Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4CoZm-27-2018.pdf
PDF · 94.07 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoZm/27/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému v 1. rade: A. Ž., H. XX.XX.XXXX, Z. H. D. XXX, XXX XX Z. H. D., X. K., žalovanému v 2. rade: Z. S., H.Á. XX.XX.XXXX, Z. H. D. XXX, XXX XX Z. H. D., X. K., ako právny nástupca Z. Ž., o zaplatenie 3.022,21 eur (91.047 Sk) s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/94/2016-146 zo dňa 22.01.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1CbZm/94/2016-146 zo dňa 22.01.2018 v napadnutej časti zamietnutia úrokov z omeškania vo výške 6 % p.a. zo sumy 1.198,10 eur odo dňa 03.01.2017 do zaplatenia zrušuje a vec v tejto časti vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.198,10 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd voči žalovanému v 2. rade žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.10.2008 domáhal, aby súd zmenkovým platobným rozkazom uložil žalovanému v 1. rade a pôvodnému žalovanému v 2. rade Z. Ž. povinnosť spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť zmenkovú sumu 91.047 Sk, úrok 6 % ročne zo sumy 91.047 Sk od 28.03.2008 do zaplatenia, odmenu 303,50 Sk a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že vystavením vlastnej zmenky dňa 20.09.2005 sa obaja žalovaní zaviazali zaplatiť v jeho prospech zmenkovú sumu, ku dňu splatnosti zmenky 25.03.2008 bola výška zmenkovej sumy 91.047 Sk, ale na zmenku nebolo nič zaplatené. Ako dôkaz bol k žalobe pripojený prvopis zmenky. Súd prvej inštancie dňa 19.12.2008 zmenkovým platobným rozkazom č.k. 1Zm/557/08-16 oboch žalovaných na zaplatenie zaviazal. Žalovaný v 1. rade námietky nepodal, vo vzťahu k nemu je zmenkový platobný rozkaz dňom 12.01.2009 právoplatný a vykonateľný. Pri doručovaní zmenkového platobného rozkazu súd zistil, že Z. Ž. po začatí konania dňa 27.12.2008 zomrela. Podľa Osvedčenia o dedičstve č.k. 5D/6/2009-23, 7D not 28/2009 zo dňa 18.03.2009, dedičstvo po poručiteľke Z. Ž. nadobudla jej dcéra Z. S.. Súd v zmysle § 107 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) s touto v konaní pokračoval ako so žalovaným v 2. rade. Zmenka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, bola v priebehu konania indosovaná na rad EOS KSI Slovensko, s.r.o., súd preto vyhovel návrhu pôvodného žalobcu a so súhlasom indosatára pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu. Nakoľko zmenkový platobný rozkaz nebol žalovanému v 2. rade doručený do 22.12.2015, súd na základe druhej vety § 392y ods. 2 OSP voči nemu zmenkový platobný rozkaz zrušil. Žalobca v súlade s § 79 ods. 3 OSP žalobu doplnil. Uviedol, že zmenkou boli zabezpečené záväzky žalovaných zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 13.09.2005, ktorej predmetom bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 3.319,39 eur (100.000 Sk). Poukázal
na to, že pre neplnenie povinností dlžníkov sa stal úver predčasne splatný. Konštatoval, že dlžníci úver čerpali vo výške 2.655,51 eur, vznikla im povinnosť z tejto sumy zaplatiť úrok 310,79 eur (úroková sadzba 6,49 %) a poplatky 278,86 eur, celkovo 3.245,16 eur. Dodal, že počas doby trvania úverového vzťahu dlžníci do 09.10.2006 uhradili spolu 185,84 eur a na účet stavebného sporenia vložili 396,33 eur, dlh preto zostal vo výške 2.662,99 eur. Uviedol, že po pripočítaní úroku z omeškania 201,94 eur (v sadzbe 5% ročne) a zmluvnej pokuty 157,28 eur, dojednanej v čl. III. ods. 3 písm. a) dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky, predstavuje dlžná suma čiastku 3.022,21 eur. Poukázal tiež na to, že pohľadávky zo zmluvy boli zabezpečené blankozmenkou a oprávnenie veriteľa doplniť chýbajúce údaje bolo dlžníkmi udelené v dohode o vydaní a vyplnení blankozmenky. Žalovaný v 2. rade sa v určenej lehote k žalobe nevyjadril, až dodatočne v podaní zo dňa 24.09.2017 uviedol, že Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. si žalovanú pohľadávku v dedičskom konaní neuplatnila, rovnako ani žalobca a pohľadávka sa v dedičskom konaní ani neprejednávala, o tejto pohľadávke nemá vedomosť a nesúhlasí, aby bola prevedená na neho. Dodal, že rodinný dom, ktorý po matke zdedil a doopatroval v ňom otca (žalovaný v 1. rade), bol v havarijnom stave, v októbri 2013 sa na ňom prevalil strop a stal sa neobývateľným, dom bol preto zbúraný a pozemok odpredaný, čo však nevie preukázať žiadnymi listinami. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ustanovení § čl. I. § 75, čl. I. § 14 ods. 1, čl. I. § 48 ods. 1, čl. III. § 3a, čl. I. § 17 ods. 2, čl. I. § 10, čl. I. § 47, čl. I. § 32 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zmenkový zákon“), § 497, § 351 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník,§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 544 ods. 1, § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 470 ods. 1, § 471 ods. 2, § 290, § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Z prvopisu zmenky súd zistil, že žalovaný v 1. rade ako vystaviteľ dal bezpodmienečný prísľub, že na rad Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. zaplatí dňa 25.03.2008 sumu 91.047 Sk, bez protestu, per aval zmenku podpísala Z. Ž.. Súd konštatoval, že listina obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku, pričom na jej rube je zapísaný indosament z 01.10.2010 na rad žalobcu, ktorým dňom v zmysle čl. I. § 14 ods. 1 zmenkového zákona na žalobcu prešli všetky práva zo zmenky. Poukázal na to, že kauzálnym vzťahom zmenky je Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 20.09.2005, pričom ide o zmluvu spotrebiteľskú. Napriek tomu, že si žalobca uplatnil nárok zo zmenky súvisiacej so spotrebiteľskou zmluvou, nie je podľa súdu zmenkový prejav v zmysle čl. III. § 3a zmenkového zákona neplatný, pretože v čase vystavenia zmenky žiadna všeobecne záväzná právna norma nezakazovala použiť zmenku na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Keďže žalobca si uplatnil nárok zo zmenky, ktorou boli zabezpečené pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v zmysle čl. I. § 17 ods. 2 zmenkového zákona z úradnej povinnosti prihliadal na skutočnosti odôvodňujúce kauzálne námietky, ktoré by žalovaný ako právny nástupca spotrebiteľa mohol uplatniť. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter príčinného vzťahu zmenky považoval súd tento spor za spotrebiteľský v zmysle § 290 CSP, keď žalobcom uplatnený zmenkový nárok so spotrebiteľskou zmluvou bezprostredne súvisí, preto aplikoval odlišné procesné postupy, stanovené na ochranu slabšej strany sporu. Z čl. III. ods. 3 písm. ac) dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky súd zistil, že banka, ktorá dohodu formulovala, si zabezpečila právo doplniť zmenkovú sumu, ktorá zahrnie dlžnú sumu s príslušenstvom ku dňu vyplnenia zmenky a zmluvnú pokutu vyčíslenú v súlade s čl. 4 bodu 5 tejto dohody, ak odstúpi od úverovej zmluvy podľa čl. III. bod 1. písm. c) tejto dohody. Poukázal na čl. VII. ods. 5., 6. a 8. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva, nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do platenia celej pohľadávky a nezaniká ani právo veriteľa požadovať úrok z omeškania z celého zostatku dlhu. Uviedol, že pokiaľ banka do zmenkovej sumy zahrnula nesplatenú istinu medziúveru, úroky a poplatky, ktoré sa stali splatnými do dňa 01.07.2007, ku ktorému od zmluvy odstúpila, v celkovej výške 2.662,92 eur, spotrebiteľov na ich právach neukrátila. Nakoľko žalobca nešpecifikoval základ a obdobie, za ktoré je úrok z omeškania vo výške 201,94 eur účtovaný, považoval súd vyčíslenú sumu za spornú a nepreukázanú. Poukázal na to, že v čl. IV. ods. 5. dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky bola dohodnutá pre prípad vyplňovania chýbajúcich náležitostí zmluvná pokuta, v zmysle § 544 ods. 1 OZ je však možné zmluvnú pokutu dojednať len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Konštatoval, že z dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky vyplýva pre dlžníkov jediná povinnosť, a to strpieť vyplnenie blankozmenky, takže zmluvná pokuta mohla byť platne dojednaná iba pre prípad porušenia tejto povinnosti. Uviedol, že pokiaľ nie je v dohode jednoznačne určené, ktorú konkrétnu povinnosť dlžníkov má zmluvná pokuta zabezpečovať, je dojednanie o zmluvnej pokute pre
neurčitosť neplatné. Nárok na zaplatenie zmenky preto súd považoval za oprávnený len v zmenkovej sume rovnajúcej sa výške kauzálnej pohľadávky banky, ktorá vo výške 2.662,92 eur vznikla do dňa odstúpenia od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, len z tejto sumy prináležia žalobcovi postihové práva, t.j. úrok 6 % od splatnosti zmenky a odmena 8,88 eur ako jedna tretina percenta zmenkovej sumy 2.662,92 eur. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v 2. rade je právnym nástupcom Z. Ž., ktorá sa podpisom per aval zaručila za zaplatenie zmenky. Konštatoval, že zmenkový ručiteľ je samostatným dlžníkom a zaviazaný je rovnako ako ten, za koho ručenie prevzal, preto aj žalovaný v 2. rade, na ktorého smrťou matky dlhy prešli, má povinnosť splniť postihové nároky, ktoré pre majiteľa zmenky vyplývajú z čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona, za tieto záväzky však v zmysle § 470 ods. 1 OZ zodpovedá len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Podľa osvedčenia Okresného súdu Spišská Nová Ves o dedičstve č.k. 5D//6/2009-23, 7D not 28/2009 zo dňa 18.03.2009, právoplatného dňa 06.04.2009, nadobudol žalovaný v 2. rade dedičstvo v cene 1.198,10 eur, z ktorej sumy súd pri rozhodovaní o tom, do akej výšky žalovaný v 2. rade za dlhy poručiteľa zodpovedá, vychádzal, ako ceny nadobudnutého dedičstva. K výhrade žalovaného v 2. rade, že žalobcom uplatnená pohľadávka nebola v dedičskom konaní prejednaná a ani o nej nevedel uviedol, že podmienkou prechodu dlhov poručiteľa na dediča nie je to, či bol dlh v dedičskom konaní prejednaný, ale skutočnosť, že pohľadávka reálne existuje, nebola uhradená a nezanikla smrťou poručiteľa, ani iným spôsobom. Nakoľko žalovaný v 2. rade zodpovedá za dlhy Z. Ž. len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, súd mu uložil povinnosť, aby žalobcovi zaplatil zmenkovú sumu 1.198,10 eur a vo zvyšku žalobu zamietol, a keďže obe strany mali v konaní len čiastočný úspech, súd žiadnej z nich náhradu trov nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podal v časti príslušenstva v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Vyjadril názor, že žalovaný v 2. rade by mal byť zaviazaný aj na zaplatenie úroku z omeškania, keďže preukázateľne sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy vo výške 1.198,10 eur. Žalobca uviedol, že mu vznikol nárok na úrok z omeškania počnúc dňom, ktorým žalovaný v 2. rade nadobudol vedomosť o povinnosti uhradiť dlžnú sumu po poručiteľovi. Dodal, že nepožaduje úrok z omeškania počnúc dňom omeškania poručiteľa, ale dňom omeškania žalovaného v 2. rade, t.j. titulom omeškania žalovaného v 2. rade z dôvodu nesplnenia si svojej povinnosti uhradiť dlžnú sumu riadne a včas už ako dlžník po pôvodnom dlžníkovi - poručiteľovi. Mal za to, že úrok z omeškania počnúc dňom, kedy sa o povinnosti úhrady dlžnej sumy dozvedel, nemožno v danom prípade posudzovať ako nadobudnuté dedičstvo, a z tohto dôvodu ho nepriznať, ale ide o dlžnú sumu, ktorá vznikla až okamihom, ktorým sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy žalovaný v 2. rade, teda najneskôr dňom, kedy vstúpil do konania ako právny nástupca poručiteľa. Poukázal na to, že nárok na úrok z omeškania je zákonným dôsledkom omeškania dlžníka s úhradou dlžnej sumy, na ktorý veriteľovi vzniká nárok týmto okamihom. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle § 388 CSP ho zmenil tak, že žalobcovi prizná časť úroku z omeškania, resp. v zmysle § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Na základe uznesenia č.k. 1CbZm/94/2016-170 zo dňa 12.06.2018, ktorým súd odvolateľa vyzval na opravu odvolania, žalobca doručil súdu podanie zo dňa 26.06.2018. V tomto podaní uviedol, že nárok na úrok z omeškania voči žalovanému v 2. rade mal byť posúdený nielen z titulu prevzatia záväzkov po poručiteľovi, v ktorej časti bol zamietnutý, ale okamihom, kedy sa o predmetnej povinnosti uhradiť dlžnú sumu dozvedel sám žalovaný, dostal sa aj on do omeškania s jej zaplatením, pričom k uvedenej skutočnosti došlo dňom doručenia žaloby žalovanému v 2. rade, t.j. 02.01.2017 a od nasledujúceho dňa vznikol žalobcovi voči žalovanému v 2. rade nárok na úrok z omeškania. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle § 388 CSP ho zmenil tak, že žalobcovi prizná časť úroku z omeškania - 6 % zo sumy 1.198,10 eur od 03.01.2017 do zaplatenia, resp. v zmysle § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
7. Podľa § 369 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
9. Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
10. Odvolací súd v tomto konaní rozhodoval o odvolaní žalobcu v časti príslušenstva súdom priznanej pohľadávky, kedy žalobca namietal, že súd prvej inštancie žalovaného v 2. rade nezaviazal na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa žalobcu by žalovaný v 2. rade mal byť zaviazaný aj na zaplatenie úroku z omeškania, keďže preukázateľne sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy vo výške 1.198,10 eur. Dodal, že nepožaduje úrok z omeškania počnúc dňom omeškania poručiteľa, ale dňom omeškania žalovaného v 2. rade, t.j. titulom omeškania žalovaného v 2. rade z dôvodu nesplnenia si svojej povinnosti uhradiť dlžnú sumu riadne a včas už ako dlžník po pôvodnom dlžníkovi - poručiteľovi.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolacia argumentácia žalobcu je dôvodná. Z vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 OBZ vyplýva, že povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Povinnosť platiť úroky z omeškania je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie dlžníka. Ak sú splnené zákonné podmienky, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona, a to bez ohľadu na zavinenie. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, teda práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania a omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 2409/2009 zo dňa 28.06.2011, podľa ktorého nezávisí na tom, či konkrétny dlh bol zahrnutý do pasív dedičstva v konaní o dedičstve, alebo nie. Dedičia dlžníka sú povinní zaplatiť úroky z omeškania za čas do smrti dlžníka len v tom rozsahu, v akom po pripočítaní k dlhu, ktorý na ne prešiel, neprevyšujú cenu nadobudnutého dedičstva. Avšak úroky z omeškania za čas po smrti dlžníka už nie sú sankciou za omeškanie zomretého dlžníka, ale za omeškanie dedičov s plnením dlhu, ktorý na nich prešiel. Dedičia dlžníka sú preto povinní ich zaplatiť bez obmedzenia vyplývajúceho z § 470 OZ. Rovnaký právny názor vyplýva aj z odbornej literatúry (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I., II. § 1 ? 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 3208 s.). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol voči žalovanému v 2. rade nárok na úroky z omeškania zo sumy 1.198,10 eur, nakoľko ide o sankciu za omeškanie dediča (žalovaného v 2. rade) s plnením peňažného dlhu, ktorý na neho prešiel. Súd prvej inštancie však túto skutočnosť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nezohľadnil, v dôsledku čoho nepriznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania zo sumy 1.198,10 eur. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v časti nároku na úroky z omeškania, ktorý žalobcovi vznikol voči žalovanému v 2. rade, nezaoberal sa ani oprávnenosťou výšky žalobcom požadovaných úrokov z omeškania a dňom, počnúc ktorým žalobcovi nárok na úrok z omeškania zo sumy 1.198,10 eur patrí.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v časti zamietnutia úrokov z omeškania vo výške 6 % p.a. zo sumy 1.198,10 eur odo dňa 03.01.2017 do zaplatenia zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 302/2008 z 30.07.2009: „Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom, však rozhodujúcich skutkových zistení.“
12. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia úrokov z omeškania vo výške 6 % p.a. zo sumy 1.198,10 eur odo dňa 03.01.2017 do zaplatenia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude posúdiť nárok žalobcu na úroky z omeškania voči žalovanému v 2. rade, preskúmať dôvodnosť výšky žalobcom uplatňovaných úrokov z omeškania zo sumy 1.198,10 eur a obdobie, za ktoré žalobcovi tento nárok prislúcha. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie zároveň rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).