Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10CoPr-7-2019.pdf
PDF · 82.93 KB
Case nature
Subarea
10CoPr/7/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa Základná organizácia OZ KOVO KIA Žilina, so sídlom Žilina, Dom odborov, Antona Bernoláka 51, IČO: 30804078 058, zastúpeného Fridrich Paľko,s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Kia Motors Slovakia s.r.o., so sídlom Teplička nad Váhom, Sv. Jána Nepomuckého 1282/1, IČO: 35 876 832, o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č. k. 9Cpr/15/2019-93 zo dňa 24.9.2019 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
Žalovaný n e m á voči navrhovateľovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti žalovanému umožniť členom výboru navrhovateľa Y. Z., Y. Y. a T. V. vstup do priestorov a na pracoviská žalovaného každý pracovný deň v dennom čase od 6:00 hod. do 18:00 hod. za účelom kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vrátane mzdových predpisov a záväzkov vyplývajúcich z Kolektívnej zmluvy na roky 2015-2019 platnej do 31.3.2020; v prípade zamietnutia tohto návrhu žiadal, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakáže predkladať navrhovateľovi výpovede zamestnancov žalovaného na prerokovanie.
2. Mal za to, že neexistuje skutkový ani právny dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na ust. § 239 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce (ďalej len ZP), ktorého účelom je zabezpečenie kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov zo strany zamestnávateľa a s tým súvisiacich práv zamestnancov. Nemôže však smerovať k bezdôvodnej sústavnej a v konečnom dôsledku neefektívnej kontrole zo strany zástupcov zamestnancov, ktorí sa v danom prípade domáhajú umožnenia vstupu v konkrétnom časovom intervale, z čoho možno vyvodiť dôvodnosť obavy žalovaného, že budú vykonávať kontroly permanentne počas ich pracovnej doby ako zamestnancov, čo nezodpovedá účelu predmetného oprávnenia. Zároveň by nariadeným neodkladným opatrením došlo k obmedzeniu vstupu zástupcov zamestnancov iba na požadovaný čas. 3. Okresný súd tiež konštatoval, že nie je oprávnený nahrádzať neexistujúcu dohodu medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom o vstupe zástupcov zamestnancov na pracoviská zamestnávateľa. Pokiaľ k takej dohode nedôjde, ako sa to udialo v tomto prípade (v minulosti k takýmto dohodám došlo), zástupcovia zamestnancov mohli realizovať svoje kontrolné oprávnenie v lehote 3 pracovných dní od oznámenia zamestnávateľovi. 4. Navrhovateľ teda neosvedčil nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán. Právo zástupcov zamestnancov podľa § 239 ods. 1 písm. a/ ZP je dané, títo ho môžu realizovať a zamestnávateľ -
žalovaný je povinný to rešpektovať. Preto nemôže dôjsť ani k ohrozeniu zamestnancov tým, že kontrola ich práv zo strany zástupcov zamestnancov nebude vykonávaná. 5. Okresný súd len na doplnenie poukázal na to, že sa navrhovateľ mohol obrátiť na príslušný Inšpektorát práce, ktorý v zmysle § 3 ods. 1 písm./ a zákona o inšpekcii práce vykonáva dozor na dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov.
6. Pokiaľ ide o eventuálny petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, okresný súd poukázal na ústavné a zákonné limity svojej kompetencie - že nie je zákonodarcom, iba rozhoduje pracovnoprávne spory, a teda nemôže svojím rozhodnutím meniť práva a povinnosti fyzických a právnických osôb, pokiaľ ho na to zákon nesplnomocňuje, čo však nie je tento prípad. ZP upravuje široký rozsah oprávnení zástupcov zamestnancov, pričom nie je zrejmé, prečo si navrhovateľ vybral práve § 74 ZP. Zároveň sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že zákon nestanovuje formu prerokovania, teda aj písomná žiadosť zamestnávateľa o vyjadrenie k podanej výpovedi v zásade napĺňa atribúty prerokovania v zmysle označeného ust. ZP, pričom navrhovateľ netvrdil, že by mu takáto, hoc aj písomná forma, bola zo strany žalovaného odopieraná. Poukázal pritom na rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 140/2010 zo dňa 28.9.2010.
7. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému voči navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal. Vychádzal úspechu žalovaného v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (§ 255 ods. 1 CSP), keď zároveň si žalovaný predmetný procesný nárok neuplatnil, resp. z obsahu spisu nebol preukázaný vôbec vznik trov konania na strane žalovaného.
8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote relatívne rozsiahle odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zmeny - vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 9. Namietal, že argumentácia okresného súdu, pokiaľ ide o dôvody zamietnutia hlavného petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sú založené na samovykonateľnosti ust. § 239 písm. a/ ZP. Pritom okresný súd veľmi dobre vie, že žalovaný ku dňu vydania napadnutého uznesenia neumožňoval zástupcom zamestnancov prístup na jeho pracoviská. Všetci traja dotknutí zástupcovia zamestnancov sú dlhodobo uvoľnení podľa § 136 ods. 3 ZP na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u žalovaného. Kontroly môžu vykonávať napriek tomu, že dňa 18.9.2019 všetci traja obdržali okamžité skončenie pracovného pomeru z toho istého dňa (všetci traja zaslali žalovanému oznámenie o trvaní pracovného pomeru). Je teda zrejmé, že nemohla existovať žiadna obava žalovaného, že by vykonávali kontroly počas ich pracovnej doby (ani tak nebolo zo strany žalovaného argumentované). 10. Odvolateľ - navrhovateľ ďalej uviedol, že žalovaný od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia do 11.10.2019 opäť neumožnil vstup trom členom jeho výboru na pracovisko za účelom kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov a záväzkov z kolektívnej zmluvy na roky 2015-2019. Odvolateľ zároveň uviedol presné dátumy a predmet plánovaných a žalovanému oznámených kontrol od 27.8.2019 do 6.9.2019. Odvolateľ poukázal na jeho žiadosť smerovanú žalovanému o prerokovanie neospravedlnených absencií, že menovaní členovia jeho výboru chcú vstúpiť na pracoviská žalovaného dňa 19.9.2019 od 10:30 hod. do 14:30 hod. za účelom oboznámenia sa so skutkovou situáciou na pracovisku u konkrétneho zamestnanca, o ktorého prerokovanie neospravedlnených absencií ide, na čo žalovaný v reakcii uviedol, že za uvedených okolností nie je dôvod na vstup a oboznámenie sa so stavom pracoviska, nakoľko to nie je potrebné na posúdenie toho, či príslušní zamestnanci došli v dané dni do práce; o to viac, ak sa vstupu na pracovisko domáhajú tie osoby, ktorých zameškania práce sú predmetom prerokovávania. Odvolateľ poukázal na obsah písomností doručovaných navzájom medzi ním a žalovaným. Poukázal aj na iné situácie, keď sa navrhovateľ domáhal vstupu na pracoviská žalovaného, ktorý mu to však neumožnil, s výnimkou dvoch prípadov. Z opísaných okolností podľa názoru odvolateľa vyplýva, že mu žalovaný bráni vo vstupe na pracoviská s odôvodnením, že ide o neúčelný výkon kontroly, tiež mu bráni vo výkone zákonného práva na vstup na pracoviská najneskôr na tretí pracovný deň od oznámenia vstupu s odvolaním sa na nedostatok zamestnancov na sprevádzanie osôb, ktoré nie sú jeho zamestnancami; čo však nie je zákonný dôvod pre neumožnenie vstupu na pracovisko. Vymedzenie širokého časového rozsahu je nevyhnutné z hľadiska potreby flexibilne reagovať na vzniknuté potreby výkonu kontroly; pritom nemusí využiť celý súdom určený rozsah oprávnenia. 11. Argumentácia okresného súdu o obmedzení práva vykonávať kontrolu mimo požadovaného časového rozpätia nie je relevantná, nakoľko pokiaľ taká potreba vznikne a žalovaný sa bude brániť kontrole, uplatní si príslušné právo navrhovateľ ďalším návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako tak argumentácia, že nič nebránilo navrhovateľovi vo výkone kontroly, nakoľko pokiaľ člen
výboru navrhovateľa nie je vpustený do areálu žalovaného, nie je možné, aby sa dostal na pracovisko, ktoré má kontrolovať. 12. Odvolateľ tiež spochybňoval záver okresného súdu, že nie je potrebné, aby predmetom neodkladného opatrenia bola povinnosť vyplývajúca zo zákona. Nevedno, ako inak, než prostredníctvom výroku súdneho rozhodnutia, sa má navrhovateľ domôcť úpravy pomerov. Pritom potreba bezodkladnej úpravy pomerov sa po vydaní napadnutého uznesenia nezmenila. Obrátenie sa na inšpektorát práce nie je dôkazom potreby naliehavo upraviť pomery, nakoľko výsledkom inšpekcie je len uloženie pokuty, nie príkaz inšpektora žalovanému umožniť vstup na pracovisko. 13. Čo sa týka sekundárneho petitu týkajúceho sa zákazu predkladania výpovedí žalovaného navrhovateľovi na prerokovanie, ide iba o zákaz výkonu práva žalovaného, nie o zmenu jeho práva. Predmetný petit bol vybratý preto, lebo žalovaný sa v dokumentoch predložených navrhovateľom pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadroval, že pristúpi k uplatneniu § 74 ZP. K poukázaniu na rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 140/2010 zo dňa 28.9.2010 došlo z dôvodu, aby pri prerokovávaní nebol výkon kontroly na pracovisku považovaný za obštrukciu.
14. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
15. Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že účelom ust. § 239 písm. a/ ZP, resp. oprávnenia z neho vyplývajúceho, je zabezpečenie kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov zo strany zamestnávateľa a s tým súvisiacich práv a oprávnených záujmov zamestnancov, avšak toto oprávnenie nemôže smerovať k bezdôvodnej sústavnej kontrole zamestnávateľa zo strany zástupcov zamestnancov.
16. Nemožno opomínať, že ZP v označenom ustanovení počíta prioritne s dohodou medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom ohľadom času vstupu zástupcov zamestnancov na pracoviská zamestnávateľa, a pre prípad, že k dohode nedôjde, a súčasne zástupcovia zamestnancov oznámia zamestnávateľovi vstup na jeho pracoviská, môžu zástupcovia zamestnancov vstúpiť na pracoviská zamestnávateľa do troch dní po tomto oznámení. Vyhovením petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez ďalšieho by došlo k obchádzaniu podmienok vymedzených v predmetnom ust. ZP, predovšetkým prioritne k nerešpektovaniu požiadavky na existenciu súhlasu zamestnávateľa so vstupom, resp. časom vstupu, a sekundárne k nerešpektovaniu požiadavky na existenciu/realizáciu vstupu predchádzajúceho oznámenia adresovaného zamestnávateľovi.
17. Krajský súd súčasne konštatuje, že vzhľadom na formuláciu petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď sa navrhovateľ domáhal v podstate paušálneho vstupu do priestorov a na pracoviská žalovaného, nebolo možné tomuto jeho návrhu vyhovieť ani sčasti. Odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ navrhovateľ v súvislosti s uplatňovaním nároku na neobmedzený vstup na pracoviská žalovaného argumentoval potrebou flexibilnej reakcie na vznik dôvodov kontroly (za okolnosti neumožnenia vstupu zástupcom zamestnancov zo strany žalovaného), javí sa efektívnym nástrojom podnet adresovaný orgánom inšpekcie práce, ktoré v rámci svojej pôsobnosti disponujú relevantnými oprávneniami (napr. § 12 zákona č. 126/2006 Z.z.), navrhovateľ ale ani netvrdil, že by takýto postup vôbec uplatňoval.
18. Správne uviedol okresný súd, že eventuálny návrh/petit naráža na zákonné a ústavné mantinely. Súd nemôže zamestnávateľovi neodkladným opatrením uložiť, aby nepredkladal zástupcom zamestnancov podľa § 74 ZP vopred na prerokovanie výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, nakoľko by tým vystavil zamestnávateľa následkom nesplnenia povinnosti uloženej mu v ust. § 74 ZP. Zároveň by súd v konečnom dôsledku rozhodoval o ekonomickej činnosti/prevádzke zamestnávateľa nútiac ho zotrvávať v pracovnom pomere so zamestnancami, s ktorými by mal inak úmysel tento pracovný pomer ukončiť.
19. Pre úplnosť možno dodať, že nesplnenie zákonnej podmienky/požiadavky vopred prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa so zástupcami
zamestnancov je sankcionované neplatnosťou týchto pracovnoprávnych úkonov. Zároveň (ani) splnenie podmienok podľa § 74 ZP nemožno ponímať len z formálneho hľadiska (doručenie/predloženie výpovede zástupcom zamestnancov), keďže je zrejmé, že zástupcovia zamestnancov potrebujú mať v procese prerokovania výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom relevantné informácie, avšak uvedené nemení nič na záveroch tohto uznesenia vzťahujúcich sa k prioritnému petitu.
20. Zvyšnou odvolacou argumentáciou navrhovateľa (dlhodobé uvoľnenie troch osôb, ktorým mal byť umožnený vstup atď.) sa krajský súd z hľadiska efektívnosti konania nezaoberal, nakoľko by to nemalo vplyv na jeho rozhodnutie.
21. Vychádzajúc z prezentovaných úvah a záverov krajský súd potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku I. o zamietnutí návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, v zhode s názorom okresného súdu uzavrel, že neexistoval skutkový ani právny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu navrhovateľom navrhovanom.
22. Potvrdil ho aj v bezprostredne súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania ( výrok II.). Okresný súd správne vychádzal zo zásady úspechu, za zohľadnenia okolnosti neexistencie trov úspešnej sporovej strany.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Navrhovateľ nebol so svojím odvolaním úspešný ani v časti, čo predstavuje plný úspech žalovaného; tomu však žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom navrhovateľa nevznikli.
24. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.