Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-8S/149/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu : JUDr. Jany Raganovej a z členov senátu : JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča PhD. v právnej veci žalobcu : Advokátska kancelária Bröstl & Čentík, s.r.o., ul. Rázusova 1, Košice, IČO : 50560611 právne zastúpený advokátom Mgr. Marcelom Fandákom, LL.M, AK Košice, ul. Kováčska 40, Košice proti žalovanému : Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, ul. Komenského 52, Košice v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo : OU-KE-OOP2-2020/025450-006 zo dňa 12.08.2020 takto

rozhodol:

I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov č. OU-KE- OOP2-2020/025450-006 zo dňa 12.8.2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Na základe Záznamu o vykonaní kontroly dodržiavania povinnosti úhrady diaľničnej známky vyhotoveného Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s, zo dňa 02.02.2019 vydal prvostupňový správny orgán – Okresný úrad, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií dňa 30.01.2020 Rozkaz o uložení pokuty číslo OU-KE-OCDPK-2020/015276 vo výške 150,- Eur za spáchanie správneho deliktu podľa ustanovenia , ktorého sa mal dopustiť žalobca tým, že ako prevádzkovateľ motorového vozidla dňa 01.02.2019 v čase o 10:39:26 hod využíval vymedzený úsek cesty D1, 415,6 km smer PP vozidlom s evidenčným číslom A. bez úrady diaľničnej známky .

2. Proti tomuto podal žalobca včas odpor, kde namietal nesprávne posúdenie porušenia povinnosti podľa , pretože diaľničná známka zo strany žalobcu bola uhradený včas a riadne. Odpor nebol odmietnutý a prvostupňový správny orgán v ďalšom postupe oznámil žalobcovi podaním zo dňa 05.02.2020 pokračovanie v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa motorového vozidla podľa a predvolal ho na prejednanie deliktu na deň 10.03.2020, z ktorého prejednania bola vyhotovená zápisnica. Po ústnom prejednaní veci si prvostupňový správny orgán vyžiadal vyjadrenie Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. k tvrdeniu žalobcu o tom, že systém nesprávne vygeneroval platnosť diaľničnej známky od 05.02.2019, ktorá sa vyjadrila podaním zo dňa 24.03.2020, ktoré vyjadrenie prvostupňový správny orgán poňal do odôvodnenia svojho rozhodnutia – Rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa motorového vozidla podľa , proti ktorému podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

3. Rozhodnutím žalovaného číslo OU-KE-OOP2-2020/025450-006 zo dňa 12.08.2020 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V odôvodnení sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu ako odvolateľa. Na záver uviedol, že na základe posúdenia dôkazov jednotlivo a potom v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, prvostupňový správny orgán správne zistil skutkový stav veci a odvolateľ neuviedol v odvolaní žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

II.

Správna žaloba

4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a namieta nesprávne právne posúdenie veci ( žalobný dôvod podľa písmeno c) ), to, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( písmeno e) ) a to, že skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom ( písmeno e) .

5. V námietke nesprávneho právneho posúdenia veci namieta to, že žalovaný nesprávne právne posúdil nedodržanie povinnosti podľa , a teda aj spáchanie deliktu podľa . Uvádza, že správny delikt, ktorý je zakotvený v ustanovení má objektívnu stránku založenú na porušení povinnosti upravenej v ustanovení – ide o povinnosť prevádzkovateľa motorového vozidla zabezpečiť aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidiel bol uhradený poplatok za diaľničnú známku, objektívna stránka nie je podľa žalobcu založená na nesprávnom uvedení údajov. V tomto smere poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 25.04.2018 a taktiež poukázal aj na , ktorý nadobudol účinnosť dňa 21.07.2020, ktorým sa mení Z. z,. a ktorým bola zakotvená nová prekluzívna lehota do 60 dní ( ). Ide o hmotnoprávnu lehotu, pričom predmetné ustanovenie je potrebné aplikovať aj na konania začaté do 20.07.2020, pretože konanie o správnom delikte je konaním s trestným charakterom, na ktoré je potrebné aplikovať zásady trestného konania – konkrétne , v zmysle ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší ( aj SR ) a trestnosť je teda potrebné posudzovať podľa predpisov účinných od 21.07.2020, pretože sú pre páchateľa priaznivejšie.

6. Čo sa týka námietky toho, že zistenie skutkového stavu nebolo postačujúce pre rozhodnutie vo veci žiadnym spôsobom neprihliadol na skutočnosti a dôkazy predložené žalobcom v tejto žalobca uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom neprihliadol na skutočnosti a dôkazy predložené žalobcom a nie je pravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, nakoľko predložil listiny tak, ako to uviedol v žalobe. Žalobca má za to, že sa žalovaný uspokojil len s formalistickým konštatovaním Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. ktoré mechanicky prevzal do svojho rozhodnutia a namiesto toho sa mal zamerať na skúmanie a zistenie skutočného dňa úhrady diaľničnej známky. Poukázal na to, že údaj – dátum začiatku platnosti diaľničnej známky nie je možné zo strany prevádzkovateľa motorového vozidla vyplniť, pretože to systém dopočítava sám a túto skutočnosť nemožno pripočítavať na ťarchu prevádzkovateľa motorového vozidla a zároveň správnym deliktom nie je uvedenie nesprávneho údaja.

7. V tretej žalobnej námietke poukazuje na to, že skutkový stav, ktorý prevzal žalovaný do napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, keď sám žalovaný na strane 8 odôvodnenia svojho rozhodnutia tvrdí, že žalobca v deň objednávky aj zaplatil poplatok.

III.

Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.12.2020 uviedol, že má za to, že je žaloba nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Poukázal na to, že žalobné námietky sú totožné s odvolacími námietkami a v tomto odkázal na svoje odôvodnenie. Opätovne uviedol, že v uvádza, čo sa pri úhrade diaľničnej známky do elektronického systému zadáva zákazník ( pričom prednastavená hodnota je zvolená podľa textu nižšie ) červenou je zvýraznený text : „ Peňažné prostriedky za úhradu

diaľničnej známky najneskôr 4 pracovné dni pred začiatkom platnosti diaľničnej známky môžete nastaviť najskôr o 4 pracovné dni nasledujúceho po dnešnom dni.“ Žalovaný k tomuto uviedol, že tak pri samotnej objednávke č. 719004709 a aj pri potvrdení o úhrade diaľničnej známky – faktúra č. 19900174545 je uvedený údaj o platnosti diaľničnej známky a to od 05.02.2019 a nejedná sa o žiadnu systémovú chybu – zlé vygenerovanie platnosti ako uvádza žalobca ) a pri tomto spôsobe a druhu platby je na to zákazník upozornený. Žalovaný má za to, že žalobca si zakúpil diaľničnú známku s platnosťou od 05.02.2019 do 31.12.2020, nie za to, že zle zadal údaje do elektronického systému. Zároveň poukázal aj na ustanovenie

IV.

Replika

9. Žalobca v replike zo dňa 11.03.2021 k tvrdeniu žalobcu ohľadne začiatku platnosti diaľničnej známky uvádza, že ustanovenie vypočítava údaje, ktoré sa zadávajú pri úhrade diaľničnej známky do elektronického systému a pokiaľ tento údaj v prípade ročnej diaľničnej známky nezadáva prevádzkovateľ vozidla, ale ho automaticky generuje informačný systém a žalobca od počiatku poukazuje na to, že tento údaj bol vygenerovaný zjavne nesprávne. Žalobca má za to, že platnosť ročnej diaľničnej známky je naviazaná na okamih jej úhrady a nie na svojvoľné rozhodnutie o jej platnosti zo strany NDS. Žalobca má taktiež za to ,že žalovaný porušil princíp zákonnosti upravený v a taktiež aj základnú zásadu nullum crimen sine lege, a ktorá zásada sa má vzťahovať aj na trestanie za správne delikty čo vyslovil aj sám Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí -46. Keďže žalobca sa v čase inkriminovaného užívania diaľnice mal splnenú povinnosť úhrady diaľničnej známky logicky sa nemohol dopustiť takto v ustanovení definovaného správneho deliktu podľa ktorého : „ Správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa “ , a podľa : „ Prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.“

V.

Duplika

10. Replika bola zaslaná žalovanému na dupliku, ktorý však na ňu žiadnym spôsobom nereagoval.

VI.

Konanie na Správnom súde

11. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01.júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.júna 2023 daná právomoc správnych súdov.

12. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 13.02.2024 na ktorom rozhodol v prítomnosti zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil včas a riadne. Zástupca žalobcu zotrval na svojej argumentácii uvedenej v správnej žalobe a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.: zo dňa 28.07.2020.

VII.

Relevantná právna úprava

13. Podľa o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj „“), prevádzkovateľom vozidla je na účely tohto zákona prevádzkovateľ vozidla alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v Osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ Osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v Osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa , prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.

15. Podľa , pri úhrade diaľničnej známky v elektronickej podobe sa do elektronického systému správne a úplne zadajú tieto údaje: a/ krajina registrácie vozidla b/ evidenčné číslo vozidla alebo prípojného vozidla kategórie O1 a O2 c/ typ vozidla a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo d/ platnosť diaľničnej známky a začiatok jej platnosti.

16. Podľa , diaľničnú známku možno uhradiť a) na miestach určených na úhradu v hotovosti, platobnou kartou alebo s použitím iných platobných prostriedkov, ktoré prijíma správca výberu úhrady diaľničnej známky, b) prostredníctvom internetového portálu platobnou kartou alebo s použitím iných platobných prostriedkov, ktoré prijíma správca výberu úhrady diaľničnej známky, c) ďalšími spôsobmi, ktoré určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach.

17. Podľa , služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach.

18. Podľa , správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa .

19. Podľa , za správny delikt podľa odseku 1 sa uloží pokuta od 150 Eur do 500 Eur.

20. Podľa , ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej správcom výberu úhrady diaľničnej známky alebo osobou poverenou podľa alebo osobou poverenou výkonom kontroly alebo orgánmi Policajného zboru spáchanie správneho deliktu podľa a nie je dôvod na odloženie veci podľa , bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške 150,- Eur.

21. Podľa , na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

23. Podľa o diaľničnej známke (v platnom znení ku dňu 04.02.2019) Diaľničná známka s ročnou platnosťou je platná od 1. januára príslušného kalendárneho roka do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka.

24. Podľa ustanovenia čl. IV. ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky, diaľničná známka s ročnou platnosťou, v prípade jej úhrady v rámci kalendárneho roka, je platná odo dňa úhrady Diaľničnej známky Zákazníkom (vrátane) do dňa 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Zákazník môže určiť začiatok platnosti Diaľničnej známky s 365- dňovou platnosťou maximálne o 13 dní odo dňa jej úhrady.

25. Podľa ustanovenia čl. V. ods. 1 Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky úhradu Diaľničnej známky je možné vykonať: a) na Obchodných miestach, ktorých zoznam je uverejnený na Internetovom portáli, v hotovosti a/alebo Platobnou kartou, b) prostredníctvom Internetového portálu Platobnou kartou, c) prostredníctvom Mobilných aplikácií pre mobilné zariadenia Platobnou kartou, d) prostredníctvom Samoobslužných zariadení, lokalizovaných predovšetkým v rámci Obchodných miest na hraničných priechodoch, ktorých zoznam je uverejnený na Internetovom portáli, Platobnou kartou.

26. Podľa ustanovenia čl. V ods. 6 Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky poskytovateľ služby, na základe zaplatenia úhrady Diaľničnej známky, vydá Potvrdenie, ktoré okrem náležitostí stanovených v príslušných ustanoveniach o dani z pridanej hodnoty v platnom znení bude obsahovať: a) miesto, dátum a čas predaja Diaľničnej známky, b) krajinu registrácie vozidla, c) evidenčné číslo vozidla alebo prípojného vozidla kategórie O1 a O2, d) typ vozidla a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo, e) platnosť Diaľničnej známky, začiatok a koniec jej platnosti, f) názov a sídlo Správcu výberu úhrady diaľničnej známky, g) kontaktné údaje pre doručovanie dokladov, elektronických správ, Potvrdení, písomností a informácií, pokiaľ ich Zákazník poskytol Poskytovateľovi služby pri úhrade Diaľničnej známky.

27. Podľa ustanovení čl. V ods. 7 Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky poskytovateľ služby, v závislosti od spôsobu zaplatenia úhrady Diaľničnej známky, vystaví/vygeneruje Potvrdenie: a) po prijatí hotovostných finančných prostriedkov od Zákazníka obsluhou Obchodného miesta (do pokladne) alebo b) v prípade úhrady Diaľničnej známky Platobnou kartou, až na základe úspešnej autorizácie transakcie.

28. Podľa ustanovenia čl. V ods. 9 Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky v prípade úhrady Diaľničnej známky Platobnou kartou prostredníctvom Internetového portálu a prostredníctvom Mobilných aplikácií pre mobilné zariadenia, Poskytovateľ služby vygeneruje „Potvrdenie o úhrade diaľničnej známky, zjednodušená faktúra“ v elektronickej podobe, vhodnej na vytlačenie, ktorú Zákazníkoviodošlenakontaktnýúdajpredoručovaniedokladov/Potvrdeníelektronicky

VIII.

Právny názor správneho súdu

29. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

30. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a žaloba žalobcu je dôvodná a je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa ustanovenia písmeno e) a .

31. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty za spáchanie správneho deliktu podľa Dôležité bolo v tomto konaní posúdiť či žalobca ako prevádzkovateľ motorového vozidla naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa zákona č. 488/13 Z.z..

32. Správny delikt uvedený v ustanovení § 10a ods.1 zákona č. 488/13 Z. z. hovorí o tom, že , správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa v zmysle ktorého prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. V ustanovení je vyjadrená objektívna stránka skutkovej podstaty, z ktorej je zrejmé, že zákon postihuje len také komisívne konanie, ktoré spočíva v neuhradení diaľničnej známky prevádzkovateľom vozidla. Pre naplnenie tejto objektívnej stránky sa teda vyžaduje užívanie vymedzených úsekov diaľníc bez

úhrady diaľničnej známky. Subjektom je prevádzkovateľ motorového vozidla, objektom je ekonomický záujem Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. na užívaní vymedzených úsekov ciest pod podmienkou .

33. Z hľadiska objektu a objektívnej stránky predmetného správneho deliktu je preto relevantná otázka, či bolo preukázané, že určitým vozidlom bol využívaný vymedzený úsek ciest bez toho, aby došlo k úhrade diaľničnej známky.

34. Žalobca v odvolacom administratívnom konaní ako aj v správnej žalobe tvrdil, že v čase keď užíval vymedzený úsek diaľníc splnil si svoju povinnosť uhradiť diaľničnú známku, a o tejto skutočnosti predkladal správnym orgánom listiny, na ktoré aj poukazuje v správnej žalobe. Z administratívneho spisu – z príloh k odvolaniu mal súd preukázané, že žalobca ako prevádzkovateľ motorového vozidla s evidenčným číslom A. si dňa 30.01.2019 prostredníctvom internetového portálu B. objednal ročnú diaľničnú známku na rok 2019 - táto skutočnosť je zrejmá z Objednávky č. 7190004709. Na objednávke je uvedená splatnosť objednávky dátumom 30.01.2019. Zo SMS potvrdení z Tatra banka, a.s. predložených žalobcom do odvolacieho konania je zrejmé, že žalobca dňa 30.01.2019 realizoval viacero úhrad pre Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s.. Z potvrdenia o úhrade diaľničnej známky – faktúra č. 1990017454 je zrejmé, že žalobca dňa 30.01.2019 bankovým prevodom uhradil sumu vo výške 50,-EUR za diaľničnú známku pre motorové vozidlo s evidenčným číslom A.. Predmetné potvrdenie o úhrade diaľničnej známky bolo vyhotovené dňa 31.01.2019, čo je zrejmé z predmetného potvrdenia. Vychádzajúc z uvedeného tak možno uzavrieť, že žalobca ako prevádzkovateľ motorového vozidla uhradil diaľničnú známku za motorové vozidlo s evidenčným číslom A. dňa 30.01.2019

35. V konaní oproti sebe stál rozdielny názor žalobcu a žalovaného na to, či vzhľadom na zvolený spôsob platby za diaľničnú známku je dôvodom na záver o užívaní spoplatneného úseku cesty bez úhrady diaľničnej známky skutočnosť, že elektronický systém vygeneroval dátum platnosti diaľničnej známky v súlade s internou úpravou po uplynutí štyroch pracovných dní po preukázanej úhrade, t.j. až deň po tom, ako vozidlo využívalo spoplatnený úsek cesty ( t.j. až dňa 05.02.2019). Argumentácia žalovaného spočíva v tom, že za zvolený spôsob platby, a teda aj za automaticky nastavený najskorší možný začiatok platnosti diaľničnej známky nesie zodpovednosť žalobca. Naopak, žalobca tvrdí, že vzhľadom na zákonnú definíciu znenia správneho deliktu podľa v spojení s tohto zákona sa deliktu nemohol dopustiť, keďže tento je formulovaný ako užívanie spoplatneného úseku cesty bez splnenia povinnosti úhrady, čo sa v jeho prípade nestalo.

36. V zmysle ustanovenia účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia Diaľničná známka s ročnou platnosťou je platná od 1. januára príslušného kalendárneho roka do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Zároveň v zmysle ustanovenia čl. 4 ods.2 Všeobecných obchodných podmienok je diaľničná známka s ročnou platnosťou v prípade jej úhrady v rámci kalendárneho roka platná odo dňa úhrady diaľničnej známky vrátane do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Zároveň v tomto čl.4 ods.2 Všeobecným obchodných podmienok je uvedené, že Zákazník môže určiť začiatok platnosti Diaľničnej známky s 365- dňovou platnosťou maximálne o 13 dní odo dňa jej úhrady.

37. Súd má za to, že zo žiadneho z ustanovení v príslušnom znení nemožno vyvodiť reálny význam a dôvod existencie posunu lehoty medzi úhradou ročnej diaľničnej známky a momentom najskoršieho možného dátumu začiatku jej platnosti nakoľko začiatok platnosti je stanovený zákonom pevne na 1.januára daného roka. Podľa názoru správneho súdu úvaha žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa o zvolení si resp. posunutí začiatku platnosti diaľničnej známky môže mať význam pri známkach s obmedzenou platnosťou (10-dňová, resp. 30-dňová známka), kde si zákazník takúto známku môže zakúpiť aj s časovým predstihom a určí si začiatok plynutia 10- alebo 30-dňovej lehoty kedykoľvek počas roka.

38. Na tomto mieste je ešte potrebné uviesť, že pokiaľ ide o zdôrazňovanie významu Všeobecných obchodných podmienok, správny súd dáva do pozornosti, že tieto nemajú povahu všeobecne záväzného právneho predpisu publikovaného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Pokiaľ preto má dôjsť k ich aplikácií alebo odvolávaniu sa na ne, musia byť buď predmetom dokazovania (a teda obsiahnuté v administratívnom alebo súdnom spise) alebo musia byť posúdené ako všeobecne známa skutočnosť či skutočnosť známa príslušným orgánom z vlastnej činnosti ( a Správneho poriadku). Skutočnosť zakladajúca ich zohľadnenie by však nepochybne mala byť zachytená v

odôvodnení rozhodnutia žalovaného ako aj napádaného rozsudku správneho súdu. V spise sa však nachádzajú len Všeobecné obchodné podmienky účinné od. 01.02.2020, t.j. nie Všeobecné obchodné podmienky účinné v čase posudzovaného konania žalobcu (príloha k odvolaniu žalobcu). Ani z tohto dokumentu však nevyplýva lehota medzi úhradou a začiatkom platnosti ročnej diaľničnej známky tak, ako argumentuje sťažovateľ. Tieto Všeobecné obchodné podmienky naopak pracujú s pojmom „úhrada , resp. potvrdenie o úhrade“ a výslovne v čl. IV. ods. 2 stanovujú cit: „Diaľničná známka s ročnou platnosťou, v prípade jej úhrady v rámci kalendárneho roka, je platná odo dňa úhrady Diaľničnej známky Zákazníkom (vrátane) do dňa 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. ...“

39. Vychádzajúc z toho, čo súd uviedol v bode 34 odôvodnenia tohto rozhodnutia mal súd za to, že žalovaný ( a taktiež aj správny orgán prvého stupňa ) zobral za skutkový základ napadnutého rozhodnutia iný ako ten, ktorý vyplýva za administratívneho spisu. Tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný skutkovo mali nesprávne za to, že v čase keď žalobca ako prevádzkovateľ motorového vozidla užíval vymedzený úsek diaľníc, t.j. dňa 01.02.2019 tak, ako to popísal správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nesplnil si povinnosť ustanovenú mu . Na základe takto nesprávne zisteného skutkového stavu zároveň oba správne orgány vec nesprávne právne posúdili, keď mali za to, že žalobca ako prevádzkovateľ motorového vozidla naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu uvedenú v ustanovení , čo však vôbec nevyplýva z listín predložených žalobcom v rámci odvolacieho administratívneho konania ako to už súd uviedol vyššie.

40. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným čo do lehoty, v ktorej možno uložiť pokutu žalobcovi ako prevádzkovateľovi motorového vozidla, súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalobcu uvedeným v správnej žalobe.

41. Dňa 21.07.2020 nadobudol účinnosti , ktorým sa okrem iného mení aj o diaľničnej známke. Novela bola zameraná na lehotu, v ktorej je možné uložiť pokutu prevádzkovateľovi motorového vozidla za porušenie povinnosti zabezpečiť aby pri vymedzených úsekoch diaľníc bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky, teda za užívanie diaľníc bez diaľničnej známky. Zákon pôvodne umožňoval uložiť pokutu prevádzkovateľovi vozidla za porušenie povinnosti do dvoch rokov odo dňa , keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov od porušenia povinnosti . Novela zaviedla lehotu 60 dní odo dňa porušenia povinnosti v ktorej je možné uložiť pokutu za porušenie povinnosti . Zároveň však zakotvila ustanovenie zákona, podľa ktorého sa konania o uložení pokuty začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov

42. Z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona vyplýva jednoznačný charakter hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty, pričom uplynutím 60-dňovej lehoty na uloženie pokuty zaniká právo štátu na potrestanie páchateľa správneho deliktu . Nejde o lehotu procesnú, ale o hmotnoprávnu. Súd zároveň poukazuje na to, že ide o lehotu o prekluzívnu , čo znamená, že po ich uplynutí právo zaniká. A na zánik takejto lehoty je správny orgán povinný prihliadať ex offo.

43. Konanie o správnom delikte následne v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj Európskeho súdu je konaním s trestným charakterom, na ktoré je potrebné aplikovať základné zásady a princípy trestného konania, ako aj obvinenému garantovať práva upravené v čl. 6 Európskeho dohovoru. V tejto súvislosti je dôležité spomenúť princíp právnej istoty a dať do pozornosti aj princíp zákazu retroaktivity ( , v čl. 7 ods. 1 Dohovoru a v čl. 40 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd), ktorý možno aplikovať tak pre oblasť trestného práva, ako aj pre oblasť správneho a daňového práva. Z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva, že právny predpis, resp. jeho ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti a nie do minulosti. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. Snj 84/02, ktoré skutkovo síce rieši odlišnú vec, avšak právne závery týkajúce sa aplikácie zásady zákazu retroaktivity právnych noriem v správnom trestaní sú aplikovateľné aj na predmetnú vec. Najvyšší súd v predmetnom stanovisku uvádza, že pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania, novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa

ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa správny orgán riadiť novším právnym predpisom, platným v čase jej rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.

44. Na tomto mieste zároveň súd poukazuje na základné zásady trestného práva na ktorú poukázal aj žalobca v správnej žalobe : trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší a neskorší zákon sa použije ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Ak teda žalobca ako prevádzkovateľ vozidla spáchal delikt pred 20.07.2020 bez ohľadu na prechodné ustanovenia zákona, jeho trestnosť je potrebné posúdiť v zmysle citovaných zásad a teda podľa predpisov účinných od 21.07.2020, pretože sú pre páchateľa priaznivejšie ako právna úprava pred 21.07.2020.

45. Záverom možno teda uzavrieť to, že žalovaný jednak vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol v rozpore s administratívnym spisom ako aj vec nesprávne právne posúdil ako to súd uviedol vyššie, a teda súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa písmeno e) a .

46. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci opätovne vec správne skutkovo ako právne posúdiť, vysporiadať sa s námietkami žalobcu vznesenými v odvolaní. Súd dáva do pozornosti žalovanému, že je pri svojom opätovnom rozhodovaní v zmysle ustanovenia viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveného v tomto rozhodnutí. Ak orgán verejnej správy nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správny pokutu.

47. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa a tak, že účastníkom súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo žiadať.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).