Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Co-85-2019.pdf
PDF · 88 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/85/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobkyne M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX S., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému G. E. K., K., so sídlom S. X., XXX XX C., P.: XX XXX XXX, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o vydanie bezdôvodného obohatenie a určenie neprijateľnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 20Csp/192/2018-52 z 04.02.2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky a v IV. súvisiacom výroku o trovách konania.
II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
„I. Konanie o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 380,51 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 380,51 eura od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanej do zaplatenia sumy 380,51 eura zastavuje.
II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v T. o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX v časti X T., bod 4.2 v znení: „Zákazník uzavretím Zmluvy vyhlasuje v súlade s ustanovením § 401 Obchodného zákonníka, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv GE voči zákazníkovi zo zmluvy na dobu 10 rokov od okamihu, kedy začne táto doba plynúť. Takéto prehlásenie sa vzťahuje na práva vzniknuté odstúpením od zmluvy.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods. 1 - 4, § 54 ods. 1, ods. 2, § 451 ods. 1, ods. 2 Obč. zák., § 3 ods. 3, ods. 5 zák. č. 250/2007Z.z., čl. 6 ods. 1, čl. 3 ods. 3 smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993, § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP. Výrok o trovách konania ustanoveniami § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257 CSP.
3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa a právny predchodca žalovaného (spol.. Z., a s.) uzavreli dňa XX.XX.XXXX T. o úvere, č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 50 000,- Sk (1 659,70 eura), s mesačnou splátkou vo výške 1.500,- Sk (49,79 eura) a s počtom splátok 48. Z oznámenia zo dňa 04.04.2014 vyplynulo, že spol. O. Z., a s. postúpila pohľadávku vyplývajúcu z predmetnej úverovej zmluvy na žalovaného, dňa 23.09.2009.
4. V úverovej zmluve v časti 4. Zabezpečenie, bod 4.2. bolo uvedené: „Zákazník uzavretím Zmluvy vyhlasuje v súlade s ustanovením § 401 ObZ, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv GE voči Zákazníkovi zo Zmluvy na dobu 10 rokov od okamihu, kedy začne táto doba plynúť. Takéto prehlásenie sa vzťahuje aj na práva vzniknuté odstúpením od Zmluvy.“ 5. Keďže žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 380,51 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 380,51 eura od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanej do zaplatenia sumy 380,51 eura a žalovaný so späťvzatím súhlasil, súd konanie v tejto časti zastavil.
6. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostalo rozhodnúť o návrhu žalobkyne, že zmluvná podmienka, uvedená v Zmluve o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX, v časti 4. Zabezpečenie, bod 4.2. je neprijateľná.
7. Uzavretú úverovú zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže právny predchodca žalovaného ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu zmlúv, je zrejmé, že sa jedná o tzv. .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal právny predchodca žalovaného už pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné.
8. V prvom rade sa súd zaoberal naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a konštatoval, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobkyňa musela tento naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013).
9. Následne súd skúmal napádanú zmluvnú podmienku. Podľa časti 4 Zabezpečenie, bod 4.2, žalobkyňa ako zákazník mala vyhlásiť, že predlžuje premlčaniu dobu na dobu 10.rokov. Je nepochybné, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, je súčasťou obchodných podmienok, ktoré žalobkyňa žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť a je v zásadnom rozpore s kogentnou úpravou premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pričom žalobkyni ako spotrebiteľovi sa nepochybne zhoršuje jej postavenie, a preto táto podmienka podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinností strán v neprospech spotrebiteľa. Nakoniec ani žalovaný nespochybnil, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd preto vyhlásil že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v časti 4 Zabezpečenie, bod 4.2 v znení: „Zákazník uzavretím Zmluvy vyhlasuje v súlade s ustanovením § 401 Obchodného zákonníka, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv GE voči zákazníkovi zo zmluvy na dobu 10 rokov od okamihu, kedy začne táto doba plynúť. Takéto prehlásenie sa vzťahuje na práva vzniknuté odstúpením od zmluvy.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
10. Tento rozsudok včas podaným odvolaním, čo do výroku II. o určení zmluvnej podmienky za neprijateľnú napadol žalovaný, súdu prvej inštancie vytýkajúc nesprávne právne posúdenie otázky
existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na takomto určení. Mal za to, že žalobkyňa naliehavý právny záujem na takomto určení nemala, lebo tu absentuje jedná z jeho podstatných čŕt - a to ohrozenie práva, alebo právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý by nebolo možné odstrániť inak, ako určovacím výrokom. Navrhol rozsudok v ním napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť. Súčasne uplatnil i trovy konania.
11. Žalobkyňa na uvedené reagovala tak, že na požadovanom určení naliehavý právny záujem má, poukazujúc na rad rozhodnutí všeobecných súdov podporujúcich jej argumentáciu. Navrhla teda rozsudok v napadnutej časti potvrdiť.
12. Ďalšie podania strán dané neboli.
13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech keďže napadnutý rozsudok je vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).
16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). 17. Kruciálnou otázkou v tomto smere je, či žalobkyňa má, resp. nemá naliehavý právny záujem na v žalobe požadovanom určení - určenie zmluvnej podmienky za neprijateľnú.
18. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 28.02.2019 uviedol, že v tomto prípade ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Vychádza totiž z predpokladu, že dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Je založená na protiprávnom konaní dodávateľa voči spotrebiteľovi. Kladným rozhodnutím o takejto žalobe sa priamo nedeklaruje (ne)existencia práva, ale sa deklaruje existencia nečestnej podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku. Možno ju uplatniť len v
prípade spotrebiteľskej zmluvy a odlišným je aj účel, ktorému má slúžiť (jej cieľom je zabrániť používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky).
19. Na uvedené rozhodnutie nadväzuje rozhodnutie NS SR, sp. zn. 6Cdo/27/2018 z 28.03.2019, v ktorom sa uvádza, že žaloba o vyslovenie, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná, je osobitným právnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa, a to obdobne, ako je napríklad v prípadoch ochrany pred diskrimináciou považovaná za takýto osobitný právny prostriedok ochrany práva žaloba o vyslovenie, že bolo porušené právo žalobcu na rovnaké zaobchádzanie, alebo v prípadoch ochrany osobnostných práv žaloba o vyslovenie, že určitý výrok je nepravdivý, resp., že bolo určitým spôsobom neoprávnene zasiahnuté do osobnostných práv. Povaha takejto žaloby ako osobitného právneho prostriedku ochrany spotrebiteľa (a teda nie ako určovacej žaloby) bola naznačená už v rozhodnutí najvyššieho súdu zo 14. septembra 2016 sp. zn. 6 Cdo 389/2015. V tomto rozhodnutí najvyšší súd v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva, konštatoval, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.
20. Z uvedeného vyplýva, že s tvrdením žalovaného v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie v časti namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci nemožno súhlasiť a preto odvolaciemu súdu potom neostávalo nič iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie v II. odvolaním napadnutom výroku o určení zmluvnej podmienky za neprijateľnú (vrátané súvisiaceho, odvolaním osobitne nenapadnutého a nespochybneného výroku IV. o trovách konania), postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).
22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).