Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14S-78-2018.pdf
PDF · 135.1 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/78/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcov : 1/ JUDr. C. L., dátum narodenia : XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu : M. ul. XXXX/X, XXX XX G. R., 2/ S. C., dátum narodenia : XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu : J. XXX/X, XXX XX P. H., 3/ C. C., dátum narodenia : XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu : J. XXX/X, XXX XX P. H., všetci právne zastúpení : JUDr. Daniel Janšo, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému : Okresný úrad Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, za účasti ďalšieho účastníka konania : Poľovný a ochranný spolok M. Dunaj, so sídlom Hlavná 1538/31, 929 01 Dunajská Streda, IČO : 50 837 176, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného číslo : OU-DS-PLO-2018/014804-002 z 27. júla 2018, takto
rozhodol:
I. Správny súd opatrenie žalovaného Okresného úradu Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor číslo : OU-DS-PLO-2018/014804-002 z 27. júla 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobcom v 1/ až 3/ rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. III. Ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Na základe žiadosti o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 23.06.2018 požiadal v zmysle § 16 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako „zákon č. 274/2009 Z. z.“ alebo „zákon o poľovníctve“) Poľovný a ochranný spolok M. Dunaj, so sídlom Hlavná 1538/31, 929 01 Dunajská Streda, IČO : 50 837 176 v zastúpení spoločnosťou TALIKS, s.r.o. o zaevidovanie nájomnej zmluvy o užívaní poľovného revíru č. 16, Bažantnica Jahodná II, ktorej predmetom bolo postúpenie užívania uvedeného spoločného poľovného revíru vlastníkmi poľovných pozemkov podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 274/2009 Z. z. K žiadosti boli predložené ako prílohy : zmluva o užívaní spoločného revíru, notárska zápisnica spolu s listinou prítomných, žiadosť o vymenovanie poľovného hospodára a žiadosť o vymenovanie členov poľovnej stráže.
2. Na základe vyššie uvedenej žiadosti Okresný úrad Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor, ako vecne a miestne príslušný orgán na úseku poľovníctva podľa ustanovenia § 71 ods. 2 písm. c) zákona č. 274/2009 Z. z. opatrením č. OU-DS-PLO-2018/014804-002 z 27. júla 2018 (ďalej aj ako len „napadnuté opatrenie“) zaevidoval podľa ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona zmluvu pod evidenčným číslom EZ 06/2018 DS, názov poľovného revíru : Poľovný revír Bažantnica Jahodná II, uznaný rozhodnutím Okresného úradu v Dunajskej Strede, č. L/97/00370-004/9 zo dňa 02.05.1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.06.1997, užívateľ poľovného revíru : Poľovný a ochranný spolok
M. Dunaj, 929 01 Dunajská Streda, Hlavná č. 1538/31, IČO : 50 837 176, dátum uzatvorenia zmluvy : 23.06.2018, zmluva evidovaná s účinnosťou : 29.07.2018.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby
3. Včas podanou správnou žalobou (včasnosť mal správny súd preukázané tým, že napadnuté opatrenie bolo vydané dňa 27.07.2018, pričom žaloba bola podaná prostredníctvom portálu eŽaloby dňa 25.09.2018) sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti napadnutého opatrenia navrhnúc správnemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) [opatrenie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov] a písm. e) [zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci] zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“).
4. Žalobcovia mali za to, že Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov konané dňa 19.12.2017 v Hoteli Viktor, Kremnická 26, Bratislava (ďalej len ako „Zhromaždenie“), na ktorom mali byť o. i. prijaté uznesenia o využití revíru, o náhrade za jeho užívanie, aj o užívateľovi, s ktorým bude zmluva o užívaní PR Bažantnica Jahodná II uzatvorená, bolo zmanipulované a v rozpore s právnymi predpismi, nakoľko už pred jeho začatím došlo k porušeniu vyhlášky vo vzťahu k jeho otvoreniu a prezentácii prítomných a taktiež samotné hlasovanie neprebehlo v súlade so zákonom a preto pokiaľ správny orgán zaevidoval zmluvu, konal v rozpore so zákonom č. 274/2009 Z. z.
5. Poukázali na to, že priebeh, uznesenia a rozhodnutia zo Zhromaždenia boli zaznamenané Notárskou zápisnicou vrátane jej príloh, ktorú vypracoval notársky úrad JUDr. Martina Seleckého, so sídlom M. R. Štefánika 3544/30, Trebišov, pod č. N 52/2018, Nz 1693/2018, NCRIs 1719/2018 (ďalej aj ako len „Zápisnica“) a osvedčil jej prvopis. Tvrdili, že z listiny prítomných jednoznačne vyplýva, že splnomocnený zástupca zvolávateľov Zhromaždenia JUDr. V. J. a zapisovateľ do listiny prítomných a skrutátor pán Y. Y. hrubo porušili nielen ustanovenia zákona o poľovníctve, ale i Občianskeho zákonníka tým, že práva niektorých zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov boli popreté a niektorým bolo priznaných viac práv než im patrí, ktorú skutočnosť využil vo svoj prospech Poľovný a ochranný spolok M. Dunaj, ktorý sa po zaevidovaní zmluvy stal užívateľom PR Bažantnica Jahodná II.
6. Namietali, že konanie splnomocneného zástupcu zvolávateľov Zhromaždenia JUDr. V. J. a zapisovateľa do listiny prítomných pána Y. Y. bolo v rozpore s príslušnými predpismi už od počiatku, nakoľko už pred konaním samotného Zhromaždenia nebola z ich strany jasne dodržaná verejná vyhláška, ktorou bolo Zhromaždenie zvolané, nakoľko prezentácia začala o 9:42 namiesto predpísaného času o 9:00 a Zhromaždenie bolo následne otvorené o 10:39 namiesto o 10:30, čo vyplýva aj zo znenia Zápisnice. Podotkli, že v čase od 9:42 do 10:39 sa prezentovali len žalobca 1 a Mgr. V. J. zastupujúci žalobcu 2 a nikto iní z prítomných uvedených v Zápisnici tak neučinil doplniac, že následne od 10:39 do 12:15 boli zvolávateľmi prezreté len plné moci JUDr. C. L. (žalobcu 1) a Mgr. V. J., pričom týmto dvom splnomocnencom nebola poskytnutá na nahliadnutie žiadna plná moc zvolávateľov udelená pánovi JUDr. V. J. a ani plnomocenstvá udelené pánovi Ing. A. Y. a pánovi Y. R..
7. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že bezprostredne po sčítaní hlasov namietali platnosť niektorých hlasov, najmä v súvislosti s poľovnými pozemkami v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, konkrétne, že došlo k započítaniu pozemkov v bezpodielovom spoluvlastníctve pána JUDr. O. L. vo výmere 6 477 m2 a pána MVDr. E. K. vo výmere 41 568 m2 do hlasovacích práv, hoci manželky plné moci nepodpísali, čo znamená, že za tieto poľovné pozemky nemohli páni Ing. A. Y. a Y. R. hlasovať. Ďalej namietali, že do hlasovacích práv pána Ing. A. Y. boli započítané aj pozemky v bezpodielovom spoluvlastníctve pána Y. G. vo výmere 28 634,51 m2, ktorý spolu so svojou manželkou udelili plnomocenstvo na ich zastupovanie na Zhromaždení žalobcovi 1, avšak na Zhromaždení došlo iba k odvolaniu plnomocenstva udeleného pánom Y. G., nie jeho manželkou, čo znamená, že ani za tieto poľovné pozemky nemohol pán Ing. A. Y. hlasovať. Rovnako namietali, že do hlasovacích práv pána Y. R. boli započítané pozemky pána E. F. vo výmere 74 987,79 m2, ktorý však ako výlučný vlastník vlastní iba pozemky vo výmere 21 048 m2, pričom zvyšok patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
8. Na strane druhej namietali, že osoby zvolené do orgánov Zhromaždenia nezapočítali do hlasovacích práv žalobcu 1 pozemky vo výmere 9 694 m2 vo vlastníctve Podielnického poľnohospodárskeho
družstva. Rovnako poukázali na to, že došlo k započítaniu nepoľovných pozemkov, konkrétne pozemkov vo výlučnom vlastníctve pána Ing. H. K. a spoločnosti ISTROPOL SOLARY a.s. v celkovej výmere 170 644 m2, ktoré sú podľa zákona o poľovníctve nepoľovnou plochou, čím JUDr. V. J., Ing. A. Y. a pán Y. R. dosiahli nezákonné kvórum na škodu vlastníkov poľovných pozemkov PR Bažantnica Jahodná I (pravdepodobne malo byť uvedené Jahodná II), a to všetko vo vlastný prospech Poľovného a ochranného spolku M. Dunaj, ktorého sú všetci členmi. V tejto súvislosti tiež namietali, že vlastníkom pozemkov nepoľovného charakteru boli protizákonne priznané práva hlasovať nad zákonnú mieru, hlasovacie práva prítomných boli týmto postupom skreslené a na základe takto pozmeneného kvóra bola dňa 23.06.2018 uzavretá Zmluva na užívanie spoločného poľovného revíru č. 16, Bažantnica Jahodná II, ktorá bola dňa 27.07.2018 s účinnosťou odo dňa 29.07.2018 zaevidovaná žalovaným.
9. V súvislosti s evidenciou zmluvy žalobcovia poukázali na to, že žalovaný mal vedomosť o nezákonnostiach, ktorými bola dosiahnutá väčšina hlasov na Zhromaždení a aj o skutočnosti, že predložená zmluva nie je podpísaná v mene vlastníkov vlastniacich najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery PR Bažantnica Jahodná II, ako to vyžaduje zákon o poľovníctve. Uviedli, že žalovaný bol vyzvaný, aby v rámci zásad správneho konania, ktorým evidencia užívateľských zmlúv v oblasti poľovníctva podlieha, dôsledne preskúmal Zápisnicu z uvedeného Zhromaždenia a následne Zmluvu o užívaní poľovného revíru Bažantnica Jahodná II, predloženú na evidenciu, pričom mal tiež ako držiteľ katastrálneho operátu povinnosť preveriť predostreté podozrenia, teda porovnať údaje o vlastníctve poľovných pozemkov uvedené v Listine prítomných so skutočným stavom evidovaným v katastri nehnuteľností, pričom by došiel k záveru, že priebeh a výsledky Zhromaždenia boli zmanipulované a reálne nevyjadrujú vôľu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov v PR Bažantnica Jahodná II.
10. Žalobcovia namietali, že žalovaný nedostatočne preskúmal okolnosti týkajúce sa uzatvorenia zmluvy a to napriek tomu, že pri evidencii zmluvy je správny orgán povinný preskúmať všetky okolnosti, ktoré mu ukladá zákon a teda skúmať aj to, kto je vlastníkom poľovných pozemkov v poľovnom revíry, aké sú ich výmery a či subjekty, ktoré konajú majú na takéto konanie oprávnenie. Mali za to, že len na základe takto vykonaného dokazovania môže správny orgán zistiť skutočný stav veci a vydať zákonné a riadne rozhodnutie s tým, že pokiaľ sa správny orgán pred zaevidovaním zmluvy dostatočne nezaoberá skutočným podielom na celkovej výmere pozemkov vo vzťahu ku každému zo zúčastnených resp. zastúpených na zhromaždení, nemôže dospieť k nespochybniteľnému záveru o tom, či sa na zhromaždení skutočne zúčastnili osoby, ktoré s ohľadom na výmeru poľovných pozemkov v PR Bažantnica Jahodná II mali nadpolovičnú väčšinu hlasov a ani k tomu, či a ako boli jednotlivé uznesenia schválené. S poukazom na uvedené uzavreli, že žalovaný sa nezaoberal zisťovaním reálneho a aktuálneho stavu vlastníkov poľovných pozemkov a z toho vyplývajúceho podielu podstatného pre hlasovanie následne nezistil dostatočne skutkový stav vo vzťahu k priebehu celého Zhromaždenia, ako aj k prijatým uzneseniam, resp. k tomu, či tieto vôbec boli prijaté potrebným počtom hlasov oprávnených subjektov. K povinnosti správneho orgánu preskúmať v rámci konania predchádzajúceho evidenciu zmluvy vlastnícku štruktúru pozemkov v PR citovali z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/26/2013 zo dňa 08.10.2013 a rovnako odkázali na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/67/2015 zo dňa 15.01.2015.
11. Vychádzajúc z uvedeného žalobcovia zastali názor, že žalovaný sa nevysporiadal ani s naplnením podmienky podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 274/2009 z. z., keďže v konaní nebolo spoľahlivo preukázané, že vlastníci potrebnou väčšinou hlasov určili užívateľa revíru, práve naopak, žalovaný mal všetky informácie a bol vyslovene upozornený na nezákonnosť priebehu Zhromaždenia, ako aj na skutočnosť, že zmluva nie je podpísaná v mene vlastníkov vlastniacich najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery PR Bažantnica Jahodná II, ako to vyžaduje zákon o poľovníctve, čím žalovaný vedome umožnil výkon práva poľovníctva.
12. Žalobcovia výslovne v správnej žalobe uviedli, že nežiadajú, aby správny súd nariadil na rozhodnutie vo veci samej pojednávanie. Žalobcovia požiadali správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
III. Vyjadrenie žalovaného, vyjadrenie ďalšieho účastníka konania, replika žalobcu, duplika žalovaného
13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že po preskúmaní žiadosti o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Bažantnica Jahodná II, ako aj predložených súvisiacich dokladov, dňa 27.07.2018 podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve zaevidoval predmetnú zmluvu, ktorá bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 písm. b) zákona o poľovníctve s účinnosťou od 29.07.2018 pod evidenčným číslom EZ 06/2018 DS. Poukázal tiež na to, že pri evidencii danej zmluvy postupoval v zmysle zákona o poľovníctve s tým, že boli dodržané predpísané podmienky v zmysle § 14, § 15, § 16 a § 17 citovaného zákona, predmetná zmluva obsahovala zákonom predpísané náležitosti, zmluvné strany sa dohodli na primeranej náhrade za užívanie poľovného revíru a bol uvedený postup pri zániku zmluvy. Ďalej argumentoval, že za priebeh zhromaždenia zodpovedá jeho zvolávateľ a osvedčuje ho notár dodajúc, že neskúmal vlastnícke ani osobné vzťahy, ktoré by mali byť usporiadané a vyjasnené na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a konal len v zmysle a medziach zákona o poľovníctve.
14. Ďalšiemu účastníkovi konania bola správna žaloba doručovaná na adresu jeho sídla evidovaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky - Hlavná 1538/31, 929 01 Dunajská Streda, pričom sa zásielka vrátila ako nedoručená z dôvodu, že adresát je neznámy (č.l.100). S odkazom na ustanovenie § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, správny súd považoval zásielku za doručenú a to dňom jej vrátenia správnemu súdu t.j. dňom 14. januára 2019.
15. Žalobcovia v replike poukázali na to, že žiadosť o zaevidovanie zmluvy zo dňa 23.06.2018, ktorá bola žalovanému doručená dňa 23.07.2018 bola podaná neoprávnenou osobou, nakoľko žiadateľom bola spoločnosť TALIKS, s.r.o. a nie JUDr. K. R., ktorému bola udelená plná moc Poľovným a ochranným spolkom M. Dunaj dodajúc, že Poľovný a ochranný spolok M. Dunaj nie je oprávnený ani takúto žiadosť na zaevidovanie zmluvy podať, čo nepriamo vyplýva z ustanovenia § 13 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z. z. V tejto súvislosti mali za to, že jedine vlastníci spoločného poľovného revíru sú oprávnení podať návrh na evidenciu zmluvy, čo sa v danom prípade nestalo. Žalobcovia tiež mali za to, že žalovaný si nie je vedomý úlohy notára pri priebehu zhromaždenia, ktorý Zápisnicou neoveruje samotný obsah zhromaždenia prípadne pravdivosť vyjadrení jednotlivých účastníkov, ale len jeho priebeh. Pre úplnosť uviedli, že ak by žalovaný naozaj skúmal znenie Notárskej zápisnice a k nej neoddeliteľne pripojenej Listiny prítomných, musel by zistiť, že zvolávatelia nedodržali ani ustanovenie § 5 ods. 5 vety druhej zákona č. 274/2009 Z. z., lebo žiadnym spôsobom nedeklarovali, že si splnili zákonnú povinnosť a overili zápis do Listiny prítomných, pričom nevyhnutnosť zabezpečenia vyhotovenia overenia zápisov v Listine prítomných je esenciálna pre jeho platnosť, nakoľko inak ani nie je možné považovať údaje v nej uvedené za relevantné. Vo zvyšku odkázali na podanú žalobu a žiadali, aby správny súd podanej žalobe vyhovel.
16. Replika žalobcov bola doručená na vedomie žalovanému, ako aj ďalšiemu účastníkovi konania (č.l. 111). Žalovaný, ani ďalší účastník konania ďalšie vyjadrenia správnemu súdu nezaslali.
III. Relevantná právna úprava
17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
19. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
20. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
21. Podľa § 62 ods. 1 SSP žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.
22. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
23. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 274/2009 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie nepoľovnou plochou zastavané územie obce, zastavaný pozemok, cintorín, nádvorie a dvor, ihrisko, ohradená záhrada, ovocinárska a lesná škôlka, vinica, sad, park, pozemok slúžiaci na farmový chov zveri, dráha, 3) diaľnica, cesta I., II. a III. triedy, letisko 4) a prístav, ostatný oplotený pozemok, ak nie je zvernicou, iný pozemok podľa rozhodnutia okresného úradu [§ 74 ods. 1 písm. b)].
24. Podľa § 2 písm. písm. o) zákona č. 274/2009 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie poľovným pozemkom každá plocha, ktorá nie je uvedená v písmene f).
25. Podľa § 2 písm. písm. p) zákona č. 274/2009 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie poľovným revírom poľovný pozemok alebo súbor súvislých poľovných pozemkov jedného alebo viacerých vlastníkov vymedzených v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorom možno vykonávať právo poľovníctva; za poľovný revír sa považuje aj samostatná zvernica a samostatná bažantnica.
26. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia.
27. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 274/2009 Z. z. zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.
28. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z. z. prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných.
29. Podľa § 5 ods. 6 zákona č. 274/2009 Z. z. na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.
30. Podľa § 5 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z. z. zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.
31. Podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 274/2009 Z. z. užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou poľovníckej organizácii podľa § 32.
32. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru.
33. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. zmluva sa uzatvára na desať rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16 ods. 1; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa uzatvára najmenej na dobu 10 rokov.
34. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. zmluva musí obsahovať najmä:
a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku,
d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.
35. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
36. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
37. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
38. Podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona č. 274/2009 Z. z. všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.
39. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
40. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
41. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
IV. Konanie na správnom súde a rozhodnutie správneho súdu
42. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté opatrenie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
43. Správny súd uznesením č. k. 14S/78/2018-96 z 18. decembra 2018 zamietol návrh žalobcov v 1/ až 3/ rade na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
44. Správny súd na úvod vo vzťahu k ďalším účastníkom konania, tak ako ich označili žalobcovia uvádza, že za ďalšieho účastníka konania považoval iba Poľovný a ochranný spolok M. Dunaj, nakoľko tento v zastúpení podal žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru. V danej veci je potrebné s poukazom na ustanovenie § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve zdôrazniť, že na evidenciu zmluvy podľa § 13 sa nevzťahuje správny poriadok, čo znamená, že v podstate ide o administratívne konanie, ktoré nemá určený okruh účastníkov konania. Evidencia zmluvy bola vykonaná na základe
žiadosti Poľovného a ochranného spolku M. Dunaj a preto správny súd konal výlučne s ním ako s ďalším účastníkom konania.
45. V súvislosti s postavením splnomocnených vlastníkov poľovného revíru, ktorí s Poľovným a ochranným spolkom M. Dunaj uzatvorili zmluvu na užívanie spoločného revíru č. 16, Bažantnica Jahodná II (ďalej aj ako len „zmluva o užívaní spoločného revíru“) v rámci správneho súdneho konania správny súd dodáva, že títo mohli nadobudnúť a to buď na základe návrhu žalobcov alebo na základe ich vlastného návrhu postavenie osôb zúčastnených na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP. Takýto návrh však nebol ani z jednej ani z druhej strany podaný, pričom správny súd môže uznesením priznať takéto postavenie výlučne len na návrh (§ 41 ods. 2 SSP). V tejto súvislosti nedá správnemu súdu nepoukázať na zásadnú skutočnosť a to, že Ing. A. Y., splnomocnenec vlastníkov poľovného revíru je súčasne štatutárnym orgánom - predsedom Poľovného a ochranného spolku M. Dunaj a preto mal preukázateľne o tomto konaní vedomosť. Ing. A. Y. osobne prevzal repliku žalobcu, avšak nezaslal správnemu súdu žiadne vyjadrenie, nevyužil svoje právo nahliadnuť do súdneho spisu (správna žaloba bola doručená podľa § 111 ods. 3 CSP formou fikcie) ani nepodal návrh na priznanie postavenia osoby zúčastnenej na konaní v danom správnom súdnom konaní. S poukazom na uvedené správny súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Splnomocnení zástupcovia vlastníkov sa však o svoje práva v danom konaní aktívne nezaujímali.
46. Správny súd ďalej uvádza, že žalobcovia, napriek tomu, že neboli účastníkmi administratívneho konania o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru disponujú aktívnou žalobnou legitimáciou a to s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, nakoľko vydaným opatrením žalovaného sú ich verejné subjektívne práva priamo dotknuté. Rovnako mal správny súd preukázané, že správna žaloba, napriek tomu, že sa žalobcom napadnuté opatrenie nedoručovalo, bola podaná včas (k tomu pozri bod 3 tohto rozsudku).
47. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že dňa 23.07.2018 bola žalovanému doručená žiadosť o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorú podala spoločnosť TALIKS, s.r.o. ako splnomocnená osoba zastupujúca Poľovný a ochranný spolok M. Dunaj spolu s prílohami tvorenými zmluvou o užívaní spoločného poľovného revíru, notárskou zápisnicou spolu s listinou prítomných, žiadosťou o vymenovanie poľovného hospodára a žiadosťou o vymenovanie členov poľovnej stráže. Administratívny spis, okrem vymenovaných listín, tvorilo už iba napadnuté opatrenie a splnomocnenie, ktorým Poľovný a ochranný spolok M. Dunaj splnomocnil JUDr. K. R., konateľa spoločnosti TALIKS s.r.o. Z uvedeného teda vyplýva, že súčasťou administratívneho spisu nie je vlastnícka zostava, resp. listy vlastníctva, prostredníctvom ktorej/ktorých by žalovaný, vzhľadom na písomné upozornenie žalobcu v 1/ rade o započítaní nepoľovnej plochy o výmere 170 644 m2 do hlasovacích práv overil, či predmetnú zmluvu o užívaní poľovného revíra skutočne uzatvorila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov.
48. Zásadnou žalobnou námietkou uplatnenou v lehote na podanie správnej žaloby bola skutočnosť, že zmluva o užívaní poľovného revíru nebola podpísaná v mene vlastníkov vlastniacich najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery PR Bažantnica Jahodná II. Vo vzťahu k uvedenému žalobcovia namietali, že v konaní nebolo spoľahlivo preukázané, že vlastníci potrebnou väčšinou hlasov určili užívateľa revíru.
49. S poukazom na uvedenú žalobnú námietku správny súd uvádza, že judikatúra správnych súdov vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri vymedzení rozsahu súdneho prieskumu evidencií zmlúv podľa § 16 zákona č. 274/2009 Z. z. prešla určitým vývojom, pričom sa ustálila na závere, že príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva po predložení žiadosti o zaevidovanie zmluvy o postúpenie užívania poľovného revíru preveruje, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/15/2017 z 21. marca 2018, konkrétne z bodov 29 a 30 vyplýva, že : „Zaevidovanie zmluvy tak nemá len evidenčný charakter, ale priamo sa dotýka vlastníckych práv na poľovných pozemkoch. Zákon č. 274/2009 Z. z. upravil postup príslušného orgánu verejnej správy pri rozhodovaní o takýchto zmluvách odlišne, ako to bolo v predchádzajúcom
zákone č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, ktorý bol účinný do 31.08.2009, v tom, že orgán verejnej správy už nevydáva rozhodnutie o schválení zmluvy o užívaní poľovného revíru, ale predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona č. 274/2009 Z. z. v nadväznosti na príslušné hmotnoprávnej podmienky Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu. Pripustením opačného výkladu, a teda, že orgán verejnej správy pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma len formálne skutočnosti vymedzené zákonom č. 274/2009 Z. z. by mohla nastať situácia, že orgán verejnej správy by zaevidoval akúkoľvek zmluvu, ktorá by spĺňala len formálne skutočnosti, pričom z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona by nemusela spĺňať ani jednu. V zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. je orgán verejnej správy oprávnený zaevidovať len takú zmluvu, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Z uvedeného vyplýva, že orgán verejnej správy je povinný preskúmať, či predmetnú zmluvu skutočne uzatvorila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov. Bez takéhoto skúmania ju nie je oprávnený zaregistrovať, keďže nemá preukázanú ani túto základnú podmienku.“
50. Vychádzajúc z vyššie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo povinnosťou žalovaného preskúmať, či predmetná zmluva bola skutočne uzatvorená nadpolovičnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov. Žalovaný však túto povinnosť nesplnil, ktorá skutočnosť je preukázaná samotným obsahom administratívneho spisu, ktorý, ako už bolo vyššie uvedené neobsahuje vlastnícku zostavu, na základe ktorej by preveril, či bola zmluva uzatvorená potrebným kvórom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by sa preukázalo, že do hlasovacích práv boli skutočne začlenené aj nepoľovné plochy vo výmere 170 644 m2, predložená zmluva by nemohla byť uzatvorená nadpolovičnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov. Tento záver je podložený obsahom notárskej zápisnice, z ktorej vyplýva, že za uznesenie č. 7 (zvolenie užívateľa Poľovného revíru Bažantnica Jahodná II) hlasovalo 51,824 % hlasov z celkovej výmery poľovných pozemkov, pričom sporných 170 644 m2 predstavuje k celkovej výmere poľovných pozemkov (880,11 ha) 1,938 %, čo za daného nedostatočne zisteného skutkového stavu znamená, že nie je vylúčené, že za prijatie uvedeného uznesenia nehlasovala nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov z celkovej výmery PR Bažantnica Jahodná II. Vychádzajúc z uvedeného, nemôže byť za daného skutkového stavu, vylúčené, že všetky uznesenia prijaté na danom Zhromaždení v pomere hlasov 51,824 %, neboli prijaté nadpolovičnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov. Záver, či uznesenia boli skutočne prijaté nadpolovičnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov, bude možné prijať až po preskúmaní listov vlastníctva, resp. vlastníckej zostavy vzťahujúcej sa k danému poľovnému revíru a preverení percentuálnych výpočtov, pričom ak sa skutočne bude jednať o nepoľovné plochy, bude potrebné tieto vylúčiť nielen z hlasovacích práv, ale aj z celkovej výmery prítomných vlastníkov poľovných pozemkov.
51. Vo vzťahu k tvrdeniam týkajúcich sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov a udelených plných mocí (JUDr. O. L., MVDr. E. K., E. F.) správny súd uvádza, že nakladanie s pozemkami, medzi ktoré nepochybne patrí aj nájom pozemku, nie je bežnou vecou a preto sa na takéto nakladanie vyžaduje súhlas oboch manželov (§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ však plnú moc udelil len jeden z manželov, v prípade uplatnenia hlasovacích práv ide o relatívne neplatný právny úkon, ktorého neplatnosti sa môže domáhať opomenutý manžel alebo adresát takého úkonu v premlčacej lehote troch rokov. Inak povedané, skutočnosť, že je plná moc uzatvorená len jedným z manželov nemá automaticky za následok neplatnosť uplatnenia hlasovacích práv, nakoľko sa plná moc považuje za platnú a to až dovtedy, kým sa jej neplatnosti nedovolá druhý z manželov (§ 40a Občianskeho zákonníka). Z uvedeného dôvodu skutočnosť, že predložené plné moci boli podpísané len jedným z manželov nezakladá nezákonnosť napadnutého opatrenia. V záujme právnej istoty, by však bezpodieloví spoluvlastníci poľovných pozemkov mali predkladať plné moci podpísané obidvoma manželmi.
52. Iná situácia je však v prípade manželov G., nakoľko na Zhromaždení preukázateľne disponovali plnými mocami tak Ing. A. Y., ktorý mal plnomocenstvo udelené Y. G., ako aj žalobca 1/, ktorý mal plnomocenstvo udelené F. G.. Z uvedeného dôvodu preto výmera poľovných pozemkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov G. (28 634,51 m2; 0,3254%) nemohla byť rátaná v prospech hlasovania uskutočneného Ing. A. Y..
53. Vo vzťahu k žalobným námietkam uplatneným v replike, správny súd s poukazom na ustanovenie § 134 ods. 1 v spojení s § 62 a § 183 Správneho súdneho poriadku uvádza, že tieto z dôvodu, že neboli
uplatnené v lehote na podanie správnej žaloby, nemohol posudzovať, nakoľko v správnom súdnictve platí prísna koncentračná zásada, v zmysle ktorej je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, okrem zákonom stanovených výnimiek, ktoré sa však na danú vec nevzťahujú.
54. Ďalej vo vzťahu k námietkam, ktorými žalobcovia poukazovali na samotný priebeh Zhromaždenia, konkrétne na začiatok prezentácie a jeho otvorenie, správny súd uvádza, že tieto nie sú spôsobilé vyvolať nezákonnosť napadnutého opatrenia, nakoľko prezentácia ani otvorenie Zhromaždenia neboli začaté pred časom určeným vo verejnej vyhláške a preto samotné oneskorenie nemá žiadny dotyk na subjektívne práva prítomných vlastníkov.
55. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností správny súd uzavrel, že žalovaný iba formálnym skúmaním predloženej zmluvy a príloh, bez toho, aby preveril, či bola zmluva skutočne uzatvorená vlastníkmi spoločného poľovného revíru vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, nedostatočne zistil skutkový stav, ktorá skutočnosť má za následok, zrušenie napadnutého opatrenia podľa § 191 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP).
56. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného na základe vlastníckej zostavy, resp. listov vlastníctva a predložených plných mocí preveriť, či pozemky zahrnuté do výmery poľovných pozemkov podľa Listiny prítomných, ktorá tvorí prílohu Notárskej zápisnice sp. zn. N 52/2018, NZ 1693/2018, NCRIs 1719/2018, sú na účely výkonu hlasovacích práv skutočne poľovnými pozemkami a následne overiť, či za postúpenie poľovného revíru Poľovnému a ochrannému spolku M. Dunaj hlasovali vlastníci vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, pričom výmeru poľovných pozemkov manželov G., nebude možné z dôvodu duplicity plnej moci na účely hlasovania zohľadniť. Rovnako žalovaný na základe vlastníckej zostavy a plnej moci, ktorú udelilo Podielnické poľnohospodárske družstvo žalobcovi 1/ posúdi, či aj pozemky vo výmere 9 694 m2 mali byť započítané do hlasovacích práv žalobcu 1/, keď z listiny prítomných vyplýva, že Podielnické poľnohospodárske družstvo vlastní výmeru 29 958,87; 0,3404 % k celkovej výmere PR a správnemu súdu nie je zrejmý dôvod, pre ktorý nedošlo k započítaniu zostávajúcich 9 694 m2 do hlasovacích práv.
57. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
58. V správnom súdnom konaní úspešným žalobcom priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
59. Správny súd zároveň nepriznal nárok na náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi konania a to podľa § 169 SSP, nakoľko mu neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s ktorou by mu trovy konania vznikli.
60. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.