Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Er-156-2009.pdf
PDF · 81.24 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/156/2009
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, Kollárova 31, 917 02 Trnava, proti povinnému: A. L., U.. XX. XX. XXXX, F. R. R. XXXX/X, XXX XX R. R., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Lukášom Liščákom, Exekútorský úrad Hlohovec, so sídlom sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, pod sp. zn. EX 3768/09, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia PZ Trnava, evid. číslo AA 1979459 zo dňa 08. 09. 2007.
2. Poverením číslo: 5601 051100 * zo dňa 05. 11. 2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, Exekútorský úrad Hlohovec, so sídlom sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, ktorému bol dňom 19. 10. 2017 prerušený výkon funkcie súdneho exekútora a jeho náhradníka bol SKE ustanovený súdny exekútor JUDr. Lukáš Liščák.
3. Dňa 11. 02. 2019 súdny exekútor podal na súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Zároveň súdu oznámil, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 184,25 eura, na ktoré žiada zaviazať oprávneného.
4. Súd mal z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise preukázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 4OdK/490/2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 107/2018 dňa 05. 06. 2018 pod K039010, bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a zároveň bol povinný oddlžený, a to podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“). 5. Dňa 23. 04. 2019 bolo súdu doručené písomné podanie oprávneného, označené ako „Exekučné konanie - podnet“, ktorým súdu oznamuje, že v danej veci je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, odkazujúc na ustanovenie § 9b zák. č. 180/2013 Z. z. - o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého platí, že pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu (Zákon č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov) alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu (§ 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov) zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok.
6. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 86/2010).
7. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
9. Potrebné je uviesť aj to, že aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie ( viď rozhodnutie NS SR, sp. zn. 5 Cdo 199/2009).
10. Predmetnú exekúciu vykonáva súdny exekútor na návrh oprávneného: Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, a to na základe exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia PZ Trnava, evid. číslo AA 1979459 zo dňa 08. 09. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 09. 2007 a vykonateľnosť dňa 24. 09. 2007.
11. Na základe rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky, č.p. SLVPS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 o zrušení rozpočtových organizácií, došlo k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií zriadených zriaďovacími listinami, okrem iného i Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave (pôvodného oprávneného), v dôsledku čoho od 01.01.2013 Krajské riaditeľstvo v Trnave už nie je samostatnou právnickou osobou s právnou subjektivitou. Rozpočtová organizácia oprávneného zanikla bez právneho nástupcu a všetky práva a povinnosti prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (§ 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Písomné podanie Ministra vnútra Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 08. 02. 2013 je zaevidované na správe Okresného súdu Banská Bystrica pod Spr. 247/2013.
12. Podľa § 9b zák. č. 180/2013 Z. z. - o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu (Zákon č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov) alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu (§ 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok.
13. V danej veci je nepochybné, že pohľadávka oprávneného do 01. 01. 2015 nebola vymožená a ide o pohľadávku, ku ktorej práva a povinnosti prešli zo zrušenej rozpočtovej organizácie (Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave) bez právneho nástupcu, podľa § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z. z. dňom 01. 01. 2013 na jej zriaďovateľa (Ministerstvo vnútra SR, IČO: 00 151 866) a výška pohľadávky je nižšia ako primerané náklady na vymoženie obdobných pohľadávok, t. j. ide o pohľadávku vo výške do 35,00 eura (suma primeraných nákladov na vymoženie obdobných pohľadávok stanovená Ministerstvom vnútra SR). Teda vymáhaná pohľadávka vzhľadom na uvedené, v zmysle § 9b zák. č. 180/2013 Z. z. dňom 01. 01. 2015 zanikla.
14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd rozhodol prvým výrokom tohto uznesenia tak, že exekúciu ex offo zastavil podľa § 57 ods. 1, písm. f) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013),
v spojení s § 9b zák. č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
15. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 184,25 eura, na ktoré žiadal zaviazať oprávneného, keďže na súd podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného.
17. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
18. Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
19. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
20. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
21. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
22. Vzhľadom k tomu, že dôvod na zastavenie exekúcie vznikol už dňa 01. 01. 2015, pričom súdny exekútor doručil súdu podnet na jej zastavenie až dňa 11. 02. 2019, súd posúdil takýto prístup (oneskorený postup) súdneho exekútora za dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci aplikáciu vyššie citovaného ustanovenia § 243j Exekučného poriadku. Dôvodom na nepriznanie trov exekúcie súdnemu exekútorovi je teda skutočnosť, že súdny exekútor si nesplnil svoju povinnosť uvedenú v ustanovení § 57 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.03.2017, t.j. nepredložil bezodkladne vec súdu potom, čo zistil alebo nadobudol pochybnosti, že sú tu dané dôvody na zastavenie exekúcie, resp. v primeranej lehote po tom ako mohol túto skutočnosť zistiť pri vykonávaní priebežne jednotlivých úkonov vedúcich k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky. Súdny exekútor mal dostatočný časový priestor na predloženie podnetu na zastavenie exekúcie, čo však opomenul. Podľa názoru súdu by bolo akceptovateľné, ak by súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie v priebehu niekoľkých mesiacov, maximálne do jedného roka, od kedy dôvod na zastavenie exekúcie vznikol.
23. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 351/2007-11 zo dňa 13. 12. 2007, obdobne porovnaj napr. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoE/9/2013 zo dňa 25. 03. 2013, sp. zn. 1CoE/458/2012 zo dňa 31. 01. 2013). Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len „ústava“) je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t. j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 236/08-12 zo dňa 01. 08. 2008).
24. S ohľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 243j Exekučného poriadku. Preto okresný súd rozhodol druhým výrokom tohto uznesenia tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V odvolaní musí byť uvedená spisová značka a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.