Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Cb-104-2016.pdf
PDF · 148.73 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cb/104/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Janou Dubivskou v spore žalobcu: F. Q., miesto podnikania T. XXXX/X, A., J.: XX XXX XXX, právne zastúpený: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, Košice, IČO: 36 860 930, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 10 030,78 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10 030,78 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,78%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.11.2016, doručenou súdu dňa 18.11.2016, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10 030,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 10 030,78 Eur od 03.08.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 14.12.2015 došlo k dopravnej nehode na ceste I/77 v smere od B. Ľ. do A. v blízkosti s cestou III/5447 pred obcou C., okres A. tak, že protiidúce motorové vozidlo prešlo do protismeru, kde sa čelne zrazilo s oproti idúcim nákladným motorovým vozidlom SCANIA 946, EČV T. XXXXX (ďalej len „SCANIA“) vo vlastníctve žalobcu, ktoré viedol vodič žalobcu. Následkom predmetnej nehody došlo k značnému poškodeniu tohto motorového vozidla, ktoré sa stalo nepojazdným, pričom pre prípad poškodenia motorového vozidla mal žalobca so žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu. V dôsledku poškodenia vozidla bol žalobca nútený zaobstarať si náhradné vozidlo za účelom zabezpečenia svojej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu žalobca uzatvoril dňa 04.01.2016 zmluvu o nájme motorového vozidla so spoločnosťou P.-V.-B. X. D., V. XXX, XX-XXX W., NIP: XXX-XXX-XX-XX v W. T. s dojednanou dobou nájmu od 04.01.2016 do 30.04.2016 a výškou nájomného 44 000,- PLN, v prepočte na menu Euro 10 030,78 Eur s kurzom ku dňu 31.05.2016 1 Eur = 4,3865 PLN. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovi vznikla škoda, ktorú nezavinil a ktorá pozostáva z poškodenia motorového vozidla žalobcu, ako aj z nevyhnutne vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Žalovaný dňa 11.05.2016 zaslal žalobcovi oznámenie o poukázaní náhrady škody, v ktorom bola zohľadnená iba náhrada škody za poškodenie motorového vozidla žalobcu stanovená vo výške 11 264,40 Eur. Žalovaný v predmetnom oznámení vôbec nezohľadnil škodu, ktorá žalobcovi vznikla titulom prenajatého náhradného vozidla a navyše porušil ustanovenie § 11 odsek 6 zákona číslo 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), keď neukončil prešetrenie poistnej udalosti do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o poistnej udalosti, keďže k úhrade poistného plnenia žalovaným došlo až dňa 13.05.2016. Vzhľadom k uvedenému je žalobca názoru, že od okamihu nehody až do momentu poistného plnenia mal nárok na náhradu škody spočívajúcej v účelnom prenájme náhradného motorového vozidla, ktorú vyčíslil vo výške 10 030,78 Eur s príslušenstvom a na ktorej úhradu navrhol zaviazať žalovaného.
3. K podanej žalobe sa podaním zo dňa 14.12.2016, doručeným súdu dňa 19.12.2016, vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí a uplatňovaný nárok v celom rozsahu odmieta ako nedôvodný. Žalovaný uviedol, že podaná žaloba nespĺňa základné náležitosti žaloby, keďže žalobca nepredložil dôkazy preukazujúce jeho aktívnu legitimáciu pre konanie a zároveň pasívnu legitimáciu žalovaného, keďže žalovaný neeviduje žiadnu poistnú zmluvu uzatvorenú so žalobcom, z ktorej by mal žalobca nárok na poskytnutie predmetného plnenia. Pokiaľ ide o škodovú udalosť, žalovaný šetrením zistil, že náklady na opravu poškodeného vozidla, by boli vo výške 32 902,80 Eur, pričom skutočná hodnota vozidla bola stanovená na sumu 10 584,- Eur, preto bola nerentabilná. Na základe uvedených skutočností žalovaný listom zo dňa 21.12.2015 oznámil žalobcovi, že na predmetnom vozidle došlo k totálnej finančnej škode. Po preukázaní nároku žalobcom, žalovaný poukázal dňa 11.05.2016 žalobcovi náhradu škody za poškodené motorové vozidlo v sume 10 584,Eur a za odťah vozidla 680,40 Eur. Pokiaľ ide o lehotu na prešetrenie poistnej udalosti, žalovaný uviedol, že prešetrovanie nebolo možné skončiť včas, nakoľko vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté o zavinení dopravnej nehody, o čom žalovaný v súlade s dikciou § 11 odsek 6 písmeno b) zákona o PZP informoval žalobcu. Keďže žalobca žalovanému doručil dôkazy preukazujúce základ nároku dňa 04.05.2016, žalovaný v súlade s § 11 odsek 7 zákona o PZP uhradil žalobcovi poistné včas. Až následne podaním zo dňa 28.08.2016 (žalovaný zrejme nesprávne uviedol dátum výzvy žalobcu, ktorý mal byť správne 28.07.2016) si žalobca u žalovaného uplatnil nárok vo výške 10 030,78 Eur titulom prenájmu náhradného vozidla za obdobie od 04.01.2016 až 30.04.2016. Žalovaný je však názoru, že žalobcovi nárok na náhradu tejto škody nevznikol, keďže tento nárok mu prislúchal iba do momentu, kedy mu žalovaný ako poisťovateľ oznámil, že ide o totálnu škodu, čo nastalo dňa 21.12.2015. Žalovaný nakoniec napadol aj príslušenstvo istiny uplatnené žalobcom, čo dôvodil tým, že v danom prípade ide o náhradu škody, ktorá vznikla prevádzkou dopravných prostriedkov, ktorá sa riadi výlučne Občianskym zákonníkom a špeciálnym predpisom - zákonom o PZP. Tento predpis v ustanovení § 11 odsek 8 zákona o PZP stanovuje povinnosť poistiteľa hradiť úroky z omeškania len v prípade porušenia povinností ustanovených § 11 odsek 6 zákona o PZP, k čomu však nedošlo.
4. K tomuto vyjadreniu žalovaného sa vyjadril podaním zo dňa 11.01.2017 žalobca, ktorý uviedol, že pokiaľ ide o námietku žalovaného o aktívnej vecnej legitimácii, tak došlo k chybe v písaní v otázke tvrdenia o uzatvorení poistnej zmluvy. Z celej žaloby aj pripojených listín je však zrejmá aktívna aj pasívna legitimácia strán konania. Je teda nesporné, že žalobca si v konaní uplatňuje nárok na škodu ako poškodený dopravnou nehodou, ktorú spôsobilo vozidlo poistené žalovaným. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že od času oznámenia poškodenému o totálnej škode mu nevzniká nárok na úhradu nákladov spojených s prenájmom náhradného vozidla, tieto žalobca odmieta a poukazuje na to, že žalobca si predmetné vozidlo prenajal v záujme zníženia rozsahu škody, ktorá by na jeho majetku nepochybne vznikla v podobe ušlého zisku, keďže žalobca predmetné vozidlo denne užíval na zabezpečenie svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca do vyplatenia poistného plnenia nedisponoval dostatočnou finančnou hotovosťou na kúpu nového vozidla, preto jedinou možnosťou bol nájom náhradného vozidla. Náklady vzniknuté pri mitigácii znáša povinná strana a tieto tvoria súčasť nároku na náhradu škody z dôvodu, že tieto náklady sú dôsledkom porušenia povinnosti škodcu. Žalobca ďalej na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I pod spisovou značkou 27Cb/39/2012 a 25Cb/56/2012.
5. K podanému vyjadreniu žalobcu sa vyjadrením zo dňa 22.02.2017, doručeným súdu dňa 27.02.2017, vyjadril žalovaný, v ktorom uviedol, že berie na vedomie chybu v písaní žalobcu, avšak žalobca ani napriek tomu nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní, keď ohľadom tohto tvrdenia nepredložil ani jeden dôkaz. Pokiaľ ide o nedôvodnosť uplatneného nároku, žalovaný odkázal na tvrdenia z predošlého vyjadrenia, teda že žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody, ktorá spočíva v prevyšujúcich nákladoch na prevádzku vlastného vozidla, ktoré boli vynaložené nutne a účelne iba do oznámenia, že poisťovateľ bude likvidovať škodu ako totálnu, k čomu v konkrétnom prípade došlo dňa 21.12.2015. Žalobca si však uplatnil nárok na náhradu škody titulom prenájmu náhradného vozidla za dni od 04.01.2016 do
30.04.2016, čo je po oznámení vybavenia poistnej udalosti. Vzhľadom k uvedenému žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
6. Dňa 25.01.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 22.01.2018, v ktorom uviedol, že ako aktívna, tak aj pasívna legitimácia sú v konaní nesporné, čo potvrdzuje nepochybne aj konanie žalovaného, ktorý časť poistného odobril a súčasne ho aj uhradil. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že žalobca mal nárok na náhradné vozidlo iba do oznámenia o vybavení poistnej udalosti, toto oznámenie nemalo na mitigačnú povinnosť žalobcu ani hrozbu ušlého zisku žiadny vplyv.
7. Dňa 27.03.2018 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca s jeho právnym zástupcom a zástupca žalovaného. Žalovaný na pojednávaní napadol aktívnu legitimáciu žalobcu s odôvodnením, že z listinného dôkazu predloženého žalovaným, konkrétne fotokópie osvedčenia o evidencii vozidla je zrejmé, že ide o poškodené vozidlo SCANIA, ktorého držiteľom je Q. V. a nie žalobca, čím nie je preukázaná ani potreba prenájmu ďalšieho vozidla. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že poistné plnenie potreboval na kúpu nového vozidla toto je účelové, keďže zo samotného vyjadrenia žalobcu vyplýva, že predmetné plnenie použil na úhradu nájomného za prenajaté vozidlo. Žalobca k tomuto uviedol, že aktívna legitimácia žalobcu je dostatočne preukázaná, keďže žalovaný už časť poistného plnenia žalobcovi uhradil a pokiaľ ide o osvedčenie o evidencii vozidla, toto má iba deklaratórny charakter, pričom samotné vlastnícke právo žalobca nadobudol kúpnou zmluvou. Čo sa týka použitia finančných prostriedkov je žalobca názoru, že je nepodstatné na úhradu čoho ich žalobca použil, keďže si uplatňuje škodu, ktorá mu vznikla nutnosťou zapožičania vozidla. Súd ďalej žalobcovi uložil povinnosť predložiť listinné dôkazy pripojené k žalobe úradne preložené z poľského do slovenského jazyka.
8. Podaním zo dňa 25.04.2018 doručil súdu žalobca na základe výzvy preložené listinné dôkazy spolu s vyjadrením, v ktorom uviedol, že tieto listinné dôkazy jednoznačne preukazujú okolnosti ohľadom prenajatia motorového vozidla a s tým spojených nákladov. Pokiaľ ide o vlastnícke právo k predmetnému vozidlu, toto bolo predmetom šetrenia žalovaného už pri prešetrovaní poistnej udalosti, keďže akékoľvek poistné plnenie zo strany žalovaného bolo podmienené preukázaním vlastníckeho práva k poškodenému vozidlu. Vzhľadom k uvedenému je žalobca názoru, že vlastnícke právo k vozidlu jednoznačne preukázal.
9. Podaním zo dňa 21.09.2018 žalovaný uviedol, že žalobca aj napriek predloženým preloženým listinným dôkazom nepreukázal v konaní svoju aktívnu legitimáciu a taktiež nepreukázal ani účelnosť prenájmu náhradného vozidla, keďže povinnosťou žalobcu je preukázať použitie náhradného motorového vozidla z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti v smere riadneho dodržania a zabezpečovania záväzkov z toho vyplývajúcich.
10. Dňa 22.05.2019 bolo súdu doručené oznámenie žalovaného k predmetnému konaniu, v ktorom uviedol, že zotrváva na doterajších podaniach a navrhuje žalobu zamietnuť. Na podporu argumentácie o nedôvodnosti žalovaného príslušenstva istiny, predložil žalovaný rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018 pod spisovou značkou 3Cdo/145/2017, ktorým malo dôjsť k zjednoteniu rozhodovacej praxe v otázke dôsledkov omeškania poisťovateľa s poskytnutím plnenia podľa § 11 odsek 7 zákona o PZP. Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí zo dňa 26.02.2019 pod spisovou značkou 1Cdo/212/2017, teda je dostatočne preukázané, že žalobcovi nárok na príslušenstvo istiny nevznikol, keďže žalovaný poskytol žalobcovi v časti plnenie a oznámil výšku plnenia náhrady škody a v časti, v ktorej plnenie neposkytol, žalobcovi podal písomné vysvetlenie dôvodov jeho neposkytnutia v zmysle zákona.
11. Dňa 24.05.2019 bolo vo veci nariadené ďalšie, v poradí druhé pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca so svojim právnym zástupcom a zástupca žalovaného. Na predmetnom pojednávaní došlo k výsluchu žalobcu, ktorý vo veci uviedol, že vlastníkom nákladného motorového vozidla sa stal koncom roka 2015 na základe faktúry číslo 327/2015 zo dňa 23.09.2015, ktorá je pripojená k žalobe, iný listinný dôkaz nemá, keďže živnostníkovi na nadobudnutie vlastníckeho práva postačuje faktúra. Predmetné vozidlo využíval na rozvoz stavebného materiálu pre vlastné podnikateľské potreby, a to od pondelka až do piatku každý týždeň, denne 12 hodín. Keďže došlo k poškodeniu jeho vozidla, bol nútený prenajať si náhradné vozidlo, aby tak zabezpečil chod firmy a jej zásobovanie. Náhradné vozidlo vyberal tak, aby bolo podobné jeho vozidlu, teda aby malo hydraulickú ruku a aby to bol vyklápač, keďže vozili aj sypký materiál. Vozidlo si prenajal zhruba na obdobie 3-4 mesiacov pričom s prenajímateľom sa snažil
dojednať zľavu, aby platil menšie nájomne, teda vo výške 44 000,- PLN, čo je v prepočte 10 030,78 Eur. Pokiaľ ide o dobú nájmu, vozidlo si prenajal na obdobie ako je uvedené v žalobe z dôvodu, že predpokladal, že do tejto doby mu poisťovňa vyplatí finančné prostriedky na kúpu ďalšieho vozidla. Žalobca súčasne súdu predložil faktúry na preukázanie skutočností, že vozidlo využíval na zabezpečenie svojej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ ide o vodičov, na poškodenom motorovom vozidle jazdil zamestnanec žalobcu, ktorý však po nehode dal výpoveď a následne na náhradnom vozidle jazdil vodič poľskej národnosti, ktorý bol živnostníkom a žalobca s ním mal uzatvorenú zmluvu. Právny zástupca žalobcu následne navrhol, že do konania na preukázanie uplatneného nároku predloží dôkaz o pracovnom pomere vodiča havarovaného vozidla, dôkaz o prevzatí a vrátení prenajatého vozidla, dôkaz o čase opravy poškodeného vozidla, špecifikáciu oboch vozidiel a originály faktúr, ktoré preukážu zákazky žalobcu v čase prenájmu náhradného vozidla. Súd na záver uložil žalobcovi povinnosť predložiť navrhované dôkazy.
12. Žalobca dňa 08.07.2019 predložil súdu dôkazy, ktoré avizoval na pojednávaní dňa 24.05.2019, pričom predložil aj fotokópiu osvedčenia o evidencii poškodeného vozidla a internetové ponuky na predaj vozidiel poškodeného vozidla SCANIA a prenajatého vozidla IVECO, z čoho vyplýva totožnosť predmetných vozidiel. Taktiež predložil podklad k inventúre dlhodobého majetku k 31.12.2015, čo preukazuje, že v čase poškodenia tohto vozidla žalobca nedisponoval iným nákladným vozidlom. Žalobca ďalej predložil pracovnú zmluvu vodiča Q. W. a dohodu o ukončení pracovného pomeru, zoznam pracovných pomerov u žalobcu od 01.09.2014 do 31.12.2015, potvrdenie o prijatí platby NDS, e-mail informáciu z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na poškodenom motorovom vozidle a úradné preklady faktúr na preukázanie podnikateľskej činnosti v čase prenájmu vozidla.
13. Dňa 05.08.2019 bolo súdu doručené podanie žalovaného zo dňa 31.07.2019, v ktorom uviedol, že aj napriek žalobcom predloženými dôkazmi, tento neuniesol dôkazné bremeno ohľadom dôvodnosti uplatňovaného nároku. Pokiaľ žalobca tvrdí, že predmetné vozidlo si prenajal z dôvodu, aby tak zabránil ušlému zisku, tento ušlý zisk mal aj preukázať, čo však neučinil a žiadnym dôkazom nepreukázal ani to, že prenajatím náhradného vozidla zabránil vzniku ušlého zisku. Žalovaný je tiež názoru, že žalobca nepreukázal ani technickú totožnosť poškodeného a prenajatého náhradného vozidla, a tým dôvodnosť uplatňovaného nároku. Žalovaný tiež uviedol, že faktúry číslo 1/2016/02/UEK, 1/2016/03/ UEK, 2/2016/03/UEK a 3/2016/03/UEK sú nečitateľné a preto je zrejmé, že ich nebolo možné podrobiť úradnému prekladu. Žalovaný záverom uviedol, že dôkazné bremeno preukázania účelovosti prenájmu motorového vozidla, na základe ktorej by vznikol nárok na úhradu škody je vždy na poškodenom, teda žalobcovi, čo však zo strany žalobcu preukázané nebolo.
14. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 28.08.2019 vyjadril žalobca, ktorý predložil originály faktúr, ktorých čitateľnosť spochybnil žalovaný. Súčasne uviedol, že predmetom žaloby nie je náhrada škody vo forme ušlého zisku, a preto je nadbytočné túto škodu vyčíslovať. Žalobca predložil príkladmo niektoré faktúry, z ktorých vyplýva, že náhradné motorové vozidlo využíval a v čase jeho prenájmu aktívne obchodoval. Pokiaľ ide o súpis majetku žalobcu z tohto vyplýva, že žalobca nedisponoval žiadnym motorovým vozidlom nad 3,5 tony. Na preukázanie uvedených tvrdení predložil žalobca internetové ponuky na predaj totožných vozidiel. Pokiaľ ide o preukázanie technickej totožnosti poškodeného a prenajatého motorového vozidla žalobca navrhol na pojednávaní vypočuť svedkov V. T. X. a W. T. X., ktorí vykonávali pracovnú činnosť pre žalobcu a ktorých účasť sa zaviazal na pojednávaní zabezpečiť. K predmetnému vyjadreniu zaujal stanovisko žalovaný, pričom uviedol, že aj napriek predloženiu originálov uvedených faktúr, tieto sú nečitateľné, a preto ich nebolo možné podrobiť úradnému prekladu. V prípade predložených internetových ponúk na predaj totožných vozidiel, tieto dôkazy nie sú spôsobilé na preukázanie žalobcom tvrdených skutočností. Pokiaľ ide o výsluch navrhovaných svedkov, žalovaný takýto dôkaz rozporuje z dôvodu hospodárnosti konania ako aj skutočnosti, že uvedení svedkovia vykonávali pracovnú činnosť pre žalobcu, teda je zrejmý ich pomer k žalobcovi, čím by takýto dôkaz nebol objektívnym dôkazom.
15. Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 29.10.2019 pod číslom konania 1Cb/104/2016 - 321, bol do konania pribratý tlmočník V.. B. A., ktorému bola uložená povinnosť dostaviť sa na vytýčený termín pojednávania za účelom tlmočenia výpovedí žalobcom navrhovaných svedkov, ktorí sú poľskej národnosti. Zároveň bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť preddavok na tlmočné vo výške 100,- Eur.
16. Dňa 05.11.2019 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu, zástupca žalovaného a tlmočník. Nedostavili sa svedkovia, na ktorých zabezpečenie účasti sa zaviazal žalobca. Na výsluchu svedkov však žalobca ďalej netrval, ak by mal súd na základe doposiaľ vykonaného dokazovania preukázanú účelnosť prenájmu náhradného vozidla. Právny zástupca žalobcu tiež uviedol, že pokiaľ ide o preukázanie totožnosti poškodeného a prenajatého vozidla technickým preukazom, tento nevedia do konania predložiť, keďže disponujú informáciou, že majiteľ vozidlo medzičasom predal. V prípade špecifikácie žalovanej sumy právny zástupca žalobcu uviedol, že táto pozostáva z prenájmu nákladného motorového vozidla IVECO za dobu nájmu od 04.01.2016 do 30.04.2016, čo vyplýva aj z už predloženej faktúry. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento odvodzujú od výzvy na vyplatenie náhrady škody zo dňa 28.07.2016, ktorá vznikla práve z dôvodu, že žalobca nemohol využívať svoje motorové vozidlo. V záverečných rečiach sa strany konania pridržali svojich písomných podaní a ústnych prednesov na pojednávaniach, pričom žalovaný okrem toho poukázal aj na to, že ak by súd považoval žalobcov nárok za dôvodný, tento je dôvodný z celkových 118 dní, počas ktorých mal žalobca prenajaté náhradné motorové vozidlo iba 13 dní, a to na základe predložených faktúr, z ktorých vyplýva, že motorové vozidlo využíval iba počas tejto doby 13-tich dní a nie po dobu celého nájmu. Vzhľadom k uvedenému by žalobcovi prislúchala náhrada škody iba vo výške 1 105,- Eur (85 Eur x 13 dní).
17. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a zástupcu žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s podanou žalobou zo dňa 15.11.2016 a k nej pripojenými dôkazmi uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 22.03.2016 pod ČVS:Y.- XX/DI-A.-XXXX, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie, zmluvou o nájme motorového vozidla zo dňa 04.01.2016, faktúrou číslo 1/400/021/0001/2016 zo dňa 31.05.2016 vo výške 44 000,- PLN za prenájom náhradného motorového vozidla, príjmovým pokladničným dokladom číslo 1/00934/2016 zo dňa 31.05.2016 vo výške 44 000,- PLN, oznámením žalovaného o poukázaní náhrady škody zo dňa 11.05.2016, výpisom z internet bankingu žalobcu o prijatí platby vo výške 10 584,- Eur, výzvou žalobcu na zaplatenie zo dňa 28.07.2016 spolu s doručenkou zo dňa 02.08.2016, vyjadrením žalovaného zo dňa 14.12.2015 a k nemu predložených dôkazov, najmä hlásením škodovej udalosti zo dňa 14.12.2015, zápisom o poškodení vozidla k škodovej udalosti číslo 1580126756 zo dňa 16.12.2015, faktúrou s popisom kalkulácie práce zo dňa 17.12.2015, výpočtom výšky škody k poistnej udalosti číslo 1580126756 zo dňa 18.12.2015, technickým preukazom vozidla SCANIA, oznámením žalovaného o totálnej škode zo dňa 21.12.2015, oznámením žalovaného zo dňa 17.02.2016, odpoveďou žalovaného na výzvu žalobcu zo dňa 05.08.2016, vyjadrením žalobcu zo dňa 11.01.2017, vyjadrením žalovaného zo dňa 22.02.2017, vyjadrením žalobcu zo dňa 22.01.2018, vyjadrením žalobcu zo dňa 25.04.2018 a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi, najmä faktúrou číslo 327/2015 zo dňa 23.09.2015 vo výške 128 000,- PLN, kúpnou zmluvou zo dňa 17.08.2015, notárskou zápisnicou kúpnej zmluvy zo dňa 27.04.2016, ďalej vyjadrením žalovaného zo dňa 21.09.2018, vyjadrením žalovaného zo dňa 17.05.2019, vyjadrením žalobcu zo dňa 03.07.2019 a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi pracovnou zmluvou s Q. W. zo dňa 11.12.2015 a dohodou o skončení predmetného pracovného pomeru zo dňa 30.12.2015, zoznamom pracovných pomerov u žalobcu v období od 01.09.2014 do 31.12.2015, potvrdením o prijatí platby faktúry číslo 1151639820 vystaveným Národnou diaľničnou spoločnosťou zo dňa 07.12.2015, e- mailovou komunikáciou zo dňa 24.07.2018, dokladom o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalobcom za obdobie 09.11.2015 až 08.11.2016, podkladom k inventúre majetku žalobcu ku dňu 31.12.2015, protokolom o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla zo dňa 04.01.2016, technickým preukazom vozidla SCANIA s EČV: A., inzerátmi z portálu bazoš.sk, faktúrami v poľskom jazyku a ich úradnými prekladmi, konkrétne faktúrou číslo 10/2016/UES zo dňa 06.02.2016, potvrdením dodania tovaru vozidlom RDE FT66 zo dňa 30.04.2016, faktúrou číslo 13/2016/UES zo dňa 12.02.2016, faktúrou číslo 21/2016/UES zo dňa 13.02.2016, faktúrou číslo 24/2016/UES zo dňa 20.02.2016, faktúrou číslo 50/2016/UES zo dňa 21.03.2016, faktúrou číslo 1/2016/02/UE_K zo dňa 03.02.2016, faktúrou číslo 1/2016/03/UE_K zo dňa 01.03.2016, faktúrou číslo 2/2016/03/UE_K zo dňa 08.03.2016, faktúrou číslo 5/2016/03/UE_K zo dňa 31.03.2016, faktúrou číslo 3/2016/03/UE_K zo dňa 31.03.2016, potvrdením dodania tovaru vozidlom RDE FT66 zo dňa 30.04.2016, faktúrou číslo 9/2016/ UES zo dňa 27.01.2016 a výdajkou číslo NZ 10/2016/UES zo dňa 27.01.2016, faktúrou číslo 7/2016/ UES zo dňa 25.01.2016 a výdajkou číslo 7/2016/UES zo dňa 25.01.2016, faktúrou číslo 1/2016/UES zo dňa 05.01.2016 a výdajkou číslo WZF 9/MS/2016 k faktúre číslo 1/2016/UES zo dňa 05.01.2016, vyjadrením žalovaného zo dňa 31.07.2019, vyjadrením žalobcu zo dňa 28.08.2019 a k nemu priloženými originálmi faktúr a ich prekladov do slovenského jazyka, a to číslo1/2016/02/UE_K zo dňa 03.02.2016,
číslo 1/2016/03/UE_K zo dňa 01.03.2016, číslo 2/2016/03/UE_K zo dňa 08.03.2016, číslo 3/2016/03/ UE_K zo dňa 21.03.2016, inzerátmi z portálu Bazoš.sk a vyjadrením žalovaného zo dňa 11.10.2019.
18. Podľa § 1 odsek 2 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
19. Podľa ustanovenia § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
20. Podľa ustanovenia § 261 odsek 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a týmto zákonom.
21. Podľa ustanovenia § 442 odsek 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 22. Podľa ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
23. Podľa § 797 odsek 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
24. Podľa § 797 odsek 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
25. Podľa § 1 odsek 1 zákona o PZP, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).
26. Podľa § 1 odsek 2 zákona o PZP, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.
27. Podľa § 4 odsek 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20150401.html> alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. 28. Podľa § 11 odsek 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
29. Podľa § 11 odsek 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
30. Podľa § 11 odsek 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
31. Podľa § 15 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
32. Zo skutkového stavu tvoreného vyjadreniami strán konania a predloženými dôkazmi vyplýva, že dňa 14.12.2015 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu nákladného motorového vozidla SCANIA, v tom čase s EČV T. XXXXX, ktoré viedol zamestnanec žalobcu. Keďže šetrením bolo zistené, že žalobca nebol vinníkom predmetnej dopravnej nehody, žalovanému, u ktorého mal vinník dopravnej nehody uzatvorené poistenie vznikla povinnosť v zmysle § 11 odsek 6 zákona o PZP. Po skončení šetrenia žalovaný oznámením zo dňa 21.12.2015 oznámil žalobcovi, že predpokladané náklady na opravu poškodeného motorového vozidla prevyšujú jeho všeobecnú hodnotu, teda škodu na predmetnom vozidle budú likvidovať ako totálnu škodu. Následne dňa 04.01.2016 uzatvoril žalobca so spoločnosťou P. V. B. X. D., V. XXX, XX-XXX W., NIP: XXX-XXX-XX-XX nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom nákladného motorového vozidla IVECO s EČV: T. H., a to po dobu nájmu od 04.01.2016 do 30.04.2016 za odplatu vo výške 44 000,- PLN. Následne žalovaný listom zo dňa 11.05.2016 žalobcovi oznámil, že v nasledujúcich dňoch mu z povinného zmluvného poistenia ich poisteného poukáže náhradu škody za poškodenie vozidla vo výške 10 584,- Eur a za odťah vozidla vo výške 680,40 Eur na účet spoločnosti W. B. B..T..Y.. Predmetná suma pozostávala z všeobecnej hodnoty vozidla v čase škodovej udalosti po odpočítaní použiteľných zvyškov vozidla. Finančné prostriedky boli žalobcovi prevedené na bankový účet dňa 13.05.2016. Výzvou žalobcu zo dňa 28.07.2016 doručenej žalovanému dňa 02.08.2016 si žalobca uplatnil u žalovaného aj náhradu škody vo výške 10 030,78 Eur (prepočet zo sumy 44 000,- PLN podľa kurzu platného ku dňu 31.05.2016) titulom nájmu náhradného nákladného motorového vozidla, keďže žalobcovi vznikla škoda, ktorá pozostáva nielen z poškodeného motorového vozidla, ale aj z nevyhnutne vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Na predmetnú výzvu následne reagoval žalovaný podaním zo dňa 05.08.2016, ktorým žalobcovi oznámil, že nárok na náhradné vozidlo mu vznikol v období od 14.12.2015 do 28.12.2015, keďže mu listom zo dňa 21.12.2015 oznámil, že škodu na jeho vozidle budú riešiť ako totálnu škodu, čím od tohto momentu bolo na poškodenom žalobcovi, či si zakúpi nové motorové vozidlo alebo bude prenajímať náhradné vozidlo, avšak za náklady, ktoré už nemožno považovať za nárok súvisiaci z titulu dopravnej nehody. V zmysle uvedeného žalovaný žalobcov nárok zamietol.
33. Zo zisteného skutkového stavu možno ďalej ustáliť, že medzi stranami konania je nesporné, že dňa 14.12.2015 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené nákladné motorové vozidlo SCANIA 946, EČV T. XXXXX, vinníkom bol vodič, ktorého motorové vozidlo bolo poistené u žalovaného ako poistiteľa. Nesporným medzi stranami je tiež to, že žalovaný oznámil žalobcovi výsledok šetrenia škodovej udalosti oznámením zo dňa 21.12.2015. Spornými skutočnosťami medzi stranami sú naopak aktívna vecná legitimácia žalobcu, skutočnosť či žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody titulom nájmu náhradného vozidla, účelnosť vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla a tiež nárok žalobcu na príslušenstvo žalovanej sumy.
34. Na úvod sa súd potreboval vysporiadať s námietkou žalovaného ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa vo všeobecnosti rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Pasívnou vecnou legitimáciou sa naopak rozumie postavenie, z ktorého jeho nositeľovi vyplýva subjektívna povinnosť z hmotného práva. V konaní by teda o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie mohlo ísť vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno- právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom tejto hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
Žalovaný spochybnil nárok žalobcu tým, že motorové vozidlo, ktoré bolo poškodené pri dopravnej nehode nebolo vo vlastníctve žalobcu, keďže z technického preukazu vyplýva, že vlastníkom bol Q. V.. Súd je však názoru, že žalobca riadne preukázal svoje vlastnícke právo k poškodenému motorovému vozidlu SCANIA, čo preukázal jednak kúpnou zmluvou zo dňa 17.08.2015, ktorej predmetom bolo vozidlo SCANIA XXG XXX, VIN číslo O., teda poškodené vozidlo. V prípade motorových vozidiel sa vlastnícke právo nadobúda uzatvorením samotnej kúpnej zmluvy, pričom zápis nového vlastníka v doklade o evidencii vozidla je len deklaračným úkonom, teda žalobca preukázal, že sa stal vlastníkom uvedeného motorového vozidla pred dopravnou nehodou zo dňa 14.12.2015. Okrem uvedeného žalobca v konaní predložil aj kópiu Osvedčenia o evidencii - časť II, číslo TA XXXXXX, z ktorej vyplýva, že žalobca je vlastníkom predmetného vozidla SCANIA s identickým VIN číslom od 16.09.2016. Vzhľadom k uvedenému má súd v konaní za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a rovnako aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, ktorá vyplýva z postavenia poistiteľa osoby, ktorá spôsobila dopravnú nehodu, kde poškodeným je žalobca. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného mal v konaní súd preukázanú aj tým, že žalovaný už žalobcovi vyplatil časť poistného vo výške 10 584,- Eur za poškodené motorové vozidlo SCANIA.
35. Súd sa ďalej zaoberal samotnou škodou uplatnenou žalobcom v konaní. Pokiaľ ide o pojem škody, túto možno zadefinovať ako ujmu, ktorú utrpí poškodený a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, teda hodnota, o ktorú sa v dôsledku škody zmenšil majetok poškodeného. Zníženie stavu finančných prostriedkov je vždy majetkovou ujmou, ktorú je možné vyjadriť v peniazoch. V zmysle § 4 odsek 2 zákona o PZP má poškodený nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Medzi tieto nároky je nepochybne potrebné zaradiť nielen priame zničenie alebo poškodenie veci, ale patrí sem aj škoda, v tomto prípade náhrada nákladov, ktorá vznikla poškodenému v súvislosti s poškodením jeho veci, teda nákladného motorového vozidla. Z predložených dôkazov je teda zrejmé, že dopravnou nehodou došlo k poškodeniu motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu. Nespornou skutočnosťou je tak to, že žalobca ako poškodený mal nárok na náhradné vozidlo. Spornou je však tá skutočnosť, v akom období patrí poškodenému tento nárok na náhradné motorové vozidlo. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že nárok na náhradné vozidlo vzniká po škodovej udalosti a trvá až do času, kedy poisťovňa vyplatí poškodenému náhradu škody za poškodené vozidlo, keďže počas tejto doby poškodený nemôže užívať svoje motorové vozidlo a súčasne ani nemá finančné prostriedky od poisťovne na zakúpenie nového motorového vozidla. Žalovaný je však názoru, že nárok poškodenému na náhradné vozidlo patrí iba do oznámenia poisťovne o vybavení škodovej udalosti, teda nie až do faktického poskytnutia finančných prostriedkov z tejto škodovej udalosti. Medzi stranami konania je nesporné, že žalovaný oznámil žalobcovi vybavenie škodovej udalosti oznámením zo dňa 21.12.2015. V prípade nároku poškodeného na náhradné vozidlo je súd názoru, že oznámenie o vybavení škodovej udalosti, že sa uzavrie ako totálna škoda je len informačným oznámením poisťovateľa pre poškodeného, ktorému tak vzniká otázka, či si dá opraviť poškodené motorové vozidlo, ale nerieši situáciu poškodeného, ktorý sa náhle v dôsledku poistnej udalosti ocitne v situácii bez motorového vozidla a bez finančných prostriedkov na zabezpečenie nového motorového vozidla. V takomto prípade poškodenému neostáva iná možnosť, ako pristúpiť k uzatvoreniu nájomnej zmluvy na náhradné motorové vozidlo, obzvlášť v prípadoch, ak poškodeným je právnická osoba, prípadne samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá vozidlo potrebuje na zabezpečenie svojej podnikateľskej činnosti. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave uvedeného v rozsudku zo dňa 09.06.2016 pod spisovou značkou 1Cob/85/2015: „Preto jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla podľa názoru odvolacieho súdu je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov ak na ne vzniká nárok oprávnenému.“ Okresný súd Bardejov sa prikláňa k citovanému názoru Krajského súdu v Bratislave, ktorý nakoniec vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 02.09.2014 pod spisovou značkou 4Cob/85/2013, teda že pre posúdenie primeranosti a účelnosti doby prenájmu náhradného motorového vozidla je okrem oznámenia o vybavení poistnej udalosti aj samotné poukázanie finančných prostriedkov poškodenému. K ukončeniu poistnej udalosti zo strany žalovaného došlo oznámením zo dňa 11.05.2016 a k vyplateniu plnenia z poistnej udalosti dňa 13.05.2016, čo v konaní žalovaný nenamietal. Súd má za to, že keď si žalobca uplatnil náhradu škody za nájom náhradného motorového vozidla v období od 04.01.2016 do 30.04.2016, konal tak v súlade so zákonom. Súd má ďalej preukázané, že žalobca nedisponoval iným nákladným motorovým vozidlom, ktorým by mohol zabezpečiť svoju podnikateľskú činnosť, čo vyplýva z predloženého podkladu k inventúre dlhodobého majetku zo stavom k 31.12.2015. Žalovaný síce namietal ďalšie žalobcom predložené dôkazy, a to inzeráty z portálu Bazoš.sk, ktoré mali preukázať vzhľadom na inventár majetku žalobcu,
že sa nejedná o nákladné motorové vozidlá, avšak súd tieto námietky neprijal, keďže išlo iba o tvrdenia žalovaného bez preukázania týchto tvrdení, že motorové vozidla, ktoré vlastnil žalobca boli nákladnými motorovými vozidlami. Pokiaľ ide o žalobcom predložené faktúry, súd mal za preukázané, že v období od poškodenia jeho motorového vozidla pri dopravnej nehode do vrátenia prenajatého vozidla mal zákazky, ktoré súviseli s jeho podnikateľskou činnosťou. Je síce pravdou tvrdenie žalovaného, že žalobca nepredložil faktúry, prípadne iné dôkazy preukazujúce potrebu prenájmu náhradného vozidla na každý deň nájmu, avšak súd vzal do úvahy, že žalobca predložil do konania faktúry príkladmo v rôznom časovom období na preukázanie skutočnosti, že náhradné motorové vozidlo využíval v jednotlivých mesiacoch počas celej doby nájmu. Žiadať od žalobcu predložiť faktúru prípadne doklad o dodaní tovaru za každý deň nájmu motorového vozidla a následne tieto doklady aj nechať úradne osvedčiť, by neúmerne zvyšovali trovy konania, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti. Súd vychádza aj z tej skutočnosti, že v rámci obchodnej konkurencie na trhu je nevyhnutnosťou disponovať majetkom, v tomto prípade motorovým vozidlom na zabezpečenie potencionálnych kontraktov, ktoré môže podnikateľ nadobudnúť každým dňom. Žalobca však dostatočne osvedčil, že disponoval zákazkami, v čoho dôsledku mu vyplynula potreba prenajať si náhradné motorové vozidlo, pričom prípadné vyčísľovanie ušlého zisku, ktorý mu mohol vzniknúť neprenajatím si náhradného vozidla považoval súd za nadbytočné a nehospodárne.
36. Po vysporiadaní sa súdu s vyššie uvedenými spornými skutočnosťami je nevyhnutné vyriešiť ďalšie sporné skutočnosti, a to totožnosť technickej vybavenosti poškodeného a prenajatého náhradného vozidla. Súd má za to, že v konaní je nespornou skutočnosť, že poškodené nákladné motorové vozidlo SCANIA, bolo vybavené hydraulickou rukou a išlo o tzv. vyklápač, s ktorým je možné prevážať sypký materiál. Žalobca predložil ako dôkaz totožnosti vozidiel internetové ponuky z portálu Bazoš.sk, čo však nemožno úplne považovať za dôkaz ohľadom totožnosti poškodeného a prenajatého motorového vozidla, keďže takúto totožnosť bolo potrebné preukázať napr. technickým preukazom prenajatého vozidla. Žalovaný však v konaní neuviedol okolnosti, v čom vidí technickú rozdielnosť medzi poškodeným a prenajatým motorovým vozidlom a o aké ďalšie technické rozdielnosti (ak vezmeme do úvahy hydraulickú ruku a skutočnosť, že išlo o tzv. vyklápač) by malo ísť, jeho argumentácia teda ostala iba v rovine tvrdení. Súd vychádzal z toho, že žalobca si prenajal motorové vozidlo, ktoré bolo taktiež vybavené hydraulickou rukou a išlo o tzv. vyklápač. Opačnou by bola situácia, ak by žalobca vlastnil motorové vozidlo, ktoré by nebolo vybavené hydraulickou rukou, prípadne by nešlo o vyklápač, avšak nájomnú zmluvu by uzatvoril na vozidlo takto vybavené. V tomto prípade by bolo možné uvažovať o absencii technickej totožnosti vozidiel, a tým o neúčelnosti nájmu náhradného vozidla, resp. výške nájmu za takéto vozidlo, avšak k takejto situácii v konaní nedošlo. Pokiaľ ide o výšku nájomného za prenajaté náhradné vozidlo, súd má za to, že túto žalobca riadne preukázal zmluvou o nájme vozidla zo dňa 04.01.2016 ako aj faktúrou číslo 1/400/021/0001/2016 zo dňa 31.05.2016 vo výške 44 000,- PLN, teda 10 030,78 Eur. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil výšku nájomného tým, že by preukázal, že za porovnateľné motorové vozidlo bolo v rovnakom časovom období a rovnakom mieste možné zaplatiť nižší nájom. Žalovanému teda s povinnosťou tvrdenia vznikla aj dôkazná povinnosť, ktoré sú úzko prepojené, avšak žalovaný túto neuniesol. Vzhľadom k vyššie uvedenému tak mal súd za preukázané, že prostriedky vynaložené žalobcom na nájom náhradného motorového vozidla boli účelné, dôvodné a v konaní preukázané, teda že nárok žalobcu je opodstatnený. Súd za týmto účelom preto nevykonal výsluch navrhovaných svedkov poľskej národnosti, keďže jednak na ich výsluchu už žalobca netrval a žalovaný z dôvodu hospodárnosti konania a zaujatosti svedkov voči žalobcovi s ich výsluchom nesúhlasil a jednak preto, že súd už mal dostatočne preukázanú účelnosť prenájmu náhradného motorového vozidla žalovaným.
37. Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
38. Žalobca si v konaní okrem istiny uplatnil aj príslušenstvo, a to úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10 030,78 Eur od 03.08.2016 do zaplatenia, pričom počiatok plynutia úroku z omeškania určil ako deň nasledujúci odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie zo dňa 28.07.2016, ktorá bola žalovanému doručená dňa 02.08.2016. Ustanovenie § 11 odsek 6 zákona o PZP, ktorý je v tomto prípade lex specialis a na daný prípad sa vzťahuje spolu s Občianskym zákonníkom, upravuje povinnosť poisťovniam, aby poistnú udalosť začali bezodkladne prešetrovať a do troch mesiacov odo
dňa oznámenia škodovej udalosti skončili šetrenie škodovej udalosti, oznámili poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol nárok preukázaný alebo poskytli poškodenému písomné vyjadrenie prečo uplatnený nárok nepriznali, prípadne pristúpili k zníženiu plnenia. V zmysle § 11 odsek 7 zákona o PZP je potom poisťovňa povinná od skončenia šetrenia poskytnúť poškodenému toto plnenie, prípadne od doručenia rozhodnutia súdu, ak o nároku rozhodoval. Následne ustanovenie § 11 odsek 8 zákona o PZP upravuje nárok poškodeného na úrok z omeškania v prípade, ak si poisťovňa nesplní povinnosť uloženú v § 11 odsek 6 zákona o PZP. Súd teda zastáva obdobný názor, aký vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 22.11.2018 pod spisovou značkou 3Cdo/145/2017, teda že ustanovenie § 11 odsek 8 zákona o PZP upravuje peňažnú sankciu v podobe úrokov z omeškania, ktorá je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 odsek 6 zákona o PZP, účelom ktorého je ochrana poškodeného, aby poisťovňa neostala nečinná a bola nútená oznámiť v zákonnej lehote poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Z predložených listinný dôkazov vyplýva, že žalobca si nárok na náhradu škody titulom prenájmu náhradného motorového vozidla uplatnil u žalovaného výzvou zo dňa 28.07.2016, ktorá bola žalovanému doručená dňa 02.08.2016. Žalovaný následne žalobcovi zaslal oznámenie zo dňa 05.08.2016, ktorého doručenie žalobca nerozporoval a v ktorom žalobcovi oznámil, že nárok na náhradu škody za nájom náhradného motorového vozidla mu nepriznáva, nakoľko tento nárok poškodenému žalobcovi patril iba do oznámenia o vybavení škodovej udalosti zo dňa 21.12.2016, resp. do 28.12.2015 po zohľadnení troch pracovných dní na doručenie predmetného oznámenia. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný postupoval v zmysle § 11 odsek 6 zákona o PZP, keď žalobcovi oznámil spôsob vybavenia jeho nároku, hoci v neprospech žalobcu. Vzhľadom k uvedenému žalobcovi nebolo možné priznať ním uplatnený úrok z omeškania, preto v tejto časti súd žalobu zamietol.
39. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 a odsek 2 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol úspešný v 76,89% uplatneného práva (priznaná suma vo výške 10 030,78 Eur, t.j. iba istina, z pôvodne žalobcom uplatnenej sumy vo výške 13 045,79 Eur, t.j. istina vo výške 10 030,78 Eur a úroky z omeškania vypočítané ku dňu 04.12.2019, t.j. ku dňu vyhlásenia rozsudku spolu vo výške 3 015,01 Eur), po odčítaní neúspechu žalobcu v rozsahu 23,11% z uplatneného práva (čo súčasne predstavuje úspech žalovaného), súd zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady trov konania v rozsahu 53,78% (76,89% úspech žalobcu - 23,11% neúspech žalobcu). O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 C.s.p.
41. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému týmto rozsudkom určil v súlade s § 232 odsek 3 prvá veta C.s.p, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C.s.p. ).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.