Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-165-2018.pdf
PDF · 123.15 KB
No categories available
27Cb/165/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Leou Gubovou v spore žalobcu: Autoservis RMK, s. r. o. , so sídlom Prievidzská 786/74, 972 51 Handlová, IČO: 44 283 172, zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47237406 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545 zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 646,69 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 40,00 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V zvyšnej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
III. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 87,63%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 19.2.2018 v upomínacom konaní domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 646,69 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 46,60 eur od 22.6.2016 do zaplatenia, zo sumy 560,09 eur od 5.9.2016 do zaplatenia, zo sumy 40,00 eur od 5.9.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Súd v upomínacom konaní rozhodol platobným rozkazom a po podaní odporu a návrhu na pokračovanie v konaní, spis postúpil tunajšiemu súdu.
3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil najmä nasledovne:
- Dňa 19.12.2016 došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle Škoda Roomster, EČV: I. XXXFD poškodeného vlastníka: Monte Kiara s.r.o., IČO: 45 280 053. Vinník nehody mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu v Komunálnej poisťovni, a. s. Poškodený si nechal motorové vozidlo opraviť v servise Autoservis RMK, s.r.o., IČO: 44 283 172, so sídlom Prievidzská 74, Handlová, t. j. u žalobcu. Náklady na opravu boli o výške 1098,77 eur bez DPH fakturované faktúrou č. 20160059. Žalovaný dňa 6.5.2016 skončil šetrenie poistnej udalosti a celkovo nepriznal sumu 98,29 eur bez DPH, uhradil sumu 1000,45 eur. Neuznaná suma vo výške 117,95 eur s DPH bola postúpená na žalobcu Zmluvou postúpení časti pohľadávky zo dňa 20.5.2016. Žalobca si z nepriznanej sumy uplatňuje 46,60 eur bez DPH, t. j. po odpočítaní predchádzajúceho poškodenia ľavého predného blatníka 62,03 eur. Dôvodom nepriznania bol rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou: náhradné diely, lak, materiál. Oznámenie o poistnom plnení považuje za nepreskúmateľné (ďalej aj „ Poistná udalosť 1“).
- Dňa 22.6.2016 došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle CITROEN Jumeper, EVČ: I. XXX F. poškodenej vlastníčky C. C., E. N. XX, J., pričom nehodu spôsobil vodič motorového vozidla, ktoré bolo povinné zmluvné poistené v Komunálnej poisťovni, a. s. Poškodený si nechal motorové vozidlo opraviť v servise Autoservis RMK, s.r.o., IČO: 44283172, so sídlom Prievidzská 74, Handlová, t. j. u žalobcu. Náklady na opravu boli o výške 1709,21 eur fakturované faktúrou č. 20160138. Žalovaný dňa 19.6.2016 skončil šetrenie poistnej udalosti a celkovo nepriznal sumu 560,09 eur, uhradil sumu 1149,12 eur. Neuznaná suma vo výške 560,09 eur s DPH bola postúpená na žalobcu Zmluvou postúpení časti pohľadávky zo dňa 20.5.2016. Dôvodom nepriznania boli nesúvisiace položky vo výške 560,09 eur. Nesúhlasil s rozdeľovaním servisov na autorizované a neautorizované (ďalej aj „Poistná udalosť 2“)
- Poškodená C. C. si prenajala náhradné motorové vozidlo dňa 22.6.2016 od spoločnosti Power team Slovakia s.r.o., IČO: 46031405, ktoré vrátila dňa 8.7.2016. Náklady za použitie náhradného vozidla za 17 dní vo výške 220,00 eur uplatnila u žalovaného faktúrou č. 201613. Žalovaný dňa 19.8.2016 ukončil šetrenie poistnej udalosti a nepriznal sumu 40,00 eur, zaplatil poškodenej 180,00 eur, nakoľko za nevyhnutné považoval použitie náhradného vozidla iba po dobu 9 dní. Tvrdil, že žalovaný nepreukázal ako dospel určeniu nevyhnutnej doby nájmu motorového vozidla. (ďalej aj „ Poistná udalosť 3“)
- Poukázal najmä na ustanovenia § 15 zákona č 381/2001 Z z., §442 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 517, 797, 449, 810, 524, 525, 36 Občianskeho zákonníka, judikatúru. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného ohľadom neplatnosti zmlúv o postúpení časti pohľadávok, nakoľko možno postúpiť aj budúcu pohľadávku. Na pojednávaní dňa 8.11.2019 uviedol, že suma 46,60 eur a 560,09 eur z titulu vykonania opravy vozidla opravcovi zaplatená nebola, pričom nájomné vo výške 40,00 eur bolo zaplatené prenajímateľovi.
- Žalobca ako dôkaz navrhol vykonať: faktúry, výpisy z obchodného registra, oznámenia o poistnom plnení, zmluvy o postúpení časti pohľadávky, protokol o odovzdaní a prevzatí dopravného prostriedku, likvidačný spis k poistným udalostiam ( na pojednávaní ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal, nežiadal o uloženie edičnej povinnosti), príjmový pokladničný doklad z 14.7.2016.
- Tvrdil, že nárok na náhradu škody, resp. poistné plnenie, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti.
- Tvrdil, že žalobca neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybňovali v žalobe uvedený nárok.
4. Žalovaný sa v spore vyjadril písomne a ústne na pojednávaniach najmä nasledovne: Žalovaný žalobou uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho základu. Žaloba žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanoveniami § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“). Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 20/2007 a 3 Cdo 192/2004. Tvrdil, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodení mali voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodení predstavovali subjekty, ktoré bol dlžníkmi žalobcu. Uvedené pritom potvrdzujú a preukazujú žalobcom predložené (v rámci predmetného súdneho konania) faktúry, v zmysle ktorých subjektom zaviazaným na plnenie boli práve poškodení. Poškodení predstavovali dlžníka žalobcu, nemohli so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodených, ktorí v zmysle faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Zmluvu považoval za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodenými ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s § 524 OZ. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt v predmetnom súdnom konaní. Poukázal na oznámenia o poistnom plnení, ktoré zdôvodňujú prečo žalovaný poistné plnenie krátil a toto považuje za oprávnené. Poukázal na listiny založené v súdnom spise, najmä oznámenia o poistnom plnení a zmluvy o postúpení časti pohľadávok. Tvrdil, že žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody, t. j. splnenie zákonných predpokladov pre vznik nároku na plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
5. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa
ustanovenia § 192 CSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.
6. Podľa § 151 ods. 1 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v súdnom spise, vykonal vo veci pojednávanie, vychádzal zo zhodných tvrdení strán a ustálil nižšie uvedený skutkový a právny stav.
7. Žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, neplatnosť postúpenia pohľadávok na žalobcu, existenciu nároku na náhradu škody podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení. Nesporným je zaplatenie sumy 220,00 eur v prospech Power Team Slovakia, s.r.o. z titulu užívania náhradného vozidla ako nájomné za 17 dní, avšak žalovaný žalobcovi akceptoval iba za 9 dní, z dôvodu podľa neho primeranosti.
8. Súd v spore vykonal pojednávanie dňa 8.11.2019 s verejným vyhlásením rozsudku dňa 6.12.2019.
9. Súd nezistil nedostatky podania žalobcu v zmysle § 132 CSP, nestotožnil sa s tvrdeniami žalovaného, že žalobca nespĺňa zákonom požadované kritéria, nakoľko žalobca sa v spore vyjadril aj replikou, aj ústne na pojednávaní a poskytol súdu odôvodnenie ním uplatňovaného nároku.
10. Vznik škodových udalostí, ktoré sú predmetom Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 22.8.2016 a 6.5.2016 je medzi stranami sporu nesporný. Sporný je nárok žalobcu na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia škodcu uzatvoreného u žalovaného v rozsahu žalobou uplatneného nároku. Platnosť poistnej zmluvy v čase vzniku škodovej udalosti je medzi stranami sporu nesporná.
11. V prípade Poistnej udalosti 1:
- Z faktúry žalobcu č. 20160059 má súd za preukázané, že žalobca fakturoval Monte Kiara s.r.o., IČO: 45 280 053 opravu motorového vozidla EČV: I. vo výške 1098,77 eur bez DPH, ktorá bola splatná dňa 13.4.2016.
- Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 6.5.2016 má súd za preukázané, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 6.5.2016, poskytol poškodenému Monte Kiara s.r.o. poistné plnenie vo výške 1000,45 eur, poistné plnenie krátil o sumu 62,03 eur z titulu predchádzajúceho poškodenia blatníka a v spornej výške 55,92 eur ako rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou: náhradné diely, lak. materiál. Likvidátor v oznámení uviedol, že obhliadla vozidla po jeho oprave preukázala, že oprava vozidla nebola vykonaná technológiou podľa zápisu. Kryt nárazníka ľavý - nevymenený, odstránený z kalkulácie. Pri výpočte poistného plnenia boli priznané originálne aj alternatívne náhradné diely. Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). Z plnenia poistnej udalosti odpočítané poškodenie ľavého predného blatníka zaznamenané pri vstupnej obhliadke vozidla do poistenia zo dňa 20.8.2015.
- Zo zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo dňa 20.5.2016 má súd za preukázané, že Monte Kiara s.r.o. ako postupca postúpila zmluvou žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku vo výške 117,95 eur, t.j. rozdiel medzi škodou fakturovanou škodou zaplatenou žalovaným poškodenému.
12. V prípade Poistnej udalosti 2:
- Z faktúry žalobcu č. 20160138 má súd za preukázané, že žalobca fakturoval C. C., E. N. XX, J. za opravu motorového vozidla Citroen Jumper, ev. č. I. XXX F. vo výške 1709,21 eur s DPH, ktorá bola splatná dňa 25.7.2016.
- Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 22.8.2016 má súd za preukázané, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 19.8.2016, poskytol poškodenému C. C. poistné plnenie vo výške 1149,12 eur, poistné plnenie krátil o sumu 560,09 z titulu nesúvisiacich položiek. Likvidátor v oznámení uviedol, že predný nárazník bol poškodený pred udalosťou v rozsahu zlomenia materiálu na pravej strane a PP blatník bez súvisu s touto udalosťou, preto tieto položky neboli priznané do poistného plnenia. Na základe uvedeného bola vypracovaná nová kalkulácia nákladov na opravu vozidla pre neautorizovaný servis, na základe ktorej bolo vyplatené aj poistné plnenie.
- Zo zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo dňa 24.11.2016 má súd za preukázané, že C. C. ako postupca postúpila zmluvou žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku vo výške 560,09 eur a 40,00 eur, t. j. rozdiel medzi škodou fakturovanou škodou zaplatenou žalovaným poškodenému, vychádzajúc z Poistnej udalosti 2 a Poistnej udalosti 3.
13. V prípade Poistnej udalosti 3:
- Z Protokolu o odovzdaní a prevzatí dopravného prostriedku zo dňa 22.6.2016 spísaného odovzdávajúcim Power team Slovakia, s.r.o., IČO: 446031405 a preberajúcim Q.. C. C.R., Z. X, J. má súd preukázané prevzatie motorového vozidla Škoda Fabia, EČV: I. XXX X. dňa 22.6.2016 a vrátenie dňa 8.7.2016, t. j. používané 17 dní. Protokol vo svojom znení odkazuje na uzatvorenú zmluvu o nájme dopravného prostriedky medzi odovzdávajúcim ako prenajímateľom a preberajúcim ako nájomcom.
- Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 22.8.2016 má súd za preukázané, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 19.8.2016, poskytol poškodenému C. C. poistné plnenie vo výške 180,00 eur, poistné plnenie krátil o sumu 40,00 z titulu neprimeraných nákladov na náhradné vozidlo. Likvidátor v oznámení uviedol, že priznané primerané náklady na dobu prenájmu 9 dní, čo je doba nevyhnutná na opravu poškodených častí vozidla, ktoré poškodil náš poistný. V tomto prípade poisťovňa neodpočítala prevádzkové náklady počas doby prenájmu nakoľko predmetom prenájmu bolo vozidlo nižšej kategórie ako bolo poškodené vozidlo.
14. Podľa ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka (ďalej aj “OZ“) „(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“
15. Podľa ustanovenia § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka : „ (1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. (2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom."
16. Pokiaľ ide o spornú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, medzi stranami sporu bolo sporné platné postúpenie pohľadávky.
- Z vyššie uvedených zmlúv o postúpení časti pohľadávky ( ďalej spoločne aj ako „ Zmluva“) je však zrejmá identifikácia práva postupovaného práva, čo do právneho titulu. Právny predchodca žalobcu uvedenou zmluvou postúpil na žalobcu svoju pohľadávku vo výške 117,95 eur, 560,09 eur a 40,00 eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti so s Poistnou udalosťou 1, Poistnou udalosťou 2 a Poistnou udalosťou 3. Postúpená pohľadávka zodpovedá žalovanej istine v tomto spore. Vzhľadom na to, že v zmluve je špecifikovaná pohľadávka a je možné postúpenie aj budúcej pohľadávky, súd dospel k záveru, že žalobca ja aktívne vecne legitimovaný v tomto spore na podanie žaloby.
- Žalobca je nositeľom práv a oprávnených záujmov voči žalovanému, čím je deklarovaná jeho aktívna procesná spôsobilosť. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa v sporovom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), v skutočnosti objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
- Vzhľadom na to, že predmetom sporu je nárok na náhradu škody podľa § 2 písm. i/ a § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP v rozsahu skutočnej škody podľa § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka, súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby a nezistil dôvody, pre ktoré by bola Zmluva absolútne neplatná.
- Predmetom postúpenia nie je záväzok, ako sa snaží žalobca nesprávne interpretovať, ale pohľadávka z titulu nároku na náhradu škody z PZP, príp. budúca pohľadávka, ak k vzniku škody nedošlo.
- V zmysle judikatúry možno postúpiť aj pohľadávku, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávku ktorej vznik závisí od splnenia podmienky (viď Rozsudok NS ČR 33 Cdo 4658/2009 ).
- V Zmluve je vymedzený predmet ako postúpenie nezaplatenej pohľadávky špecifikovanej v Zmluve spolu s jej príslušenstvom, a to z postupcu na postupníka a za podmienok stanovených v Zmluve. Zmluvné strany sú označené v záhlaví zmluvy o postúpení pohľadávky a Zmluva je uzatvorená v písomnej forme, obsahuje podpisy postupcu a postupníka. V obsahu dojednaní Zmluvy je teda vyjadrená zrejmá a určitá vôľa postupcu a postupníka, a to vôľa postúpiť a nadobudnúť pohľadávku.
- Vzhľadom na to, že je možné aj postúpenie budúcej pohľadávky príp. aj pohľadávky spornej, postupovaná pohľadávka je špecifikovaná čo do okolností vzniku pohľadávky, výšky istiny ako aj vymedzenia príslušenstva poukazujúc na vyššie uvedené, posúdil súd námietky žalovaného, podľa
ktorého je Zmluva neplatná ako nedôvodné a teda aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní odvodzoval súd zo Zmluvy.
17. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.“
18. Podľa ustanovenia § 420a ods. 1 OZ „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.“
19. Podľa ustanovenia § 422 ods. 1 OZ: „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“
20. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 OZ: „Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.“
21. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 OZ: „Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.“
22. Podľa § 813 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o PZP dáva poškodenému možnosť uplatniť svoje nároky priamo voči poisťovni, nedochádza tu však k prechodu zodpovednosti. Poškodený má právo na náhradu škody vo výške skutočnej škody a ušlého zisku. Vzhľadom k tomu, že poškodený nemusí mať vedomosť o obsahu poistnej zmluvy, je spravodlivé, aby si uplatnil túto náhradu voči škodcovi z titulu spôsobenia škody ako právnej skutočnosti a voči poisťovni z titulu povinného zmluvného poistenia. Poškodený, resp. v tomto konaní žalobca ako osoba, na ktorú právo poškodeného prešlo v zmysle § 813 Občianskeho zákonník má teda právo na poskytnutie plnenia voči žalovanému.
23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov(ďalej aj „zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
24. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 pís. b/ zákona o PZP „ (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.“
25. Podľa §4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzťah medzi poškodeným a poisťovateľom je upravený uvedeným ustanovením zákona, preto je daná aj pasívna legitimácia žalovaného, keďže platnosť poistnej zmluvy v konaní nebola spochybnená.
26. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1/ PZP „ Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať“
27. Z vykonaných dôkazov, najmä z oznámení o poskytnutí poistného plnenia má súd za preukázané, že žalovaný poškodeným poistné plnenie čiastočne poskytol na účely náhrady škody, čiastočne plnenie krátil, a to z dôvodov uvedených v oznámeniach o poistnom plnení.
28. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v prípade Poistnej udalosti 1 a Poistnej udalosti 2 poškodený opravu motorového vozidla nezaplatil, čiže skutočná škoda mu nevznikla. V prípade poistnej udalosti 3 je
medzi stranami sporu nesporné, že poškodená faktúru vo výške 220,00 eur prenajímateľovi motorového vozidla zaplatila, čo je preukázané aj príjmovým pokladničným dokladom.
29. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd dospel k záveru, že žaloba bola čiastočne podaná dôvodne. Nesporná bola existencia záväzkového zmluvného vzťahu riadiaceho sa ustanoveniami Obchodného zákonníka s ohľadom na charakter subjektov a právnou úpravou poistenia obsiahnutou v osobitnom právnom predpise a Občianskom zákonníku. Nesporným bol fakt, že k poistnej udalosti došlo, žalovaný poistnú udalosť uznal a poistné plnenie čiastočne plnil. Kauzálny nexus bol daný tým, že porušením pravidiel cestnej premávky došlo ku škode na motorovom vozidle poškodeného.
30. Plnenie poisťovne nie je plnením z titulu zodpovednosti poisťovne za škodu, pretože zodpovednou za škodu je výlučne škodca. Obsahom tohto vzťahu medzi poškodeným a poisťovateľom je predovšetkým povinnosť poisťovateľa plniť za poisteného, ak poškodený voči nemu uplatnil nárok na plnenie a tento preukázal. Súd dospel k záveru, že na základe listín založených v súdnom spise a skutkových tvrdení strán sporu, vychádzajúc zo skutkových tvrdení sporných a nesporných medzi stranami sporu, žalobca preukázal súdu vznik škody vo výške 40,00 eur, v zvyšnej časti istiny súd považoval žalobu za nedôvodnú, príp. predčasnú, ak ide o ostatnú istinu.
31. V zmysle ustálenej judikatúry sa rozoznáva skutočná škoda a ušlý zisk, pričom pod skutočnou škodou treba rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Na preukázanie skutočnej škody nestačí vystavená faktúra, rozhodujúce je aj to, či k zaplateniu, t. j. vynaloženiu nákladov prišlo. Vznik nákladov z titulu poistnej udalosti nenastáva len ich deklarovaním vo vystavenej faktúre, ale až ich zaplatím, pokiaľ ide o povinné zmluvné poistenie.
32. V prípade Poistnej udalosti 1 a Poistnej udalosti 2 boli poškodené motorové vozidlá opravené, čiastočne opravu zaplatil žalovaný, zvyšná časť zaplatená opravcovi (žalobcovi) nebola. Vzhľadom na uvedené nemožno konštatovať, že došlo k vzniku skutočnej škody ako predpokladu pre vznik nároku na plnenie z PZP. V časti poskytnutého poistného plnenia na účely náhrady škody žalovaný nárok uznal tým, že poistné plnenie poskytol, avšak vo zvyšnej časti súd nemá preukázaný vznik skutočnej škody vo výške 46,60 eur a 560,09 eur, nakoľko poškodení (ani žalobca) tieto náklady na uvedenie motorového vozidla do pôvodného stavu nevynaložili. Súd preto žalobu pokiaľ ide o zaplatenie istiny 46,60 eur a 560,09 eur zamietol ako nedôvodnú, predčasne podanú, t.j. skutočná škoda nevznikla.
33. Podľa Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3MCdo3/2015: pokiaľ ide o výšku náhrady škody, otázka skutočnej škody bola riešená už v rozhodnutí R 7/1992, v zmysle ktorého skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie - nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu zadržiavanému. Avšak aj u porovnateľného motorového vozidla platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti. So zreteľom na uvedené bolo potrebné výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaná, stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Skutočnou škodou, spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Ale aj u porovnateľného náhradného vozidla platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, za ktorú žalovaná zodpovedá, je treba stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej.
34. V prípade Poistnej udalosti 3 žalovaný krátil poskytnuté plnenie o 40,00 eur, nakoľko považoval za dôvodné použitie náhradného vozidla iba po dobu 9 dní. Svoje tvrdenie však súdu nepreukázal ani podrobne nezdôvodnil, pričom poškodená zaplatila prenajímateľovi sumu 220,00 eur za užívanie motorového vozidla v období 22.6.2016 do 8.7.2016. Výšku sumy pripadajúcej na deň žalovaný nesporil.
K vzniku škodovej udalosti došlo dňa 22.6.2018, faktúra za opravu vozidla bola vystavená 18.7.2018 so splatnosťou dňa 25.7.2018, dátum ukončenia opravy vozidla strany sporu súdu nepreukazovali. Podľa príjmového pokladničného dokladu suma 220,00 eur bola zaplatená prenajímateľovi 14.7.2016. Žalovaný nepreukázal súdu skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, vysvetľovali, preukazovali, ktoré dni považoval za dôvodné a v ktoré dni nájom motorového vozidla považoval za nedôvodný, t. j. neprimerané vzniknuté náklady na náhradné vozidlo. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia (namiesto 17 dní nárok na užívanie náhradného motorového vozidla 9 dní), naopak žalobca preukázal užívanie motorového vozidla v období 22.6.2016 do 8.7.2016 Protokolom o odovzdaní a prevzatí dopravného prostriedku zo dňa 22.6.2016 a zaplatenie nájomného bolo nesporné, ako aj primeranosť výšky nájmu pripadajúceho na jeden deň. Z uvedeného vyplýva, že poškodenému vznikla škoda vo výške zaplateného nájomného 220,00 eur, z toho však žalovaný zaplatil iba 180,00 eur a na úhradu zostalo 40,00 eur. V sume 40,00 eur súd preto považuje žalobu za podanú dôvodne.
35. Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a)skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
36. Podľa ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o PZP: Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
37. Podľa Rozsudku NS SR 3Cdo/145/2017 zo dňa. 22.11.2018 peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona č. 381/2001 Z. z. v 3 mesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania (§ 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.) je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Nie je pritom relevantné, ako mala (mohla) inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. do omeškania
38. Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 pís. b/ PZP „ Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“
39. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1,2 OZ: „ (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
40. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania vo vzťahu k priznanej istine vo výške 40,00 eur, súd žalobcovi nárok na úroky z omeškania nepriznal, nakoľko z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 22.8.2016 má súd za preukázané, že žalovaný si svoju zákonnú povinnosť skončiť šetrenie poistnej udalosti a poskytnúť poškodenému vysvetlenie dôvodov, pre ktoré krátil poistné plnenie splnil v lehote 3
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti (26.7.2016) . Žalovaný sa teda nedostal do omeškania a žalobcovi nárok na úroky z omeškania nevznikol.
41. Vo zvyšnej časti istiny bola žaloba zamietnutá, preto ani nemohlo dôjsť k vzniku nároku na úroky z omeškania.
42. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP . Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 40,00 eur, v zvyšnej časti istiny a úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca bol úspešný v sume 40,00 eur, tomu zodpovedá 6,185% úspech, žalovaný bol úspešný vo výške istiny 606,69 eur, tomu zodpovedá 93,814 % úspech, pričom rozdielom po zaokrúhlení je 87,63% úspech žalovaného, preto žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 87,63 %. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.-Exekučný poriadok).