Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-53-2014.pdf
PDF · 112.33 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/53/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: X. S. Q., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom U. XX, D., zastúpeného: JUDr. Dušan Repák, advokát, so sídlom Krížna 47, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenému: MGA IURIS s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 10, Bratislava, IČO: 47 233 028, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania podľa miery úspechu vo výške 100% v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 12.03.2014, sa žalobca od pôvodného žalovaného (Groupama Garancia Biztosító Zrt.) domáhal zaplatenia sumy 45.917,15 € titulom náhrady škody na zdraví.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod došlo na U.Á. B. v D. k dopravnej nehode medzi osobným motorovým vozidlom značky D. XXX, EČV: D.-XXX V. (ďalej len „D.“), ktoré viedol C. H., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, D., ktorý mal s pôvodným žalovaným uzatvorenú Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Poistná zmluva“), v smere do centra mesta, pričom za križovatkou s J. B. došlo k stredu s chodcom, ktorým bol žalobca. Žalobca následkom dopravnej nehody utrpel viaceré zranenia. Uznesením zo dňa 24.04.2013, ČVS: ORP-863/1-OVK-B1-2012, bolo vznesené obvinenie za prečin ublíženie na zdraví. V rámci vyšetrovania bol K.. Š. R., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, dňa 10.04.2013 vypracovaný Znalecký posudok (ďalej len „ZP“). Znalec ohodnotil bolesť spôsobenú zranením, jeho liečením a odstraňovaním jeho následkov na 735 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) na 575 bodov. Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2010 bola vo výške 769 €, výška náhrady za bolesť a za SSU na jeden bod je teda 15,38 €, čo znamená že žalobca si nárokuje za bolesť sumu vo výške 11.304,30 € a za SSU 8.845,50 €. Okrem toho si žalobca uplatnil aj náhradu za bolesť za položky neuvedené a neohodnotené v ZP, konkrétne za položku 246c - úrazový šok hypovolemický (hemoragický) ťažkého stupňa, 246c - septický šok ťažkého stupňa, 106b - zlomenina priečneho výbežku stavca L3, 73 - tracheostomia, 114 - povrchová rana ľavého predlaktia spolu so zvýšením podľa ustanovenia § 9 ods. 5a o 50 % (eczema), 78 - Kontúzia pľúc obojstranne- úrazová asfyxia (ARDS, hemotorax vľavo, pneumothorax vľavom podkožný emfyzém obojstranne, fluidothorax bilat. Bronchopneumonia bilat.), 234 - dynamizácia UTN ľavého predkolenia, 234 - odstránenie osteomateriálu z ľavého predkolenia, v celkovom počte bodov 500, čomu zodpovedá suma 7.690 €. Žalobca si taktiež uplatnil náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením v celkovej výške 17.549,40 €.
3. Na preukázanie svojich tvrdení predložil:
- Zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX - Uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 02.10.2013 (č.l. 8-9)
- Upovedomenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I zo dňa 24.04.2013 (č.l. 10)
- Znalecký posudok č. 19/2012 vypracovaný X.. E. J. dňa 18.04.2012 (č.l. 11-26)
- Znalecký posudok č. 63/2012 vypracovaný K.. Š. R. dňa 10.04.2013 (č.l. 27-38)
- Přihláška CK S.E.N. zo dňa 10.10.2011 (č.l. 49-50)
- Oznámení škodné události z cestovního pojištení zo dňa 12.12.2011 (č.l. 51)
- List CK S.E.N.- potvrdenie zrušenia zájazdu zo dňa 30.11.2011 (č.l. 52)
- Vyrozumění o likvidaci pojistné události ze dne 29.10.2011 zo dňa 14.03.2011 (č.l. 53)
- Mail CK S.E.N. zo dňa 30.11.2011 (č.l. 54)
- Oznámení škodné události z cestovního pojištení zo dňa 12.12.2011 (č.l. 55)
- Listiny preukazujúce kúpu oblečenia, dioptrických okuliarov, úhradu kúpeľnej liečby a cestovné lístky (č.l. 56-62)
- Potvrdenie o výške ušlej mzdy žalobcu zo dňa 22.11.2012 (č.l. 63)
- Rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 200-124711-CA02/2011 zo dňa 23.11.2011 (č.l. 64-66)
- Realizované platby na účet poškodeného počas práceneschopnosti od 28.10.2011-30.09.2012 (č.l. 67)
- Potvrdenie o výške ušlej mzdy žalobcu zo dňa 14.05.2013 (č.l. 68)
- Oznámenie o uplynutí podporného obdobia zo dňa 04.04.2013 (č.l. 71)
- Listiny preukazujúce liečebné náklady (č.l. 74-113 + 116-117)
- Rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 200-006809-CA02/2014 zo dňa 16.01.2014 (č.l. 114)
- Strata na zárobku - potvrdenie zo dňa 23.01.2014 (č.l. 115)
4. Podaním zo dňa 23.05.2014 pôvodný žalovaný namietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie a uviedol, že dňa 12.11.2010 bola uzatvorená Poistná zmluva, v ktorej boli dojednané splátky poistného polročne vo výške 125,92 € so splatnosťou 12.11.2010 a 12.05.2011. Za poistné obdobie od 12.11.2010 do 11.01.2011 bola uhradená len jedna splátka so splatnosťou dňa 12.11.2010, pričom splatnosť celého poistného bola dňa 12.05.2011. Poistenie podľa pôvodného žalovaného teda zaniklo zo zákona dňom 12.06.2011 uplynutím zákonnej mesačnej lehoty odo dňa splatnosti celého poistného a z toho dôvodu ku dňu vzniku škodovej udalosti dňa 28.10.2011 nebolo D. poistené. V závere sa pôvodný žalovaný vyjadril, že na D. nebola ako účel prevádzky dojednaná TAXI služba, ale len bežná prevádzka, ako však vyplýva z listín priložených k žalobe, k škodovej udalosti malo dôjsť v súvislosti s prevádzkou D. ako vozidla TAXI služby. Ani v prípade trvania poistenia a preukázania zodpovednosti by táto škodová udalosť nebola poistením krytá. 5. Podaním zo dňa 09.10.2014 žalobca navrhol zámenu strany sporu na strane žalovaného tak, že namiesto pôvodného žalovaného do konania vstúpi C. H., s čím pôvodný žalovaný nesúhlasil. 6. Uznesením zo dňa 04.09.2015, č.k. 24C/53/2014-156, súd návrh žalobcu nepripustil na zmenu žalovaného. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca dňa 28.09.2015 odvolanie, v ktorom uviedol, že možno mať dôvodné podozrenie, že pasívna vecná legitimácia pôvodného žalovaného nebola daná od začiatku konania, no žalobca o tomto nemal vedomosť, nakoľko vychádzal z informácií, ktoré mu poskytol C. H.. Nárok si žalobca u pôvodného žalovaného uplatnil listom zo dňa 02.10.2013, na ktorý ale pôvodný žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval, ani ho neinformoval o skutočnostiach uvádzaných vo vyjadrení k žalobe. Podľa názoru žalobcu nemôže byť potom takáto skutočnosť posudzovaná na ťarchu žalobcu. 7. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.01.2016, č.k. 9Co/435/2015-171 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil. 8. Podaním zo dňa 20.06.2016 žalobca navrhol zámenu strany na strane žalovaného tak, aby namiesto pôvodného žalovaného do konania vstúpil žalovaný (Slovenská kancelária poisťovateľov). V prípade neudelenia súhlasu pôvodným žalovaným so vstupom žalovaného do konania žalobca navrhol, aby súd pripustil vstup ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného. 9. O uvedenom procesnom návrhu žalobcu rozhodol súd uznesením zo dňa 28.06.2016, č.k. 24C/53/2014-182, tak, že pripustil vstup Slovenskej kancelárie poisťovateľov do konania ako žalovaného v 2/rade (žalovaný), no vystúpenie pôvodného žalovaného z konania nepripustil. 10. Podaním zo dňa 28.07.2016 (čl. 190) sa žalovaný (v tom čase žalovaný v 2/rade) vyjadril k žalobe tak, že s nárokom uplatneným žalobcom nesúhlasí a tento považuje za premlčaný, nakoľko podľa § 106 ods. 1 OZ sa právo na náhradu škody premlčí v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá začína
plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá. Podľa žalovaného žalobca vedel o škode a o tom kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa 02.10.2013, keď si listom z tohto dňa uplatnil voči pôvodnému žalovanému nároky zo zodpovednosti za škodu. Je však pravdepodobné, že sa o týchto skutočnostiach dozvedel ešte skôr v priebehu trestného pojednávania. Najneskôr v čase podania žaloby dňa 12.03.2014 žalobca musel vedieť o tom, že prevádzkovateľom D. bol C. H. a že tento aj zodpovedá za škodu. Žalovaný namietol premlčanie aj ďalších uplatnených nárokov. K nároku na náhradu trov trestného konania žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca ich vynaloženie žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný taktiež poukázal na ustanovenie § 3 a 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd v občianskom konaní nie je oprávnený rozhodovať o náhrade trov, ktoré vznikli poškodenému v trestnom konaní. 11. Podaním zo dňa 07.09.2016 žalobca navrhol vstup ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaných, a to vstup C. H.. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 29.09.2016, č.k. 24C/53/2014-253, tak, že vstup C. H. do konania ako žalovaného v 3/rade pripustil. 12. Podaním zo dňa 06.09.2016 žalobca doplnil, že s premlčaním nároku nesúhlasí, nakoľko premlčacia lehota mu začala plynúť až dňa 30.04.2013, kedy bolo jeho právnemu zástupcovi doručené upovedomenie o vznesení obvinenia proti C. H., nakoľko až tento okamih možno považovať za najskorší okamih preukázateľného získania informácií o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si možno urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá osoba za škodu zodpovedá. Žalobca ďalej poukázal na spočívanie premlčacej doby podľa ustanovenia § 112 OZ. Uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní dňa 02.09.2013 došlo podľa neho k zastaveniu plynutia premlčacej doby, ktorá začala plynúť najneskôr dňa 30.04.2013. K náhrade trov trestného konania žalobca uviedol, že si neuplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu v trestnom konaní, ale nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré vynaložil za účelom ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. 13. Podaním zo dňa 02.11.2016 žalobca rozšíril žalobu o nárok na náhradu škody za bolesť a nárok na náhradu škody za SSU v sume 8.498 €, nárok na zaplatenia nákladov na vypracovanie znaleckého posudku v sume 278,88 € a nárok na náhradu trov konania poškodeného za zastupovanie v trestnom konaní v sume 905,05 €. 14. Podaním zo dňa 14.11.2016 sa žalovaný vyjadril, že nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní nie je totožný s nárokom uplatneným žalobcom v trestnom konaní, nakoľko proti škodcovi sa jedná o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným právnym predpisom, preto plynutie premlčacej doby voči jednému nemá vplyv na plynutie premlčacej doby voči druhému. 15. Podaním zo dňa 02.05.2017 sa C. H. (v tom čase žalovaný v 3/rade) vyjadril tak, že poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla založené Poistnou zmluvou v čase predmetnej škodovej udalosti trvalo, čo vyplýva zo Zápočtového listu o priebehu poistenia vystaveným pôvodným žalovaným dňa 14.08.2013, podľa ktorého poistenie bolo uzavreté od 12.11.2010 do 02.07.2012. Poistná zmluva zanikla na základe výpovede pôvodného žalovaného zo dňa 30.05.2012. Spolu s podaním súdu doručil aj Zápočtový list o priebehu poistenia. 16. Podaním zo dňa 12.10.2017 pôvodne žalovaný v 3/rade doplnil, že sa dňa 13.06.2011 osobne dostavil na pobočku pôvodného žalovaného v 1/rade a s jeho zamestnancom sa dohodli na postupe úhrady a priradení omeškanej platby s tým, že vyhlási, že do 13.06.2011 nemal poistnú udalosť. Až listom zo dňa 05.03.2012 ho pôvodný žalovaný informoval o zániku Poistnej zmluvy ku dňu 12.06.2011 z dôvodu neuhradenia poistného. C. H. sa na základe tohto listu dostavil do pobočky pôvodného žalovaného a žiadal o obnovenie platnosti Poistnej zmluvy, čo pôvodný žalovaný akceptoval. K podaniu pôvodne žalovaného v 3/rade bolo priložené potvrdenie o úhrade poistného vo výške 125,92 € (čl. 344) zo dňa 13.06.2011, Oznámenie o zániku poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.03.2012 (čl. 345), Obnovenie platnosti poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.03.2012 (čl. 346), potvrdenie o úhrade poistného vo výške 126,62 € (čl. 347) zo dňa 12.03.2012 17. Na pojednávaní konanom dňa 24.10.2017 (čl. 350) súd pripustil zmenu žaloby v súlade s procesným návrhom žalobcu. Pôvodný žalovaný zotrval na tom, že poistenie zaniklo zo zákona, keď splátku poistného splatnú dňa 12.5.2011 žalobca zaplatil oneskorene a to dňa 13.06.2011, teda až po zániku povinného zmluvného poistenia. Na zániku poistného vzťahu zo zákona nič nemení ani listina s názvom obnovenie platnosti poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.03.2012, nakoľko zákon ani Všeobecné poistné podmienky pôvodného žalovaného neupravujú možnosť ani postup, na základe ktorého by bolo možné obnoviť platnosť Poistnej zmluvy. Pôvodný žalovaný ďalej uviedol, že bolo možné nanajvýš uzatvoriť novú poistnú zmluvu, čomu však bránilo nesplnenie náležitostí na uzatvorenie poistnej zmluvy podľa § 6 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 788 až 805 Občianskeho zákonníka.
18. V elektronickom podaní zo dňa 23.10.2017 pôvodný žalovaný doručil súd výpis o platbách poistného zo strany pôvodne žalovaného v 3/rade. (čl. 357). 19. Podaním zo dňa 12.03.2018 sa žalovaný vyjadril, že z výstupu z elektronického systému registra poistenia zodpovednosti, ktorý vedie žalovaný na základe zákona č. 381/2001 Z.z. (ďalej len „ZoPZP“), vyplýva, že D. bolo ku dňu 28.10.2011 poistené z povinného zmluvného poistenia u pôvodného žalovaného na základe Poistnej zmluvy. 20. Na pojednávaní konanom dňa 20.11.2018 (čl. 449) súd uviedol svoj predbežný právny názor k námietke pasívnej vecnej legitimácie pôvodného žalovaného tak, že sa s touto námietkou s poukazom na § 9 ods. 4, § 1 ods. 2 ZoPZP a § 122 ods. 3 OZ nestotožňuje, nakoľko deň 12.06.2011 pripadol na nedeľu, posledným dňom lehoty bol teda pondelok 13.06.2011. Žalobca uhradil splátku poistného dňa 13.06.2011, teda včas. Poistenie teda v čase, kedy došlo ku škodovej udalosti trvalo, tak ako to uviedol aj žalovaný v podaní zo dňa 12.03.2018. Pôvodný žalovaný s uvedeným právnym názorom nesúhlasil, pričom poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/190/2014. 21. Súd na pojednávaní dňa 21.11.2019 doplnil vyslovený predbežný právny názor tak, že sa mu nárok voči žalovanému v 2/rade javí ako nedôvodný pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pričom poukázal na svoje vyjadrenie na pojednávaní dňa 20.11.2018. Súd zároveň podotkol, že vyriešenie tejto otázky nemá relevantný vplyv na pasívnu vecnú legitimáciu C. H., ktorý je v konaní legitimovaný ako škodca a taktiež je bez právneho významu, či mal C. H. uzatvorené povinné zmluvné poistenie, nakoľko podľa § 15 ZoPZP si poškodený môže uplatňovať škodu tak od škodcu ako aj od jeho poisťovne. 22. Na pojednávaní konanom dňa 5.12.2019 súd vylúčil na samostatné konanie nárok žalobcu voči žalovanému v 1/ a 3/rade. Uvedené uznesenie v súlade s § 235 ods. 2 C.s.p. nebolo písomne vyhotovené. 23. Súd vykonal dokazovanie listinami, tvoriacimi obsah súdneho spisu a oboznámil sa s ostatným obsahom súdneho spisu. Z vykonaného dokazovania a z nesporných tvrdení procesných strán mal súd za preukázaný nasledujúci skutkový stav: 24. Z Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.11.2010 (č.l. 129) mal súd za preukázané, že C. H. s pôvodným žalovaným uzatvorili dňa 12.11.2010 zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla značky D., typ X, EČV: D.-XXX V.. Začiatok poistenia bol dojednaný na 12.11.2010 od 08:00 hod a bolo dohodnuté na dobu neurčitú. Ročné poistné je podľa tejto zmluvy splatné polročne. V časti údaje o poistnom je uvedené, že poistné je bežné a je splatné prvého dňa poistného obdobia, ktorého začiatok sa zhoduje s dňom vzniku poistenia. Ak bolo dojednané platenie poistného v polročných alebo štvrťročných splátkach, následná polročná alebo štvrťročná splátka poistného je splatná v deň po uplynutí kalendárneho polroka alebo štvrťroka odo dňa zhodného s dňom začiatku poistenia alebo v deň nasledujúci po poslednom dni obdobia, za ktoré bola uhradená predchádzajúca splátka. 25. Z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a z nesporných tvrdení procesných strán mal súd za preukázané, že splatnosť polročných splátok poistného na poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX bola 12.11. a 12.5. príslušného kalendárneho roka. 26. Zo Záznamu dopravnej nehody zo dňa 28.10.2011 (č.l. 141) mal súd za preukázané, že k predmetnej škodovej udalosti došlo dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod za križovatkou ulíc U.Í. a J.. 27. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08.03.2016, sp. zn. 6T/9/2014, mal súd za preukázané, že škodcom v predmetnej škodovej udalosti bol C. H. a poškodeným žalobca. 28. Z Pokladničnej potvrdenky zo dňa 13.06.2011 (č.l. 344), z Potvrdenia pôvodného žalovaného zo dňa 23.11.2011 (čl. 366) a z nesporných tvrdení procesných strán mal súd za preukázané, že C. H. uhradil druhú splátku poistného dňa 13.06.2011. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu škody. Skutkové a právne závery súdu: 29. Žalobca si v konaní uplatnil nároky na náhradu škody na zdraví, ktorá mu bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla vo vlastníctve pôvodne žalovaného v 3/rade. V priebehu konania bolo sporné, či v čase dopravnej nehody malo Vozidlo uzatvorené povinné zmluvné poistenie, a teda aj to, ktorý subjekt je povinný poskytnúť žalobcovi ako poškodenému poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia. Uvedenú otázku rieši ustanovenie § 24 zákona č. 381/2001 Z.z.: 30. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len o ZoPZP), kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
31. Podľa § 24 ods. 3 ZoPZP, poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona. 32. Podľa § 24 ods. 3 ZoPZP, kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona. Podmienky, za ktorých sa poskytuje poistné plnenie podľa odseku 2 písm. c), sa považujú za splnené, ak sa splnili voči poisťovateľovi, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže škodu nahradiť. 33. Je nepochybné, že Vozidlo malo uzatvorené povinné zmluvné poistenie, avšak bolo sporné, či toto poistenie trvalo v čase dopravnej nehody, pri ktorej žalobcovi vznikla škoda, a to z dôvodu oneskoreného zaplatenia poistného zo strany vlastníka/prevádzkovateľa Vozidla. Podľa názoru pôvodne žalovaného/ poisťovateľa Vozidla poistenie na povinné zmluvné poistenie zaniklo zo zákona pre nezaplatenie poistného. 34. Na základe Poistnej zmluvy vznikol dňa 12.11.2010 medzi pôvodným žalovaným a C. H. poistný vzťah, z ktorého C. H. vyplývala povinnosť uhrádzať ročné poistné v polročných splátkach, ktoré boli splatné 12.11. a 12.5. príslušného kalendárneho roka. Pán H. ako vlastník/prevádzkovateľ Vozidla zaplatil prvú splátku poistného dňa 12.11.2010, a ďalšiu splátku poistného dňa 13.6.2011, hoci jej splatnosť bola 12.5.2011. Oneskorené zaplatenie splátky zo strany p. H., ani dátum zaplatenia druhej splátky poistného v konaní sporná nebola; sporné však boli právne dôsledky oneskorenia zaplatenia poistného. 35. Podľa § 9 ods. 4 ZoPZP, poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. 36. Dôsledky omeškania so zaplatením poistného upravuje § 9 ods. 4 ZoPZP tak, že v prípade nezaplatenia poistného do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty, a to zo zákona uplynutím uvedenej lehoty. To neplatí, ak bola pre takýto prípad v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. 37. Z poistnej zmluvy, príslušných všeobecných poistných podmienok ani z tvrdení subjektov konania nevyplýva, že by v rámci Poistenia zodpovednosti bola dojednaná dlhšia lehota na zánik poistenia, ako ustanovuje § 9 ods. 4 ZoPZP, preto by Poistenie Vozidla zaniklo, ak by nebolo poistné zaplatené v lehote 1 mesiaca od jeho splatnosti, t.j. od 12.5.2011. Pretože ZoPZP neupravuje počítanie času, tak sa počítanie času spravuje všeobecnou právnou úpravou, ustanovením § 122 Občianskeho zákonníka. 38. Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. 39. Podľa § 122 ods. 3 OZ, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 40. Pre zánik poistenia v dôsledku oneskoreného zaplatenia poistného zákon ustanovuje lehotu v mesiacoch, ktorá by sa podľa § 122 ods. 2 OZ skončila dňa 12.6.2011, ak by deň 12.06.2011 bol pracovným dňom. V roku 2011 však deň 12.06. pripadol na nedeľu, preto bol podľa § 122 ods. 3 OZ posledným dňom lehoty najbližší pracovný deň, pondelok dňa 13.06.2011, kedy p. H. poistenie zaplatil. Pretože poistné na Povinné zmluvné poistenie bolo zaplatené v lehote jedného mesiaca od jeho splatnosti, nemohol nastať účinok predpokladaný v § 9 ods. 4 ZoPZP, t.j. zaniknúť poistný vzťah pre nezaplatenie poistného v lehote splatnosti. Iné dôvody zániku poistného vzťahu v konaní nikto netvrdil. 41. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/192/2004).
42. Poistné splatné dňa 12.5.2011 bolo poistným na poistné obdobie od 12.5.2011 do 12.11.2011, v ktorom došlo k poistnej udalosti (nastala dňa 28.10.2011). Poistné za uvedené poistné obdobie síce bolo zaplatené oneskorene, avšak skôr ako došlo ex lege k zániku poistného vzťahu. Z uvedeného dôvodu bolo motorové vozidlo, s ktorým bola žalobcovi spôsobená škoda v čase vzniku škody poistné na povinné zmluvné poistenie a Slovenská kancelária poisťovateľov (v súčasnosti jediný žalovaný) nemá povinnosť poskytnúť žalobcovi poistné plnenie podľa § 24 ods. 2 písm. b) ZoPZP. Z uvedeného dôvodu súd žalobu voči uvedenému subjektu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v celom rozsahu. 43. Pretože žalovaný nebol vo vzťahu k nároku žalobcu pasívne vecne legitimovaný, súd sa dôvodnosťou uplatneného nároku nezaoberal pre nadbytočnosť. 44. Záverom súd dodáva, že rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/190/2014, na ktoré poukazoval pôvodný žalovaný, na danú situáciu nemožno aplikovať, pretože nerieši situáciu, ktorá je predmetom tohto konania - súd nespochybňuje to, že § 9 ods. 4 ZoPZP presne definuje okamih zániku poistenia na PZP. Uvedené rozhodnutie však nerieši počítanie času odlišne, ako to urobil súd v tomto konaní, čo bolo pre právne posúdenie rozhodujúce. 45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 47. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 48. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania sa žalobca dožadoval aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p. s odôvodnením, že rozhodujúce okolnosti o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného zistil až v priebehu konania, po tom, ako pôvodný žalovaný svoju pasívnu legitimáciu opakovane namietal. 49. Strana, ktorá bola v konaní úspešná, má v zásade nárok na náhradu trov konania. Výnimku z tejto zásady ustanovuje § 257 C.s.p., ktoré umožňuje nepriznať úspešnej strane/subjektu konania nárok na náhradu trov konania, musí však ísť o výnimočnú situáciu, ktorú odôvodňujú dôvody osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa a ich výnimočnosť musí tvrdiť (prípadne aj preukázať) ten, kto sa aplikácie dotknutého ustanovenia dovoláva. 50. Pretože pôvodne žalovaný (poisťovňa) od začiatku konania namietal svoju pasívnu legitimáciu, žalobca mohol už na začiatku konania navrhnúť, aby pôvodne žalovaný predložil súdu dôkazy, z ktorých by bola pasívna vecná legitimácia zrejmá. Žalobca však nebol dostatočne procesne opatrný, a nevyužil žiadne procesné prostriedky na zistenie pasívnej vecnej legitimácie, čo malo za následok vstup súčasného žalovaného do konania a vznik jeho trov. Z uvedeného dôvodu súd dôvody uvádzané žalobcom neuznal za hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce aplikáciu § 257 C.s.p.. 51. O náhrade trov konania súd preto rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania a mieru jeho úspechu v spore určil na 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP)do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).