Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21CoE-231-2018.pdf
PDF · 93.87 KB
Case nature
Subarea
21CoE/231/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Andrea Cviková, proti povinnému: T. Q., M.. X.X.XXXX, A. U. U. W. XXXX/XX, Q., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, so sídlom Exekútorského úradu P. Pázmáňa 49/3, Šaľa, pod sp. zn. EX 334/14, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.848,51 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV pod č. k. 16Er/1137/2014-52 zo dňa 18.9.2015, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/1137/2014-52 zo dňa 18.9.2015, p o t v r d z u j e . Súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to s odkazom na ustanovenia § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), § 25 ods. 1, ods. 4, § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „ZoRK“) a § 47 ods. 1, ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že základným predpokladom, aby bolo možné na základe rozhodnutia predloženého oprávneným ako exekučný titul viesť exekúciu, je vykonateľnosť rozhodnutia. Aby bolo určité rozhodnutie vykonateľné, musí byť doručené v súlade s príslušnými právnymi predpismi účastníkovi konania, ktorému bola daným rozhodnutím uložená povinnosť. V danom exekučnom konaní predložil oprávnený ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok, vydaný Victoria, rozhodcovským súdom pod sp. zn. RK-PC-2264/13-EK zo dňa 4.10.2013. Vo vzťahu k doručovaniu písomností v rozhodcovskom konaní platí, že rozhodcovský rozsudok musí byť doručený adresátovi na adresu jeho trvalého pobytu do vlastných rúk. V prípade neúspešnosti doručenia na adresu trvalého pobytu adresáta a vrátenia nedoručenej zásielky rozhodcovskému súdu s vyznačením pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, možno podľa § 25 ods. 4 ZoRK použiť podmienky pre použitie fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP. Na to, aby bola písomnosť doručená v súlade s fikciou doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP, musia byť splnené tri kumulatívne podmienky a to nezastihnutie adresáta písomnosti poštovým doručovateľom, zdržiavanie sa adresáta písomnosti v mieste doručenia a oznámenie doručovateľa o dni a hodine opätovného doručenia písomnosti. Ak nie je ktorákoľvek z týchto zákonných podmienok splnená, nemôže byť doručovaná písomnosť považovaná za doručenú v súlade s fikciou doručenia. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v rámci skúmania podmienok pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora si exekučný súd vyžiadal od Victoria, rozhodcovského
súdu rozhodcovský spis pod sp. zn. RK-PC-2264/13-EK, z ktorého má exekučný súd preukázané, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-2264/13-EK zo dňa 4.10.2013 bol povinnému doručovaný na adresu Pavla Horova 18, Bratislava, z ktorej sa vrátila neprevzatá zásielka s vyznačením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Na obálke preukazujúcej doručovanie exekučného titulu povinnému, vrátenej rozhodcovskému súdu je uvedená poznámka: „priečinok“, z čoho vyplýva, že povinný mal na príslušnej pošte zriadený poštový priečinok (P.O. BOX). Táto skutočnosť znamená, že príslušná pošta nedoručovala rozhodcovský rozsudok povinnému do vlastných rúk prostredníctvom doručovateľa, ale len uložila oznámenie o zásielke do príslušného priečinka dňa 17.10.2013. Z toho dôvodu súd prvej inštancie skúmal, či takýmto spôsobom došlo alebo nedošlo k náhradnému doručeniu rozhodcovského rozsudku povinnému na základe fikcie doručenia v súlade s § 47 ods. 2 OSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že v prvom rade je potrebné uviesť, že zásielka bola povinnému doručovaná zo strany pošty len prostredníctvom zanechaného oznámenia v príslušnom poštovom priečinku. Z povahy poštového priečinku vyplýva, že v tomto mieste doručenia sa povinný v čase doručovania exekučného titulu nemohol zdržiavať. Poštový priečinok nepredstavuje adresu bydliska adresáta písomnosti. Navyše je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že neboli splnené ani ďalšie kumulatívne podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia v zmysle § 47 ods. 2 OSP a to uvedenie, kedy bol rozhodcovský rozsudok povinnému neúspešne doručovaný, ako aj uvedenie kedy dôjde k opätovnému doručeniu zásielky povinnému. Na základe uvedeného súd prvej inštancie skonštatoval, že nebola naplnená ani jedna z kumulatívnych podmienok pre doručenie rozhodcovského rozsudku na základe fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP. Nakoľko neboli splnené podmienky pre doručenie rozhodcovského rozsudku podľa § 25 ods. 4 ZoRK povinnému, súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávneným predložený exekučný titul nebol povinnému doposiaľ účinne doručený, v dôsledku čoho nemohol nadobudnúť právoplatnosť a tým sa nemohol stať ani vykonateľným. Nakoľko rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným nespĺňa základný predpoklad pre spôsobilý exekučný titul a to jeho vykonateľnosť, nie je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu a z toho dôvodu súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie oprávnený odôvodnil tým, že záver exekučného súdu je neopodstatnený a vychádza z nesprávnych skutkových zistení, nakoľko povinný si vyhradil doručovanie zásielok prostredníctvom špeciálneho spôsobu dodávania zásielok, v nadväznosti na čo oprávnený poukázal na čl. 4.3 písm. a), ods. 4.4, ods. 4.5, čl. 21 ods. 21.1 obchodných podmienok Slovenskej pošty, ktorými sa upravujú špeciálne spôsoby podávania a dodávania zásielok, ktoré sú poskytované na základe dohody medzi Slovenskou poštou, a.s. a odosielateľom/adresátom zásielok. Ďalej oprávnený v odvolaní uviedol, že pre spôsob doručovania zásielok prostredníctvom P.O.BOXu platia osobitné podmienky, ktoré nekorešpondujú s podmienkami pre doručovanie zásielky na adresu bydliska adresáta s tým, že oznámenie pošty o tom, že adresát si môže vyzdvihnúť zásielku pri priehradke pošty sa v zmysle poštových podmienok ukladá do P.O. BOXu; opakované doručovanie zásielky tak, ako je uvedené v prvej vete § 47 ods. 2 OSP je v prípade doručovania prostredníctvom P.O. BOXu vylúčené. Pri doručovaní zásielky do P.O. BOXu už zo samotného spôsobu doručenia jednoznačne vyplýva, že nie je možné, aby adresát bol zastihnutý v čase doručovania, pretože pošta do P.O. Boxu vloží len písomné oznámenie o doručení zásielky, ktorú je nevyhnutné vyzdvihnúť pri priehradke pošty, pričom oznámenie o tom, že bude opätovne zásielka doručovaná v iný deň a hodinu je bezpredmetné. Dodržanie uvedeného postupu pre možnosť uplatnenia fikcie doručenia je podľa oprávneného výlučným formalizmom s tým, že nemožno súhlasiť s tvrdením súdu prvej inštancie, že nemožno uplatniť fikciu doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP, pretože pri doručovaní do priečinku absentuje činnosť doručovateľa. Prevzatie oznámenia pošty, ako aj prípadného opakovaného oznámenia je viazané výlučne na aktívne konanie zo strany adresáta vo vzťahu k preberaniu zásielok z P.O. BOXu. Povinný svojím nekonaním doručenie zásielky zmaril, hoci vyhradenie si doručovania zásielok do P.O. BOXu bolo výlučne jeho rozhodnutím a predpokladalo jeho aktívnu súčinnosť pri preberaní zásielok. Podľa názoru oprávneného bol rozhodcovský rozsudok povinnému účinne doručený a teda rozhodcovský súd správne vyznačil jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. 4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 5. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP) a zákonný sudca súdu prvej inštancie odvolaniu nemienil vyhovieť. Podaním odvolania uplatneného za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. OSP tak v zmysle § 374 ods. 4 OSP nedošlo k zrušeniu
rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvej inštancie, boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zostali zachované aj po 1.7.2016. 6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v spojení s § 470 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. 7. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 29.1.2014, doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom oprávneným bol ako exekučný titul predložený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, v konaní pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom pod sp. zn. RK-PC-2264/13-EK zo dňa 4.10.2013, na ktorom je vyznačená doložka právoplatnosti dňom 19.11.2013 a vykonateľnosti dňom 23.11.2013. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie vyžiadaním predmetného rozhodcovského spisu od rozhodcovského súdu, z obsahu ktorého vyvodil svoje skutkové zistenia, týkajúce sa spôsobu a konkrétnych okolností doručovania predmetného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku povinnému, pričom oboznámením sa s obsahom odvolania oprávneného odvolací súd konštatuje, že oprávnený v odvolaní v rámci uplatňovaných odvolacích dôvodov žiadnym spôsobom tieto skutkové zistenia súdu prvej inštancie nespochybnil. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne právne. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, s obsahom spisu a po preskúmaní odvolania konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a súčasne odvolací súd uvádza, že oprávnený v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne odvolacie námietky spôsobilé spochybniť podstatné úvahy, z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza a na ktorých súd prvej inštancie založil svoj právny názor, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. 11. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) - prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2015 - exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia, vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov), vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote, nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. 12. Podľa § 243d ods. 2 EP (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2015) na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a ktoré neboli ukončené k 1.1.2015, sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014. 13. Podľa § 243h ods. 1 EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci, pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 14. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 15. Podľa § 9b ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) v konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci. 16. Súd sa pri skúmaní vykonateľnosti exekučného titulu zaoberá predovšetkým tým, či ide o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa EP (§ 41 ods. 2 v znení účinnom do 31.3.2017), či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej, ako aj po materiálnej stránke; ide o hmotnoprávne predpoklady exekúcie, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov tiež je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba,
ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak to má za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo/20/2008 z 22.4.2009, IV.ÚS 78/2011 zo 17.3.2011). Podľa ustálenej judikatúry bol exekučný súd v zmysle § 45 ZoKR, v znení účinnom do 31.12.2014 (ktoré znenie sa vzťahuje aj na prejednávanú vec), oprávnený podrobiť rozhodcovský rozsudok prieskumu jeho súladu so zákonom. 17. Podľa § 25 ods. 4 ZoRK (v znení účinnom do 31.12.2014) žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk (§ 45a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku); dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné. 18. Podľa § 51 ods. 3 ZoRK (v znení účinnom do 31.12.2014), ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi (Občiansky súdny poriadok). 19. Podľa § 45 ods. 1 OSP, súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosť aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“). 20. Podľa § 45 ods. 2 OSP údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka”) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. 21. Podľa § 47 ods. 1 OSP do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. 22. Podľa § 47 ods. 2 OSP ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte, alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu za deň doručenia i keď sa adresát o tom nedozvedel. 23. Podľa § 48 ods. 4 OSP ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom na adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, nie je možné zistiť miesto, na ktorom preberá písomnosti a nie je možné, aby ju zastupoval ustanovený opatrovník súd uznesením rozhodne, že písomnosti určené tejto osobe sa budú doručovať uložením v súdnom spise; toto uznesenie sa vyvesí na úradnej tabuli súdu až do právoplatného skončenia konania. Súd aj bez návrhu, zruší uznesenie, ak pominú dôvody na jeho vydanie. Písomnosti doručované uložením v súdnom spise sa považujú za doručené po uplynutí siedmich dní od ich vyhotovenia. 24. Odvolací súd konštatuje, že napriek vyššie uvedeným skutočnostiam vyplývajúcim z rozhodcovského spisu, ktoré sa týkajú doručovania predmetného rozhodcovského rozsudku povinnému a z ktorých vyplýva nesplnenie kumulatívnych podmienok nevyhnutných pre aplikáciu fikcie doručenia v zmysle § 47 ods. 2 OSP, rozhodcovský súd na základe takto vrátenej zásielky vyznačil na rozhodcovskom rozsudku doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, čo rozhodne nemožno kvalifikovať ako správny procesný postup rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd mal možnosť buď zásielku na príslušnej pošte reklamovať, vzhľadom na nevyplnenie nevyhnutných údajov na predmetnej zásielke za účelom relevantného uplatnenia fikcie doručenia v zmysle OSP, alebo pristúpiť k opätovnému riadnemu doručovaniu rozhodcovského rozsudku na adresu trvalého pobytu povinného a v prípade potreby vykonať i vlastné šetrenie za účelom zistenia aktuálnej adresy pobytu povinného, alebo v prípade splnenia zákonných podmienok využiť možnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 48 ods. 4 OSP, avšak rozhodcovský súd ani jedným z týchto spôsobov nepostupoval. Argumentácia oprávneného, obsiahnutá v jeho odvolaní a týkajúca sa osobitných podmienok pre spôsob doručovania zásielok prostredníctvom P.O. BOXu a v nadväznosti na to nemožnosti naplnenia zákonných podmienok fikcie doručenia v zmysle § 47 ods. 2 OSP v prípade doručovania zásielok prostredníctvom P.O. BOXu s konštatáciou prílišného formalizmu, je v danom prípade skutkovo i právne irelevantná, nakoľko ustanovenie § 25 ods. 4 ZoRK (v znení účinnom do 31.12.2014) jednoznačne upravovalo povinnosť rozhodcovského súdu doručiť rozhodcovský rozsudok povinnému do vlastných rúk, pričom uplatnenie fikcie doručenia písomnosti určenej do vlastných rúk spôsobom súladným so zákonom bolo v čase doručovania predmetného rozhodcovského rozsudku možné len za predpokladu dôsledného dodržania postupu v zmysle § 47 ods. 2 OSP, t.j. len v prípade súčasného splnenia všetkých kumulatívnych podmienok upravených v § 47 ods. 2 OSP, k čomu však v danom prípade nesporne nedošlo. 25. S poukazom na vyššie zistený skutkový stav a znenie citovaných zákonných ustanovení, ako aj s poukazom na skutočnosť, že argumentácia oprávneného v odvolaní nespochybňuje správnosť napadnutého rozhodnutia v podstatných úvahách súdu o nevykonateľnosti exekučného titulu, na ktorých
je založený výrok rozhodnutia, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil. 26. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech povinný, v dôsledku čoho povinnému vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však povinnému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 29. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).