Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Ek/1913/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: I. T., so sídlom XXX XX E. XXX, W.: XX XXX XXX, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, proti povinnému: I.. O. C., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/X, XXX XX B. C., o vymoženie 176,28 eur, vedenej pred súdnym exekútorom: Mgr. Marián Janec, sídlo exekútorského úradu: Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, pod sp. zn. 351EX 29/19, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29. júla 2019, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29. júla 2019 zamieta.

II. Oprávnenému voči povinnému priznáva nárok na náhradu trov konania o sťažnosti vo výške 22,72 eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29. júla 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a oprávnenému voči povinnému priznal nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 22,72 eur.

2. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18. 12. 2018 domáhal od povinného vymoženia sumy celkom 176,28 eur, na podklade uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. zo dňa 04. 09. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2018 a vykonateľnosť 23.11.2018 (ďalej len „exekučný titul“), a to v spojení s uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. zo dňa 08. 11. 2018. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 11. 01. 2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Mariánovi Janecovi, so sídlom exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina. Povinný podal v tejto veci návrh na zastavenie exekúcie bez odkladného účinku (§ 61k ods. 3, ods. 4 Exekučného poriadku).

3. Návrh na zastavenie exekúcie povinný odôvodnil tým, že exekúciu považuje za nezákonnú z dôvodu nerešpektovania ochrany jeho práv a právom chránených záujmov Okresným súdom Liptovský Mikuláš a porušením viacerých právnych ustanovení vo vzťahu ku „skutkovým podstatám“. Rozsudok zo súdneho pojednávania zo dňa 29.05.2018 nebol na pojednávaní vyhlásený a nebol mu ani nikdy doručený do vlastných rúk tak, ako to pre účinné doručenie ustanovuje a tak tento nemohol nadobudnúť právoplatnosť. Vo vzťahu k samotnému doručeniu rozsudku uviedol, že pri doručení boli prítomné okolnosti, ktoré jednoznačne preukazujú manipuláciu. Tvrdil, že v čase doručovania rozsudku bol mimo územia Slovenskej republiky od 20. 06. 2018 do 12.7.2018, na preukázanie ktorej skutočnosti môže predložiť aj letenky. Doplnil, že podľa súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana zmeškala z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať

do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. Jeho odvolanie bolo ale odmietnuté ako oneskorene podané. Doplnil, že po návrate z cudziny sa v poštovej schránke na bytovej adrese ani nenachádzal žiadny doklad - Oznámenie o uložení poštovej zásielky na doručenie dokumentu

- rozsudku zo súdneho pojednávania konaného dňa 29.5.2018. Ďalej poukázal aj na skutočnosť, že dňa 06.02.2019 telefonicky kontaktoval súdneho exekútora s požiadavkou o zaslanie exekučného titulu, ktorý nebol priložený ako dokument k exekučnému spisu. Nakoľko mu zo strany súdneho exekútora nebol zaslaný exekučný titul, týmto bolo podľa jeho názoru potvrdené, že ani v súdnom spise sa exekučný titul nenachádza. Tiež tvrdil, že dňa 11.2.2019, 12.2.2019 aj 13.2.2019 (viď. príloha) bol nahliadnuť do spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš a žiadny exekučný titul v súdnom spise neobjavil. Dňa 12.2.2019 požiadal pracovníčku informačného centra, aby mu bol dodaný exekučný titul, jeho žiadosti vyhovené nebolo. Zdôraznil, že až 258 dní čakal na doručenie rozsudku. S rozsudkom sa oboznámil až dňa 11.02.2019 na informačnom centre Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Ďalej uviedol, že vo vzťahu k súdnemu konaniu vo veci náhrady škody došlo k zmene účastníka konania na strane žalovaného Miroslava Mlynárika, označeného v žalobe zo dňa 16.10.2017 na Thermostav s.r.o., a to bez právneho zdôvodnenia pridelenou zákonnou sudkyňou. Tiež poukázal na to, že v rozpore s a bola uznaná námietka premlčania a jeho iniciatíva vyjadriť stanovisko k premlčaniu bola neúspešná, resp. mu bola znemožnená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný žiadal súd o posúdenie spravodlivého konania súdu, konanie súdneho exekútora a o zrušenie exekúcie. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie pripojil: Upovedomenie súdneho exekútora o začatí exekúcie - 1. list, Upovedomenie o začatí exekúcie č. 351EX 29/19 - 2 - stanovisko zo dňa 30.01.2019 s podacím lístkom zo dňa 31.01.2019, Oznámenie o vykonaní zrážok z dôchodku zo dňa 04.02.2019 (Sociálna poisťovňa), Oznámenie o pracovnom čase Infocentra Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 25.01.2019, Úradný záznam o nahliadnutí do súdneho spisu zo dňa 11.02.2019; 12.02.2019, Príjmový pokladničný doklad č. 118696, Žalobu o náhradu škody doručenú Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 16.10.2017, Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 29.05.2018. Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn zo dňa 09.11.2017, úradná tabuľa OS LM zo dňa 28.05.2018, Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn zo dňa 04. 09. 2018, Stanovisko k uzneseniu Okresnému súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 29.10.2018 a zo dňa 27.11.2018 a letenky.

4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený, ktorý so zastavením exekúcie na majetok povinného nesúhlasil. Podľa jeho názoru nebol naplnený ani jeden dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle §61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku. Poukázal na to, že k návrhu na začatie exekúcie doložil exekučný titul, ktorým je uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 04.09.2018, pričom opravný prostriedok, ktorý proti tomuto rozhodnutiu povinný podal, bol zamietnutý uznesením rovnakého súdu z 08.11.2018, pričom aj toto rozhodnutie bolo exekučnému súdu doložené (hoci neukladá povinnému žiadnu exekučnú povinnosť). Povinný povinnosti vyplývajúce pre neho z exekučného titulu nesplnil ani len v časti. Pokiaľ povinný poukazuje na rozhodnutie vo veci samej a polemizuje s jeho správnosťou, ide o argument nemajúci vplyv na prebiehajúce exekučné konanie (rozhodnutím vo veci samej nebola povinnému ukladaná žiadna exekučne vymáhaná povinnosť). Exekučne vymáhaná pohľadávka na viac vznikla z titulu priznania nároku na náhradu trov súdneho konania žalovaného v konaní vedenom pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš sp. zn. . V danom konaní mal povinný postavenie žalobcu, pričom ale jeho žaloba bola voči všetkým žalovaným (teda aj voči oprávnenému) zamietnutá v celom rozsahu, a to rozsudkom z 29.05.2018. Uvedený rozsudok, ako je zrejmé aj z odôvodenia exekučného titulu, je právoplatný. Odvolanie žalobcu proti nemu bolo vyhodnotené uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 31.05.2019 ako oneskorene podané a teda také, ktoré nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa. Žalobca v danej veci podal odvolanie až dňa 25.02.2019 - viď bod 11 citovaného rozhodnutia o odvolaní, teda zjavne len ako reakciu na exekučné konanie. K invektívam na osobu súdneho exekútora či sudcu súdu prvej inštancie sa oprávnený nevyjadril. Vo vzťahu k osobe Vladimíra Mlynárika oprávnený uviedol, že nebol účastníkom daného súdneho konania a žiadne rozhodnutie mu nárok nepriznáva, časť žaloby povinného, ktorá smerovala voči p. Mlynárikovi, bola súdom odmietnutá uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. z 11.12.2017, pričom tento postup okresného súdu bol odobrený uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 31.01.2018. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Oprávnený si voči povinnému uplatnil aj nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 37,66 eur.

5. Súd k obrane povinného proti exekúcii dôvodil, že exekučný súd je v exekučnom konaní viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, jeho výrokom a nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva spochybniť. Exekučný súd počas výkonu exekúcie nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinným, prípadne orgánom, ktorý vydal exekučný titul a povinným. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len také skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Preto návrh na zastavenie exekúcie nie je (a ani nemôže byť) opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Súd v tomto smere zdôraznil, že exekučné konanie je špecifické tým, že sa v ňom vykonáva exekúcia proti povinnému. Nepreskúmavajú sa v ňom okolnosti, ktoré mali byť predmetom základného konania. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul, bol predmetom skúmania súdu v tom konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a rovnako nie je príslušný ani skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, respektíve preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánov) vydaných v základnom konaní. Exekučný súd je viazaný obsahom týchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania, tie sa do exekučného konania rovnako neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo neprípustnú nápravu vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný exekučným titulom, ktorý je vykonávaný a ktorý zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči v ňom označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. Súd tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“ V kontexte tohto výkladu potom súd pristúpil k preskúmaniu vznesených námietok povinného uplatnených v návrhu na zastavenie exekúcie, pričom dospel k záveru, že tieto nezakladajú dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku. Vo vzťahu k námietkam povinného ako sú zmena účastníka konanie bez právneho zdôvodnenia zákonnou sudkyňou, nemožnosť vyjadriť sa k vznesenej námietke premlčania ako aj ďalšie, ktorými povinný napáda procesný postup Okresného súdu Liptovský Mikuláš a jeho zamestnancov v základnom konaní, má súd za to, že tieto nie je exekučný súd príslušný hodnotiť a preskúmavať, a to z dôvodu, že ide o také skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a ktoré mali byť predmetom základného konania. Nakoľko dôvodom na zastavenie exekúcie môžu byť len také skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, nemôže súd tieto posúdiť ako skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod na zastavenie exekúcie. Ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Povinný ďalej svoje námietky smeroval proti rozhodnutiu vo veci samej a jeho doručeniu, a to rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 29.05.2018. Za účelom preskúmania doručenia predmetného rozsudku exekučný súd výzvou zo dňa 21.06.2019 požiadal

Okresný súd Liptovský Mikuláš o jeho predloženie, a to vrátane listín preukazujúcich jeho doručenie povinnému. Uvedené listiny boli súdu predložené dňa 29.07.2019. Z obsahu predloženej doručenky a doručenkovej obálky mal exekučný súd preukázané, že zásielka bola uložená na pošte dňa 26. 06. 2018 a súdu sa vrátila dňa 18. 07. 2018, tzn. povinnému bol rozsudok doručený dňa 18.07.2018, tzv. fikciou doručenia v zmysle v spojení s . S poukazom na ust. lehota na podanie odvolania začala povinnému plynúť dňa 19.07.2018 a skončila dňom 02.08.2018. V dôsledku márneho uplynutia tejto lehoty dňom 03.08.2018 nadobudol napadnutý rozsudok právoplatnosť. Na základe uvedených skutočností súd vyhodnotil námietku povinného ako nedôvodnú. Exekučnom titulom, na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia, je priamo uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. zo dňa 04. 09. 2018, ktoré podľa predloženej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2018 a vykonateľnosť 23.11.2018. Predmetným uznesením (exekučným titulom) bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému náhradu trov konania vo výške 176,28 eur a to do troch dní od doručenia tohto uznesenia. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie potvrdil, že predmetné uznesenie mu bolo doručené dňa 25.10.2018. Exekučný súd ďalej v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie opätovne preskúmal exekučný titul, t.j. uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. zo dňa 04. 09. 2018 z hľadiska formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) a materiálnej vykonateľnosti (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať), a dospel k záveru, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a je tak plnohodnotným podkladom na iniciovanie exekučného konania a exekúcia začala dôvodne. Pre úplnosť súd k tvrdeniu povinného, že mu zo strany súdneho exekútora nebol doručený exekučný titul, poukázal na znenie ustanovení , 61a, 61b Exekučného poriadku, ktoré okrem prípadu, ak je podkladom na vykonanie exekúcie cudzí exekučný titul, neukladajú súdnemu exekútorovi povinnosť predložiť povinnému exekučný titul a preto nedoručenie exekučného titulu spolu s upovedomením o začatí exekúcie nemožno považovať za porušenie povinnosti súdneho exekútora. Súd potom preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, nakoľko povinný nepreukázal a ani neuviedol žiadne také dôvody, pre ktoré by mohol súd exekúciu zastaviť. Vychádzajúc z daného skutkového stavu a s ohľadom na neexistenciu dôvodu na zastavenie exekúcie a nezistenie iných dôvodov, pre ktoré by mohol súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, súd v súlade s Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému ako úspešnému účastníkovi priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov tohto konania vo výške 22,72 eur.

6. Dňa 14. 08. 2019 bolo súdu doručené podanie povinného označené ako „UZNESENIE zo dňa 29. 07. 2019 - stanovisko k horeuvedenej spisovej značke“ . Povinný v ňom uviedol, že podáva dovolanie v zmysle z dôvodu, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Ďalej v texte odkazuje na uznesenie zo dňa 29. 07. 2019 podané na poštovom úrade dňa 07. 08. 2019, ktoré bolo prevzaté dňa 09. 08. 2019, a ktorým „Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Juraj Kohút, so sídlom 034 01 Štiavnička 236, IČO: 37 040 979, ... proti povinnému: JUDr. Robert Mišík, ... o vymoženie 176,28 Eur, vedenej pred súdnym exekútorom: Mgr. Marián Janec, ... o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku zamieta. Súd oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 22, Eur ... po právoplatnosti tohto uznesenia.“ Keďže proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákon nepripúšťa odvolanie a ani dovolanie, ale v ustanovení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom pripúšťa sťažnosť, o ktorej podľa Exekučného poriadku rozhoduje sudca, súd toto podanie (aj keď nesprávne označené ako dovolanie) podľa jeho obsahu ( ) posúdil ako sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29. júla 2019.

7. Povinný v sťažnosti rovnako ako v návrhu na zastavenie exekúcie namietal zákonnosť exekučného titulu. Uviedol, že cit.: „Pýtam sa, ako exekučný súd vykonal preskúmanie exekučného titulu, ktorý ani neexistoval a uznesenie, ktoré vyhotovil JUDr. M. Ferenčík a nie zákonný sudca a nespĺňalo požiadavky exekučného titulu.“ Doplnil, že základné konanie ako celok, t.j. konanie pred súdom prvej inštancie ako aj pred súdom odvolacím v tejto veci, nevykazuje znaky spravodlivosti. Dňa 14. 07. 2018 (sobota) bolo

do poštovej schránky na adrese jeho bydliska vložené Oznámenie o uložení zásielky zo dňa 26. 06. 2018. Dňa 16. 07. 2018 (pondelok) si bol v budove pošty túto zásielku vyzdvihnúť, ale táto už nebola k dispozícii. O doručenie rozsudku požiadal dňa 16. 07. 2018, ale jeho žiadosti nebolo vyhovené. Na inom mieste svojho podania k týmto okolnostiam doplnil, že nebola zodpovedaná jeho otázka, prečo sa oznámenia o uložení poštovej zásielky nenachádzali v poštovej schránke už 12. 07. 2018 (štvrtok), 13. 07. 2018 (v piatok) ale až 14. 07. 2018 (sobota), kedy pošta zásielky nedoručuje. O takomto konaní sa „niektorí už aj dozvedeli, ako aj meno podozrivého“. Pokiaľ potom následne opakovane žiadal Okresný súd Liptovský Mikuláš o doručenie rozsudku, jeho žiadostiam nebolo vyhovené a k rozsudku sa následne dostal na informačnom centre súdu dňa 11. 02. 2019, teda po 258 dňoch. V uznesení Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 04. 09. 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom sa uvádza, že rozsudok, ktorým bol oprávneným priznaný voči povinnému nárok na náhradu trov konania, nadobudol právoplatnosť, s čím povinný nesúhlasí, keďže mu preukázateľne doručený nebol. Skutočnosť, že vyšší súdny úradník k uzneseniu o výške trov konania dodatočne nepriložil rozsudok, označil za manipuláciu, keďže podľa jeho názoru vyšší súdny úradník musel mať vedomosť o tom, že mu rozsudok doručený nebol. Na podporu svojich tvrdení o porušovaní svojich práv uviedol, že aj na kópiu CD z pojednávania čakal od 11. 02. 2019 do 13. 02. 2019 do 8,45 hod., kedy mu bolo CD vydané. Vyjadril presvedčenie, že časové obdobie bolo využité na „recenziu“ záznamu tak, aby tento vyhovoval zákonnej sudkyni. Dôrazne sa domáhal toho, aby súd zaujal stanovisko k tomu, prečo mu nebol rozsudok doručený a prečo mu bol sprístupnený až po 258 dňoch a prečo mu nebol doručený ani exekučný titul. Ďalej súdu poskytol prepis jeho emailovej komunikácie s Jurajom Kohútom zo dňa 30. októbra 2015, kde ho Juraj Kohút požiadal „o stanovenie požadovanej náhrady za zlomené konáre“. Podľa povinného vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení tieto dôkazy vôbec nevyhodnocoval. Ďalej sa domáhal aj toho, aby exekučný súd posúdil premlčanie podľa , , ktoré zákonná sudkyňa na námietku žalovaného (oprávneného) uznala v rozpore so zákonom, rovnako sa domáhal preskúmania, či bol rozsudok na pojednávaní obligátne vyhlásený, či je záznam z pojednávania dôstojne vypracovaný, či došlo k manipulácii doručovania rozsudku a manipulácii CD z pojednávania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, žiadal vyhodnotiť zmenu žalovaného Miroslava Mlynárika na Thermastav s.r.o. a vyhodnotenie emailu Juraja Kohúta zo dňa 30. 10. 2015 vo vzťahu k rozsudku. Argumentoval tým, že exekučný súd je povinný sa v konaní zaoberať zákonnosťou exekučného titulu. Ďalej opakovane poukazoval na skutočnosť, že mu v mnohých prípadoch počas vedenia základného konania súdy neodpovedali na jeho listy, rovnako namietal, že súdy (vrátane súdu, ktorý vydal napadnuté uznesenie) pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí len „vyberajú hrozienka“, ktoré im vyhovujú a dôsledne sa nezaoberajú argumentáciou povinného. Záverom žiadal, aby sťažnostný súd exekúciu zastavil, požadoval vrátenie všetkých vyplatených peňažných súm v plnej výške aj s úrokmi z omeškania, za vyhotovenie právneho stanoviska žiadal 300,- eur a požadoval aj nemajetkovú ujmu 200,- eur a ďalšie finančné poplatky za vyhotovenie kópií a poštové poplatky. K sťažnosti pripojil List Okresného súdu Liptovský Mikuláš doručený tomuto súdu dňa 16. 07. 2018, formulár návrhu na vykonanie exekúcie a List Okresnému súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 24. 05. 2019.

8. Oprávnený žiadal sťažnosť povinného pre jej neopodstatnenosť zamietnuť. Uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za zákonné a spravodlivé, podanú sťažnosť za nedôvodnú, keďže v danej veci nie je daný žiaden dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku. Zdôraznil, že povinný si uložené povinnosti v zmysle predloženého exekučného titulu doposiaľ nesplnil. Pokiaľ povinný polemizoval o vecnej správnosti exekučného titulu, ide o argument nemajúci vplyv na prebiehajúce exekučné konanie. K obrane povinného o nedoručení rozsudku uviedol, že povinný bol podľa vlastných vyjadrení na území Slovenskej republiky prítomný už 12. 07. 2018, a teda neexistovala prekážka, aby si toto rozhodnutie prevzal v úložnej dobe. Na margo priebehu základného konania považoval z potrebné uviesť, že toto prebehlo v súlade s procesnými pravidlami a povinnému bol poskytnutý široký priestor na uplatnenie svojich práv. Jeho námietky podľa oprávneného vyplývajú len z jeho nespokojnosti so súdnym rozhodnutím. Rozsudok vo veci samej bol riadne súdom vyhlásený, zápisnica z pojednávania nebola nijako manipulovaná, pričom vo veci samej bola žaloba povinného zamietnutá pre neunesenie dôkazného bremena, nie z dôvodu akceptácie námietky premlčania zo strany súdu. Dodal, že p. Mlynárik nebol účastníkom daného súdneho konania. Voči povinnému si uplatnil nárok na náhradu trov konania o sťažnosti vo výške 37,66 eur.

9. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

10. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

12. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

14. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

15. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (, ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na povinným uplatnené dôvody sťažnosti, keďže povinný v podanej sťažnosti len zopakoval argumentáciu uvedenú v návrhu na zastavenie exekúcie. Sťažovateľ žiadnu priliehavú argumentáciu ohľadom správnosti prijatého právneho názoru súdu v preskúmavanom rozhodnutí nepredniesol, a ani sťažnostný súd nemá čo vytknúť obsahovo správnym záverom súdu k posúdeniu dôvodov na zastavenie exekúcie uvedeným zo strany povinného v jeho návrhu na zastavenie exekúcie.

16. Na zdôraznenie správnosti záverov preskúmavaného rozhodnutia súd dodáva, že pravidlá núteného výkonu (súdnych) rozhodnutí slúžia na prvom mieste k presadeniu existujúcich právnych princípov, na ktorých je postavený právny poriadok Slovenskej republiky. Preto právo na súdnu ochranu zaručené v sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (Nález ÚS SR, sp. zn. , z 13. júla 2000). Pokiaľ má oprávnený k dispozícii rozhodnutie súdu opatrené potvrdením o jeho vykonateľnosti, je oprávnený domáhať sa aj jeho núteného výkonu. V exekučnom konaní sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Úlohou exekučného súdu je rozhodovať o zastavení exekúcie len v prípadoch existencie skutočností, pre ktoré je exekúcia neprípustná ( Exekučného poriadku). Z povahy exekučného konania vyplýva, že musí ísť o také skutočnosti (pokiaľ logicky porovnáme jednotlivé dôvody zastavenia exekúcie zo strany súdu), pre ktoré je ďalší výkon exekúcie spôsobilý založiť kolíziu s procesnými zásadami, ktoré môžu mať podklad v práve hmotnom, na ktorých je exekúcia ako procesný inštitút vybudovaná, alebo sú protichodné vo vzťahu k účelu, ktorý sa exekúciou sleduje, a to je zaistenie efektívneho splnenia povinnosti priznanej exekučným titulom.

17. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 29. 05. 2018 (v ďalšom texte len „rozsudok“) súd v spore oprávneného (vystupujúceho v procesnej pozícii žalobcu) proti žalovanému 1/ THERMASTAV, s.r.o. a oprávnenému (vystupujúcemu v procesnej pozícii žalovaného 2/), o náhradu škody rozhodol tak, že konanie voči žalovanému 1/ zastavil, žalobu voči žalovanému 2/ zamietol a žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V predmetnej veci požadoval povinný od oprávneného náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, ku ktorej malo dôjsť tým, že neznámy vodič poškodil strom marhule vo vlastníctve povinného, pričom následne došlo k jeho odumretiu. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd okrem iného uviedol, že oprávnený vymedzil svoju žalobnú požiadavku tvrdením o vzniknutej škode, o zodpovednosti povinného a o príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vzniknutým následkom. V spore sa nepodarilo preukázať žiaden z elementárnych prvkov zodpovednosti za škodu v zmysle . Súd len stručne poukázal na fakt, že vznesená námietka premlčania vykazovala znaky opodstatnenosti, avšak jej posúdenie nebolo pre rozhodnutie v danej veci podstatné. Súdu chýbali relevantné skutkové tvrdenia pre vyvodenie toho, prečo práve povinný má niesť zodpovednosť za majetkovú ujmu oprávneného. Z uvedeného dôvodu zamietol žalobu povinného pre neunesenie dôkazného bremena.

18. Okresný súd Liptovský Mikuláš následne uznesením sp. zn. zo dňa 04. 09. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2018 a vykonateľnosť 23.11.2018 (ďalej len „exekučný titul“ alebo „uznesenie“), rozhodujúc už len o výške trov konania, keďže nárok na ich náhradu bol účastníkom priznaný v rozsudku tohto súdu (pozn. sudcu), uložil povinnému povinnosť zaplatiť žalovanému v rade 1/ náhradu trov konania vo výške 392,81 eur a to do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia na účet jeho právneho zástupcu a oprávnenému náhradu trov konania vo výške 176,28 eur a to do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia na účet jeho právneho zástupcu. Tento postup vychádza z aktuálnej právnej úpravy rozhodovania o trovách konania, kedy podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom podľa odseku 2 tohto ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Súd v tejto súvislosti pripomína, že exekučným titulom vo vzťahu k vymáhaným trovám základného konanie nie je len rozhodnutie súdu o ich výške, ale aj rozhodnutie vo veci samej, ktorým bol priznaný oprávnenému subjektu nárok na ich náhradu.

19. V uznesení Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. zo dňa 08. 11. 2018, ktoré bolo rovnako exekučnému súdu predložené, súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 04. 09. 2018 zamietol. V odôvodnení okrem iného uviedol, že k tvrdeniam o nedoručení rozsudku okresného súdu odkazuje na fakt, že zásielka bola doručovaná na adresu, ktorú uviedol samotný žalobca (povinný, pozn. sudcu). Táto bola uložená na pošte dňa 26. 06. 2018 a súdu sa vrátila dňa 18. 07. 2018 (pošta ju odoslala dňa 17. 07. 2018). Aj pri tvrdenej neprítomnosti žalobcu (povinného) na Slovensku do 12. 07. 2018 (podanie žalobcu zo dňa 14. 07. 2018) si teda žalobca mohol rozsudok zjavne prevziať. Aktuálne je možné vyzdvihnúť si rozhodnutie priamo na súde.

20. Súd na podklade zistených skutočností z predložených rozhodnutí vydanými súdmi v konaní Okresného súdu Liptovský Mikuláš pod sp. zn. a na podklade sťažnostných námietok povinného na úvod konštatuje, že nemôže obstáť tvrdenie povinného, že exekučný súd má povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu z hľadiska jeho súladu s hmotným právom. Povinnosť exekučného súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu znamená povinnosť skúmať, či je exekučný titul z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné, a to ako formálne (z pohľadu právneho prepisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) tak aj materiálne (z hľadiska obsahových náležitostí reflektujúcich určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť v označení subjektov práv a povinností, vrátane určenia povinnosti, ktorá sa má vykonať). Neznamená to však, že exekučný súd je povinný opätovne posudzovať dôvodnosť žaloby povinného a preskúmať exekučný titul z hľadiska jeho správnosti. V reakcii na argumentáciu povinného v podanej sťažnosti je potrebné zdôrazniť, že povinný nesprávne zamieňa povinnosť súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu s povinnosťou súdu vykonať vecný prieskum exekučného titulu. Povinný sa v podanej sťažnosti domáha toho, aby sa exekučný súd stal akousi opravnou inštanciou vo vzťahu k rozhodovacej činnosti Okresného súdu Liptovský Mikuláš a preskúmaval jeho závery týkajúce sa posúdenia žalobných nárokov povinného uplatnených v tomto konaní. Povinný výslovne žiadal sťažnostný súd, aby sa zaoberal tým, že zákonná sudkyňa v rozpore so zákonom uznala námietku premlčania vznesenú v konaní zo strany oprávneného ako aj zmenou žalovaného z Miroslava Mlynárika na THERMASTAV s.r.o.. Sťažnostný súd zdôrazňuje, že všetky

procesné otázky týkajúce sa ustálenia okruhu účastníkov základného konania ako aj otázky týkajúce sa hmotného nároku medzi oprávneným a povinným boli s konečnou platnosťou vyriešené súdom v základnom konaní, a to v rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 29. 05. 2018. Je potrebné v tejto súvislosti dodať, že toto rozhodnutie sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stalo pre strany záväzné a založilo tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje procesný prostriedok obrany povinného proti neoprávnene začatej alebo ďalej vykonávanej exekúcii, nesmeruje proti exekučnému titulu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal samotný exekučný titul per se. Naopak, exekučným titulom (aj právnym posúdením žalobných nárokov povinného) je exekučný súd viazaný. Exekučný súd nesmie vykonávať meritórny prieskum predloženého exekučného titulu, na takýto prieskum nemá zo zákona žiadnu právomoc a nepôsobí ako opravná inštancia voči rozhodnutiam všeobecných súdov. Sťažnostný súd preto v obsahovej zhode s odôvodnením napadnutého rozhodnutia zdôrazňuje, že zákonná konštrukcia núteného výkonu rozhodnutia podľa aktuálnej právnej úpravy ustanovujúca viazanosť exekučného súdu exekučným titulom vylučuje, aby exekučné konanie akýmkoľvek spôsobom nahrádzalo konanie nachádzacie. Povinný preto nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať exekučný súd o prehodnotenie výsledkov dokazovania v základnom konaní vedenom pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš, keďže návrh na zastavenie exekúcie nemôže už z hľadiska jeho účelu a systematického zaradenia pôsobiť ako opravný prostriedok proti rozsudku tohto súdu a následne vydanému uzneseniu o výške trov konania. Jeho úloha je iná, a to zabezpečiť splnenie povinnosti, ktorá bola zo strany súdu povinnému právoplatne (s konečnou platnosťou) uložená. Len pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že posúdenie námietky premlčania nebolo pre posúdenie žaloby povinného podstatné. Ako konštatoval súd v odôvodnení rozsudku, dôvodom zamietnutia žaloby povinného bolo neunesenie dôkazného bremena. Na túto skutočnosť opakovane vo svojich podaniach upriamoval pozornosť aj oprávnený, povinný však opakovane trvá na svojom názore a opätovnom preskúmaní tejto otázky. Tento jeho názor je ale aj podľa názoru sťažnostného súdu vyložene nesprávny. Z odôvodnenia rozsudku okrem iného vyplýva aj to, že súd prihliadal aj na emailovú komunikáciu medzi oprávneným aj povinným, na ktorú poukázal povinný v podanej sťažnosti. Súd v rozsudku aj primeraným spôsobom odôvodnil, kto bol stranou v tomto konaní, keď uznesením zo dňa 11. 12. 2017, sp. zn. odmietol podanie žalobcu zo dňa 17. 10. 2017 v časti žalobného petitu pod bodom 1/, 3/ a 5/, v ktorých boli uplatnené nároky voči Miroslavovi Mlynárikovi a v časti žalobného petitu pod bodom 7/. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný odvolanie, avšak toto bolo odmietnuté uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 31. 01. 2018. Z odôvodnenia rozsudku potom nevyplýva ani tvrdenie povinného, že v základnom konaní došlo bez odôvodnenia k zmene žalovaného z Miroslava Mlynárika na THERMASTAV s.r.o.

21. Ani prípadné vady súdneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu vykonávaného rozhodnutia, nezakladajú súčasne vadu vykonávacieho konania, na ich nápravu slúžili sťažovateľovi iné procesné prostriedky a do exekučného konania sa neprenášajú. Tvrdenia povinného (na viac ničím nepreukázané) ohľadom nevyhlásenia rozsudku, jeho presvedčenia o nedostatočnej odbornej úrovni vedenia pojednávania či vyhotovenej zápisnice, dlhšej čakacej dobe na vyhotovenie CD zachytávajúceho priebeh pojednávania, neodpovedanie súdu na jeho listy, a pod., tak nemôžu ovplyvniť zákonnosť vedenia exekučného konania.

22. Ako dôvodnú nemohol sťažnostný súd vyhodnotiť ani obranu povinného, že mu nebol doručený exekučný titul. V exekučnom konaní má povinný viacero právnych prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí sa vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky ďalšieho postupu exekučných orgánov, ku ktorým patrí aj tvrdenie sťažovateľa, že exekúcia sa začala, aj keď nie je splnený jej materiálny predpoklad, t. j. neexistuje vykonateľné rozhodnutie, ktoré jej vykonanie pripúšťa. Sťažnostný súd preto k dôvodom podanej sťažnosti na úvod konštatuje, že je nutné prisvedčiť názoru povinného, že všeobecným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je existencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu ako podkladu tohto výkonu, vydaného na to oprávneným orgánom, ktoré má potrebnú formu a obsah a ktoré ukladá určitému subjektu povinnosť niečo plniť. Vykonateľnosť (v jednote oboch jej stránok, materiálnej aj formálnej) je možné stotožniť s vlastnosťou exekučného titulu, ktorá ho robí spôsobilým na výkon exekúcie. Ak je podkladom pre výkon exekúcie rozhodnutie súdu podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučný súd pri posúdení jeho vykonateľnosti vychádza z potvrdenia o jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorým exekučný titul opatrí súd, ktorý rozhodoval ako súd prvého stupňa (§ 46 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku). Prvostupňový súd pri tom vychádza z údajov vyznačených

na doručenkách k exekučnému titulu, ktoré sú verejnými listinami ( ). Konštatované potvrdenie o vykonateľnosti exekučného titulu nemá povahu rozhodnutia, ktorým by bol exekučný súd viazaný. Preto si exekučný súd môže sám posúdiť otázku právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu a vykonať potrebné šetrenia v prípade, ak vyvstanú pochybnosti o správnom vyznačení údajov na doložke právoplatnosti a vykonateľnosti viažucej sa k predloženému exekučnému titulu aj v dôsledku prípadného nesprávneho postupu súdu pri jeho doručovaní. Ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu konania (na návrh, aj bez návrhu) zistí, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nie je vykonateľné, exekúciu musí zastaviť. Bolo teda povinnosťou exekučného súdu dôsledne sa zaoberať obranou povinného, že exekučný titul mu nebol účinne resp. správne procesne doručený, keďže prípadné preukázanie tejto skutočnosti by nutne muselo viesť k záveru o nevykonateľnosti exekučného titulu a následne k zastaveniu exekúcie (k tomu porovnaj napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 07. 08. 2018, nález Ústavního soudu ČR sp. zn. , zo dňa 27. 6. 2013). Súd v tejto časti posúdenia dôvodnosti obrany povinného proti exekúcii odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pričom súd ani na podklade obsahu sťažnosti povinného nevidí žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od obsahovo správnych záverov súdu o účinnosti doručenia exekučného titulu povinnému. Z obsahu predloženej doručenky a doručenkovej obálky mal exekučný súd za preukázané, že zásielka s rozsudkom bola uložená na pošte dňa 26. 06. 2018 a súdu sa vrátila dňa 18. 07. 2018, tzn. povinnému bol rozsudok doručený dňa 18.07.2018, tzv. fikciou doručenia v zmysle v spojení s . Pokiaľ povinný tvrdil, že po návrate z dovolenky ani dňa 12. 07. 2018 neboli v poštovej schránke oznámenia o uložení poštovej zásielky, a objavili sa tam až 14. 07. 2018, teda v sobotu, kedy podľa povinného pošta ani zásielky nedoručuje, tieto tvrdenia povinného nie je možné pre odstup času preveriť a povinný v tomto smere ani súdu nepredložil žiadny dôkazný prostriedok preukazujúci pravdivosť jeho tvrdení. Dôkazné bremeno v exekučnom konaní ohľadom existencie právnej skutočnosti, ktorá má za následok zastavenie exekúcie, spočíva na povinnom. Súd v tejto súvislosti pripomína, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu bolo rozhodnutie vydané v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť rozhodnúť súdu aj v prípade, kedy určitá právne významná skutočnosť pre rozhodnutie vo veci nemohla byť preukázaná, alebo v prípade, kedy výsledky dokazovania neumožňujú prijať záver o pravdivosti, prípadne nepravdivosti tvrdenej skutočnosti. Súd preto dospel k záveru, že pokiaľ povinný namietal, že mu poštový doručovateľ včas neoznámil uloženie zásielky obsahujúcej rozsudok na pošte, čím mu znemožnil sa o tejto zásielke vôbec včas dozvedieť a prevziať si ju, toto tvrdenie nie je možné podporiť žiadnymi dôkaznými prostriedkami a preto nemôže byť spôsobilé spochybniť správnosť údajov vyznačených na doručenke k rozsudku. Súd ďalej dopĺňa svoje úvahy o konštatovanie, že sa javí ako veľmi málo pravdepodobné, že dňa 12. 07. 2018 a 13. 08. 2019 sa oznámenie o uložení poštovej zásielky v schránke povinného nenachádzalo, avšak 14. 07. 2018, ktorý deň na viac pripadal na sobotu, sa už v tejto schránke nachádzalo. Pre súd preto bolo podstatným zistenie, že rozsudok bol povinnému účinne doručený a to bez ohľadu na skutočnosť, že mu nebol fyzicky odovzdaný, pretože sa uplatnila fikcia doručenia. Právna fikcia je teoretická konštrukcia používaná v práve, ktorá za určitých okolností finguje právnu skutočnosť, ktorá v skutočnosti nenastala. Preto nie je správny názor povinného, že súdy nemôžu vychádzať zo záveru o doručení rozsudku, keď majú vedomosť, že mu v skutočnosti fyzicky doručený nebol, keďže práve to je podstatou fikcie doručenia, že sa finguje doručenie, aj keď v skutočnosti adresát zásielku neprevzal. Nebolo potom podstatné pre posúdenie tohto prípadu, kedy sa povinný s týmto rozsudkom reálne oboznámil, ale kedy nastala fikcia doručenia tohto rozsudku. Z pohľadu sťažnostného súdu nič nebránilo povinnému na informačnom centre Okresného súdu Liptovský Mikuláš v úradných hodinách požiadať o nahliadnutie do spisu a vyhotovenie kópie, prípadne o vydanie rovnopisu rozsudku (za úhradu vecných nákladov resp. po uhradení príslušného poplatku). Sťažnostný súd nemal žiadne pochybnosti ani o účinnosti doručenia uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 04. 09. 2018 a uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. zo dňa 08. 11. 2018, keď povinný netvrdil, že by mu tieto uznesenia doručené neboli. Povinný preto mal preukázateľne vedomosť o svojej povinnosti uhradiť vymáhanú sumu oprávnenému. Súd preto dospel k záveru, že exekučné konanie je vedené dôvodne a je to práve povinný, ktorý svojím správaním, resp. neplnením judikovanej povinnosti riadne a včas, zapríčinil túto fázu konania, ktorej účelom je v daný okamih nielen vymoženie judikovaného nároku oprávnenej, ale aj náhrada nákladov exekučného konania.

23. Súd na podporu svojej argumentácie dopĺňa, že otázkou doručenia rozsudku sa prejudiciálne zaoberali súdy v základnom konaní, pričom Krajský súd v Žiline vo svojom uznesení sp. zn. , ktorým odmietol odvolanie povinného proti rozsudku, konštatoval, že: „Z obsahu spisového materiálu

mal odvolací súd jednoznačne preukázané, že žalobcovi bol napadnutý rozsudok doručený dňom 18.07.2018, tzv. fikciou doručenia v zmysle v spojení s . Lehota na podanie odvolania s poukazom na ust. ods. 2 začala žalobcovi plynúť dňa 19.07.2018 a skončila dňom 02.08.2018. V dôsledku márneho uplynutia tejto lehoty dňom 03.08.2018 nadobudol napadnutý rozsudok právoplatnosť.“ Rovnaký záver prijal aj Okresný súd Liptovský Mikuláš vo svojom uznesení č. k. zo dňa 08. 11. 2018 (ods. 6). Pri opakovanom posudzovaní jednej a tej istej predbežnej otázky súdom v inom konaní nie je možné odhliadnuť od okolností, za akých bolo táto otázka riešená v predchádzajúcom konaní a nie je možné nebrať do úvahy legitímne očakávania účastníka oboch konaní, že akt štátu raz vyslovený je platný, a to vrátane riešenia predbežnej otázky podstatnej pre vlastný výrok rozhodnutia. Pokiaľ sa potom súdy v základnom konaní v odvolaní povinného preto rozsudku ako aj v konaní o sťažnosti povinného proti uzneseniu o výške trov konania zaoberali otázkou doručenia rozsudku, pričom zhodne dospel k záveru, že rozsudok bol povinnému účinne doručený fikciou v zmysle v spojení s , je tým založené legitímne očakávanie druhého účastníka exekučného konania (oprávneného), že v ďalších konaniach bude toto riešenie predbežnej otázky rešpektované. Keďže sťažnostný súd túto otázku novo posudzoval, musel brať ohľad aj na to, ako bola posúdená iným súdom. Len takýmto postupom bolo možné naplniť legitímne očakávania účastníkov konania v dôveryhodnosť aktov štátu. Sťažnostný súd preto pri posudzovaní dôvodnosti sťažnosti povinného prihliadal aj na závery vo vyššie citovaných rozhodnutiach Krajského súdu v Žiline ako aj Okresného súdu Liptovský Mikuláš pripomínajúc, že podstatou uplatňovania verejnej moci v demokratickom štáte je princíp dobrej viery v nadobudnuté práva konštituované aktmi verejnej moci, či už v individuálnom prípade plynú priamo z normatívneho právneho aktu, alebo z aktu aplikácie práva (k tomu porovnaj napr. nález Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 10. 07. 2008).

24. Oporu v zákone nemá ani tvrdenie povinného o tom, že uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 04. 09. 2018 bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a nie zákonným sudcom, keď priamo v ust. sa výslovne uvádza, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

25. Neobstoja ani námietky povinného, že súd si vybral len „hrozienka“ z jeho návrhu tak, aby mu to vyhovovalo. Vyšší súdny úradník sa v konaní zaoberal každou námietkou zo strany povinného a hodnotil jej prípadnú relevanciu z pohľadu platných právnych predpisov a dostatočným spôsobom nevyhnutým pre prijatie zákonného a spravodlivého rozhodnutia sa s nimi aj vysporiadal. Napadnuté rozhodnutie spĺňa požiadavky kladené zákonom na obsah rozhodnutia, toto rozhodnutie je dostatočne skutkovo a právne odôvodnené a nie je prejavom svojvôle. Z pohľadu sťažnostného súdu nedošlo k svojvoľnému uplatneniu právnych predpisov a súd prijal rozhodnutie na podklade toho, čo skutočne v konaní zistil. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, ). Exekučný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Aj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

26. Súd v reakcii na obsah podanej sťažnosti povinného záverom dodáva, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa súdy stotožnili s jej právnymi názormi a predstavami, preberali a riadili sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodli v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

ňou navrhnutých dôkazov súdom, či dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia namietaných skutočností (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , , , a ). Súd ďalej považuje za potrebné v tejto súvislosti doplniť, že v danom prípade nebolo možné prehliadnuť, že povinný nesúhlasí so závermi prijatými súdmi v základnom konaní, avšak samotný nesúhlas či nespokojnosť s exekučným titulom nemôže byť bez ďalšieho dôvodom zastavenia exekúcie.

27. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie, pričom povinný netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by vyžadovali doplnenie skutkových zistení a dôkazných návrhov zo strany účastníkov konania. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.

28. Na základe uvedeného výkladu súd dospel k záveru, že povinný ani v konaní o sťažnosti neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd preto nemal inú možnosť, než postupom bez nariadenia pojednávania sťažnosť povinného podľa ako nedôvodnú zamietnuť, pretože v konaní nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie. Uplatnenými nárokmi oprávneného na náhradu nemajetkovej ujmy sa exekučný súd nezaoberal, lebo predmetom jeho rozhodovacej činnosti z vôle zákonodarcu bolo rozhodnúť o sťažnosti povinného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka a povinným uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy presahuje rámec exekučného konania ako aj právomoc exekučného súdu.

29. Oprávnený si voči povinnému uplatnil nárok na náhradu trov konania o sťažnosti spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 37,66 eur vrátane DPH. Povinný sa k uplatnenému nároku oprávneného na náhradu trov exekučného konania nevyjadril.

30. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

32. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

33. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

34. V ustanovení sa ako kritérium priznania náhrady trov konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním vyvolaným zo strany povinného (

ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže naopak povinný v konaní úspešný nebol, jemu nárok na náhradu trov tohto konania vzniknúť nemohol (§ 199d ods. 2 Exekučného poriadku). Exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov exekučného konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a § 199d Exekučného poriadku). Trovy oprávneného pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 22,72 eur s DPH za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti po 9,13 eur, k tomu režijný paušál vo výške 9,80 eur a 20% DPH v sume 3,79 eur (20% zo sumy 18,93 eur). Náhradu trov právneho zastúpenia súd oprávnenému priznal podľa , , , per analogiam, a Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom vychádzal z tarifnej hodnoty veci 179,28 eur. Pokiaľ si potom oprávnený voči povinnému uplatnil nárok na náhradu trov konania v sume 37,66 eur, tento výpočet bol nesprávny a preto súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania v rozsahu, ktorý vyplýva z vyššie cit. ust. vyhlášky. Súd bude postupovať v súlade s Exekučného poriadku a vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov výrok o trovách a o ich výške nezaväzuje povinného uhradiť trovy konania o sťažnosti oprávnenému v trojdňovej lehote tak, ako to navrhol oprávnený.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ).

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).