Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/131/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci odsúdeného M. M., nar. XX.X.XXXX v Y., pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm.d), ods.3 písm.a) Tr.zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 5. decembra 2019 prejednal sťažnosť odsúdeného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.10.2019, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného M. M. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 16.10.2019, sp.zn. zamietol podľa s použitím , Tr. zákona návrh odsúdeného M. M., nar. XX.XX.XXXX na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. zo dňa 08.10.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn. zo dňa 11.01.2011 pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa , písmeno d), písmeno a) a iné, a za ktorý bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov so zaradením do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Odsúdený na výkon trestu odňatia slobody nastúpil dňa 11.01.2011, pričom po započítaní doby výkonu väzby (od 22.08.2008 do 11.01.2011), má tento predpokladane vykonať dňa 22.08.2021.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený M. M. sťažnosť. V písomnom odôvodnení sťažnosti prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že k zamietnutiu jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody došlo z dôvodu nesplnenia materiálnych podmienok umožňujúcich súdu rozhodnúť pozitívnym výrokom. Súd konštatoval, že boli splnené iba formálne podmienky a teda uplynutie zákonom stanovenej lehoty. Druhá podmienka podľa súdu bola splnená iba čiastočne a tretia podmienka vôbec. K takémuto záveru dospel súd napriek prevažujúcim pozitívnym poznatkom viažucim sa k doposiaľ vykonávanému trestu odňatia slobody u jeho osoby. Ďalej doslovne uviedol nasledovné: S napadnutým uznesením a jeho odôvodnením zásadne nesúhlasím a nepovažujem ho za správne. Mám za to, že v prípade odsúdeného boli splnené všetky ako formálne, tak aj materiálne podmienky pre jeho podmienečné prepustenie. Z príslušných zákonných ustanovení vyplýva, že od odsúdeného sa očakáva polepšenie a predpoklad, že v prípade podmienečného prepustenia na slobodu bude viesť riadny život. V tomto prípade možno konštatovať, že tieto podmienky odsúdený spĺňa. Odsúdený si je vedomý svojho protiprávneho konania v minulosti, to však úprimne oľutoval a počas výkonu trestu sa zo všetkých síl snažil preukázať svoj kritický postoj k trestnej činnosti. Splnenie materiálnych podmienok je možné vyvodiť najmä z vykonaných dôkazov v rámci konania, kde poukazujem najmä na skutočnosť, že odsúdený bol opakovane preradený na výkon trestu odňatia slobody z ústavu s najvyšším stupňom stráženia až do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Už táto skutočnosť potvrdzuje, že odsúdený riadne plnil tzv. „program zaobchádzania“,

na základe čoho mal súd za dôvodné zmeniť spôsob výkonu trestu odsúdeného, preradením ho do ústavu s nižším stupňom stráženia. Touto skutočnosťou sa súd v odôvodnení uznesenia zásadnejšie nezaoberal. Ďalej je potrebné poukázať na hodnotenie odsúdeného riaditeľom ústavu zo dňa 10.04.2019 (ďalej len ako: „hodnotenie ústavu“), z ktorého podľa nášho názoru vyplýva splnenie druhej materiálnej podmienky, a to v celosti. U odsúdeného je badateľné zásadne zlepšenie správania sa vo všetkých posudzovaných aspektoch, jeho správanie možno definovať ako príkladné. Opakovane poukazujeme na 10 disciplinárnych odmien. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa argumentuje najmä tým, že sa odsúdený v minulosti opakovane dopúšťal trestnej činnosti. Uvedené je síce pravda, avšak v súčasnosti je dôležité zamyslieť sa nad budúcim spôsobom života odsúdeného. Esenciálnou materiálnou podmienkou pre podmienečné prepustenie je predpoklad, že odsúdený bude viesť riadny život, odsúdenému v prípade podmienečného prepustenia bude poskytnutá pomoc zo strany dcér. Odsúdený si dobre uvedomuje, že jeho zdravotný stav, ktorý vyústil do priznania invalidného dôchodku nemožno považovať za obligatórnu podmienku pre podmienečné prepustenie na slobodu, avšak odsúdený sa práve na slobode chce pričiniť aspoň ku stabilizácií jeho už tak veľmi podlomeného zdravia, ktoré sa mu zo dňa na deň zhoršuje. Odsúdený vo výkone trestu upadá aj po psychickej stránke. Dlhý čas strávený vo výkone trestu mu na jednej strane pomohol, uvedomiť si následky svojho protiprávneho konania, na druhej strane však už len ťažko psychicky zvláda večnú samotu. V nadväznosti na objektívne zlý zdravotný stav odsúdeného poukazujeme na to, že recidíva sa javí ako nepravdepodobná, prípadné recidívne páchanie trestnej činnosti (na ktoré súd opakovane poukazuje ) by odsúdený jednoducho fyzicky nemohol zvládnuť. V súčasnej dobe je správanie a vystupovanie odsúdeného na požadovanej úrovni, v súlade s príslušnými normami a v súlade s ústavným poriadkom. K príslušníkom zboru a zdravotnému personálu sa správa formálne slušne, príkazy a nariadenia plní bez výhrad. Voči autoritám sa snaží o diplomatické vystupovanie. Postoj k trestnej činnosti sa javí ako kritický. Počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody bol 10 krát disciplinárne odmenený. Svoj voľný čas trávi zmysluplne, číta knihy pozerá televízne vysielanie, počúva hudbu a hrá spoločenské a kartové hry. Odsúdený nevykazuje disciplinárny trest. Som toho názoru, že povaha spáchaného trestného činu na ktorú súd obligatórne prihliadol, umožňuje podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Skutočnosť, že u odsúdeného možno badať trestnú recidívu nie je možné poprieť, takisto však nie je možné poprieť objektívne badateľné zlepšenie jeho správania. Poukazovanie na „nekritický postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti“ považujem za nie celkom súladne s reálnym postojom odsúdeného, ktorý svoje skutky dlhodobo a úprimne ľutuje, nakoľko si je vedomý premárnenia podstatnej časti svojho života. Nekritický postoj k spáchanému trestnému činu je nesprávne interpretovaný, jeho kritika smeruje výlučne voči skutočnostiam, ktoré považuje za preukázateľné, a to že:

- ešte pred vyhlásením odsudzujúceho rozsudku boli zničené kľúčové dôkazy, vrátane dôkazov získaných sledovaním a odposluchom;

- po vydaní odsudzujúceho rozsudku bol zistený rozporný postup súdnej znalkyne, kedy v podobných prípadoch sa vyjadrila rozdielne v otázke možnosti prenosu pachov;

- nedošlo k odsúdeniu iných osôb za skutky, ktoré boli jemu kladené za vinu;

- má dôkazy o svojej nevine. Na základe vyššie uvedeného, som toho názoru, že v prípade odsúdeného sú splnené všetky predpoklady pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody a možno očakávať, že odsúdený povedie riadny život a že účel trestu, ktorý mu bol uložený právoplatným rozhodnutím súdu bol naplnený. Preto aj vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie prvostupňového súdu a rozhodol tak, že odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepusti a urči mu primeranú skúšobnú dobu. V prípade, ak to bude súd považovať za potrebné opatrenie pre podmienečné prepustenie odsúdeného, navrhujem nariadiť odsúdenému probačný dohľad, prípadne uložiť odsúdenému primerané povinnosti a obmedzenia, alternatívne navrhujem, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie prvostupňového súdu a uložil prvostupňovému súdu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol v prospech odsúdeného.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 8. novembra 2019, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 5. decembra 2019 v zmysle správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného M. M. nie je dôvodná.

Okresný súd vykonal v súlade so zákonom verejné zasadnutie v prítomnosti odsúdeného M. M. a postupoval správne, keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody ako nedôvodný zamietol. Správne zistil, že odsúdený nespĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené okresným súdom v napadnutom uznesení (z nich najmä sklon k páchaniu trestných činov, závažná trestná činnosť i nekritický postoj ku nej, nepriaznivá resocializačná prognóza z dôvodu vysokého rizika sociálneho zlyhania z dôvodu dlhov, experimentovania s drogami, mentálnej subnormy i dlhodobej nezamestnanosti) nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak ako predpokladá ustanovenie § 66 ods.1 Tr. zák.

Z ustanovení § 66 ods.1, ods. 2 Tr. zák. vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je súčasné splnenie troch podmienok a to, že odsúdený vykonal trest odňatia slobody v zodpovedajúcom rozsahu, že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Vykonanie zákonu zodpovedajúcej časti uloženého trestu a pozitívne hodnotenie správania odsúdeného a plnenia jeho povinností vo výkone trestu nepostačuje preto ešte pre záver o splnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Ustanovenie § 66 ods.1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Okresný súd v posudzovanom prípade týmito hľadiskami sa dôsledne riadil, prihliadol na všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a dospel preto k správnemu záveru. Z hodnotenia odsúdeného Ondreja Oláha riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd, vyplýva záver, že odsúdený v podmienkach výkonu trestu a pod dohľadom je schopný plniť stanovené povinnosti a svojím správaním preukázať snahu po náprave a polepšenie a zároveň toto správanie podriadiť účelu podmienečného prepustenia. Súčasne však z hodnotenia vyplýva aj záver, že odsúdený M. M. preukazuje iba čiastočne splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie, že resocializačná prognóza odsúdeného bola vyhodnotená ako nepriaznivá na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti - a to aj závažnej - i nekritický postoj ku nej, dlhy, experimentovanie s drogami, mentálna subnorma a napokon aj dlhodobá nezamestnanosť, pričom riaditeľ ústavu nedoporučil jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Negatívny charakter má pritom aj správanie a konanie odsúdeného na slobode. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že odsúdený M. M. bol už 13 krát (včítane troch prípadov odsúdení v Českej republike) opakovane odsúdený najčastejšie na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Je teda osobou s výrazným sklonom k páchaniu trestných činov a z pohľadu predchádzajúcich odsúdení mal dostatok možností preukázať zmenu svojho správania, avšak ich nevyužil, keďže predchádzajúce odsúdenia, nesplnili u neho zákonom predpokladaný účel, jeho správanie práve na slobode je negatívne a jeho resocializačná prognóza z tohto hľadiska je preto výrazne nepriaznivá. Povaha týchto odsúdeným spáchaných

trestných činov a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestných činov tvoria u neho také skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o existencii príliš vysokého rizika jeho recidívy a z neho vyplývajúci záver, že u odsúdeného, aj napriek hodnoteniu jeho správania ako čiastočne spĺňajúceho podmienky pre podmienečné prepustenie, svedčiace o jeho polepšení a snahe po náprave, nebol ešte dosiahnutý taký stupeň jeho nápravy, že by sa zbavil práve tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli ku spáchaniu trestných činov, za ktoré mu bol uložený teraz vykonávaný trest a nemožno preto dôvodne predpokladať, že povedie aj na slobode riadny život.

Napadnuté uznesenie je vecne správne a v súlade so zákonom podrobne odôvodnené, preto krajský súd, keďže po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, na tieto vecne správne dôvody poukazuje. Sťažnosť odsúdeného M. M. nepovažoval preto za dôvodnú, neakceptoval ju a na základe uvedených dôvodov ju podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.