Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_38Csp-51-2017.pdf
PDF · 108.68 KB
Case nature
Area
Subarea
38Csp/51/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci sporu žalobcu: Prima banka, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: L. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX/XX, K., o zaplatenie 6.081,45 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.249,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.242,41 Eur od 25.08.2017 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 250,- Eur splatných vždy do 25. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa splnením, čo i len jednej splátky stane sa splatný celý dlh.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.09.2017, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 6.081,45 Eur, úrok 160,96 Eur, úroky z omeškania 2,47 Eur, úrok 7,90 % ročne z nezaplatenej istiny 6.81,45 Eur od 25.08.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 6.081,45 Eur od 25.08.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 160,96 Eur od 25.08.2017 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 4,68 Eur, ako aj nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 13.04.2016 žalobca a žalovaný uzavreli Úverovú zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 6.800,- Eur, ktorá podľa tvrdenia žalovaného spĺňala všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti (prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), a preto žalobca na základe Výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 24.08.2017 v zmysle § 565 Občiansky zákonník, v súlade so zmluvou, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia Druhou upomienkou (Opakovaným upozornením) zo dňa 21.06.2017. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 24.08.2017) predstavovala 6.309,56 Eur a pozostávala z: istiny úveru vo výške 6.081,45 Eur (žalovanému bol na základe zmluvy poskytnutý úver vo výške 6.800,- Eur, do dňa zosplatnenia uhradil na istinu sumu 718,55 Eur, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 6.081,45 Eur; úrokov 160,96 Eur (predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru splatných do predčasného zosplatnenia - úroková sadzba vo výške 7,90 % p.a. vyplýva zo zmluvy),
úrokov z omeškania 2,47 Eur (každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. -úrok z omeškania bol dohodnutý v zmluve v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to v článku „následky porušenia zmluvných povinností“); poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver 4,68 Eur (uvedené poplatky predstavujú súčet omeškaných poplatkov za poistenie, ktoré sa popri anuitných splátkach úveru žalovaný zaviazal hradiť mesačne, povinnosť platiť poplatok za poistenie schopnosti splácať úver splatný spolu s príslušnou splátkou úveru). Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu. Ohľadne nároku na úrok z omeškania zo zmluvného úroku poukazuje žalobca na skutočnosť, že zmluvné úroky naakumulované ku dňu predčasného zosplatnenia sú vyčíslené pevnou sumou a tieto sa ďalej - po predčasnom zosplatnení - už nenavyšujú. K uvedenému poukazuje žalobca na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov. Ohľadne nároku na zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení má žalobca má za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov aj po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení s poukazom na § 502 ods. 1, § 503 ods. 3, § 499 a § 497 Obchodného zákonníka a na aktuálnu rozhodovaciu prax. Uviedol, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje.
3. Žalobca ako dôkazy predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 13.04.2016, Amortizačnú tabuľku spotrebiteľského úveru, Všeobecné obchodné podmienky Prima banka účinné od 01.04.2016, Obchodné podmienky pre úvery občanom, Opakované upozornenie zo dňa 21.06.2018, Výzvu na predčasné splatenie úveru zo dňa 24.08.2017, Sadzobník poplatkov, Prehľad splácania - do predčasného zosplatnenia, Prehľad splácania - po predčasnom zosplatnení, Stav omeškaných splátok na úvere, Prepočet zmluvných úrokov, Prepočet úrokov z omeškania.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.07.2018 uviedol, že nesúhlasí so všetkými úrokmi z istiny ani s úrokmi z omeškania, nakoľko bol úver predčasne zosplatnený. Nárok žalobcu na istinu nepoprel, ale úroky podľa jeho vyjadrenia nie sú zákonné. Ďalej uviedol, že nie je na tom finančne dobre, platí nájom, ošatenie, stravu a hypotéku a ďalšiu pôžičku.
5. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
6. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil (č.l. 70) a v prítomnosti žalovaného , pričom zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 13.04.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver na refinancovanie iných úverov vo výške 6.800,- Eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 7,90%, RPMN vo výške 8,32% a priemernou RPMN vo výške 9,93%. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 96 mesačných anuitných splátkach vo výške 96,24 Eur, splatných k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť úveru bola dohodnutá na 8 rokov od splatnosti prvej anuitnej splátky, najneskôr 22.04.2024. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 0,- Eur, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 2,36 Eur mesačne. Celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť, bola uvedená vo výške 9.239,04 Eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť podľa zmluvy platiť splátky riadne a včas, preto žalobca listom zo dňa 21.06.2017 vyzval žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok s upozornením na možnosť zosplatenia úveru. Keďže žalovaný dlžné splátky v lehote neuhradil, žalobca listom zo dňa 24.08.2017 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 24.08.2017. Žalovaný nárok žalobcu na istinu nepoprel, nesúhlasil len splatením úrokov. Žalovaný poukazoval na svoju zhoršenú finančnú situáciu a uviedol, že úver by splácal splátkami vo výške 200,- až 250,- Eur. Aktuálne cez Centrum právnej pomoci rieši osobný bankrot.
9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
13. Podľa § 503 ods. 1 a 2 OBZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
15. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
17. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
19. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 6.800,- Eur. Právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
22. Predmetná úverová zmluva má teda charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy bol poskytnutý žalovanému spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Keďže zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že v zmluve nechýba žiadna zo zákonom požadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobu nepoprel, nepoprel nárok žalobcu na žalovanú istinu, popieral len nárok na úroky po zosplatnení. Keďže predmetná zmluva má zákonom predpísané náležitosti, žalobca ako veriteľ má vzhľadom na vyššie uvedené nárok nielen na istinu, ale aj na úroky a poplatky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
23. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je z väčšej časti dôvodná, keď v konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky spolu s dohodnutým úrokom. Žalovaný si svoju povinnosť zo zmluvy o úvere nesplnil, pričom z dôvodu omeškania so splácaním úveru žalobca úver predčasne zosplatnil ku dňu 24.08.2017. Vzhľadom na uvedené uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu istiny vo výške 6.081,45 Eur (poskytnutá suma 6.800,- Eur mínus splatená istina 718,55 Eur), úrok z úveru vo výške 160,96 Eur (neuhradený úrok z úveru vyčíslený do predčasného zosplatnenia dňa 24.08.2017 - v zmysle Prepočtu zmluvných úrokov na rube č.l. 42, ktorý výpočet žalovaný nespochybnil), ako aj poplatky za poistenie vo výške 4,68,- Eur (2x 2,34 Eur za mesiace 05-06/2017).
24. Keďže sa žalovaný dostal s platením splátok do omeškania, žalobca má nárok na úrok z omeškania z jednotlivých splátok, pretože ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z jednotlivých dlžných splátok vyčíslený za obdobie od 23.05.2017 do zosplatnenia úveru dňa 24.08.2017 (Prepočet úrokov z omeškania na č.l. 43) v celkovej sume 2,47 Eur. Súd potom vyčíslený úrok z omeškania v sume 2,47 Eur žalobcovi priznal, keď žalovaný omeškanie splátok do zosplatnenia ani sumu vyčísleného úroku z omeškania do predčasného zosplatnenia úveru nespochybnil. Následne došlo k predčasnému zosplatneniu úveru ku dňu 24.08.2017, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná. S poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej sumy istiny a úroku vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení (25.08.2017) vo výške 5% ročne. Súd preto žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.242,41 Eur (istina 6.081,45 Eur + úrok 160,96 Eur) od 25.08.2017 až do zaplatenia.
25. V časti požadovaných úrokov z úveru po zosplatnení, t.j. úroku 7,90% ročne zo sumy 6.081,45 Eur od 25.08.2017 do zaplatenia, považoval súd žalobu za nedôvodnú a túto vo výroku II. rozsudku zamietol, z nižšie uvedených dôvodov.
26. Súd poukazuje na to, že zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou (§ 503 ods. 1 OBZ), čo znamená, že doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov sa zhoduje s dobou splatnosti úveru. V prípade predčasného zosplatnenia úveru, ku ktorému došlo aj v tu prejednávanej veci, vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ svojim právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane padá obmedzovanie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Navodzuje sa tak stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce ku skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Žalobca ako veriteľ preto nemôže požadovať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti istiny z úveru, keďže aj s poukazom na znenie § 503 ods. 1 OBZ sa po dni vyhlásenia celého úveru za splatný istina úveru ďalej zmluvne neúročí. Z uvedeného dôvodu žalobcovi prináležia len úroky z omeškania, ak od zosplatnenia je dlžník naďalej v omeškaní.
27. K uplatnenému nároku žalobcu na zmluvný úrok po zosplatnení úveru súd dodáva, že Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012 odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Za čas po splatnosti úveru má teda veriteľ právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecným záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom.
28. Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 25Co/154/2018-144 zo dňa 30.07.2019, v ktorom odvolací súd v obdobnej veci totožného žalobcu uviedol, že „odvolací súd si je vedomý, že súdna prax v otázke nároku na úroky z úveru za čas po jeho predčasnom zosplatnení nie je jednotná, o čom svedčia i žalobcom v odvolaní poukázané rozhodnutia krajských súdov, avšak v tejto otázke sa odvolací súd prikláňa k názoru, že veriteľovi patria úroky z úveru len na čas do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Odvolací súd sa pritom opiera o judikatúru vyšších súdov, od ktorej nebol dôvod odkloniť sa v danom prípade. Závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v rozhodnutí pod č. R 59/1998 (sp. zn. 4 Cdo 143/98) boli prijaté i v potvrdzujúcom rozhodnutí Krajského súdu Prešov č. k. 29C/131/2011-127 z 23.11.2011, ktoré úsudky súdov napokon akceptoval i Ústavný súd SR vo veci sp. zn. IV.ÚS 476/2012 z 18.9.2012. K záveru súdov, že „...pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru“, Ústavný súd SR nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu. Nie je teda podložené tvrdenie odvolateľa, že v predmetnom rozhodnutí ústavný súd sa k meritu odvolania nevyjadril. Aj odvolací súd zastáva názor, že ak spotrebiteľ po zosplatnení už nemá právny titul peňažné prostriedky veriteľa užívať, niet dôvodu, aby veriteľ inkasoval úroky náležiace mu pri oprávnenej držbe finančných prostriedkov spotrebiteľom, náležia mu ale úroky z omeškania.“
29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za dôvodnú v časti o zaplatenie sumy 6.249,56 Eur (nesplatená istina 6.081,45 Eur + úroky z úveru do zosplatnenia 160,96 Eur + vyčíslený úrok z omeškania do zosplatnenia 2,47 Eur + poplatok za poistenie 4,68 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.242,41 Eur od 25.08.2017 do zaplatenia, preto jej vo výroku
I. rozsudku vyhovel a vo zvyšku (zmluvný úrok po zosplatnení) žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.
30. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia
31. Vzhľadom k výške istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného a žiadosti žalovaného, ako aj jeho sociálnej situácii, mal súd za to, že je dôvodné povoliť žalovanému splácanie dlhu v splátkach po 250,- Eur mesačne so splatnosťou do 25. dňa v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude dlh (istina vrátane príslušenstva) zo strany žalovanej uhradený žalobcovi v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia), pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovaného s plnením čo i len jednej splátky.
32. Súd na doplnenie, vzhľadom na uloženie povinnosti žalovaného plniť v splátkach poukazuje na to, že v zásade je lehota na plnenie tri dni od právoplatnosti rozsudku, pričom v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu. Je len na úvahe súdu, či v tej ktorej veci je dôvodné povoliť dlhšiu lehotu na plnenie alebo plnenie dlhu v splátkach. V predmetnom spore mal súd za to, že povolenie splátok je dôvodné. Súd pritom prihliadol jednak na výšku dlhu, ako aj na sociálnu situáciu žalovaného (exekúcie, príjem vo výške 900,- Eur v hrubom), keď prejavil svoj záujem o splnenie dlhu, ale vzhľadom na výšku istiny žiadal plnenie v splátkach. Splátka zároveň viac ako dvojnásobne prevyšuje pôvodnú splátku, ktorú mal žalobca so žalovaným dohodnutú v úverovej zmluve. Ako už súd uviedol, nezaplatením čo i len jednej splátky je splatným celý dlh žalovaného. V prípade ak žalovaný svoju dekladovanú ochotu splácať dlh v splátkach nedodží, žalobcova pohľadávka bude splatná celá jej nezaplatením.
33. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
36. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% percent, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď v konaní nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Pri zamietnutí žaloby v časti úroku po splatnosti súd na uvedené neprihliadal ako na smerodajné pri určení výšky úspechu žalobcu, pretože príslušenstvo nebolo samostatným predmetom konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).