Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-75-2019.pdf
PDF · 134.98 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/75/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: FeMaDa, s.r.o., so sídlom Papradno 511, IČO: 36 301 469, zastúpeného Advokátskou kanceláriou BÁNOS s.r.o., so sídlom Galanta, Hlavná 979/23, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Košice, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/2627 O-37/2019 zo dňa 21. februára 2019 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Trenčín č. 096/2017/1.2/S, IPTN/KHIP/ROZ/2018/740 zo dňa 3. decembra 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/2627 O-37/2019 zo dňa 21. februára 2019 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Trenčín č. 096/2017/1.2/S, IPTN/KHIP/ROZ/2018/740 zo dňa 3. decembra 2018, ktoré navrhol zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) SSP a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 096/2017/1.2/S, IPTN/KHIP/ROZ/2018/740 zo dňa 3. decembra 2018, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len ,,zákon č. 125/2006 Z.z.“) uložená pokuta vo výške 33.000,- eur za porušenie
- § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len ,,zákon č. 124/2006 Z.z.“) v nadväznosti na ustanovenie § 4 ods. 2 a bod 2.8 prílohy č. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej len ,,nariadenie č. 392/2006 Z.z.“) na tom skutkovom základe, že žalobca v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovný prostriedok na opracovanie dreva - cinkovacia fréza typ JOINT 2520 E, umiestnený na pracovisku KVH hranolov na adrese jeho sídla, neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov, nakoľko dňa 29.09.02016 o 13:00 hod. v čase vzniku závažného pracovného úrazu zamestnanca Z. K., nar. XX.XX.XXXX prevádzkoval uvedený pracovný prostriedok, ktorý obsluhoval poverený zamestnanec Z. K., nar. XX.XX.XXXX, a to bez ochranného zariadenia, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva pohybujúcich sa nástrojov (fréz) alebo bez takého zariadenia, ktoré zastaví pohybujúce sa časti skôr, ako sa siahne a vstúpi do zóny nebezpečenstva. Zariadenie zabraňujúce otvorenie krytu počas chodu nástrojov(fréz) bolo totiž v predmetnom čase na uvedenom pracovnom
prostriedku zdemontované a vodiče na pripojenie ochranného zariadenia boli priamo prepojené, v dôsledku čoho zamestnanec Z. K., nar. XX.XX.XXXX utrpel v uvedený deň 29.09.2016 v čase 13:00 hod. počas obsluhy tohto pracovného prostriedku, ktorou bol poverený, úraz, klasifikovaný dňa 30 09 2016 ako úraz s ťažkou ujmou na zdraví.
3. Žalobca v správnej žalobe namietal, že vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia inšpektorátu práce, predchádzal nesprávny procesný postup. Žalobca namietal, že Inšpektorát práce Trenčín listom zo dňa 17.07.2018 oznámil, že voči žalobcovi začína správne konanie o uložení pokuty vo veci porušenia povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na ustanovenie § 4 ods. 2 a bod 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, ktorého podkladom je Protokol Inšpektorátu práce Trenčín č. ITN-03-12-2.2/P-J2-17 zo dňa 24.03.2017, a ktorý bol napadnutý žalobou za účelom preskúmania jeho zákonnosti, pričom Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 12.06.2018, sp. zn. 11S/58/2017-131 správnu žalobu zamietol, no žalobca podal proti rozsudku kasačnú sťažnosť. Následne rozhodnutím zo dňa 17.08.2018 Inšpektorát práce Trenčín prerušil správne konanie z dôvodu, že podanie kasačnej sťažnosti predstavuje vo vzťahu k správnemu konaniu o uložení pokuty konanie o predbežnej otázke, nakoľko jej predmetom sú otázky od posúdenia ktorých závisí rozhodnutie vo veci. Listom zo dňa 05.11.2018 však Inšpektorát práce Trenčín oznámil, že v prerušenom správnom konaní pokračuje z dôvodu, že nadriadený správny orgán vyjadril právny názor, podľa ktorého prerušenie správneho konania z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania o preskúmanie zákonnosti protokolu o výsledku inšpekcie práce má za následok spočívanie plynutia len procesnoprávnych lehôt ustanovených zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pričom lehoty podľa § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce nemôžu byť predĺžené rozhodnutím správneho orgánu a ich uplynutie má za následok zánik práva správneho orgánu sankcionovať účastníka konania. Žalobca s postupom inšpektorátu práce nesúhlasí a považuje ho za nezákonný. Ďalej žalobca v žalobe namietal, že správny orgán nesprávne právne posúdil vec, keď konštatoval, porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na ustanovenie § 4 ods. 2 a bod 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov keď nezohľadnil tú skutočnosť, že žalobca uvedené ustanovenie splnil tým, že ako spôsob ochrany si zvolil kryt, ktorý bráni prístupu do zóny nebezpečenstva s tým, že osobitne poučil zamestnancov o nebezpečenstve pri práci s frézovačkami a najmä so zákazom demontovať, prípadne iným spôsobom odstrániť bezpečnostný kryt a priblížiť sa , zasiahnuť do nebezpečnej zóny k rotujúcim pracovným nástrojom. Uvedené ustanovenie nariadenia vlády nestanovuje, aby boli tri spôsoby v ňom uvedené, splnené kumulatívne. Žalobca teda zvolil ako spôsob ochrany kryt s tým, že osobitne poučil zamestnancov o nebezpečenstve pri práci s frézovačkami a najmä so zákazom demontovať prípadne iným spôsobom odstraňovať bezpečnostný kryt a priblížiť sa, zasiahnuť do nebezpečnej zóny k rotujúcim pracovným nástrojom. Na základe týchto skutočností má žalobca za to, že Inšpektorát práce Trenčín sa nesprávne vysporiadal a nesprávne právne posúdil ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na ustanovenie § 4 ods. 2 a bod 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. v súvislosti so skutkovým stavom rovnako aj žalovaný keď neprihliadol na námietku žalobcu už v rámci odvolania. Žalobca ďalej uvádza, že poškodený zamestnanec nerešpektoval zákaz zasiahnuť do nebezpečnej zóny k rotujúcim pracovným nástrojom, čím porušil pracovný postup a konanie zamestnanca je tak možné konštatovať za aspoň jednu z príčin ak nie jedinú príčinu vzniku jeho pracovného úrazu. Žalobca ďalej namieta, že rozhodnutie žalovaného nie je presvedčivé v časti, kde sa žalovaný stotožňuje s vyjadrením inšpektorátu práce , ktoré podporilo aj stanovisko Krajského súdu v Trenčíne, že je nedostatočným ochranným opatrením aby na pracovnom stroji bol umiestnený iba kryt bez blokovacieho zariadenia, nakoľko kryt s blokovaním plní podľa určenia výrobcu aj ďalšiu ochrannú funkciu, ktorá spočívala v nemožnosti otvorenia krytu obsluhou počas chodu stroja. Uvedené žalobca považuje za nedostatočné a nezodpovedajúce prihliadnutiu na skutočnosť, že poškodený zamestnanec nemal dôvod zasahovať do zóny nebezpečenstva. V rámci Protokolu v časti E na strane 3 sa uvádza, že poškodený zamestnanec otvoril kryt, aby napravil vstupný drevený materiál a vtedy mu fréza, ktorá zotrvačnosťou rotovala, zachytila pravú ruku v oblasti zápästia. Toto tvrdenie žalobca odmieta, nakoľko pracovný nástroj bol v plne automatickom cykle, pri plných otáčkach, teda fréza sa netočila zotrvačnosťou ako uviedol poškodený, pričom drevený materiál bol dobre dotlačený k fréze, bol riadne ofrézovaný čo bolo očividné po vzniku pracovného úrazu poškodeného, preto nie je jasné prečo poškodený drevený materiál napravoval, keď to zrejme nebolo potrebné. Vzhľadom na uvedené žalobca namieta, že žalovaný
mal zohľadniť a konštatovať nesprávne právne posúdenie veci Inšpektorátom práce Trenčín, keďže tento mal konštatovať porušenie i zo strany poškodeného zamestnanca v príčinnej súvislosti s jeho pracovným úrazom, a teda, že poškodený zamestnanec svojím konaním porušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Žalobca v správnej žalobe namieta taktiež nedostatočne zistený skutkový stav veci a nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí, nakoľko namiesto riadne vykonaného dokazovania, ktoré by objasnilo rozporné skutočnosti zistené inšpekciou práce tieto nahradil svojou správnou úvahou a predpokladmi na ktorých posúdenie je kompetentný najmä znalec v odbore strojárstva a rovnako namieta nevykonanie dôkazu - výsluch J. G. v správnom konaní a to najmä v súvislosti s tým, že Inšpektorát práce považoval vyjadrenie poškodeného zamestnanca za pravdivé a vyjadrenie J. G. za rozporuplné, na základe čoho odmietol vykonať jeho výsluch. Záverom žalobca namietal, že žalovaný dostatočným spôsobom neodôvodnil výšku uloženej sankcie, nakoľko jej výšku odôvodnil s prihliadnutím na ustanovenie § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, pričom pri zohľadnení písm. a) uvedeného ustanovenia poukázal na skutkový opis úrazového deja a svoj právny názor, no náležite nezdôvodnil závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiada nahradiť trovy konania.
4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Pokiaľ ide o žalobcom namietaný procesný postup, kedy bolo rozhodnutie vydané, hoci žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti protokolu Inšpektorátu práce Trenčín o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví v subjekte žalobcu č. ITN-03-12-2.2/P- J2-17 zo dňa 27.02.2017, resp. podal kasačnú sťažnosť voči rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/585/2017-131 zo dňa 12.06.2018, ktorým tento žalobu žalobcu zamietol, tak žalovaný uvádza, že prerušenie správneho konania z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania týkajúceho sa preskúmavania zákonnosti protokolu o výsledku inšpekcie práce má za následok spočívanie plynutia len procesnoprávnych lehôt ustanovených zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pričom lehoty ustanovené v § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcií práce a zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nemôžu byť predĺžené rozhodnutím správneho orgánu a ich uplynutie má za následok zánik práva správneho orgánu sankcionovať účastníka konania. Z uvedeného inšpektorát práce listom zo dňa 05.11.2018 oznámil žalobcovi, že odo dňa 05.11.218 pokračuje správne konanie o uložení pokuty a následne v tomto konaní bolo aj vydané rozhodnutie. Podľa žalovaného postup, ktorý zvolil je zákonný a plne korešponduje s požiadavkami platnej a účinnej legislatívy, nakoľko zákonnosť protokolu, ako jedného z hlavných podkladov pre vydanie rozhodnutia, nebola v čase vydávania rozhodnutia zo strany súdu spochybnená. V čase vydávania rozhodnutia teda platila domnienka zákonnosti protokolu. Vo veci namietaného nedostatočne zisteného skutkového stavu veci žalovaný uviedol, že má za to, že zistenie skutkového stavu veci je dostačujúce na riadne posúdenie veci, a z tohto dôvodu sa rozhodol nepristúpiť k vykonaniu navrhnutého dôkazu spočívajúceho vo výsluchu svedka J. G.. Poškodený pri svojej činnosti neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je možné konštatovať, že by poškodený zamestnanec jednal ľahkomyseľne, prípadne, že by jeho konanie bolo v rozpore s obvyklým spôsobom správania pri vykonávanej činnosti a vedome by mal záujem o porušenie pracovného postupu. Jednoznačnou príčinou vzniku pracovného úrazu bola skutočnosť, že žalobca nezabezpečil, aby pracovný prostriedok na opracovanie dreva - cinkovacia fréza typ JOINT 2520 E, umiestnený na pracovisko KVH hranolov, neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov, nakoľko uvedený pracovný prostriedok prevádzkoval bez ochranného zariadenia, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva pohybujúcich sa nástrojov (fréz) alebo bez takého zariadenia, ktoré zastaví pohybujúce sa časti skôr ako sa siahne a vstúpi do zóny nebezpečenstva. V predmetnom čase bolo totiž na uvedenom pracovnom prostriedku zariadenie zabraňujúce otvorenie krytu počas chodu nástrojov (fréz) zdemontované a vodiče na pripojenie ochranného zariadenia boli priamo prepojené. V danom prípade bola odstránená, a tým pádom vyradená, ochranná časť krytu navrhnutá výrobcom, ktorá bránila obsluhe pracovného stroja siahnuť do zóny nebezpečenstva, respektíve, ktorá by zastavila pohybujúce sa časti skôr ako sa siahne do nebezpečenstva priestoru pracovného stroja. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že závery obsiahnuté v protokole vychádzajú zo správneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o žalobcom navrhovaný dôkaz - výsluch zamestnanca J. G. v rámci správneho konania, inšpektorát práce uviedol, že vypočul J. G., nar. XX.XX.XXXX dňa 13.10.2016, o čom spísal zápisnicu o podaní informácie, ktorá je súčasťou spisu. Žalovaný uviedol, že inšpektorát sa jednoznačne vysporiadal so skutočnosťou, z akého dôvodu nepovažoval ďalší výsluch Tomáša Hažeru za potrebný a taktiež odôvodnil, na ktoré výpovede svedkov prihliadal a aké skutočnosti dôležité na objasnenie skutkového
stavu z nich vyplynuli. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že je nejasným spôsobom formulovaný výrok rozhodnutia, žalovaný uviedol, že vo výroku rozhodnutia je jednoznačne identifikovaný žalobca ako účastník konania, čas a miesto spáchania skutku, pracovisko ako aj pracovný prostriedok a taktiež osoba poškodeného, ako aj skutočnosť, že poškodený utrpel pracovný úraz, klasifikovaný ako úraz s ťažkou ujmou, a preto nesúhlasí s námietkou žalobcu.
5. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného podaním zo dňa 03.07.2019, v ktorom uviedol, že žalovaný sa náležite nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v rámci odvolacieho konania a tieto neposudzoval, ani ich jednotlivo v rámci napadnutého rozhodnutia neodôvodnil a žalobca tak nemôže mať istotu, do akej miery sa žalovaný predmetným odvolaním zaoberal. Žalobca sa v plnom rozsahu zotrváva na skutočnostiach uvedených v rámci správnej žaloby, pričom ich opätovne vo vyjadrení uviedol zhodne so žalobou a naďalej žiada, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného súd zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
6. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 v spojení s § 195 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko ani jeden z účastníkov o jeho nariadenie nežiadal a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a pripojeným administratívnym spisom dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech z týchto dôvodov:
7. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
7.1. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
7.2. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
8. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/2627 O-37/2019 zo dňa 21. februára 2019 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Trenčín č. 096/2017/1.2/S, IPTN/KHIP/ROZ/2018/740 zo dňa 03. decembra 2018, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. uložená pokuta vo výške 33.000,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 4 ods. 2 a bod 2.8 prílohy č. 1 nariadenia č. 392/2006 Z.z. spôsobom uvedeným v odseku 2 tohto rozsudku.
9. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil nasledovné:
10. Podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a následne aj rozhodnutia žalovaného je Protokol č. ITN-03-12-2.2/P-J2-17 zo dňa 27.02.2017 o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu.
11. Z obsahu tohto protokolu vyplýva, že dňa 29.09.2016 Z. K., nar. XX.XX.XXXX utrpel u zamestnávateľa (t.j. žalobcu) pracovný úraz pri obsluhe linky na výrobu KVH hranolov ako operátor výroby pri frézke na lepenie a opracovanie dreva, keď v čase asi o 13.00 hod. sa mu zazdalo, že drevený materiál je nedotlačený k fréze (nástroju). Preto chod stroja prepol do manuálneho režimu, aby mohol stroj vypnúť. Otvoril kryt, aby napravil vstupný drevený materiál a vtedy mu fréza (nástroj), ktorá zotrvačnosťou rotovala, zachytila pravú ruku v oblasti zápästia. V dňoch 30.09.2016, 10.10.2016, 13.10.2016, 14.10.2016, 19.10.2016, 24.10.2016, 15.11.2016, 25.11.2016, 24.01.2017, 01.02.2017, 02.02.2017 vykonali inšpektori práce u žalobcu vyšetrovanie príčin závažného pracovného úrazu. Vyšetrovaná udalosť bola posúdená na základe posúdenia závažnosti pracovného úrazu A.. Z.D., T. E. S., zo dňa 30.09.2016, ako závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví v zmysle § 17 ods. 4 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. Ako kód príčiny závažného pracovného úrazu bolo stanovené Chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie (2).
12. V rámci kontroly bolo zistených viacero nedostatkov v súvislosti s udalosťou zo strany užívateľského zamestnávateľa, pričom predmetom tohto konania je uloženie pokuty žalobcovi pre porušenie
- § 6 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len ,,zákon č. 124/2006 Z.z.“) v nadväznosti na ustanovenie § 4 ods. 2 a bod 2.8 prílohy č. 1 Nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej len ,,nariadenie č. 392/2006 Z.z.“), keďže žalobca v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovný prostriedok na opracovanie dreva - cinkovacia fréza typ JOINT 2520 E, umiestnený na pracovisku KVH hranolov na adrese jeho sídla , neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov, nakoľko dňa 29.09.02016 o 13:00 hod. v čase vzniku závažného pracovného úrazu zamestnanca Z. K., nar. 27.04.1971 prevádzkoval uvedený pracovný prostriedok, ktorý obsluhoval poverený zamestnanec Z. K., nar. XX.XX.XXXX, a to bez ochranného zariadenia, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva pohybujúcich sa nástrojov (fréz) alebo bez takého zariadenia, ktoré zastaví pohybujúce sa časti skôr, ako sa siahne a vstúpi do zóny nebezpečenstva. Zariadenie zabraňujúce otvorenie krytu počas chodu nástrojov(fréz) bolo totiž v predmetnom čase na uvedenom pracovnom prostriedku zdemontované a vodiče na pripojenie ochranného zariadenia boli priamo prepojené, v dôsledku čoho zamestnanec Z. K., nar. XX.XX.XXXX utrpel v uvedený deň 29.09.2016 v čase 13:00 hod. počas obsluhy tohto pracovného prostriedku, ktorou bol poverený, úraz, klasifikovaný dňa 30 09 2016 ako úraz s ťažkou ujmou na zdraví..
13. Na základe výsledkov inšpekcie nariadil inšpektor práce žalobcovi odstrániť zistené nedostatky. Obsah Protokolu bol dňa 27.02.2017 prerokovaný so splnomocneným zástupcom žalobcu. Správnosť zistení uvedených v protokole žalobca napadol vo vyjadrení doručenom inšpektorátu práce dňa 06.03.2017. V nadväznosti na toto vyjadrenie bol vyhotovený Dodatok k predmetnému Protokolu zo dňa 24.03.2017, v ktorom inšpektor práce zotrval na zistených nedostatkoch.
14. Dňa 22.05.2017 podal žalobca proti Inšpektorátu práce Trenčín správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti protokolu o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úraz s ťažkou ujmou na zdraví v subjekte žalobcu, sp.zn. 11S/58/2017. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 11S/58/2017 zo dňa 12.06.2018 uvedenú žalobu zamietol.
15. Na základe vyššie uvedených zistených nedostatkov správny orgán I. stupňa vydal dňa 17.07.2018 Oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 4 ods. 2 a bod 2.8 prílohy č. 1 nariadenia č. 392/2006 Z.z. Oznámenie bolo riadne doručené žalobcovi (resp. jeho splnomocnenému zástupcovi) dňa 23.07.2018, ktorý sa k nemu vyjadril podaním zo dňa 27.07.2018, v ktorom poukázal na skutočnosť, že voči rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/58/2017-131 zo dňa 12.06.2018 podal kasačnú sťažnosť a požiadal o prerušenie správneho konania.
16. Inšpektorát práce Trenčín Rozhodnutím zo dňa 17.08.2018 správne konanie prerušil podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, nakoľko mal za to, že vyššie uvedené skutočnosti predstavujú vo vzťahu k prebiehajúcemu správnemu konaniu o uložení pokuty vedenému voči účastníkovi konania tzv. konanie o predbežnej otázke.
17. Listom zo dňa 05.11.2018 správny orgán oznámil žalobcovi, že odo dňa 05.11.2018 pokračuje správne konanie, nakoľko zo strany nadriadeného orgánu došlo k vyjadreniu právneho názoru, podľa ktorého prerušenie správneho konania z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania týkajúceho sa preskúmavania zákonnosti protokolu o výsledku inšpekcie práce má za následok spočívanie plynutia len procesnoprávnych lehôt ustanovených zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pričom lehoty ustanovené v § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcií práce a zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nemôžu byť predĺžené rozhodnutím správneho orgánu a ich uplynutie má za následok zánik práva správneho orgánu sankcionovať účastníka konania.
18. Žalobca sa listom doručeným správnemu orgánu dňa 20.11.2018 vyjadril k pokračovaniu správneho konania, s ktorým nesúhlasil a považoval ho za nezákonný vzhľadom na ustanovenie § 29 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
19. Následne správny orgán I. stupňa vydal dňa 03.12.2018 rozhodnutie č. 096/2017/1.2/S,IPTN/ KHIP/ROZ/2018/740, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 33.000,- eur pre porušenie povinnosti vyplývajúcej § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 4 ods. 2 a bod 2.8 prílohy č. 1 nariadenia č. 392/2006 Z.z. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PO/BEZ/2019/2627 O-37/2019 zo dňa 21. februára 2019 tak,
že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil z dôvodu stotožnenia sa so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu I. stupňa.
20. Na konanie podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z.z. sa vzťahuje Správny poriadok, čo výslovne vyplýva z ust. § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z.
20.1 Podľa § 34 ods. 1 až 5 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
20.2. Podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie, závažnej priemyselnej havárie, bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov.
20.3. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.
20.4. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur,
20.5. Podľa § 3 písm. l) zákona č. 124/2006 Z.z. ťažká ujma na zdraví je vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, a to 1. zmrzačenie, 2. strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, 3. ochromenie údu, 4. strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, 5. poškodenie dôležitého orgánu, 6. zohyzdenie, 7. vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, alebo 8. mučivé útrapy.
20.6. Podľa § 17 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z.z. poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný zamestnávateľovi, príslušnému inšpektorátu práce a príslušnému orgánu dozoru na požiadanie do desiatich dní písomne oznámiť, či ide o závažný pracovný úraz podľa odseku 4 písm. a) a ak ide o ťažkú ujmu na zdraví, aj určenie vážnej poruchy zdravia alebo vážneho ochorenia podľa § 3 písm. l).
20.7. Podľa § 4 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z., zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch.
20.8. Podľa bodu 2.8. prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva,
alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Kryt a iné ochranné zariadenie a) musia mať pevnú konštrukciu, b) nesmú vytvárať ďalšie nebezpečenstvo, c) nesmú sa dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti, d) musia byť umiestnené v primeranej vzdialenosti od zóny nebezpečenstva, e) musia byť riešené tak, aby neobmedzovali výhľad obsluhy na celý priestor, v ktorom sa pracovný prostriedok používa, f) musia umožniť činnosť potrebnú na upevnenie alebo výmenu častí pracovného prostriedku a činnosť pri údržbe tak, aby sa prístup obmedzil len do priestoru, v ktorom sa uvedená činnosť vykonáva a bez odstránenia krytu alebo ochranného zariadenia, ak je to možné.
20.9. Podľa § 196 Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
21. Žalobca v podanej žalobe v prvom rade namietal, že vydaniu rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu predchádzal nesprávny procesný postup vo vzťahu k podanej žalobe o nezákonnosť protokolu, ktorú Krajský súd v Trenčíne zamietol a následne podanej kasačnej sťažnosti voči tejto žalobe. Inšpektorát práce Trenčín správne konanie rozhodnutím zo dňa 17.08.2018 prerušil a následne listom zo dňa 05.11.2018 oznámil žalobcovi, že odo dňa 05.11.2018 pokračuje správne konanie, nakoľko nadriadený orgán vyslovil v tejto veci právny názor, na základe ktorého prerušenie správneho konania z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania týkajúceho sa preskúmavania zákonnosti protokolu o výsledku inšpekcie práce má za následok spočívanie plynutia len procesnoprávnych lehôt ustanovených zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pričom lehoty ustanovené v § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcií práce a zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nemôžu byť predĺžené rozhodnutím správneho orgánu a ich uplynutie má za následok zánik práva správneho orgánu sankcionovať účastníka konania. Krajský súd v tomto uvádza, že postup správnych orgánov, a to žalovaného a prvostupňového správneho orgánu bol správny. Námietka žalobcu, že došlo k nesprávnemu procesnému postupu je nedôvodná. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 11S/58/2017-131 zo dňa 12.06.2018, zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti protokolu z vyšetrovania pracovného úrazu, a teda súd má k dispozícií právoplatný rozsudok týkajúci sa predmetného protokolu, napriek podaniu kasačnej sťažnosti, nakoľko protokol z vyšetrovania pracovného úrazu je len jedným z podkladov napadnutých rozhodnutí, a preto rozhodnutie o kasašnej sťažnosti nie je v danom prípade predbežnou otázkou.
22. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, kde namietal, že správny orgán nesprávne právne posúdil vec, keď konštatoval, porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na ustanovenie § 4 ods. 2 a bod 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov keď nezohľadnil tú skutočnosť, že žalobca uvedené ustanovenie splnil tým, že ako spôsob ochrany si zvolil kryt, ktorý bráni prístupu do zóny nebezpečenstva s tým, že osobitne poučil zamestnancov o nebezpečenstve pri práci s frézovačkami a najmä so zákazom demontovať, prípadne iným spôsobom odstrániť bezpečnostný kryt a priblížiť sa, zasiahnuť do nebezpečnej zóny k rotujúcim pracovným nástrojom, súd zdôrazňuje, že v predmetnej veci prvostupňový orgán bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že žalobca porušil svoje povinnosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keď na pracovnom prostriedku, na ktorom poškodený zamestnanec Z. K., nar. XX.XX.XXXX pracoval, nebolo ochranné zariadenie, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva pohybujúcich sa nástrojov (fréz) alebo bez takého zariadenia, ktoré zastaví pohybujúce sa časti skôr, ako siahne a vstúpi do zóny nebezpečenstva. Pracovný prostriedok na opracovanie dreva - cinkovacia fréza typ: JOINT 2520E, pri obsluhe ktorého utrpel poškodený zamestnanec ťažkú ujmu na zdraví, bol od výrobcu navrhnutý s
ochranným krytom spojeným s blokovacím zariadením spolu s ovládajúcim systémom stroja tak, aby splnil tieto úlohy:
- nebezpečná funkcia stroja pod ochranným krytom sa nemôže začať vykonávať kým je kryt otvorený,
- ak je ochranný kryt otvorený počas nebezpečenj funkcie stroja, vydá sa príkaz na jej zastavenie,
- ak je ochranný kryt zatvorený (v ochrannej polohe), stroj môže vykonávať nebezpečnú funkciu pod ochranným krytom. Z uvedeného tak vyplýva, že už samotným výrobcom bol stanovený spôsob ochrany pred vniknutím obsluhy do nebezpečného priestoru a to jednak krytom, ale aj blokovacím zariadením, ktoré je s ním spriahnuté. Neobstojí teda námietka žalobcu, že ako spôsob ochrany zvolil kryt, ktorý bráni prístupu do zóny nebezpečenstva s tým, že osobitne poučil zamestnancov, nakoľko spôsob ochrany nezáleží na svojvôli žalobcu, ale bol predpísaným spôsobom stanovený výrobcom. Súd dáva do pozornosti najmä ustanovenie § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovného prostriedku, v zmysle ktorého je zamestnávateľ povinný vykonať potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi na používanie bol na príslušnú prácu vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Z vyššieho uvedeného bolo tak jednoznačne preukázané porušenie povinností žalobcu, keď pracovný nástroj - cinkovacia fréza nebola vybavená ochranným krytom spojeným s blokovacím zariadením spolu s ovládacím systémom stroja, ktorý bráni vniknutiu obsluhy do nebezpečného pracovného priestoru s frézovacími nástrojmi a udržiava ochranný kryt zatvorený a zablokovaný, až kým nepominie riziko úrazu vyplývajúce z nebezpečných funkcii strojového zariadenia. Koncové snímače polohy krytov frézy a píly, ktoré boli výrobcom nainštalované a ktoré slúžili na zabránenie prístupu obsluhy k točivým častiam pracovného stroja boli v danom prípade zdemontované a vodiče k nim vedené boli zapojené s prístrojmi na vypnutie energie S0, S7 (trvalo prepojené), čím bola funkcia ochrany z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci značne znefunkčnená.
23. K námietke žalobcu, že v danom prípade poškodený zamestnanec nerešpektoval zákaz zasiahnuť do nebezpečnej zóny k rotujúcim pracovným nástrojom, čím porušil pracovný postup a konanie zamestnanca je tak možné konštatovať za aspoň jednu z príčin ak nie jedinú príčinu vzniku jeho pracovného úrazu, a že žalovaný mal zohľadniť a konštatovať nesprávne právne posúdenie veci Inšpektorátom práce Trenčín, keďže tento mal konštatovať porušenie i zo strany poškodeného zamestnanca v príčinnej súvislosti s jeho pracovným úrazom, a teda, že poškodený zamestnanec svojím konaním porušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, krajský súd uvádza, že v rámci vykonanej kontroly bolo porušenie povinnosti žalobcom jednoznačne preukázané a dostatočne podložené dôkazmi, pričom k zisteniu porušenia povinností zo strany poškodeného zamestnanca nedošlo. Žalobca v čase pracovného úrazu prevádzkoval pracovný prostriedok cinkovacia fréza, ktorá nebola vybavená ochranným krytom spojeným s blokovacím zariadením spolu s ovládacím systémom stroja, ktorý bráni vniknutiu obsluhy do nebezpečného pracovného priestoru s frézovacími nástrojmi a udržiava ochranný kryt zatvorený a zablokovaný, až kým nepominie riziko úrazu vyplývajúce z nebezpečných funkcii strojového zariadenia. V prejednávanom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa účastník konania nemôže zbaviť. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo odôvodnené porušením, resp. neplnením povinností žalobcu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ide o zodpovednosť objektívnu (zodpovednosť za výsledok), ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie žalobcu. V správnom konaní a následne ani v súdnom prieskumnom konaní nebolo preto právne relevantné zisťovanie zákonných podmienok rozhodujúcich pre posúdenie zavinenia a pre účely zistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu, vzniknutú pri pracovnom úraze. V konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého správneho rozhodnutia nie je možné aplikovať ustanovenia o čiastočnom zbavení sa objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom (§ 196 Zákonníka práce). Toto ustanovenie sa použije v civilnom konaní o zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze. V predmetnej veci tak zisťovanie zákonných podmienok rozhodujúcich pre posúdenie zavinenia pre účely zistenia nároku na náhradu škody zo vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom nebolo právne relevantné, pretože postup a rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty za správny delikt bol odôvodnený porušením, resp. nesplnením povinností vyplývajúcich pre žalobcu ako zamestnávateľa z predpisov na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom treba zdôrazniť, že ide o zodpovednosť objektívnu, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie žalobcu.
24. Podľa názoru krajského súdu je tak práve žalobca ako zamestnávateľ poškodeného povinný znášať zodpovednosť za následky, vrátane sankcie za nedodržanie príslušných zákonných povinností,
v dôsledku ktorých došlo k pracovnému úrazu zamestnanca, pretože v predmetnom zákone nie sú stanovené liberačné dôvody na zbavenie sa objektívnej zodpovednosti. Žalobca ako zamestnávateľ je povinný zabezpečovať, aby pracovné prostriedky neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a podľa § 13 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. je oprávnený prevádzkovať pracovné prostriedky, len ak zodpovedajú predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom je neprípustné, aby zamestnanci pri výkone pracovnej činnosti kompenzovali svojím správaním nedostatky strojového zariadenia. V danom prípade však žalobca ako zamestnávateľ nevykonal opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nezabezpečil, aby pracovný prostriedok neohrozil zdravie zamestnancov. Krajský súd má za preukázané, že žalobca, u ktorého poškodený zamestnanec vykonával prácu na pridelenom pracovnom prostriedku, pri používaní ktorého nebola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca, je teda objektívne zodpovedný za spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví pri závažnom pracovnom úraze, porušením svojich povinností vyplývajúcich zo zák. č. 124/2006 Z.z., špecifikovaným vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.
25. K námietke žalobcu o nevykonanie dôkazu - výsluchu J. G., krajský súd uvádza, že inšpektorát práce uviedol, že vypočul J. G., nar. XX.XX.XXXX dňa 13.10.2016, o čom spísal zápisnicu o podaní informácie. Uviedol, že má za to, že zistenie skutkového stavu veci je dostačujúce na riadne posúdenie veci, a z tohto dôvodu sa rozhodol nepristúpiť k vykonaniu navrhnutého dôkazu spočívajúceho vo výsluchu svedka J. G.. Krajský súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu č. 8 Sžo/52/2014 zo dňa 22.10.2015, kde uviedol: ,,Pokiaľ ide o otázku nevykonania dôkazu a vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia zastáva odvolací súd názor, že vypočutie zamestnanca žalobcu by nemalo na objasnenie iného správneho deliktu žalobcom vplyv. Výsluch svedka by len zbytočne predĺžil konanie a nemal by žiaden vplyv na zistené skutočnosti. Správny orgán bol jednak povinný a aj oprávnený v každej fáze správneho konania zvažovať, ktoré dôkazy je potrebné vykonať, či je potrebné doterajší stav dokazovania doplniť a súčasne je povinný posudzovať dôvodnosť návrhov na doplnenia dokazovania. Taktiež platí i zásada voľného hodnotenia dôkazov, z čoho vyplýva, že správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia. Hodnotenie a aj vykonávanie dôkazov patrí do právomoci správneho orgánu. Na druhej strane sa však správny orgán musí zaoberať dôvodmi, pre ktoré nevykonal dôkazné prostriedky navrhované účastníkom konania. V konečnom dôsledku správny orgán uviedol dôvody, prečo nevykonal navrhovaný dôkaz - výsluch svedka“. Krajský súd vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú, nakoľko dospel k zhodnému záveru, ako správne orgány, že skutkový stav bol zistený dostatočne.
26. Za daných okolností tak uloženie pokuty žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. v najmenšej možnej výške 33.000,- eur, bolo dôvodné. Postup a rozhodnutie správnych orgánov o uložení pokuty žalobcovi bol odôvodnený porušením povinností vyplývajúcich pre žalobcu ako zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dôsledku čoho poškodený zamestnanec Peter Vanko utrpel závažný pracovný úraz, pri ktorom utrpel ťažkú ujmu na zdraví. Takto uložená pokuta spĺňa aj požiadavku preventívneho pôsobenia na žalobcu ako zamestnávateľa na dodržiavanie jeho povinností pri zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pokutu v nižšej sume nebolo možné žalobcovi uložiť a nemohol tak urobiť ani správny súd v rámci svojho moderačného oprávnenia, pretože pri ťažkej ujme na zdraví je zákonom stanovená spodná hranica pokuty 33.000,- eur. Žalovaný správny orgán výšku pokuty uloženú žalobcovi riadne odôvodnil v súlade so zákonom, súd preto nezistil porušenie zákona, resp. vybočenie žalovaného pri ukladaní pokuty z medzí zákona, ani svojvoľnú úvahu pri jej ukladaní, ako to namietal žalobca.
27. Vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci krajský súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli a náležite sa zaoberali námietkami žalobcu.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto podľa § 190 v spojení s § 194 ods. 2 SSP žalobu zamietol.
29. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených
trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
30. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.
31. Senát krajského súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.