Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-58-2017.pdf
PDF · 137.97 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/58/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. O. W., členov JUDr. K. I. a JUDr. W. A., PhD., v právnej veci žalobcu: F., s.r.o., so sídlom XXX XX N. XXX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária D. s.r.o., so sídlom H. XXX/XX, 924 01 Z., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom Hodžova 36, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. ITN-XX-XX-X.X/P-JX-XX zo dňa 27.02.2017 v znení dodatku č. 1 zo dňa 24.03.2017 k protokolu č. X.-XX-XX-X.X/P-JX-XX zo dňa 27.02.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 22.05.2017 podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti protokolu žalovaného č. X.-XX-XX-X.X/P-JX-XX zo dňa 27.02.2017 v znení dodatku č. 1 zo dňa 24.03.2017 k protokolu č. X.- XX-XX-X.X/P-JX-XX zo dňa 27.02.2017.
2. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 29.09.2016 došlo v spoločnosti žalobcu k závažnému pracovnému úrazu s ťažkou ujmou na zdraví v zmysle § 17 ods. 4 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). Zamestnanec žalobcu - poškodený N. C. - pracoval počas pracovnej zmeny na frézovačke pri výrobe drevených hranolov. Keď sa mu asi o 13.00 hod. zazdalo, že opracúvaný drevený materiál je nedotlačený k fréze, prepol chod stroja do manuálneho režimu, aby mohol stroj vypnúť. Otvoril kryt, aby napravil vstupný drevený materiál, keď mu zotrvačnosťou rotujúca fréza zachytila pravú ruku v oblasti zápästia. Následne začal kričať o pomoc, na čo k nemu pribehol kolega, ktorý vypol hlavný vypínač a pracovníci kancelárie zavolali rýchlu zdravotnú pomoc. Až do príchodu rýchlej zdravotnej služby mal poškodený ruku zakliesnenú v pracovnej časti stroja. V dôsledku pracovného úrazu poškodený utrpel amputáciu pravej hornej končatiny na úrovni predlaktia.
3. K vyšetreniu príčin vzniku pracovného úrazu vykonal žalovaný Inšpektorát práce Trenčín v zmysle zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) inšpekciu u žalobcu v dňoch 30.09.2016, 10.10.2016, 13.10.2016, 19.10.2016, 25.11.2016, 27.02.2017 a u žalovaného v dňoch 14.10.2016, 24.10.2016, 15.11.2016, 24.01.2017, 01.02.2017, 02.02.2017. O vyšetrení príčin vzniku pracovného
úrazu žalovaným bol vyhotovený protokol č. X.-XX-XX-X.X/P-JX-XX zo dňa 27.02.2017 (ďalej len „napadnutý protokol“), ktorý bol dňa 27.02.2017 prerokovaný s konateľom žalobcu.
4. Zdrojom pracovného úrazu podľa zistení žalovaného bola linka na opracovanie dreva - cinkovacia fréza typ JOINT 2520 E, za kód príčiny pracovného úrazu (2) bolo stanovené nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie. Kryt pracovného stroja, ktorý poškodený otvoril, aby mohol siahnuť do pracovného priestoru frézy, sa dal ľahko otvoriť a prostredníctvom hydraulických piestov zotrval v otvorenej polohe. Otvorenie krytu sa dalo zrealizovať aj počas dobehu nástroja, čím bol možný prístup obsluhy do zóny nebezpečenstva. Poloha krytu nebola snímaná a systém ochrany obsluhy bol nefunkčný pre časti nebezpečného pracovného priestoru. Žalovaný v napadnutom protokole vzhľadom na zistenia skonštatoval na strane žalobcu nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu. Žalobca nezabezpečil, aby pracovný prostriedok na opracovanie dreva - cinkovacia fréza, umiestnená na pracovisku KVH hranolov, neohrozovala bezpečnosť a zdravie zamestnancov, čím porušil ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP v nadväznosti na § 4 ods. 2 a bod 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej len „nariadenie vlády č. 392/2006 Z.z.“). Porušenie spočíva v tom, že žalobca v čase vzniku závažného pracovného úrazu prevádzkoval pracovný prostriedok bez ochranného zariadenia, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva pohybujúcich sa nástrojov, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Zariadenie zabraňujúce otvoreniu krytu počas chodu nástrojov stroja, alebo ich dobehu, bolo na uvedenom pracovnom stroji zdemontované a vodiče na pripojenie ochranného zariadenia boli priamo prepojené. Skutočnosť, že na pracovnom stroji chýbali koncové snímače polohy krytu, je uvedená aj v „Správe z odbornej prehliadky a odbornej skúšky elektrického zariadenia pracovného stroja podľa STN EN 60204-1, STN EN 60445, č. správy 1/2016 zo dňa 30.08.2016 na tretej strane v časti F, Zistené závady: bod č. 11, vypracovanej revíznym technikom U. (ev. č. osvedčenia XXX/ITN/XXXX-EZ-E-B-EX).“
5. Inšpektor práce ešte pred ukončením inšpekcie práce rozhodnutím zo dňa 04.11.2016 zakázal žalobcovi používať pracovný prostriedok - cinkovaciu frézu typu JOINT 2520 E. Platnosť tohto zákazu bola stanovená do odstránenia nedostatku, preto inšpektor práce v rámci napadnutého protokolu nenariadil ďalšiu lehotu na odstránenie zisteného nedostatku. Inšpektor práce v napadnutom protokole v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce tiež uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.
6. K napadnutému protokolu sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný. Poukázal na ustanovenie § 4 ods. 2 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. a bodu 2.8 prílohy č. 1 k tomuto nariadeniu, z ktorého pre zamestnávateľa vyplýva povinnosť zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci s pracovným prostriedkom, s ktorého pohybujúcimi časťami je možný pracovný kontakt, a to tak, že zabezpečí, aby tieto časti boli vybavené buď krytom (1) alebo ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva (2) alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva (3). Žalobca zvolil prvý spôsob zabezpečenia ochrany, a to kryt. Podľa žalobcu nariadenie vlády č. 392/2006 Z.z. nestanovuje povinnosť kumulatívneho zabezpečenia ochrany všetkými tromi spôsobmi. V nadväznosti na voľbu krytu ako spôsobu zabezpečenia ochrany žalobca ako zamestnávateľ osobitne poučil zamestnancov o nebezpečenstve pri práci s frézovačkami a najmä o zákaze demontovať, prípadne iným spôsobom odstrániť bezpečnostný kryt a priblížiť sa či zasiahnuť do nebezpečnej zóny k rotujúcim pracovným nástrojom. Preto podľa žalobcu sa žalovaný nesprávne vyporiadal so zistenými skutočnosťami a nesprávne aplikoval ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP v nadväznosti na ustanovenie § 4 ods. 2 a bod 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z.
7. Žalobca zdôraznil, že poškodený zamestnanec opakovane absolvoval oboznamovanie sa s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom posledné oboznámenie absolvoval dňa 04.08.2016, čo je potvrdené záznamom zo školenia zamestnancov žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca preukázateľne svojich zamestnancov pravidelne oboznamoval s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom porozumenie obsahu týchto poučení písomne vyhodnocoval. Poškodený zamestnanec bol oboznámený so zákazom demontovať, prípadne iným
spôsobom odstrániť bezpečnostný kryt a priblížiť sa či zasiahnuť do nebezpečnej zóny k rotujúcim pracovným nástrojom. Mal tiež vedomosť o tom, že v prípade vzniku akéhokoľvek technického problému má povinnosť okamžite privolať mechanika. Žalobca zotrval na názore, že poškodený zamestnanec svojím konaním porušil právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci najmä tým, že nedodržal bezpečný pracovný postup v zmysle zákazu demontovať, prípadne iným spôsobom odstrániť bezpečnostný kryt a priblížiť sa, zasiahnuť do nebezpečnej zóny k rotujúcim pracovným nástrojom. Toto konanie poškodeného zamestnanca nie je podľa žalobcu možné ospravedlniť tým, že nekonal úmyselne nezodpovedne, ľahkomyseľne, či v súlade s obvyklým pracovným postupom. Žalobca navrhol vypočutie svedka, ktorý uviedol, že až on prepol stroj do manuálneho režimu a nie poškodený predtým, ako utrpel pracovný úraz. Žalobca napokon vo vyjadrení k napadnutému protokolu tiež namietol, že inšpektor práce pri ukladaní povinností a opatrení tieto konkrétne nešpecifikoval a preto je napadnutý protokol v tejto časti nevykonateľný. 8. Na vyjadrenie žalobcu k napadnutému protokolu reagoval žalovaný dodatkom č. 1 zo dňa 24.03.2017 k protokolu č. X.-XX-XX-X.X/P-JX-XX zo dňa 27.02.2017 (ďalej len „dodatok k napadnutému protokolu“). K námietke žalobcu, že na ochranu obsluhy stroja pre rotujúcimi časťami zvolil kryt, žalovaný uviedol, že tento spôsob ochrany obsluhy pred vniknutím do nebezpečného priestoru bol už stanovený výrobcom, a to krytom spriahnutým s blokovacím zariadením. Z uvedeného je zrejmé, že je nedostatočné, aby na pracovnom stroji bol len kryt bez blokovacieho zariadenia, pretože kryt s blokovacím zariadením plní aj ďalšiu ochrannú funkciu, ktorá spočíva v nemožnosti otvorenia krytu obsluhou počas chodu stroja. Preto si zamestnávateľ v tomto prípade nemohol zvoliť jeden z troch ním uvádzaných spôsobov ochrany, keďže ochranný kryt pracovného priestoru musí zabrániť prístupu do zóny nebezpečenstva a aj podľa prílohy I. bod 1.4.1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ ES sa nesmie dať ľahko obísť alebo ponechať nefunkčný. V prípade, že by si zamestnávateľ zvolil iný spôsob ochrany ako určil výrobca, musí pracovný stroj dať posúdiť oprávnenej osobe.
9. Žalovaný v dodatku k napadnutému protokolu zdôraznil, že už konštruktér pri navrhovaní pracovného stroja zaviedol kombinované ochranné opatrenia. Tieto opatrenia sú vhodnejšie a všeobecne účinnejšie ako opatrenia prijaté užívateľom, spočívajúce v poučení obsluhy. Cinkovacia fréza typu JOINT 2520 E bola od výrobcu vybavená ochranným krytom spojeným s blokovacím zariadením spolu s ovládacím systémom stroja, ktorý bráni vniknutiu obsluhy do nebezpečného pracovného priestoru s frézovacími nástrojmi a udržiava ochranný kryt zatvorený a zablokovaný, až kým nepominie riziko úrazu vyplývajúce z nebezpečných funkcií strojového zariadenia. Je jednoznačné, že na predmetnom pracovnom stroji boli výrobcom nainštalované koncové snímače polohy krytov frézy a píly, ktorých funkciou bolo zabrániť prístupu obsluhy k točivým častiam pracovného stroja, t.j. prístupu zamestnanca do celej zóny nebezpečenstva. Z dôvodu, že koncové snímače polohy krytu boli zdemontované a vodiče k nim vedené boli zapojené v sérii s prístrojmi na vypnutie energie S0, S7 (trvale prepojené), bola táto veľmi dôležitá funkcia ochrany z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci znefunkčnená, čiže ochranné zariadenie nebolo v čase pracovného úrazu prevádzkované podľa požiadaviek výrobcu.
10. Žalovaný zdôraznil, že na absenciu ochranného zariadenia účinne zabraňujúceho vstupu do zóny nebezpečenstva počas chodu stroja bol žalobca upozornený ešte pred vznikom preverovaného pracovného úrazu, a to revíznym technikom v správe zo dňa 30.08.2016. Chýbajúce účinné ochranné opatrenie (zariadenie) nie je možné nahradiť osobitným poučením zamestnancov o nebezpečenstve pri práci s frézovačkami a najmä so zákazom demontovať, prípadne iným spôsobom odstrániť bezpečnostný kryt a priblížiť sa, zasiahnuť do nebezpečnej zóny k rotujúcim pracovným nástrojom. Informácie o používaní pracovného prostriedku nesmú byť náhradou za správne aplikovanie konštrukčných opatrení výrobcu určených na zabezpečenie ochrany pri práci. Žalovaný navyše poukázal na dôležitý fakt, že riadne poučenie poškodeného zamestnanca žalobcom sa nezakladá na pravde, nakoľko nie je možné bezpečne poučiť obsluhu pracovného stroja, ak jej bol poskytnutý nebezpečný stroj. Stroj bol nebezpečný práve z dôvodu chýbajúcich koncových snímačov s následnou možnosťou siahnuť do nebezpečnej zóny pracovného stroja.
11. Žalovaný zotrval na názore, že poškodený zamestnanec dňa 29.09.2016 pri práci na frézovačke neporušil zamestnávateľom uložený zákaz demontovať, prípadne iným spôsobom odstrániť bezpečnostný kryt zamedzujúci priblíženiu sa k rotujúcim pracovným nástrojom. Uvedený kryt bol v čase úrazu a bezprostredne po ňom stále namontovaný na pracovnom stroji. Poškodený zamestnanec svojím konaním neporušil pracovný postup a nebolo u neho zistené porušenie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v príčinnej súvislosti so vznikom závažného pracovného úrazu, pretože
mu zamestnávateľ poskytol na prácu nebezpečný stroj. Zle dotlačený hranol poškodený zamestnanec nevyhodnotil ako technickú poruchu cinkovacej frézy, ktorá od začiatku pracovnej zmeny pracovala bezporuchovo, preto nemal dôvod okamžite privolať mechanika.
12. K návrhu na vypočutie svedka, ktorý mal potvrdiť, že až on prepol cinkovaciu frézu do manuálneho režimu, žalovaný v dodatku k napadnutému protokolu uviedol, že ak by sa vyjadrenie svedka zakladalo na pravde, poškodený by nezostal zakliesnený v pracovnej časti stroja, ako bol nájdený, ale dôsledkom sily rotujúceho nástroja by prakticky okamžite došlo k amputácii jeho pravej hornej končatiny. Funkcia cinkovacej frézy neumožňuje, aby poškodený vložením ruky zastavil pracovný nástroj, ak stroj pracuje v automatickom cykle.
13. K námietke nešpecifikovania konkrétnych opatrení a povinností žalovaný v dodatku k napadnutému protokolu uviedol, že lehota na odstránenie zistených nedostatkov nebola určená preto, že používanie pracovného stroja - cinkovacej frézy - bolo zakázané do odstránenia nedostatku, keďže žalobca ako zamestnávateľ nezabezpečil, aby stroj, na ktorom sa stal pracovný úraz, neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Po preukázaní bezpečného stavu pracovného stroja môže žalobca prevádzkovať predmetný pracovný stroj po doručení písomnej správy žalovanému o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Žalovaný vysvetlil, že konkrétny spôsob odstraňovania nedostatku žalobcovi nešpecifikoval, nakoľko nepozná jeho sociálno- ekonomické pomery a preto spôsob a čas odstránenia nedostatku je na žalobcovi. Dôležité je, aby pracovný stroj zodpovedal predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo v čase vzniku závažného pracovného úrazu dňa 29.09.2016 nebolo splnené. Záverom dodatku k napadnutému protokolu žalovaný skonštatoval, že nakoľko žalobca neuviedol vo svojom vyjadrení k napadnutému protokolu nové skutočnosti a nepredložil relevantné dôkazy pre svoje tvrdenia, nie je dôvod na zmenu znenia napadnutého protokolu.
14. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého protokolu v znení dodatku k napadnutému protokolu a vrátenia veci na ďalšie konanie, za súčasné-ho uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, a to z dôvo-du podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“).
15. Žalobca, nadväzujúc na argumentáciu prezentovanú vo vyjadrení k napadnutému protokolu, opätovne skonštatoval, že svoje povinnosti v zmysle nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. si splnil. Ako jeden zo spôsobom ochrany zvolil kryt, brániaci prístupu do zóny nebezpečenstva pracovného stroja s tým, že osobitne poučil zamestnancov o nebezpečenstve pri práci s frézovačkami a najmä so zákazom demontovať, prípadne iným spôsobom odstrániť bezpečnostný kryt a priblížiť sa, zasiahnuť do nebezpečnej zóny s rotujúcim pracovným nástrojom. Žalovaný preto v súvislosti so zistených skutkovým stavom vec nesprávne právne posúdil a nesprávne si vyložil ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP v nadväznosti na § 4 ods. 2 a bod 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z.
16. Žalobca zdôraznil, že poškodený zamestnanec opakovane absolvoval oboznámenie sa s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a posledné oboznámenie sa absolvoval dňa 04.08.2016. Je preukázané, že žalobca pravidelne svojich zamestnancov oboznamoval s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom porozumenie ich obsahu pravidelne vyhodnocoval. Podľa žalobcu poškodený zamestnanec tým, že otvoril kryt a zasiahol do nebezpečnej zóny k rotujúcim pracovným nástrojom, v dôsledku čoho si spôsobil pracovný úraz, porušil pokyny zamestnávateľa na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Argumentáciu žalovaného, podľa ktorej sa poškodený nedopustil porušenia pracovného postupu, keďže ochranný kryt nedemontoval ani ho iným spôsobom neodstraňoval, považuje žalobca za nezohľadňujúcu širšie súvislosti jednak konania poškodeného, ako aj zákazu, o ktorom bol preukázateľne poučený a preto aj v tejto časti je napadnutý protokol zaťažený vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na vyjadrenie iného zamestnanca, ktorý prišiel na miesto úrazu a podľa ktorého fréza nebola v manuálnom režime, ale v automatickom režime, pri ktorom pracovný stroj pracuje v plných otáčkach. Nakoľko návrhu žalobcu na vypočutie tohto zamestnanca k odstráneniu rozporov s vyjadreniami poškodeného nebolo vyhovené, je podľa žalobcu zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy nedostačujúce pre riadne posúdenie veci.
17. Žalobca ďalej namietal, že v časti ukladajúcej žalobcovi povinnosti a opatrenia žalovaný nešpecifikoval konkrétne opatrenia, ktoré má žalobca prijať za účelom odstránenia zistených nedostatkov. Obmedzil sa len na opis zákonných ustanovení bez toho, aby uviedol, ktoré konkrétne opatrenia je žalobca povinný prijať. Okrem toho žalovaný neurčil žalobcovi žiadnu lehotu, v rámci ktorej je povinný odstrániť zistené nedostatky. Tým došlo k porušeniu ustanovenia § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, keďže žalovaný uložil povinnosť žalobcovi prijať nevykonateľné opatrenia a splniť nevykonateľné povinnosti. Predmetný protokol je preto v tejto časti nepreskúmateľný a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy majúceho za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej. K akceptácii uvedeného žalobného dôvodu správnymi súdmi poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.07.2013, vydaný vo veci sp. zn. 26S/57/2012.
18. Žalobca namietol aj to, že dodatok k napadnutému protokolu neobsahuje celé vyjadrenie žalobcu k protokolu, ako to vyplýva z ustanovenia § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Dodatok k protokolu navyše nebol so žalobcom prerokovaný, čo predstavuje porušenie ustanovenia § 13 ods. 2 v spojení s § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Porušovanie uvedenej povinnosti inšpektorátmi práce ako relevantný žalobný dôvod už uznali aj niektoré správne súdy, pričom žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.06.2016 vo veci sp. zn. 14S/150/2015.
19. K správnej žalobe sa vyjadril písomne žalovaný. Zotrval na argumentácii použitej v napadnutom protokole a v dodatku k napadnutému protokolu. Podľa jeho názoru ochranný kryt je fyzická prekážka navrhnutá ako súčasť stroja s ochrannou funkciou. Na predmetnom stroji - cinkovacej fréze typu JOINT 2520 E - bol výrobcom navrhnutý a použitý ochranný kryt s blokovaním, ktorý mal okrem iného plniť úlohu, že nebezpečná funkcia stroja pod ochranným krytom sa nemôže začať vykonávať, kým je kryt otvorený a ak sa kryt otvorí počas nebezpečnej funkcie stroja, vydá sa príkaz na jej zastavenie. Zamestnávateľ si nemôže zvoliť spôsob ochrany kryt bez blokovacieho zariadenia spolu s tým, že osobitne poučí zamestnancov o nebezpečenstve pri práci s frézovačkami. Z dôvodu, že koncové snímače polohy krytu, nainštalované výrobcom, boli v čase tesne pred pracovným úrazom zdemontované a vodiče k nim vedené boli spojené v sérii s prístrojmi na vypnutie energie, bola táto veľmi dôležitá funkcia ochrany z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci znefunkčnená. Pretože ochranné zariadenie nebolo prevádzkované podľa požiadaviek a nastavení výrobcu, pohyblivý kryt s blokovaním po otvorení poškodeným nevydal signál na zastavenie rotujúcich častí stroja, čím došlo k pracovnému úrazu.
20. Žalovaný zdôraznil, že informácie o používaní pracovného prostriedku nesmú byť náhradou za správne aplikovanie výrobcom nastavených ochranných konštrukčných opatrení. Zákaz pracovníkovi odstraňovať bezpečnostný kryt počas rotácie nástroja nemôže mať prednosť pred technickým ochranným opatrením navrhnutým výrobcom. Nie je možné bezpečne poučiť obsluhu pracovného stroja, ak samotný stroj je nebezpečný z dôvodu chýbajúcich koncových snímačov.
21. K námietke nenariadenia konkrétnych opatrení a nezrozumiteľnosti uloženia povinností žalovaný uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 14 v spojení s § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce je inšpektor práce oprávnený, nie však povinný, navrhovať opatrenia. Prípadné nariadenie konkrétneho opatrenia, ktoré má žalobca prijať na odstránenie zistených nedostatkov, môže predstavovať neprimeraný zásah do práv žalobcu, nakoľko inšpektorovi práce nie sú známe ekonomické a hospodárske pomery žalobcu a teda je na žalobcovi, aby on sám určil preňho najvhodnejší spôsob odstránenia konštatovaných nedostatkov. Aj keď neboli v protokole nariadené konkrétne opatrenia, vzhľadom k celému obsahu protokolu je zrejmé, aké konkrétne opatrenia mal žalobca prijať. Inšpektor práce neurčil lehotu na odstránenie zistených nedostatkov, nakoľko používanie pracovného stroja, na ktorom došlo k úrazu, zakázal až do odstránenia nedostatku. Po preukázaní bezpečného stavu pracovného stroja môže kontrolovaný subjekt prevádzkovať frézovačku po doručení písomnej správy žalovanému o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin.
22. Podľa žalovaného povinnosť prerokovať zvlášť dodatok alebo znovu protokol s dodat-kom zo zákona nevyplýva. Dodatok k protokolu neobsahoval žiadne nové skutočnosti, ani sa ním nemenili ani nedopĺňali skutočnosti a porušenia, konštatované v protokole. Ak by dodatok dopĺňal pôvodný protokol o nové skutočnosti, tieto by prerokované boli, avšak v danom prípade de facto nebolo čo prerokovávať. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/92/2015 zo
dňa 18.05.2016, v ktorom aj správny súd konštatoval, že zákon nestanovuje povinnosť samostatného prerokovania dodatku k protokolu o výsledku inšpekcie práce.
23. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté opatrenie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého opatrenia. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je v zmysle ustálených záverov súdnej praxe spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho notifikácii žalobcovi na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko o jeho nariadenie požiadal žalovaný.
24. Na pojednávaní zotrvali účastníci konania na podstate svojich skôr písomne prezen-tovaných argumentov. Žalobca poukázal v nadväznosti na prednesenú argumentáciu na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 31S/7/2017 zo dňa 27.09.2017. 25. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstrá-nenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.
26. Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce v prípade zistenia nedostatkov u kontrolova-ného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.
27. Podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, pred-met inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektív-nych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegál-nej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
28. Podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplýva-júcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.
29. Podľa § 14 ods. 3 zákona o inšpekcii práce inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolova-nej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
30. Podľa § 14 ods. 4 zákona o inšpekcii práce protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.
31. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.
32. Podľa § 4 ods. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok, ktorý na používanie poskytne zamestnancovi, vyhovoval minimálnym požiadavkám na pracovný prostriedok uvedeným v prílohe č. 1, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
33. Podľa § 4 ods. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch.
34. Podľa bodu 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. (minimálne požiadavky na pracovný prostriedok) ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Kryt a iné ochranné zariadenie a) musia mať pevnú konštrukciu, b) nesmú vytvárať ďalšie nebezpečenstvo, c) nesmú sa dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti, d) musia byť umiestnené v primeranej vzdialenosti od zóny nebezpečenstva, e) musia byť riešené tak, aby neobmedzovali výhľad obsluhy na celý priestor, v ktorom sa pracovný prostriedok používa, f) musia umožniť činnosť potrebnú na upevnenie alebo výmenu častí pracovného prostriedku a činnosť pri údržbe tak, aby sa prístup obmedzil len do priestoru, v ktorom sa uvedená činnosť vykonáva a bez odstránenia krytu alebo ochranného zariadenia, ak je to možné.
35. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
36. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, c) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, d) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, e) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, f) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
37. Preskúmaním správnej žaloby, vyjadrenia žalovaného k nej, administratívneho spisu, zohľadniac prednesy účastníkov konania na pojednávaní, dospel správny súd k jedno-myseľnému záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Predmetom súdneho prieskumu je protokol žalovaného č. ITN-XX-XX- X.X/P-JX-XX zo dňa 27.02.2017 v znení dodatku č. 1 zo dňa 24.03.2017 k protokolu č. ITN- XX-XX-X.X/P-JX-XX zo dňa 27.02.2017. Vo svetle recentnej judikatúry je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že protokol o výsledku inšpekcie práce je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, avšak len v rozsahu vyporiadania sa žalovaného s námietkami kontrolovaného subjektu a v rozsahu uloženia povinností a opatrení inšpektorom práce. Žalobca namietal, že žalovaný v časti G napadnutého protokolu (strana 10 až 11) nešpecifikoval konkrétne opatrenia, ktoré má žalobca
prijať za účelom odstránenia zistených nedostatkov, porušení predpisov a ich príčin a že nie je možné určiť, kedy uplynie lehota, v rámci ktorej tak žalobca má učiniť. Správny súd dospel k záveru, že táto námietka je nedôvodná. V časti G napadnutého protokolu na strane 10 je v rámci odseku s nadpisom „Opatrenia“ zrozumiteľne uvedené, že už rozhodnutím zo dňa 04.11.2016 inšpektor práce zakázal žalobcovi používať pracovný prostriedok - cinkovaciu frézu typu JOINT 2520 E, že tento zákaz platí do odstránenia nedostatku a v nadväznosti na to neurčuje žalobcovi žiadnu ďalšiu lehotu. Z uvedeného vyplýva, že uplynutie lehoty na prijatie opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin je zhodné s uplynutím lehoty určenej na odstránenie zisteného nedostatku pracovného prostriedku, ktorý nedostatok bol popísaný a vysvetlený v napadnutom protokole. Po preukázaní bezpečného stavu pracovného stroja môže žalobca dočasne odstavený pracovný prostriedok opätovne prevádzkovať po doručení písomnej správy žalovanému o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Správny súd sa tiež stotožňuje s názorom žalovaného, že tento ako správny orgán nie je oprávnený určovať kontrolovanému subjektu konkrétny spôsob vykonania nápravy, ale len cieľ, t.j. konečný výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Cieľom bolo a je dosiahnutie minimálne takej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s pracovným prostriedkom, aby sa druhovo obdobný pracovný úraz, aký sa stal dňa 29.09.2016, už nezopakoval, resp. znovu dosiahnutie systému ochrany inštalovanej výrobcom pracovného prostriedku v súlade s jeho konštrukčne určeným riešením.
38. K námietke žalobcu, že na ochranu obsluhy stroja pred rotujúcimi časťami ako jednu z možných alternatív zvolil kryt, sa podľa názoru správneho súdu žalovaný dostatočne vyjadril, keď uviedol, že tento spôsob ochrany obsluhy pred vniknutím do nebezpečného priestoru bol už stanovený výrobcom, a to krytom spriahnutým s blokovacím zariadením. Podľa žalovaného je nedostatočné, aby na pracovnom stroji bol len kryt bez blokovacieho zariadenia, pretože kryt s blokovacím zariadením plní aj ďalšiu ochrannú funkciu, ktorá spočíva v nemožnosti otvorenia krytu obsluhou počas chodu stroja. Preto si zamestnávateľ v tomto prípade nemohol zvoliť jeden z troch ním uvádzaných spôsobov ochrany, keďže ochranný kryt pracovného priestoru musí zabrániť prístupu do zóny nebezpečenstva a aj podľa prílohy I. bod 1.4.1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES sa nesmie dať ľahko obísť alebo ponechať nefunkčný. V prípade, že by si zamestnávateľ zvolil iný spôsob ochrany ako určil výrobca, musí pracovný stroj dať posúdiť oprávnenej osobe. S uvedeným právnym názorom žalovaného správny súd súhlasí. Je k nemu možné dospieť aj teleologickým výkladom ustanovenia § 4 ods. 2 v spojení s bodom 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. Jednotiacou myšlienkou tohto ustanovenia je, aby akékoľvek ochranné zariadenie, zabraňujúce prístupu do zóny nebezpečenstva pracovného prostriedku, vrátane krytu, reálne znemožnilo vstup do tejto zóny predtým, ako sa zastavia pohybujúce sa nebezpečné časti pracovného prostriedku. Uvedené je zrejmé z ďalšieho textu bodu 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z., podľa ktorého kryt a iné ochranné zariadenie musia mať pevnú konštrukciu a nesmú sa dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti. Zákonodarca, pokiaľ ide o kvalitatívne vlastnosti, kladie kryt a iné ochranné zariadenie na rovnakú úroveň s rovnako prísnymi parametrami na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Takýmito zákonodarcom požadovanými vlastnosťami disponoval v čase výroby kryt inštalovaný na inkriminovanom pracovnom prostriedku priamo od výrobcu, ktorý však v čase pracovného úrazu poškodeného zamestnanca mal jednu z hlavných funkcií (účinné zamedzenie otvorenia krytu obsluhou počas chodu stroja, resp. okamžité vypnutie rotujúcich častí pracovného stroja v prípade otvorenia krytu) vyradenú z činnosti, na čo bol žalobca revíznou správou upozornený už pred dňom, kedy k závažnému pracovnému úrazu došlo. Právne posúdenie veci zo strany žalovaného je preto potrebné považovať za súladné s účelom právnej úpravy.
39. Za súladnú s právnou úpravou možno považovať aj konštatáciu žalovaného o tom, že poškodený zamestnanec, hoci bol riadne a preukázateľne oboznámený s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, neporušil predpisy, nejednal ľahkomyseľne ani v rozpore s obvyklým spôsobom správania, pretože nedemontoval kryt ani ho žiadnym spôsobom neodstraňoval, ako vo svojich písomných prejavoch konštantne navodzuje žalobca. Predmetný kryt bol v čase úrazu a bezprostredne po ňom namontovaný na pracovnom stroji a k jeho odstráneniu nedošlo. V tomto kontexte je podľa názoru správneho súdu potrebné si uvedomiť rozdiel medzi odstránením krytu z pracovného stroja, napr. úplnou demontážou, na strane jednej, a jeho otvorením, či vyklopením na strane druhej. Úkon, ktorý tesne pred vznikom pracovného úrazu vykonal poškodený, bolo otvorenie krytu bez toho, aby kryt prestal byť súčasťou pracovného stroja. Avšak v dôsledku revíznou správou potvrdených nedostatkov ochrannej funkcie krytu (znefunkčnenie koncových snímačov krytu) nedošlo súčasne s otvorením krytu k vyslaniu príslušného signálu do blokovacieho zariadenia, majúceho za
následok okamžité zastavenie rotujúcich častí pracovného stroja. Bol to teda zamestnávateľ, ktorý na výkon práce poskytol poškodenému zamestnancovi nebezpečný pracovný prostriedok nezodpovedajúci bezpečnostným štandardom nastaveným priamo výrobcom.
40. Žalobca v ďalšom žalobnom bode namietal zistenie skutkového stavu nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo malo byť spôsobené najmä tým, že žalovaný odmietol vykonať výsluch svedka T.. Žalovaný sa v dodatku k napadnutému protokolu podľa názoru správneho súdu korektne vyporiadal aj s týmto dôkazným návrhom, pričom zrozumiteľným spôsobom vysvetlil jeho neakceptovanie vo svetle už zistených skutočností a spôsobeného následku. S vyjadreniami T. H. sa nestotožnil, majúc za to, že pri tvrdení o funkčnosti snímačov umiestnených v zóne nebezpečenstva podal rozporuplné vyjadrenie o ich funkcii. Ak by sa tvrdenie tohto svedka zakladalo na pravde, potom by podľa žalovaného poškodený nezostal zakliesnený v pracovnej časti stroja, ale v dôsledku sily rotujúceho nástroja by došlo k amputácii jeho pravej hornej končatiny takmer okamžite, keďže funkcia stroja cinkovacej frézy neumožňuje, aby poškodený vložením pravej ruky zastavil pracovný nástroj v automatickom cykle.
41. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že dodatok k napadnutému protokolu neobsahuje celé znenie vyjadrenia žalobcu k napadnutému protokolu. Z vyjadrenia žalobcu k napadnutému protokolu vyplýva, že toto vyjadrenie právny zástupca žalobcu z hľadiska formálnej štruktúry textu koncipoval celkom v 17 bodoch. Žalovaný sa síce v dodatku k napadnutému protokolu vyčerpávajúco nevenoval bodom 1 až 5 predmetné-ho vyjadrenia žalobcu, avšak správny súd je uzrozumený s vysvetlením žalovaného, že v bodoch 1 a 2 žalobca opisuje skutkový stav uvedený v napadnutom protokole, v bodoch 3 až 4 opisuje zistené nedostatky v zmysle napadnutého protokolu a v bode 5 cituje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu. Ide teda o také body vyjadrenia žalobcu k napadnutému protokolu, v rámci ktorých žalobca neprináša žiadnu novú originálnu námietku, žiadnu ním vnesenú skutkovú alebo právnu argumentáciu alebo autentické vyjadrenie, preto je možné súhlasiť s postupom žalovaného, ktorý v dodatku k napadnutému protokolu zmienku o bodoch 1 až 5 vyjadrenia žalobcu zhrnul vo svojom stanovisku v rámci jednej vety. Žalovaný prenesenie obsahu vyjadrenia žalovaného k napadnutému protokolu v dodatku k napadnutému protokolu vybavil tak, že prezentoval argumentačnú podstatu každého z bodov 6 až 17 vyjadrenia žalobcu, ku ktorým sa následne podrobne vyjadril v rozsahu presahujúcom 13 strán. Ustanovenie § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce nešpecifikuje spôsob ani formu, akými inšpektor práce má preniesť obsah vyjadrenia kontrolovaného subjektu k protokolu do dodatku k proto-kolu, ani to, akú formu má mať stanovisko inšpektora práce k vyjadreniu kontrolovaného subjektu uvádzané v dodatku k protokolu. Spôsobu, obsahu ani forme, aké v preskúmava-nom prípade pre prezentáciu svojho stanoviska v dodatku k napadnutému protokolu zvolil žalovaný, nie je podľa názoru správneho súdu možné vytknúť prvky arbitrárnosti. Či už v napadnutom protokole alebo v dodatku k napadnutému protokolu sa žalovaný zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom vyporiadal s každou relevantnou vecnou námietkou žalobcu.
42. Správny súd sa síce stotožňuje s názorom žalobcu zastávajúceho ten výklad ustanovení zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého dodatok k protokolu o výsledku inšpekcie práce by mal byť prerokovaný so zástupcom kontrolovaného subjektu, avšak nesplnenie tejto povinnosti možno v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) SSP za podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy považovať len v prípade, ak by dodatkom došlo k relevantnej zmene znenia protokolu o výsledku inšpekcie práce, napr. v otázke ťažiskových skutočností ovplyvňujúcich finálne zistenie skutkového stavu, alebo ak by inšpektor práce v dodatku dospel k inému právnemu posúdeniu veci, vrátane ustaľovania príčinnej súvislosti medzi porušením zákonných povinností a spôsobeným následkom. V predmetnej veci však o takýto prípad nejde, ako vyplýva zo záverečných ustanovení dodatku k napadnutému protokolu, v ktorom žalovaný konštatuje, že nie je dôvod na zmenu znenia napadnutého protokolu.
43. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
44. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že by pre priznanie náhrady trov konania žalovanému boli splnené podmienky hypotézy právnej normy obsiahnutej v tomto ustanovení.
45. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.