Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/65/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G. XXXX/X, XXX XX O., právne zastúpený: Mgr. Ernest Vokál, advokát so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -148 zo dňa 11.03.2019 takto

rozhodol:

Mení rozsudok tak, že žalobu zamieta.

Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10 000 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, súdu doručenou 01.02.2018, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10 000,00 eur z titulu nemajetkovej ujmy. V dôvodoch žaloby uviedol, že dňa 15.09.2015 bol vyhotovený videozáznam počas výkonu služby príslušníka PZ služobne zaradeného na ODI OV ORPZ v Prešove, práporčíka M. E., a to druhým členom hliadky. Predmetný videozáznam zdokumentoval dychovú skúšku žalobcu na alkohol, ktorú musel vykonať v rámci cestnej kontroly. Tieto videozáznamy sa ukladajú do počítačov umiestnených na ODI OR PZ v Prešove zabezpečené jednotným heslom, ktoré mali k dispozícii jedine príslušníci PZ služobne zaradení na ODI OR PZ v Prešove. Videozáznam bol nezákonne skopírovaný a dňa 30.12.2016 neoprávnene zverejnený na internetovej sieti z nezistenej IP adresy na stránkach www.youtube.com <http://www.youtube.com/ > s názvom „Ta z kade paru zoberem“. Len na predmetnej stránke je ku dňu 16.01.2018 viac ako 20 videí, ktoré majú spolu už viac ako 430 000 videní. Na stránke www.mojevideo.sk <http:// www.mojevideo.sk/> dosiahla sledovanosť neoprávnene zverejneného videa dokonca viac ako 500 000. Videozáznam bol prebratý aj médiami s celoslovenskou pôsobnosťou ako napr. bulvárne noviny G. Y., O., televízia M. a veľa ďalších. Taktiež viacero celoslovenských médií zneužilo zmedializovanie osoby žalobcu pri dopravnej nehode zo dňa 03.04.2017, ktorej bol účastníkom a túto dopravnú nehodu spojili s predmetným záznamom z dychovej skúšky, čím opätovne výrazne sťažili jeho spoločenské spolunažívanie. Z dôvodu neoprávneného zverejnenia videozáznamu došlo k vážnemu poškodeniu jeho

cti a dôstojnosti, čo pociťuje jeho rodina, ktorá je spolu s ním vystavená verejnému posmechu. Mal za to, že tým došlo k vzniku škody, resp. nemajetkovej ujmy nesprávnym úradným postupom. Štát zastúpený Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky je povinný zabezpečiť také podmienky, aby neboli zverejňované a zneužívané videozáznamy, ktoré boli zadovážené pri výkone služby a sú nezákonným zásahom do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Porušením tejto zákonnej povinnosti došlo k zosmiešneniu jeho osoby pred širokou verejnosťou a k poškodeniu jeho dôstojnosti a cti, ako aj dôstojnosti a cti jeho rodiny. Súd konštatoval, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že z dychovej skúšky žalobcu bol neznámou osobou vyhotovený obrázok a zvukový záznam, aj keď bol vyhotovený, nebolo preukázané, že videozáznam bol vyhotovený povereným príslušníkom ODI OR PZ PO, videozáznam z dychovej skúšky nebol zverejnený na žiadnej oficiálnej internetovej stránke, prípadne verejnom profile na sociálnych sieťach, ktorými disponuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že uznesením Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR č. ČVS:SKIS-43/OISV-V-2017 zo dňa 07.04.2017 došlo k odovzdaniu veci podozrenia, že: „Dosiaľ nestotožnený príslušník PZ služobne zaradený na ODI OVS OR PZ v Prešove v presne nezistený deň od mesiaca august 2015 do 30.12.2016 v Prešove na ODI ORPZ zo služobných počítačov určených na ukladanie videozáznamov a záznamov z výkonu služby skopírovaním zneužil videozáznam zhotovený počas výkonu služby v Prešove na ul. M. tým, že dňa 30.12.2016 ho neoprávnene zverejnil na internetovej sieti z nezistenej IP adresy na stránkach www.youtube.com <http://www.youtube.com/> s názvom „Ta z kade paru zoberem“. Z tohto uznesenia je zrejmé, že k predmetnej veci bol podľa zverejneného videozáznamu stotožnený príslušník PZ práporčík M. E., služobne zaradený na ODI OVS OR PZ v Prešove. Z obsahu jeho výpovede vyplynulo, že na uvedený skutok si nepamätá, po vzhliadnutí uvedeného videozáznamu sa na tomto poznal. Uviedol, že ak sa jedná o priestupky zaznamenané na videokameru, nevie čo sa s týmito videozáznamami ďalej deje. Do spisového materiálu boli zabezpečené aj záznamy o výkone služby príslušníka PZ podpráporčíka M. E.. Z porovnania týchto záznamov z výkonu služby a obsahu výpovedí bolo zistené, že v čase vyhotovenia uvedeného záznamu dňa 15.09.2015 vykonával službu s nadpráporčíkom M.. A. A., služobne zaradeným taktiež na rovnakom útvare. Z uznesenia ďalej vyplýva, že predmetný videozáznam bol vyhotovený počas výkonu služby príslušníka PZ služobne zaradeného na ODI OVS ORPZ v Prešove podpráporčíka M. E., a to druhým členom hliadky dňa 15.09.2015. Sťažnosť podaná žalobcom voči tomuto uzneseniu bola ako nedôvodná zamietnutá Okresnou prokuratúrou Prešov rozhodnutím sp. zn. -8 zo dňa 21.06.2017. V ukážkach z elektronických médií predložených žalobcom sú články ohľadne predmetnej dychovej kontroly a následnej nehody spôsobenej žalobcom spolu s vyobrazením jeho tváre v celom rozsahu. Články majú názov napr.: „Tentoraz policajtom nenadával a k skutku sa priznal.“, „Dôchodca, ktorý bavil internet nadávkami pri policajnej kontrole má problém: Zrazil ženu na priechode.“, „Video bezradného šoféra pri fúkaní valcuje slovenský internet: „Ta skadzi paru zoberem.“ Na prehratých videách je zobrazená dychová skúška žalobcu, ktorý dychovú skúšku komentoval, jej vykonávanie, ako aj výsledok, a to aj rôznymi vulgárnymi výrazmi. Na internete bol aj inzerát o možnosti kúpy trička s vetou „Ta skadzi paru zoberem“. Žalobca vo výsluchu okrem iného uviedol, že to vidí tak, že ak „oni to zaznamenali na počítači, aby som proti tomu nič nemohol, tak sa zasmiali, ja by som sa zasmial, ale ako náhle to dali na internet, tak to už ma naštvalo, lebo to zasiahlo do rodinných záležitostí“. Žalobca pred súdom opísal viaceré situácie, pri ktorých sa ľudia aj maloletí pri ňom zastavujú s komentárom „Skadzi paru zoberem“, niektorí ho nazvali celebritou v zápornom zmysle. Hanbí sa, kde ide sa mu ľudia posmievajú. Uviedol, že aj vo Veľkej Británii, kde má dve dcéry, tieto hovoria, že už tam o tom vedia aj jeho dcéry, aj ďalšej dcéry, ktorá učí, sa mali žiaci pýtať, či nie je jej otcom, že použil vulgarizmy. Súd prvej inštancie citujúc ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - , , , o policajnom zbore, konštatujúc, že skutkové vymedzenie žaloby sa týkalo toho, že žalovaný nevytvoril také podmienky, aby nedošlo k neoprávnenému použitiu záznamov zhotovených policajtmi pri výkone služby, mal za to, že žaloba bola dôvodnou. Uviedol, že zákon oprávňuje policajný zbor vyhotovovať zvukové, obrazové alebo aj iné záznamy, ak je to potrebné na plnenie zákonných úloh vymedzených zákonom. Je však povinný získaný záznam zabezpečiť proti neoprávnenému prístupu, zmene, zničeniu, zneužitiu alebo neoprávnenému spracovaniu. Tiež nemá byť archivovaný dlhšie ako je to nevyhnutné pre dosiahnutie cieľa jeho spracovania. Podľa súdu prvej inštancie z vyhotoveného záznamu sa nejaví, že svedkami kontroly boli iné osoby. Podľa súdu pri vyhotovení videozáznamu mal žalobca vedieť o možnosti vyhotoviť videozáznam a tomu svoje konanie a správanie

prispôsobiť. V posudzovanej veci žalobca nevedel že je snímaný. Javí sa, že snímanie bolo robené utajeným spôsobom, čo vyhodnotil v neprospech žalovaného. Podľa súdu bolo základnou povinnosťou policajného zboru urobiť také opatrenia, aby vyhotovený záznam nebol vynesený mimo služobný počítač, v ktorom bol uložený. Na zodpovednosti žalovaného nič nemení to, že sa nepodarilo zistiť osobu, ktorá záznam vyniesla a osobu, ktorá záznam zverejnila na internete. Pre existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného (nezabezpečenie pred únikom záznamu) a ujmou vzniknutou zverejnením záznamu je podstatné to, že bez úniku záznamu by k jeho zverejneniu nedošlo (únikom záznamu treba rozumieť aj jeho neoprávnené skopírovanie osobou s oprávneným prístupom k nemu). Ak teda k záznamu neexistoval tzv. oprávnený prístup, ktorý by umožnil identifikovať osobu, ktorá si ho prezerala a skopírovala a ktorá by tak mohla byť braná na zodpovednosť za jeho únik, nevie si súd predstaviť zodpovednosť inej osoby ako štátu za ujmu, ktorú utrpel žalobca zverejnením záznamu, keďže podstatnou podmienkou pre zverejnenie záznamu bolo práve porušenie povinnosti žalovaného prijať opatrenia takémuto konaniu predchádzajúce. Zodpovednosť štátu ako zodpovednosť objektívna je zodpovednosťou za výsledok, ktorý v prejednávanej veci nepochybne nastal. Konanie alebo opomenutie je príčinou škody poškodeného. Porušenie povinnosti žalovaného bolo „conditio sine qua non“ (nutnou podmienkou) vzniku následku. Bez odmyslenia si porušenia povinnosti žalovaného (týkajúcej sa ochrany záznamu pred nezákonným zmocnením sa ho) totiž pri netvrdení zhotovenia záznamu aj inou osobou ako policajtom, by k jeho zverejneniu a s tým spojenej ujmy žalobcu dôjsť nemohlo. Súd prvej inštancie uviedol, že nepochybne došlo k zníženiu cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu, žiadanú sumu náhrady nemajetkovej ujmy mal za primeranú, a preto žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa , .

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa , a . Uviedol, že striktne vymedzuje za akých podmienok štát zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Predpokladom zodpovednosti za škodu sú a) nesprávny úradný postup, b) škoda, c) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Podľa žalovaného prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil nakoľko v predmetnej veci nedošlo ku kumulatívnemu splneniu všetkých troch podmienok zodpovednosti za škodu. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že za nesprávny úradný postup mal to, že bolo základnou povinnosťou policajného zboru urobiť také opatrenia, aby vyhotovený záznam nebol vynesený mimo služobný počítač, v ktorom bol uložený, uviedol, že samotný „únik“ videozáznamu ešte neznamená, že poškodenému vznikne škoda. Žalovaný nezverejnil predmetný videozáznam na žiadnom svojom oficiálnom profile na sociálnych sieťach, prípadne internetovej stránke, ktorú spravuje. Žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na náhradu nemajetkovej ujmy skutočnosťou, že neznáma osoba (pravdepodobne poverený príslušník policajného zboru Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove) skopíroval videozáznam žalobcovej dychovej skúšky. K vzniku ujmy žalobcu mohlo dôjsť až okamihom zverejnenia videozáznamu. Už v priebehu konania však žalovaný namietal, že videozáznamy, dôkaz, ktorými bol vykonaný, boli upravované. Poukazoval aj na profily osôb, ktoré videozáznam upravovali a zverejňovali. Pokiaľ sa súd prvej inštancie priklonil k tvrdeniu žalobcu, že nevedel, že je snímaný a arbitrárne zhodnotil, že snímanie bolo robené utajovaným spôsobom, poukázal na to, že už vo vyjadrení k žalobe žalovaný poukázal na to, že záznam z vykonania dychovej skúšky žalobcu bol vykonaný služobnou videokamerou zn. B. W.. Ide o videokameru tzv. „do ruky“ s výklopným mechanizmom, obrazovkou na sledovanie snímaného obrazu. Je preto ťažké nevšimnúť si pre snímaný subjekt, že je objektom snímania. Žalovaný tiež poukázal na obsah samotného videozáznamu. Poverení príslušníci policajného zboru pri dychovej skúške žalobcu postupovali nielen v zmysle právnych predpisov, ale aj v zmysle morálnych pravidiel a zásad. Zverejňovanie videozáznamu a upravených videozáznamov inými osobami, nie žalovaným, pramení z verbálneho prejavu samotného žalobcu. Ak žalobca tvrdí existenciu nemajetkovej ujmy, príčinou jej vzniku môže byť na jednej strane verbálny prejav žalobcu, ako aj zverejňovanie videozáznamu a upravených videozáznamov osobami, ktoré ich zverejňujú, pričom žalobcovi nič nebráni domáhať voči týmto subjektom ochrany osobnosti. Žalovaný poukázal na to, že vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, nestačí, ak je len sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Príčina musí mať nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody; príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je daná tam, kde do deja vstúpila iná - na právne kvalifikovanej okolnosti na strane štátu nezávislá - skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, teda ak je vznik ujmy vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah k vydaniu nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp.zn. z 18.01.2012, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. z 26.04.2007. Uviedol taktiež, že žalovanému nie je jasné na základe čoho považoval prvoinštančný súd za primerané priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy 10 000,00 eur. Táto suma žalobcom nebola ani v priebehu konania zdôvodnená. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania; žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) oprávnenou osobou ( ) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. . Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania vychádzajúc z ust. ; v predmetnej veci boli strany sporu vypočuté súdom prvej inštancie, skutkový stav bol ním zistený, bez potreby jeho modifikácie odvolacím súdom, existencia verejného záujmu na nariadení pojednávania danou nebola. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 03.12.2019 ( ) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalovaného bolo dôvodné.

5. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobou začatého konania; ak má byť žalobca v konaní úspešný je potrebné, aby sa logická štruktúra príčin a následkov, ktoré považuje za dôvod svojho nároku, zhodovala so štruktúrou príčin a následkov upravených zákonom.

6. Žalobca podal dňa 01.02.2018 na súd žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 10 000,00 eur ako nemajetkovej ujmy tvrdiac, že videozáznam vyhotovený pri jeho dychovej skúške na alkohol dňa 15.09.2015 bol nezákonne skopírovaný a dňa 30.12.2016 neoprávnene zverejnený na internetovej sieti z nezistenej IP adresy na stránkach www.youtube.com s názvom „Ta skade paru zoberem“. Neoprávneným zverejnením videozáznamu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnosti. Podľa žalobcu za uvedené zodpovedá žalovaný z dôvodu nesprávneho úradného postupu nakoľko bol povinný zabezpečiť také podmienky, aby neboli zverejňované a zneužívané videozáznamy, ktoré boli zadovážené pri výkone služby. Porušením tejto zákonnej povinnosti došlo k zosmiešneniu jeho osoby pred širokou verejnosťou a poškodeniu jeho dôstojnosti a cti, ako aj k dôstojnosti a cti jeho rodiny.

7. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

Podľa § 9 ods. 4 tohto zákona - Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

8. Citovaným zákonným ustanovením je definovaný predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. O nesprávnosti úradného postupu, vychádzajúc z obsahu tohto pojmu, je možné uvažovať v závislosti od konkrétnych okolností; môže ísť o akúkoľvek činnosť alebo nečinnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, pokiaľ pri tejto činnosti alebo v dôsledku nečinnosti dôjde k porušeniu postupov určených právnou normou alebo účelom, ku ktorého dosiahnutiu postup štátneho orgánu má smerovať. Vo všeobecnosti pre orgány verejnej moci platí všeobecná prevenčná povinnosť a predpoklad takého ich konania, ktoré nevybočuje neprimerane zo zásady proporcionality výkonu verejnej moci. Zodpovednosť za nesprávny úradný

postup je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu pri súčasnom splnení existencie škody alebo nemajetkovej ujmy, existencie nesprávneho úradného postupu orgánu štátu a príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nesprávneho úradného postupu, teda keď je nesprávny úradný postup a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a teda je preukázané, že nebyť nesprávneho úradného postupu, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť štátu za škodu nenastáva; príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by škodný následok nevznikol. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, stačí ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú. Keď je príčin viac, pôsobia z časového hľadiska buď súbežne alebo následne bez toho, aby sa časovo prekrývali; v takom prípade je pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu ku vzniku škody natoľko prepojený (prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako následok príčinu inú, a tá postupne prípadne príčinu ďalšiu), že už z pôsobenia prvotnej príčiny je možné vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Na druhej strane reťazec príčin nezakladá príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody vtedy, keď vstupuje do deja iná, na nesprávnom úradnom postupe nezávislá skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca (Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci, P. Vojtek, Nakladatelství C.H.Beck, 2012). Príčinná súvislosť musí byť vždy s istotou zistená a preukázaná, pričom dôkazné bremeno preukázania príčinnej súvislosti zaťažuje žalobcu.

9. V prejednávanej veci žalobca žalobou uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy na tom skutkovom základe, že dňa 15.09.2015 bol pri činnosti príslušníkov Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove vyhotovený videozáznam, pričom tento útvar policajného zboru nemal dôsledne zabezpečiť uskladnenie tohto záznamu a záznam neznáma osoba uverejnila na internete. V dôsledku uvedeného mala žalobcovi vzniknúť nemajetková ujma tým, že predmetným záznamom bol verejne spoločnosťou zosmiešnený. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ak by aj prijal názor súdu prvej inštancie o existencii nesprávneho úradného postupu štátu nedostatočným zabezpečením uskladnenia záznamu (čo však súd prvej inštancie realizoval bez bližšieho rozvinutia svojich úvah v tomto smere), a ak by aj prijal záver o vzniknutej nemajetkovej ujme žalobcu, nebolo možné stotožniť sa so záverom o existencii príčinnej súvislosti medzi uvažovaným nesprávnym úradným postupom a spôsobenou nemajetkovou ujmou. Je potrebné zdôrazniť, že pre vznik zodpovednosti štátu za náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom musí ísť o príčinu priamu, bezprostrednú a nesprostredkovanú. Bezprostrednou príčinou vzniku škody na strane žalobcu však nebol únik videozáznamu z priestorov Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove (po tomto úniku totiž nebol sled udalostí taký, že predmetný záznam neznáma osoba zverejní na internete; predmetný záznam si daná osoba mohla uchovať, mohla ho prehrať neverejne istým osobám bez toho, aby bol tento záznam zverejnený). Bezprostrednou príčinou vzniku nemajetkovej ujmy na strane žalobcu mohlo byť jedine uverejnenie tohto záznamu na internetových stránkach a jeho následné rozšírenie (práve táto osoba, ktorá záznam zverejnila, mohla byť žalovaná). Odvolací súd preto akceptoval argumentáciu žalovaného, že nebol to on kto predmetný záznam zverejnil, nezverejnil ho na žiadnej svojej oficiálnej stránke, nezverejnil ho prostredníctvom sociálnych sietí, ani na žiadnej inej internetovej stránke či prostredníctvom iného média. Pre tento dôvod nemôže byť zaviazaný na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcovi. Odvolací súd si zároveň uvedomuje, že osobu, ktorá záznam zverejnila je možné len ťažko identifikovať, avšak tento záver nemôže slúžiť na to, aby bol za škodu spôsobenú žalobcovi zodpovedný subjekt, ktorý túto škodu bezprostredne nespôsobil; dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalobcu, bolo na ňom, aby v žalobe správne označil pasívne legitimovaný subjekt. Nie je totiž úlohou súdov, aby žalovaného tzv. „našli“. Treba tiež zdôrazniť, že štát nezodpovedá automaticky za každú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére určitej fyzickej alebo právnickej osoby. Pre ustálenie vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené všetky zákonné predpoklady, a to vznik nemajetkovej ujmy alebo škody, nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť medzi nimi, čo však v prejednávanej veci splnené nebolo (ak chýba čo i len jeden predpoklad, žalobe nemožno vyhovieť). Odvolací súd sa z uvedeného dôvodu ďalšou argumentáciou žalobcu ohľadne nesprávneho úradného postupu štátu, či vzniknutej nemajetkovej ujmy ani nezaoberal, taktiež nebolo potrebné hodnotiť úvahu žalovaného v tom smere, či tvrdené zosmiešnenie nie je dôsledkom verbálneho prejavu žalobcu.

10. Odvolací súd, vychádzajúc z dôvodov ktoré uviedol, majúc za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd na základe , podľa . Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške týchto náhrad rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa .

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senám odvolacieho súdu v pomere hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.