Podtatranská hydina a.s., HYDINA SK s.r.o, a iných.

7. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu na Krajský súd v Prešove a aktuálne prebieha súdne konanie, nemôže mať za následok, že správny orgán I. stupňa nemal povinnosť uložiť pokutu za správny delikt. Uložiť pokutu podľa v znení účinnom do 31.12.2015 je obligatórnou povinnosťou správcu dane, a túto povinnosť si správny orgán I. stupňa napadnutým rozhodnutím aj splnil. Jej výšku vypočítal v súlade s ustanovením bod t, a v znení neskorších predpisov.

8. Zároveň žalovaný k tejto námietke považoval za potrebné uviesť, že ak by výsledkom súdneho konania bolo nové právoplatné rozhodnutie, ktorým by sa rozdiel v sume dane upravil, potom sa podľa v znení účinnom do 31.12.2015 upraví alebo zruší z úradnej moci aj uložená pokuta.

9. K tvrdeniam žalobkyne, ktorými namietala porušenia ustanovení Daňového poriadku správneho orgánu I. stupňa pri výkone daňovej kontroly a porušenia ustanovení hmotno-právneho predpisu zákona o dani z pridanej hodnoty, žalovaný uviedol, že sa nimi nezaoberal, lebo nesúvisia s preskúmavanim napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty.

10. V postupe správneho orgánu I. stupňa pri ukladaní pokuty nezistil žalovaný nezákonnosť, a preto uvedené námietky považoval za neopodstatnené.

11. Na základe takto zistených skutočností žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

III.

Argumenty žalobkyne v podanej žalobe

12. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.11.2018 a rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa dňa 05.06.2018, vrátenia veci správneho orgánu I. stupňa na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania.

13. V žalobe citovala , 3 a , , , , , , , , , , , , a Správneho poriadku. Ďalej ustanovenia , , , , , , , , , , a Daňového poriadku.

14. V prvom rade namietala nezákonnosť postupu správcu dane a žalovaného, označila ich postup v rozpore s daňovým poriadkom, nakoľko boli porušené ustanovenia v časti doručovania, a vydané rozhodnutie o určení rozdielu dane je v súčasnej dobe neprávoplatné.

15. Poukázala na nezákonnosť všetkých rozhodnutí, ktoré boli v daňových konaniach pre žalobkyňu vydané, a ktoré boli doručované žalobkyni prostredníctvom bývalého splnomocneného právneho zástupcu splnomocneného na základe generálnej plnej moci, a to Ing. Milana Kúdelu, a to z dôvodu, že spôsob doručovania žalobkyni nebol v súlade so zákonom. Toto tvrdenie odôvodnila skutočnosťou, že za splnomocneného právneho zástupcu preberala osoba - p. Gálová, ktorá nemala na preberanie zásielok za a v mene Ing. E. P. platný titul, ktorý by ju k takej činnosti oprávňoval. Na základe informácií daňového subjektu mala p. G. ako zamestnankyňa poštového doručovateľa preberať zásielky za splnomocneného zástupcu O.. E. P., avšak po uplynutí platnosti zmluvy, ktorá ju na takéto úkony oprávňovala. Osoba preberajúca poštové zásielky za splnomocneného zástupcu daňového subjektu - O.. E. P., p. G., je uvedená a podpísaná na každej jednej doručenke k zásielke, ktorá bola O.. E. P. adresovaná zo strany správcov dane alebo iných orgánov verejnej správy. Nakoľko osoba p. G. nemala platný základ pre výkon činnosti spočívajúci v preberaní poštovej a inej korešpondencie za a v mene O.. E. P. ako splnomocneného právneho zástupcu žalobkyne, došlo ku konaniu v rozpore s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi doručovanie v zmysle Daňového poriadku, a v konečnom dôsledku tak k nezákonnému doručovaniu.

16. Takáto situácia nastala rovnako v prípade rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa č. 104359654/2016 zo dňa 24.11.2016, ktorým správny orgán I. stupňa určil rozdiel dane 93.046,55 EUR za zdaňovacie obdobie (DPH) február 2012.

17. Nakoľko zásielku prevzala neoprávnená osoba, ktorá ju nepostúpila právnemu zástupcovi daňového subjektu na potrebné úkony, takýmto postupom je predmetom konania o určení pokuty neprávoplatné rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa č. 104359654/2016 zo dňa 24.11.2016, ktorým správny orgán I. stupňa určil rozdiel dane 93.046,55 EUR. Žiadala súd o dôkladné preverenie skutočností v časti doručovanie O.. E. P. prostredníctvom osoby p. G., nakoľko táto nezákonnosť doručovania má fatálne a absolútne následky v každom jednom daňovom konaní, v ktorom bola zásielka touto osobou prevzatá, čo spôsobuje nezákonnosť vedenia príslušného daňového konania. Vo vzťahu k vadám doručovania poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vo veci spis. zn. , v zmysle ktorého s doručovaním sa v práve spájajú významné dôsledky. Doručovanie rozhodnutí v správnom konaní má vplyv na splnenie procesných podmienok odvolacieho konania, ako aj konania následného súdneho prieskumu správnych rozhodnutí v správnom súdnictve. Ak nebolo rozhodnutie správne doručené podľa zákonných predpisov, s takouto vadou sú spojené závažné procesnoprávne následky, nemôže začať plynúť lehota na podanie odvolania alebo žaloby a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, pretože doručenie rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci. Kvalifikovanou formou doručovania je doručovanie do vlastných rúk, pri ktorom písomnosť môže prevziať len adresát a možnosť doručiť písomnosť náhradnému prijímateľovi je vylúčená, okrem splnomocnenca na preberanie zásielok. Ak písomnosť prevzal niekto iný ako osoba oprávnená podľa zákona na prevzatie písomnosti určenej do vlastných rúk, písomnosť nie je možné považovať za doručenú a takéto doručenie inej osobe,

nemôže mať účinky riadneho doručenia, a to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom písomnosť do rúk účastníka dostala. Správnosť doručenia preukazuje správny orgán, spravidla doručenkami.

18. Nakoľko poštovú zásielku prevzala neoprávnená osoba, poštová zásielka sa nedostala do dispozičnej sféry splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý z daného dôvodu nemohol realizovať procesné práva, a to podať odvolanie proti doručenému rozhodnutiu. Z uvedeného dôvodu tak rozhodnutie o určení rozdielu dane nemôže požívať vlastnosť právoplatnosti a vykonateľnosti.

19. Ďalej žalobkyňa argumentovala s oporou v ustanovení § 24 ods. 4, § 72 ods. 1, 3, § 31 ods. 3 Daňového poriadku, ktoré citovala, že rozhodnutie o určení rozdielu dane prevzala osoba, ktorá nebola oprávnená na preberanie zásielok, rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Uplatnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu garantované článkom 46 zaručuje, aby sa každý účastník daňového konania mohol procesne brániť proti rozhodnutiu, ktorým mu v tomto konaní bola uložená povinnosť. Úprava daňového konania neprejudikuje správnosť rozhodnutí správcu dane. Z tohto dôvodu právne predpisy obsahujú úpravu inštitútov, ktorých účelom je zákonom predpísaným spôsobom dosiahnuť nápravu skutkových alebo právnych pochybení správcu dane. Žalobkyňa možnosti opravných prostriedkov nemohla využiť, nakoľko nesprávnym doručovaním mu bola odňatá možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane. Konštatovala, že vydanie rozhodnutia o uložení pokuty predstavuje závislé rozhodnutie v daňovom konaní, ktoré je závislé výlučne na právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Pri výkone správy daní zvyknú správcovia dane sledujúc napĺňanie fiškálnych záujmov štátu a napĺňanie štátneho rozpočtu ukladaním pokút vydať tzv. predčasné rozhodnutia. Predčasné rozhodnutia sú vydané za situácie, keď na základe výsledku daňovej kontroly obsiahnuté v protokole vydá správca dane rozhodnutie v rámci vyrubovacieho konania, ktorým rozhodne o vyrubení dane, z dôvodu, že podľa názoru správcu dane daňový subjekt má zaplatiť vyššiu daň alebo nemá nárok na vrátenie dane. Postup správcu dane, ktorým vydá rozhodnutie o uložení pokuty na základe neprávoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane je v rozpore s Daňovým poriadkom. Rozhodnutie o uložení pokuty nemôže byť vydané skôr, ako nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o povinnosti zaplatiť rozdiel dane, ktorý bol daňovou kontrolou zistený. Protokol z daňovej kontroly nie je rozhodnutím v daňovom konaní, tento dokument je v podstate prameňom dôkazu, ktorý zachytáva výsledok šetrenia daňovou kontrolou a ktorý je následne použitý ako dôkazný prostriedok vo vyrubovacom konaní. Následne na vydanie spravodlivého a zákonného rozhodnutia o uložení pokuty v daňovom konaní sa vyžaduje, aby bolo vydané rozhodnutie o určení rozdielu dane v daňovom konaní, ktoré musí nadobudnúť vlastnosť právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia.

20. Rozhodnutie o určení rozdielu dane, na základe ktorého správca dane vydal rozhodnutie o uložení pokuty, takúto vlastnosť nenadobudlo. Výsledkom vyrubovacieho konania, ktoré nasleduje bezprostredne po skončení daňovej kontroly je teda rozhodnutie správcu dane, ktoré má obsahovať všetky zákonné náležitosti požadované § 63 Daňového poriadku a proti ktorému má možnosť daňový subjekt podať v rámci svojej procesnej obrany odvolanie. Ako už bolo vyššie uvedené, táto možnosť bola žalobkyni nesprávnym doručením odňatá. Podstatným je v tomto smere ustanovenie § 63 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého: „Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Po skončení vyrubovacieho konania musí byť najprv doručené daňovému subjektu rozhodnutie, v ktorom určí správca dane rozdiel, pričom až po právoplatnosti tohto rozhodnutia môže nasledovať rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt. Je právne neprípustné, aby bez právoplatného rozhodnutia, z ktorého sa daňový subjekt dozvie o dôvodoch, pre ktorý správca dane odmietol priznať nárok v uplatnenej výške, resp. určil rozdiel v uplatnenej sume (dorubil daň) bolo rozhodnuté o udelení pokuty. Je potrebné a nevyhnutné zdôrazniť, že ukladať povinnosti v daňových konaniach možno výlučne rozhodnutím, teda nie protokolom, ktorý nemá povahu a náležitosti rozhodnutia a nemožno sa proti nemu ani odvolať, prípadne podať iný opravný prostriedok. Pokiaľ správca dane nevydá rozhodnutie so všetkými zákonnými náležitosťami, vrátane odôvodnenia a nedoručí ho spôsobom, aký určuje a predovšetkým oprávnenej osobe, nie je možné hovoriť o rozhodnutí právoplatnom, v ktorom správca dane ukladá povinnosť a proti ktorému je prípustné odvolanie ako procesný nástroj obrany daňového subjektu, a teda z uvedených vád rozhodnutia je rozhodnutie o uložení pokuty potrebné považovať za predčasné.

21. Správca dane je povinný rešpektovať a dodržiavať vzťah tzv. závislých rozhodnutí, ktoré sú vzájomne podmienené v následnom poradí tak, že rozhodnutie o pokute (tzv. závislé rozhodnutie) možno

vydať najskôr po právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti (tzv. základné rozhodnutie). Vlastnosť závislých rozhodnutí vyplýva zo skutočnosti, že povinnosti v daňovom konaní možno ukladať výlučne len a iba rozhodnutiami, ktoré majú konštitutívny charakter. Správny orgán I. stupňa preto nebol oprávnený na vydanie rozhodnutia o určení pokuty, ale naopak, konanie o určení pokuty mal jednoznačne prerušiť až do momentu, kým rozhodnutie v rámci vyrubovacieho konania nenadobudne právoplatnosť.

22. Žalobkyňa ďalej argumentovala, že rozlišuje obligatórne a fakultatívne prerušenie daňového konania. Daňové konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení kontroly. Správca dane následne pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet kontrolovaného daňového subjektu, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Citovala , , Daňového poriadku. Z uvedeného právneho predpisu vyplýva možnosť správcu dane prerušiť konanie v prípade, ak sa buď začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo v prípade, ak v rámci daňového konania je potrebné a nevyhnutné získať informácie v rámci medzinárodnej výmeny informácií. presne nešpecifikuje ani nedefinuje čo je potrebné považovať za skutočnosť rozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu je teda potrebné danú skutočnosť chápať ako skutočnosť, od ktorej je závislé vydanie na predmetnú skutočnosť nadväzujúce rozhodnutie. Predmetná skutočnosť teda predstavuje podstatnú, relevantnú a významnú skutočnosť pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, a teda v rámci predmetného konania. Z vyššieho uvedeného však vyplýva, že nakoľko pre vydanie rozhodnutia o určení pokuty daňovému subjektu je nevyhnutné právoplatné rozhodnutie o určení rozdielu dane, správca dane nemal iniciatívne a nezákonne pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o určení rozdielu dane, ale mal jednoznačne prerušiť daňové konanie a počkať kým nebude vydané právoplatné rozhodnutie o určení rozdielu dane. Aj napriek skutočnosti, že rozlišuje dôvody pre prerušenie daňového konania na fakultatívne a obligatórne, pričom prerušenie daňového konania z dôvodu skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia predstavuje fakultatívny dôvod na prerušenie daňovej kontroly, je potrebné daný dôvod v záujme spravodlivého daňového konania považovať skôr za obligatórny dôvod, aj napriek skutočnosti, že uvedený dôvod ako ho ako obligatórny neuvádza. Žalobkyňa namietla, že žalovaný sa s námietkou neprerušenia daňového konania absolútne nevysporiadal, neprerušenie daňovej kontroly nijakým spôsobom neodôvodnil a ani sa len nezamyslel nad oprávnenosťou, opodstatnenosťou a spravodlivosťou prerušenia daňového konania, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

23. Žalobkyňa tiež argumentovala tým, že Správny poriadok pre rozhodnutia vydávané v správnom konaní určuje základný právny rámec zákonných náležitostí, ktoré musia takéto rozhodnutia spĺňať. V rámci týchto kritérií sa osobitný dôraz kladie na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré musí byť predovšetkým jasné, zrozumiteľné, musí sa opierať o vykonané dôkazy, ktoré sú v ňom zhodnotené a následne ich musí subsumovať pod príslušnú normu hmotného práva. Správny orgán je tak povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a vyrovnať sa s otázkou, prečo nevykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkom správneho konania. Rozhodnutie žalovaného je príliš všeobecné a príliš široko koncipované a neodráža konkrétnu situáciu žalobcu. V zmysle ustanovenia § 155 ods. 4 Daňového poriadku, „Správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.“ Uvedené predstavuje obligatórnu náležitosť rozhodnutia o uložení pokuty, bez ohľadu na to, za aký daňový delikt sa pokuta ukladá. Dôvod, na základe ktorého musí každé rozhodnutie obsahovať predmetnú úvahu aj v prípade, ak ustanovenia príslušných právnych predpisov ustanovujú taxatívne výšku pokuty, a teda neumožňuje uplatniť správnu úvahu, je predovšetkým ten, aby správca dane bližšie konkretizoval akými úvahami sa správca dane viedol pri rozhodovaní o uložení pokuty, nie o jej výške, a rovnako aj aby adresát pokuty nadobudol pocit vyššej miery spravodlivosti a oprávnenosti predmetného rozhodnutia. Uvedené odôvodnenie a prihliadnutie na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu tak musí byť v každom odôvodnení rozhodnutia bez ohľadu na druh uloženej pokuty aj s prihliadnutím na skutočnosť, že uvedené ustanovenia predstavuje taxatívne ustanovenie Daňového poriadku.

24. Správny orgán I. stupňa a rovnako ani žalovaný teda nemôžu opomenúť prihliadnuť a odôvodniť závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu a nemôžu sa svojvoľne rozhodnúť, že z dôvodu taxatívne určenej výšky pokuty neuvedú posúdenie závažnosti, trvania a následkov protiprávneho stavu. Dané posúdenie však v rozhodnutí správcu dane absentuje. Absenciou obligatórnej náležitosti rozhodnutia o uložení pokuty, napadnuté rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou z dôvodu nesúladu výroku a odôvodnenia. Prihliadnutie na uvedené náležitosti predstavuje úvahu, resp. myšlienkový

proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. Žalovaný tieto skutočnosti pri ukladaní sankcie nebral do úvahy. Nie je zrejmé, ako žalovaný a správca dane vyhodnotil závažnosť protiprávneho konania žalobcu, resp. v čom videl protiprávnosť konania žalobcu. Závažnosť porušenia povinností treba posúdiť z hľadiska významu porušenej povinnosti vo vzťahu k verejnému záujmu, ktorý sa uložením zákonnej povinnosti chráni. Z napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa nie je zrejmé, ani bolo zobraté do úvahy trvanie protiprávneho stavu, ani to aké malo porušenie povinností následky. V odôvodneniach správcu dane a žalovaného absentujú dôvody, prečo správny orgán I. stupňa rozhodol o uložení pokuty v konkrétnej výške, a nie je z nich zrejmé, ako vyhodnotil závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinnosti. Rozhodnutia sú preto podľa žalobkyne nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nepresvedčivé.

25. Povinnosť uvedená v § 155 ods. 4 Daňového poriadku predstavuje pre správny orgán I. stupňa a žalovaného absolútnu povinnosť, ktorú sú dané orgány povinné zohľadniť a naplniť pri každom rozhodovaní o uložení pokuty. Správny orgán I. stupňa bol povinný úvahu o závažnosti, trvaní a následkoch protiprávneho stavu uviesť len pokiaľ rozhodoval o pokutých podľa presne špecifikovaných daňových deliktov.

26. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ako aj zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Záverom žalobkyňa zosumarizovala, že vzhľadom na vadný postup žalovaného, ako aj správneho orgánu I. stupňa, ktorí na základe zadovážených skutkových podkladov pre vydanie svojich rozhodnutí nedostatočne zistili a následne aj posúdili skutočný skutkový stav veci a v tejto súvislosti sa nedostatočne vysporiadali so zákonom ustanovenými predpokladmi a skutočnosťami a vyvodili o nich nesprávny právny záver, je nutné dospieť k záveru, že žalovaný a správny orgán I. stupňa: - rozhodli na základe neprávoplatného základného rozhodnutia, - neobstarali dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutia vo veci, - spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný skutkový stav veci, - vydané rozhodnutie obsahuje rozpory v podstatných otázkach, - prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy, - nevydali rozhodnutia v súlade s relevantnými zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, - nevydali rozhodnutí obsahujúce zákonom predpísané náležitosti, - procesne nepostupovali v súlade s platným právnym poriadkom, a preto je na mieste aj naďalej zastávať taký názor, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa malo byť žalovaným zrušené a vrátené správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie konanie z dôvodov, že: - vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, - je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, - skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, - došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o procesnom konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

27. V bode VI. žaloby žalobkyňa podala návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

28. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 12.02.2019, v ktorom uviedol, že námietky žalobkyne považuje za neopodstatnené. Rozhodnutie, ktorým bola uložená pokuta, bolo vydané dňa 05.06.2018 a doručené na adresu E.. U. P., F. Q. XXX, XXX XX F. Q.. V rozhodnom období žalobkyňa nemala splnomocneného zástupcu, a teda správny orgán I. stupňa doručil rozhodnutie č. 101096065/2018 zo dňa 05.06.2018 v súlade so zákonom.

29. Žalovaný k tomu ďalej uvádza, že správnemu orgánu I. stupňa bolo dňa 28.08.2018 doručené generálne plnomocenstvo, na základe ktorého žalobkyňa splnomocnila spoločnosť KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o. na zastúpenie v zmysle v znení neskorších predpisov v plnom rozsahu. Na základe toho žalovaný doručoval rozhodnutie č. 102314824/2018 zo dňa 22.11.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa,

na adresu KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava, a teda v súlade so zákonom.

30. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný uviedol, že žalobkyňa v žalobe nesprávne uviedla osobu O.. E. P. a pani G., ktorí nikdy neboli, a ani v súčasnosti nie sú splnomocnení zástupcovia žalobkyne.

XX. Ďalej žalobkyňa v bode 3.2 žaloby namietala postup správneho orgánu I. stupňa, ktorým vydal rozhodnutie o uložení pokuty na základe neprávoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Uviedla, že takýto postup je v rozpore s Daňovým poriadkom. Žalovaný k tomu v prvom rade uviedol, že rozhodnutie č. 104359654/2016 zo dňa 24.11.2016, ktorým bol vyrubený rozdiel dane v sume 93.046,53 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012, bolo doručené žalobkyni dňa 15.11.2017. Právoplatnosť nadobudlo dňa 30.11.2017. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2012 uviedla nižšiu daň ako daň, ktorú mala v daňovom priznaní uviesť, čím sa dopustila správneho deliktu podľa v znení neskorších predpisov. Preto správny orgán I. stupňa uložil žalobkyni pokutu a pri jej ukladaní, resp. vydaní napadnutého rozhodnutia o pokute postupoval v súlade s ustanovením , a , a to v znení účinnom do 31.12.2015, pretože k doručeniu oznámenia o daňovej kontrole došlo do 31.12.2015 ( v znení neskorších predpisov).

32. V bode 3.3 žaloby žalobkyňa uviedla, že správny orgán I. stupňa má prerušiť daňové konanie, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Žalovaný k tomu uviedol, že nie je mu jasné, aké iné konanie mala žalobkyňa na mysli. Ani správny orgán I. stupňa, ani žalovaný nemali vedomosť o tom, aby o rozhodnutí č. 104359654/2016 zo dňa 24.11.2016, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012, prebiehalo súdne konanie.

33. Zároveň k tomu žalovaný uviedol, že ak by aj prebiehalo konanie na súde, táto skutočnosť by nemohla mať za následok, že správny orgán I. stupňa nemal povinnosť uložiť pokutu za správny delikt. Uložiť pokutu podľa v znení účinnom do 31.12.2015 je obligatórnou povinnosťou správcu dane, a túto povinnosť si správca dane napadnutým rozhodnutím aj splnil. Ak by výsledkom súdneho konania bolo nové právoplatné rozhodnutie, ktorým by sa rozdiel v sume dane upravil, potom sa podľa v znení účinnom do 31.12.2015 upraví alebo zruší z úradnej moci aj uložená pokuta.

34. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za správne, a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

V.

Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného

35. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila listom zo dňa 11.03.2019, v ktorom uviedla, že žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, „správca dane má prerušiť daňové konanie, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Žalovaný k tomu uviedol, že nie je mu jasné, aké iné konanie má žalobkyňa na mysli“.

36. Žalobkyňa mala na mysli porušenie ustanovení upravujúce prerušenie daňovej kontroly a rovnako ustanovenia o medzinárodnej výmene informácií. Žalovaný svojím tvrdením naznačil, že v podstate akékoľvek práva a povinnosti správnych orgánov pri autoritatívnom rozhodovaní a zásahu do práv daňových subjektov sú nastavené na dobrovoľnej báze, kedy samotná legislatíva na EURópskej úrovni, ktorá bola prijatá za účelom zrýchlenia a zintenzívnenia komunikácie medzi daňovými správami jednotlivých štátov, a s ich nedodržaním Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty nespája žiadne právne dôsledky, stráca absolútne svoje opodstatnenie. Žalobkyňa namietala postup, ktorý predchádzal vyrubeniu rozdielu dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom v konaní

žalovaného a zahraničnou daňovou správou nevidí ani efektivitu, ani rýchlosť a rovnako ani dodržanie práv žalobcu. Žalovaný opomenul postup, v zmysle ktorého je v prípade nedodržania lehoty v zmysle citovaného nariadenia povinný pokračovať vo výkone daňovej kontroly tak, aby bola zachovaná jeho zákonnosť v časti lehôt, prípadne odkomunikovať so zahraničným daňovým orgánom dôvody a postupy, na základe ktorých nie je možné v stanovenej lehote požadované informácie poskytnúť. Na tomto mieste sa opätovne mohli dostať do situácie, kedy si správne orgány vo vlastnej réžii vyložili judikatúru a nariadenia tak, aby ospravedlnili svoju nečinnosť, porušovanie práv žalobkyne ako daňového subjektu v časti zásahu do týchto práv pri daňovej kontrole v rámci jej trvania, čo je v demokratickej spoločnosti neprijateľné. Takýto postup správcu dane a odobrenie daného postupu zo strany žalovaného nemá oporu v právnom poriadku, predmetný postup má za následok nezákonnosť vyhotoveného protokolu o daňovej kontrole, ktorý je podkladom rozhodnutia správcu dane, v dôsledku čoho sa samotné rozhodnutie správcu dane a rozhodnutie žalovaného stáva nezákonným, tak rozhodnutie o vyrubení dane z pridanej hodnoty, ako aj na to nadväzujúce rozhodnutie o udelení sankcie.

37. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol: „Rozhodnutie, ktorým bola uložená pokuta, bolo vydané dňa 04.06.2018 a doručené na adresu E.. U. P., F. Q. XXX, XXX XX F. Q.. V rozhodnom období daňový subjekt nemal splnomocneného zástupcu, a teda správca dane doručil rozhodnutie v súlade so zákonom“.

38. Na tomto mieste žalobkyňa namietala spôsob doručovania, nakoľko žalobkyňa bola v rozhodnom čase, a teda v čase doručovania v Ústave na výkon väzby Košice, o čom mal správny orgán I. stupňa vedomosť, a teda bola jeho povinnosť predmetné rozhodnutia doručovať do uvedeného ústavu.

39. V ďalšej časti sa žalovaný relevantne a vecne nevyjadril k tvrdeniam a námietkam žalobkyne, a teda nerozporované skutočnosti považoval za nesporné.

40. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa považovala za nevyhnutné napadnuté rozhodnutie zrušiť, s poukazom na žalobný návrh správnej žaloby.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov . 41. Uznesením zo dňa 12.03.2019 č.k. -44 správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok a odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného aj správcu dane s poukazom, že boli splnené podmienky uvedené v .

42. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len ).

43. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

44. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

45. Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

46. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

47. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

48. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

49. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane, preskúmal konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul právneho zástupcu žalobkyne, konal a rozhodol v súlade s v neprítomnosti povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia správnych orgánov a ich postup sú v súlade so zákonom.

50. Predmetom tohto konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bola podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku žalobkyni uložená pokuta vo výške 9.304,60 EUR za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku - uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012 nižšej ako daň, ktorú mala uviesť v daňovom priznaní.

51. Podľa § 3 ods.1 Daňového poriadku, sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

52. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (napr. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci v boji proti podvodom v oblasti DPH).

53. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

54. Podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.

55. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

56. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť.

57. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby EURópskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f).

58. Podľa § 155 ods. 4 Daňového poriadku účinného do 31.12.2015, ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby EURópskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby EURópskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5 % z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).

59. Podľa § 155 ods. 6 Daňového poriadku účinného do 31.12.2015, pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba EURópskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní.

60. Základná úroková sadzba EURópskej centrálnej banky ku dňu 15.11.2017 predstavovala 0,00%. Vzhľadom na skutočnosť, že trojnásobok základnej úrokovej sadzby EURópskej centrálnej banky nedosiahol 10 %, pokuta bola uložená vo výške 10 % zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní.

61. Podľa § 155 ods. 12 Daňového poriadku, ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

62. Podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku v znení v čase doručovania predmetného rozhodnutia, písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

63. V predmetnej právnej veci bol podľa názoru správneho súdu presne a dostatočne zistený skutkový stav, na základe ktorého mohol správca dane a žalovaný v súlade so zákonom konštatovať spáchanie správneho deliktu žalobkyňou, a takto zistený skutkový stav má oporu v administratívnom spise.

64. Žalovaný ako odvolací orgán sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobkyne v odvolaní, a to pokiaľ ide o úplné zistenie skutkového stavu veci, zistenia protiprávneho konania zo strany žalobkyne, preskúmania tvrdení o procesných vadách v postupe správcu dane.

65. K námietke neprávoplatnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty zo dňa 24.11.2016 a procesných vád v postupe správcu dane, ktorý nezákonne (neúčinne) doručoval rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, správny súd uvádza, že nie je dôvodná. Z administratívneho spisu žalovaného jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie prevzala osobne žalobkyňa dňa 15.11.2017, ktorej podpis je na doručenke preukazujúcej doručenie tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o doručovanie teraz napadnutého rozhodnutia správcu dane a žalovaného tie boli doručené až po tom, čo dňa 28.08.2018 bolo zo strany žalobkyne predložené generálne plnomocenstvo pre splnomocnenca na zastupovanie v konaní, a boli aj prevzaté na adrese žalobkyne splnomocnencom. Z uvedených dôvodov tvrdenia žalobkyne o nezákonnosti doručovania a preberania rozhodnutí osobami Ing. Kúdelom a pani Gálovou, nie sú dôvodné.

66. K námietke predčasnosti rozhodnutia a povinnosti rešpektovať a dodržiavať vzťah tzv. závislých rozhodnutí, ktoré sú vzájomne podmienené v následnom poradí správny súd uvádza, že nie je opodstatnená. Správny súd poukazuje na právoplatnosť rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012 zo dňa 24.11.2016, a to s poukazom na § 155 ods. 12 Daňového poriadku, podľa ktorého je možné v prípade upravenia sumy rozdielu dane novým rozhodnutím upraviť alebo zrušiť uloženú pokutu z úradnej moci. Táto zákonná eventualita pri postupe správcu dane dostatočným spôsobom zabezpečuje ochranu práv daňového subjektu pred rozhodnutiami ukladajúcimi sankciu, ktoré v dôsledku zrušenia rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane strácajú svoj materiálny podklad. Z týchto dôvodov námietka žalobkyne o potrebe prerušiť konania zo strany správcu dane, nie je dôvodná. Pri existencii materiálneho podkladu (teda právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane) pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt, nie je ani prípadné prebiehajúce súdne konania prekážkou v ďalšom postupe správcu dane, ktorý má byť zavŕšený vydaním rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt. Preto úvaha žalobkyne, že daňové konanie malo byť prerušené, pretože aj keď išlo o fakultatívnu možnosť prerušenia, s poukazom na princíp spravodlivosti daňového konania sa naň malo hľadieť ako na obligatórny dôvod prerušenia, je nesprávna. Správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že ani podanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žaloba o zrušenie rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, nepredstavuje okolnosť, pre ktorú by bolo nevyhnutné prerušiť konanie o ukladaní sankcie za tento správny delikt ( rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

67. Ani námietka žalobkyne týkajúca sa absencie predpísaných náležitostí rozhodnutia k okolnostiam rozhodujúcim pre uloženie pokuty, podľa názoru správneho súdu nebola spôsobilá privodiť zrušenie rozhodnutia žalovaného. Z obsahu rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa zo dňa 05.06.2018 je zrejmé, že je v ňom označenie ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, aké konanie žalobkyne je správnym deliktom - § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku spolu so skutkovou podstatou tohto deliktu, ďalej ustanovenie zákona, podľa ktorého bola ukladaná pokuta za správny delikt (§ 155 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku), uvedená je konkrétna výška pokuty. V odôvodnení potom správca dane vysvetlil na základe čoho dospel k záveru o spáchaní deliktu žalobkyňou, k čomu mal k dispozícii materiálne podklady, a to právoplatné rozhodnutie zo dňa 24.11.2016 o určení rozdielu dane z priadnej hodnoty v konkrétnej výške za konkrétne zdaňovacie obdobie, a v ktorom aj popísal spôsob zistenia výšky pokuty použitím právneho predpisu v nadväznosti na zistenia úrokovej sadzby EURópskej centrálnej banky. Následne sa žalovaný s týmto rozhodnutím a jemu predchádzajúcim postupom správcu dane stotožnil, považoval ho súladný so zákonom a s odvolacími námietkami žalobkyne sa vysporiadal a vyhodnotil ich ako nedôvodné. Správny súd na základe toho považoval argument žalobkyne o nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre absenciu ich náležitostí za neopodstatnený. Absencia precízneho vysvetlenia a úvah ohľadom výšky uloženej pokuty ešte aj z iných pohľadov, než striktne zákonných, ktoré aplikoval správca dane v situácii, akou bola táto, že výška pokuty vyplýva z až matematicky presného vzorca, podľa názoru správneho súdu nemôže mať dopad na zákonnosť tohto rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutia tak netrpia vadou nepreskúmateľnosti, či nezrozumiteľnosti.

68. Správny súd považuje za potrebné uviesť a zdôrazniť, že správny súd preskúmava zákonnosť právoplatných správnych rozhodnutí, to znamená, že súdne konanie nepredstavuje „predĺženie“, resp. „pokračovanie“ správneho konania. Aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je v správnom súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce z postavenia a právomocí všeobecných súdov, ktoré nie sú pri preskúmavaní postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale súdmi, do právomocí ktorých patrí predovšetkým preskúmanie právnych otázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu (napr. ).

69. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené v až e) . Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, má jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa . Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov.

70. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozsudkoch sp. zn. , a zo dňa 07.augusta 2019 týkajúci sa zhodnej právnej problematiky - uloženia pokuty inému daňovému subjektu za totožný správny delikt podľa § 154 písm. e) Daňového poriadku.

71. Správny súd zdôrazňuje, že ustanovenia Správneho poriadku, na ktoré žalobkyňa poukazovala v žalobe sú v daňovom konaní neaplikovateľné, nakoľko podľa Daňového poriadku, na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. v štvrtej časti má osobitnú úpravu pod názvom Daňové konanie.

72. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , ), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.

73. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobkyne odvolanie zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil.

74. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

57.O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s , podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Žalobkyňa nebola úspešná a neboli splnené ani podmienky , preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

58.Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).