Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Ek/315/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Slovenská správa nehnuteľností, a. s., IČO: 35 833 882, so sídlom Mickiewiczova 5, 811 07 Bratislava - m. č. Staré Mesto, proti povinnému: T.. O. C., G..: XX.XX.XXXX, E.. O. O. XXXX/XX, XXX XX K. - Z., právne zastúpený: SP & R s.r.o., IČO: 36 859 982, so sídlom: Maróthyho 6, 811 06 Bratislava, v mene spoločnosti koná konateľ: JUDr. Marián Rebro o vymoženie 61.200,00 EUR s prísl. vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Barborou Božíkovou Ághovou, IČO: 42 354 781, sídlo exekútorského úradu Jaskový rad 79, 831 03 Bratislava, pod sp. zn. 405EX 66/2019, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19.02.2019 domáhal od povinného vymoženia sumy celkom 61.200,- EUR s prísl. na základe vykonateľného exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. zo dňa 08.11.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 30.11.2018 vo vzťahu k žalovanému 2/ (v tomto konaní povinného).

2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 27.02.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - JUDr. Barbore Božíkovej Ághovej, IČO: 42 354 781, sídlo exekútorského úradu Jaskový rad 79, 831 03 Bratislava., ktorý vedie exekúciu pod sp.zn. 405EX 66/2019. Súdny exekútor zaslal povinnému upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 28.02.2019 ktoré si povinný prevzal do vlastných rúk dňa 07.03.2019.

3. Dňa 25.03.2019 doručil povinný súdnemu exekútorovi prostredníctvom právneho zástupcu písomné podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie vedenej pod č. 405EX 66/2019“ datované dňom 21.03.2019. V predmetnom písomnom podaní povinný uviedol, namietal vady základného konania, t.j. že išlo o nerozlučné spoločenstvo a preto Okresný súd Banská Bystrica, ktorý vydal predmetný platobný rozkaz pochybil keď vo vzťahu k žalovanému 2/ (v tomto konaní povinného) vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť. Povinný mal za to, že keďže išlo o nerozlučné spoločenstvo a žalovaný 1/ a 3/ podali odpor, platobný rozkaz sa mal zrušiť v celom rozsahu voči všetkým žalovaným. Na základe uvedeného žiadal exekúciu zastaviť.

4. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného, ktorý v ňom uvádza, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Podľa názoru oprávneného ide o účelové konanie povinného, súd v základnom konaní rozhodol správne, nešlo o nerozlučné spoločenstvo nakoľko záväzok povinného na úhradu sumy 61.200,- EUR s prísl. vznikol na základe dohody o prevzatí ručenia uzavretej dňa 27.03.2013.

5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bližšie nevyjadril.

6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“

7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“

8. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“

9. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“

10. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“

11. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“

12. S poukazom na ust - : „Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.“

13. S poukazom na ust. - : „Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu zaplnenie poskytnuté veriteľovi.“

14. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil.

15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.

16. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný

do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinní musia uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú im známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok.

17. Po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora, povinného a oprávneného súd konštatuje, povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 25.03.2019, podal ho v zákonom stanovenej lehote.

18. Pre rozhodnutie súdu bolo dôležité či v danom prípade na strane žalovaných išlo v konaní o nerozlučné spoločenstvo, alebo či mali postavenie samostatných spoločníkov. Z písomného podania oprávneného je zrejmé, že záväzok povinného na úhradu sumy 61.200,- EUR s prísl. vznikol na základe dohody o prevzatí ručenia uzavretej dňa 27.03.2013. Vzťah ručiteľa a dlžníka nie je nerozlučným spoločenstvom, podanie odporu žalovaného 1/ proti platobnému rozkazu sa nevzťahuje na žalovaného 2/ (povinného). Podľa názoru súdu, súd konajúci v základnom konaní správne rozhodol, že na strane žalovaných išlo o samostatné spoločenstvo.

19. K otázke charakteru spoločenstva medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi už Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal stanovisko, keď napríklad v rozhodnutí uviedol, že žalovaní solidárni dlžníci sú zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Vysvetlil, že právny základ záväzku každého z nich a prípadné námietky proti nemu môžu byť u každého spoločníka posúdené nezávisle. Samotná povaha solidarity sa vyznačuje mnohosťou právnych vzťahov spätých iba totožnosťou plnenia či predmetu plnenia. Solidárny záväzok sa ale nemusí vyznačovať totožným obsahom, rôznosť práv a povinností k tomu istému plneniu je tu prípustná. Ak teda ide o samostatné záväzky, ktoré nemusia byť ani obsahovo totožné, potom už táto skutočnosť vylučuje, že by mohlo ísť medzi solidárnymi dlžníkmi o také spoločné práva, aby sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých. Rozsudok sa nemusí vzťahovať na všetkých žalovaných solidárnych dlžníkov a o nerozlučné spoločenstvo nepôjde tiež preto, že veriteľ si môže zvoliť, či bude o celé plnenie žalovať všetkých alebo len niektorých spoludlžníkov. Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov, totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov. Okrem toho, aj keby boli žalovaní všetci solidárni dlžníci, nemusí sa rozsudok vzťahovať na všetkých, lebo každému z nich prislúchajú jeho (resp. aj jeho) osobné námietky, ktoré budú posudzované iba vo vzťahu k nemu samému. Výsledok sporu tak môže vyznieť inak pre solidárneho dlžníka, ktorý podal odpor proti platobnému rozkazu, než pre jeho spoludlžníka, ktorý tak neurobil.

20. Keďže v tomto konaní na strane žalovaných išlo o samostatné spoločenstvo, v dôsledku nepodania odporu proti platobnému rozkazu žalovaným 2/, platobný rozkaz súdu v základnom konaní vo vzťahu k nemu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nedošlo zo strany Okresného súdu Banská Bystrica ako súdu, ktorý konal v základnom konaní k pochybeniu. Súd konajúci v základnom konaní postupoval správne, keď vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť platobného rozkazu vo vzťahu k žalovanému 2/ (povinnému) nakoľko z jeho strany nebol podaný odpor proti platobnému rozkazu. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že aj keby táto skutočnosť bola pochybením zo strany súdu konajúceho v základnom konaní, je to vada konania, ktorú povinný mohol namietať v základnom konaní.

21. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti,

ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

22. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

23. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať alebo rušiť.

24. „Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.“ (Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. )

25. „Exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. V konaní o námietkach proti exekúcii súd skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a námietky proti exekúcii sa posudzujú v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu. Obsahom toto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Povinný sa mal uvedenými skutočnosťami brániť v základnom konaní (právo patrí bdelým - „vigilantibus iura scripta sunt“).“ (Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24.05.2016, sp. zn. )

26. „Všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného súdu, viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmavať.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2016, sp. zn. ).

27. Podkladom na vykonanie exekúcie bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. zo dňa 08.11.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.11.2018 vo vzťahu v žalovanému 2/ (v tomto konaní povinného).

28. Ako už bolo vyššie uvedené, konanie na exekučnom súde nie je opravným prostriedkom prostredníctvom, ktorého by exekučný súd mohol zrušiť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. Na to slúžia opravné prostriedky v základnom konaní o ktorých bol povinný správne poučený, nakoľko exekučný titul obsahuje poučenie o možnosti podania opravného prostriedku.

29. Súd má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol ani relevantným spôsobom nepreukázal, že by v základnom konaní išlo o nerozlučné spoločenstvo a ani iné okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ust. § 61k vyžaduje ako predpoklad na zastavenie exekúcie súdom.

30. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a

vykonateľného exekučného titulu, preto súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie povinného zamietol.

31. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“

32. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“

33. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“

34. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený mal v konaní úspech vznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko oprávnený v exekučnom konaní právne zastúpený nebol a v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie mu žiadne trovy nevznikli, súd ani o trovách oprávneného nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.