Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Csp-160-2018.pdf
PDF · 107.01 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/160/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava, Žižkova 11, IČO: 35 799 200, právne zastúpený: HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovaným: v X. M. C. B., T.. XX.XX.XXXX, H., I. T. XXXX/X, XXX XX C., D. X. M. F. B., XX.XX.XXXX, H. I. T. XXXX/X, XXX XX C., D. X. M. J. B., T.. XX.XX.XXXX, H. I. T. XXXX/X, XXX XX C., D. F. N.. W. M., Z. G. G. Y. X, C., o zaplatenie 180.285,46 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
- istinu v sume 162.504,47 EUR,
- kapitalizovaný zmluvný úrok v sume 17.464,74 EUR,
- kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 316, 25 EUR,
- 5 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy zo sumy 162.504,47 EUR od 15.11.2016 do zaplatenia, a to v splátkach po 850 EUR mesačne, splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej zo splátok, má za následok splatnosť celého plnenia,
II. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu doručenou dňa 16.08.2018 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 162.504,47 EUR, 4,99 % - tný ročný úrok vyčíslený do 31.12.2015 vo výške 9.629,52 EUR, 4,99 % - tný ročný úrok vyčíslený do 31.10.2016 vo výške 7.835,22 EUR, 5 % - tný úrok z omeškania z istiny vo výške 162.970,47 EUR od 01.10.2016 do 14.11.2016 vo výške 316,25 EUR, 5 %
- tný ročný úrok z omeškania z istiny 162.504,47 EUR od 15.11.2016 do zaplatenia. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že so žalovanými dňa 29.12.2008 uzavrel zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX, základe ktorej poskytol žalovaným mimoriadny medziúver v celkovej výške 197.503,82 EUR s úrokovou sadzbou 4,99 % ročne, pričom žalovaní čerpali úver vo viacerých splátkach. Žalovaní sa poskytnutý úver zaviazali splácať v zmysle uzatvorenej Úverovej zmluvy nasledovne. V zmysle čl. IV bod 1.1 počnúc mesiacom nasledujúcim po uzatvorení Úverovej zmluvy až do nasporenia 50 % z cieľovej sumy (50 % zo sumy 197.503,82 EUR) vkladmi na účet stavebného sporenia vo výške 9.520,00 Sk/316,01 EUR na účet stavebného sporenia č. XXXXXXXXX, kód banky XXXX (ďalej len „Účet SS") vždy od 01. do 16. dňa kalendárneho mesiaca. V zmysle čl. IV bod 2.1 Úverovej zmluvy sa žalovaní zaviazali od mesiaca nasledujúceho po prvom čerpaní mimoriadneho medziúveru splácať úroky z mimoriadneho medziúveru v splátkach po 25.210,00
Sk/836,82 EUR splatných vždy od 01. do 16. dňa kalendárneho mesiaca. Pre prípad omeškania s plnením splátok vo výške 836,82 EUR sa žalovaní so žalobcom dohodli v čl. III bod 1 písm. 6/ na úroku z omeškania, ktorý je 5% p.a. vyšší ako úroková sadzba uvedená v čl. 111 bod 1 psím. a/. Nakoľko si žalovaní neplnili riadne a včas zmluvne stanovené mesačné úverové splátky, žalobca ich na neplnenie záväzkov písomne upozornil listom označeným ako výzva pred vyhlásením okamžitej splatnosti úveru zo dňa 05.10.2016. Nakoľko si žalovaní ani napriek písomnej výzve neplnili svoje záväzky, žalobca dňa 31.10.2016 vyhlásil okamžitú splatnosť mimoriadneho medziúveru a vyzval žalovaných na zaplatenie zostatku pohľadávky z Úverovej zmluvy ku dňu 30.11.2016 vo výške 184.477,39 EUR. Zo žaloby zároveň vyplýva čerpanie úveru a jeho splácanie za obdobie rokov 2009 až 2016. Súčasťou žaloby je taktiež výpočet zmluvného úroku za obdobie roku 20015 a roku 2016 do 31.10.2016.
2. Žalovaní v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 24.09.2018 k žalobe uviedli, že v období od januára roku 2009 do októbra roku 2016 spolu zaplatili sumu 69.993,67 EUR s tým, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo na istinu započítaných 19.823,86 EUR, z titulu preúčtovania nasporenej sumy zo stavebného sporenia. Podľa názoru žalovaných žalobca nesprávne zaúčtoval splatné úroky, nakoľko progresívne splácanie nebolo dohodnuté, preto mala byť každá mesačná splátka rozdelená na sumu 795,06 EUR na istinu a 41,77 EUR na úrok. Po zaplatení sumu 69.993,68 EUR malo byť na istinu započítaných 66.500,99 EUR a na úrok 3.492,68 EUR. Spolu s preúčtovanou sumou po splatnosti malo byť na istinu započítaných 86.324,85 EUR, teda dlžná istina oproti prijatej sume vo výške 197.503,82 EUR preto činí 111.178,97 EUR. Žalovaní zároveň poukázali na to, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, pričom sa jedná najmä o ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť, s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy a ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenia plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada bola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenia. V tomto ohľade odkázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C 26/2000/13. Žalovaní zároveň vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku a v tomto ohľade poukázali na druhú upomienku zo dňa 02.11.2015 na zaplatenie sumy 1.503,26 EUR zo 16.11.2015, pričom omeškanie so splácaním úveru nastalo preukázateľne od júna roku 2015 nezaplatením celej mesačnej splátky, t.j. od 17.06.2015, keďže splácanie mesačných splátok úveru bolo dohodnuté od 01. do 16. tého dňa v mesiaci a žaloba bola podaná 17.08.2018, preto žalovaní vzniesli námietku premlčania a navrhli žalobu zamietnuť.
3. Žalobca v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 18.10.2018 k vyjadreniu žalovaných uviedol, že výslovne popiera tvrdenie žalovaných týkajúce sa nesprávneho zaúčtovania splatných úrokov. V tomto ohľade poukázal na to, že žalovaným bol poskytnutý špecifický úverový produkt poskytovaný výlučne stavebnými sporiteľňami, pričom právna úprava týchto úverov je obsiahnutá v zákone č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, pričom základom pre poskytnutie úveru stavebnom sporiteľňou je uzavretie zmluvy o stavebnom sporení, pričom takúto zmluvu o stavebnom sporení uzatvoril so žalobcom žalovaný v 1. rade. Z vyjadrenia žalobcu ďalej vyplýva, že: Žalovaní sa v čl. IV bod 1 a čl. IV bod 2 Zmluvy o úvere zaviazali splácať mimoriadny medziúver nasledovne: V zmysle čl. IV bod 2.1 Zmluvy o úvere sa žalovaní zaviazali splácať' od mesiaca nasledujúceho po prvom čerpaní mimoriadneho medziúveru až do pridelenia cieľovej sumy úroky z mimoriadneho medziúveru v pravidelných mesačných splátkach 836,82 EUR vždy od 1. do 16. dňa príslušného mesiaca na účet mimoriadneho medziúveru číslo 21389414/8170 (ďalej len „Účet MMÚ"). V zmysle čl. IV bod 1.1 sa žalovaní zaviazali od mesiaca nasledujúceho po uzatvorení Zmluvy o úvere až do nasporenia 50 % cieľovej sumy poukazovať na účet stavebného sporenia č. XXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „Účet SS") pravidelné mesačné vklady vo výške 316,01 EUR, a to vždy od 1. do 16. dňa príslušného mesiaca. Ako vyplýva z čl. I bod 3 Zmluvy o úvere po splnení podmienok pre pridelenie cieľovej sumy sa žalobca zaviazal žalovaným poskytnúť stavebný úver pod číslom XXXXXXXXX vo výške 98.751,91 EUR, pričom presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy. Z uvedeného čl. I bod 3 Zmluvy o úvere vyplýva, že prostriedky nasporené na Účte SS, ktoré sa zaviazali žalovaní nasporiť pravidelnými mesačnými vkladmi v zmysle čl. IV bod 1.1 sa mali pri nasporení dohodnutej sumy použiť na splatenie časti mimoriadneho medziúveru, pričom po splnení zmluvne dohodnutých podmienok mali žalovaní nárok na poskytnutie stavebného úveru vo výške rozdielu cieľovej
sumy (mimoriadny medziúver vo výške 197.503,82 EUR) a nasporenej sumy v zmysle čl. IV bod 1.1 t.j. 50 % z cieľovej sumy, a teda stavebného úveru vo výške 98.751,91 EUR. Tvrdenie žalovaných vo vyjadrení žalovaných v bode 1, že mesačná splátka mimoriadneho medziúveru bola vo výške 836,82 EUR je nepravdivé. V zmysle čl. IV- bod 2.1 išlo o splátku úrokov z poskytnutého mimoriadneho medziúveru, ktorú mali žalovaní povinností splácať na účet MMO, a to až do splnenia podmienky pre poskytnutie stavebného úveru, ktorou bola nasporená suma na Účte SS vo výške 50 % z cieľovej sumy. Ustanovenie čl. IV bod 2.1 jasne a presne definuje, že suma 836,82 EUR je splátkou úrokov z poskytnutého mimoriadneho medziúveru a z tohto dôvodu výslovne popierame tvrdenie žalovaných uvedené v bode 4, že žalobca nesprávne zaúčtoval splatené úroky. Žalobca platby realizované na Účet MMÚ do konca roka 2014 prioritne započítal na úroky, nakoľko v Zmluve o úvere bolo jednoznačne dohodnuté, že splátky poukazované na Účet MMÚ vo výške 836,82 EUR, sú splátkami úrokov. K dohode o progresívnom splácaní si dovoľuje žalobca uviesť nasledovné. Ako už bolo VV uvedené vyššie v zmysle čl. IV bod 2.1 Zmluvy o úvere, boli splátky poukazované na Účet MMÚ splátkami úrokov z poskytnutého mimoriadneho medziúveru. V zmysle čl. IX bod 5 Zmluvy o úvere práva a povinnosti neupravené Zmluvou o úvere sa riadia Úverovými podmienkami, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Občianskym a Obchodným zákonníkom. V zmysle čl. IV bod 5 Úverových podmienok pre fyzické osoby (ďalej len „ÚP'), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere bol žalobca oprávnený z mesačnej úverovej splátky uspokojiť svoje pohľadávky v nasledovnom poradí, úroky z omeškania, dlh po lehote splatnosti (úroky, istina a poplatky) a dlh do lehoty splatnosti (úrok, istina a poplatky). Tento postup mal do 01.02.2015 oporu aj v zákone, a to konkrétne v § 330 ods. 2 ObZ, z čoho vyplýva, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že každá mesačná splátka mimoriadneho medziúveru podľa čl. IV ods. 2.1 Zmluvy o úvere mala byt' rozdelená mesačne na istinu 795,06 EUR a 41,77 EUR na úrok. Preto tvrdenie žalovaných, že každá mesačná splátka mala byt rozúčtovaná na istinu 795,06 EUR a 41,77 EUR na úrok výslovne popierame. Súčasne si žalobca dovoľuje poukázať na skutočnosť, že napriek skutočnosti, že boli žalovaní v omeškaní so splácaním svojho záväzku neuplatnil voči žalovaným úrok z omeškania z omeškaných splátok, čo vyplýva aj z podanej žaloby zo dňa 14.08.2018. Žalobca, ako vyplýva aj z čl. IV podanej žaloby, postupoval v rokoch 2009 až 2014 v súlade so Zmluvou o úvere a ustanoveniami ObZ, pričom každé plnenie, ktoré presahovalo rozsah vyčísleného 4,99 % ročného úroku za príslušné obdobie z nesplatenej istiny započítal na istinu, ktorú aj v období rokov 2009 až 2014 znižoval o došlé platby prevyšujúce 4,99 % ročný úrok z nesplatenej istiny, čoho dôkazom je, že pôvodná istina vo výške 197.503,82 EUR bola do konca roka 2014 znížená na sumu 194.850,31 EUR. Z uvedeného dôvodu opätovne výslovne popierame tvrdenie žalovaných, že žalobca nesprávne zaúčtoval splatné úroky a že spôsob započítania platieb, ktoré žalovaní uskutočnili na Účet MMÚ nebol dohodnutý. Z vyššie uvedených dôvodov výslovne popierame aj tvrdenie žalovaných, že istina zo Zmluvy o úvere činí po odpočítaní platieb realizovaných žalovanými sumu 111.178,97 EUR. K tvrdeniu žalovaných uvedenému v bode 5 vyjadrenia žalovaných, že Zmluva o úvere neobsahuje dobu splatnosti ani odplatu za úver a ako zákazníci neboli schopní posúdiť ekonomické dopady na ich majetok si dovoľujeme uviesť, že Zmluva o úvere, ktorú žalovaní uzatvorili nie je spotrebiteľským úverom, a to ani v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ani v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a teda náležitosťou Zmluvy o úvere nie je informácia o dobe splatnosti ani informácia o celkovej odplate, ktorú bude musieť spotrebiteľ zaplatiť. Žalobca taktiež vyslovene poprel tvrdenie žalovaných, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V tejto súvislosti napríklad poukázal na to, že za žalobcu bola zmluva o úvere podpísaná 12.12.2008 a následne odoslaná na podpis žalovaným, ktorí túto zmluvu podpísali až 17 dní po podpise žalobcu, a teda mali dostatok času posúdiť jej obsah. Zároveň poukázal na to, že s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je zo skúmania neprijateľnosti podmienky vylúčený hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny, ak súd tieto podmienky vyjadrené jasne, určito a zrozumiteľne. V súvislosti s námietkou premlčania žalobca potvrdil, že žalovaní v mesiaci jún 2015 nezaplatili splátku v zmysle uzatvorenej zmluvy o úvere, čo by mohlo evokovať, že dňa 17.05.2015 začala plynúť lehota pre uplatnenie práva na súde, avšak absentuje jedna základná náležitosť, a tou je omeškanie žalovaných s plnením. Skutočnosť, že žalovaní nezaplatili plnú výšku splátky za mesiac jún 2015 do 16.06.2015 je nesporná, avšak v mesiaci jún 2015 neboli žalovaní v omeškaní s plnením, čo je podstatné pre vyvodenie dôsledkov uvedených v § 565 OZ. V tomto ohľade žalobca poukázal na to, že ak by žalovaní boli v omeškaní s nezaplatením celej splátky za mesiac jún 2015, museli by byť nimi realizované úhrady do
tohto termínu vo výške 75 x 836,82 EUR + 298,15 EUR, čo predstavuje výšku 63.059,65 EUR. Avšak do termínu 09.06.2015 mali žalovaní zaplatených 63.719,77 EUR, čo znamená, že k 09.06.2015 mali zaplatenú aj celú splátku za mesiac jún roku 2015, keďže 76 splátok vo výške 836,82 EUR predstavuje celkom sumu 63.598,32 EUR. Žalobca poukázal na to, že prvý krát sa žalovaní dostali do omeškania so splácaním úveru v mesiaci august roku 2015, nakoľko do termínu splatnosti splátky za mesiac august 2015 poukázali v prospech účtu sumu 64.834,11 EUR, čo predstavuje 77 splátok a časť splátky za mesiac august 2015 vo výške 398,97 EUR. Žalovaní sa tak prvý krát dostali do omeškania s riadnym splnením splátok v mesiaci august roku 2015, pričom žalobca mohol svoje právo uplatniť prvýkrát počnúc dňom 17.08.2015.
4. Žalobca súdu taktiež predložil excelovskú tabuľku týkajúcu sa jednotlivých platieb s uvedením dátumu úhrady, výšky splátky, dátumu splatnosti a zostatku istiny.
5. V rámci pojednávania konaného dňa 27.11.2019, právny zástupca žalovaných súdu predložil list zo dňa 21.07.2015 označený ako „odpoveď k dokladom - výplatná páska zamestnanca“, ktorým oznámil žalobca žalovanému Petrovi Opinovi dátumy úhrad v prospech úverového účtu a z tohto listu zároveň vyplýva, že žalobca informoval žalovaných, že k 21.07.2015 je dlžná suma na úverovom účte vo výške 538,44 EUR, ktorú je potrebné uhradiť. Právny zástupca žalobcu v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania poukázal na to, že žalovaní sa dostali do omeškania so splácaním splátok úveru prvýkrát až v mesiaci august 2015.
6. Z výzvy pred vyhlásením okamžitej splatnosti úveru zo dňa 05.10.2016 vyplýva, že dlh po lehote splatnosti ku dňu 05.10.2016 predstavuje 5.995,03 EUR a žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie tejto sumy do 31.10.2016 s tým, že v opačnom prípade zváži vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru. Listom zo dňa 04.11.2016 označeným ako „vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru“, oznámil žalobca žalovaným, že ku dňu 31.10.2016 pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti zostatku úveru.
7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky (ďalej len „stavebný účel") uvedených v § 11 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1992/310/20080101.html> z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.
8. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka (OZ), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20190130>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
10. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20190130>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 11. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaní uzavreli so žalobcom dňa 29.12.2008 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Na základe tejto zmluvy mali žalobcovia splácať úroky z poskytnutého medziúveru v splátkach po 836,82 EUR, pričom keďže došlo k čerpaniu úveru vo viacerých splátkach, a tento úver nebol čerpaný naraz, došlo pri splácaní aj k preplatkom, ktoré boli započítané na istinu. Žalovaní v rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázali na to, že v danom prípade žalobca nesprávne zaúčtoval splatné úroky, nakoľko progresívne splácanie dohodnuté nebolo. V tomto ohľade súd poukazuje na to, že žalovaní žiadnym spôsobom neozrejmili, z akého konkrétneho dôvodu mali byť splátky rozdelené podľa pomeru 795,06 EUR na istinu a 41,77 EUR na úrok, keďže zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že splátky úveru do nasporenia 50 % cieľovej sumy predstavujú sumu 836,82 EUR a sú splatné vždy od 01. do 16. - tého dňa príslušného mesiaca.
14. Žalovaní vzniesli námietku premlčania s poukazom na skutočnosť, že z listu zo dňa 21.07.2015 vyplýva, že k 21.07.2015 predstavoval dlh na úvere sumu 538,44 EUR, a teda je nesporné, že tento dlh existoval už k 16.07.2016 a že pre nezaplatenie tejto splátky žalobca zosplatnil celý úver. V tejto súvislosti súd poukazuje na citované znenie § 53 ods. 9 OZ, z ktorého vyplýva, že žalobca môže uplatniť svoje právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Teda v danom prípade sa nejedná o zákonnú povinnosť, ale možnosť, s limitáciou, že takéto právo môže uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, teda pokiaľ tak žalobca urobil neskôr, pre nezaplatenie inej splátky, a dodržal zákonný postup, konal v súlade so zákonom. Navyše súd poukazuje na to, že list žalobcu zo dňa 21.07.2015 nespĺňa zákonný predpoklad vyplývajúci z § 53 ods. 9 OZ, a teda upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (možnosť zosplatnenia), a preto tento list ani nemôže byť zákonným podkladom pre zosplatnenie úveru.
15. Súd poukazuje na to, že žalobca až listom zo dňa 05.10.2016 vyzval žalovaných na zaplatenie nezaplatených splátok, s upozornením na možnosť zosplatnenia, pričom zákonný postup sa týkal splátky splatnej do 16.06.2016, ktorá nebola zaplatená do 16.09.2016 a týmto listom teda upozornil žalovaných, v lehote nie kratšej ako 15 dní, že do 31.10.2016 svoj dlh môžu uhradiť, nakoľko v opačnom prípade môže vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Keďže tak neurobili, listom zo dňa 04.11.2016 im oznámil vyhlásenie okamžitej splatnosti k 31.10.2016. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že k 16.06.2016 mala byť uhradená celková suma 73.640,13 EUR (88 splátok x 836,82 EUR), avšak reálne bola zaplatená iba suma 69.300,37 EUR, z čoho nepochybne vyplýva, že žalovaní boli k 16.06.2016 v omeškaní s úhradou splátky za mesiac jún 2016 a meškali aj s predchádzajúcimi platbami.
16. Právny zástupca žalovaných koncipoval ich obranu tak, že žalobca musel ihneď uplatniť svoje právo, podľa jeho názoru pre nezaplatenie splátky splatnej do 16.07.2015, avšak súd opätovne poukazuje na to, že sa jedná iba o možnosť žalobcu, ako veriteľa s tým, že svoje právo môže uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Z vyjadrenia samotného žalobcu, ako aj z pripojenej tabuľky navyše vyplýva, že k 16.07.2015 malo byť zaplatených 77 splátok, a tieto aj zaplatené boli, keďže k tomuto dátumu predstavovala celková úhrada žalovaných výšku 64.865,59 EUR, čo pri vydelení výškou mesačnej splátky 836,82 EUR mesačne predstavuje 77,5 teda je nepochybné, že splátka za mesiac júl roku 2015 bola uhradená a dokonca bolo zaplatené viac, ako malo byť. Súd ale opätovne poukazuje na to, že žalobca využil svoje právo a úver zosplatnil až z dôvodu nezaplatenia splátky, ktorá bola splatná 16.06.2016, aj keď jeho právny zástupca uviedol dátumy, ktoré nezodpovedali predloženým listinným dôkazom, nakoľko musel byť zachovaný zákonný postup aj ohľadom skutočnosti, že právo na zosplatnenie môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, pri zachovaní 3 mesačnej lehoty podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa právo mohlo vykonať s poukazom na ustanovenie § 101 OZ 17.06.2016, a keďže žaloba bola súdu doručená 16.08.2018, bola podaná v rámci plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty a dlh žalobcu nie je premlčaný.
17. S poukazom na vyššie uvedené preto súd zaviazal žalovaných na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, a to v splátkach tak, ako boli v podstate pôvodne dohodnuté, t.j. zaokrúhlene po 850 EUR mesačne z dôvodu, aby nedošlo k ich prípadnému existenčnému ohrozeniu. Žalovaných zároveň zaviazal na zaplatenie kapitalizovaného zmluvného úroku a úroku z omeškania v zmysle petitu žaloby, čo ani žalovaní nerozporovali, s ohľadom na čiastočnú úhradu žalovaných realizovanú 14.11.2016, teda po zosplatnení úveru.
18. Žalovaní v rámci žaloby tvrdili, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky a aj keď to bližšie nešpecifikovali, dá sa vyvodiť, že tieto by sa mali týkať úroku, resp. nesprávnosti jeho zaúčtovania. Zo zmluvy o úvere vyplýva, záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a na druhej strane záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Z tohto teda vyplýva, že tieto záväzky (dojednania) sú dojednaniami o hlavnom predmete plnenia a podľa názoru súdu ich nemožno preskúmať z hľadiska prijateľnosti resp. neprijateľnosti zmluvnej podmienky.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).