Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Sa-39-2019.pdf
PDF · 102.36 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sa/39/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu: H. D., bytom L. Q. XXXX/X, W., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.s. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2019/4763-0012 Sp zo dňa 13. augusta 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhol v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2019/47437-8 zo dňa 10.05.2019 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ,,zákon č. 71/1967 Zb.“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie, ktorým správny orgán I. stupňa podľa § 2, § 4, § 9 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení účinnom do 31.03.2019 (ďalej len ,,zákon č. 417/2013 Z.z.“) a zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime (ďalej len ,,zákon č. 601/2003 Z.z.“) rozhodol, že žalobca je fyzickou osobou v hmotnej núdzi, ale nespĺňajúcou nárok na pomoc v hmotnej núdzi a žalobcovi nebola pomoc v hmotnej núdzi priznaná. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že dostatočným spôsobom bolo preukázané, že účastník konania býva v byte, ktorého vlastníčkou v celosti je jeho matka, ktorá v byte tiež býva. Účastník konania nie je vlastníkom bytu, ani nájomcom celého bytu, a preto mu príspevok na bývanie nepatrí. Odvolací orgán mal ďalej preukázané, že účastník konania je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 100,80 eur mesačne. Príjem je rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá má vplyv na výšku pomoci v hmotnej núdzi, nakoľko suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm dávky a príspevkov a úhrnom súm príjmov. Zákonom stanovený úhrn súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi pre domácnosť účastníka konania je 61,60 eur mesačne (dávka 61,60 eur). Započítateľný príjem na účely posúdenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi je invalidný dôchodok v sume 100,80 eur, znížený 0,25 % v zmysle § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 417/2013 Z.z., čo predstavuje sumu 75,60 eur mesačne. Keďže započítateľný príjem je vyšší ako úhrn súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi, účastníkovi konania nevznikol nárok na pomoc v hmotnej núdzi v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. vo výške rozdielu medzi úhrnom súm nárokov t.j. 61,60 eur, a úhrnom súm príjmov t.j. 75,60 eur, čo predstavuje sumu 0,00 eur mesačne.
3. Žalobca v správnej žalobe namietal, že postupom a rozhodnutím správnych orgánov boli porušené jeho práva, ktoré mu garantuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to najmä článok 28, ktorý hovorí o primeranej životnej úrovni. Žalobca poukázal na skutočnosť, že po nepriznaní príspevku jeho príjem ani zďaleka nedosahuje výšku životného minima, a tým je diskriminovaný v zabezpečení primeranej životnej úrovne. Zotrval na dôvodoch uvedených v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zastával názor, že odvolací orgán sa týmito skutočnosťami po právnej a ani po skutkovej stránke riadne nezaoberal a jeho rozhodnutie je tak neúplné a nepreskúmateľné.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca dňa 08.03.2019 požiadal úrad o pomoc v hmotnej núdzi. Posudzuje sa samostatne, je rozvedený, bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie naposledy od 03.11.2014 do 20.09.2018. Je poberateľom invalidného dôchodku v sume 100,80 eur mesačne a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bol stanovený na 45 %. Žalobca si dňa 08.03.2019 podal žiadosť o príspevok na bývanie. Podľa potvrdenia o úhrade nákladov spojených s bývaním má zaplatené nájomné a náklady spojené s bývaním a má uzatvorenú nájomnú zmluvu od 01.03.2019 s prenajímateľkou pani Drobovou. V zmluve o nájme bytu prenajímateľka prenecháva nájomcovi do užívania byt číslo 29, nachádzajúci sa v W. s tým, že žalobca môže užívať celý byt vrátane príslušenstva. Na základe týchto skutočností úrad dňa 19.03.2019 vykonal šetrenie v rodinnom prostredí a zistil, že výlučnou vlastníčkou bytu na adrese S. je matka žalobcu, ktorá užíva tento byt na bývanie spolu so žalobcom. Z tohto dôvodu žalobca nespĺňa podmienky nároku na príspevok na bývanie. Žalovaný konštatoval, že bolo jednoznačne preukázané sociálnym šetrením v domácnosti zo dňa 19.03.2019, že žalobca býva v byte, ktorého vlastníkom je matka žalobcu, ktorá v byte tiež býva. Žalobca nie je teda nájomcom celého bytu v zariadení určenom na trvalé bývanie, a preto nesplnil podmienky pre vznik nároku na príspevok na bývanie podľa § 14 zákona č. 417/2013 Z.z. Na podporu uvedeného žalovaný poukázal na nález Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/13/2014 zo dňa 30.09.2015. Nárok na príspevok na bývanie si môže uplatniť vlastník bytu, alebo nájomca bytu, ktorý ho užíva na bývanie a uhrádza náklady spojené s bývaním a daň z nehnuteľnosti. Žalovaný mal ďalej zo spisovej dokumentácie preukázané, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 100,80 eur mesačne, a na základe vykonaného sociálneho zisťovania nespĺňa nárok na príspevok na bývanie. Príjem je rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá má vplyv na výšku pomoci v hmotnej núdzi, nakoľko suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm dávky a príspevkov a úhrnom súm príjmov. Zákonom stanovený úhrn súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi pre domácnosť žalobcu je 61,60 eur mesačne (dávka 61,60 eur). Započítateľný príjem na účely posúdenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi je invalidný dôchodok v sume 100,80 eur, znížený o 25 % v zmysle § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 417/2013 Z.z., čo predstavuje sumu 75,60 eur mesačne. Keďže započítateľný príjem je vyšší ako úhrn súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi, žalobcovi nevznikol nárok na pomoc v hmotnej núdzi v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. vo výške rozdielu medzi úhrnom súm nárokov t.j. 61,60 eur a úhrnom súm príjmov t.j. 75,60 eur, čo predstavuje sumu 0,00 eur mesačne. Žalovaný v súvislosti s námietkou o náplni cieľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím uviedol, že Dohovor OSN je zaväzujúci najmä v otázke zabezpečenia práv osôb so zdravotným postihnutím na rovnakom základe ako všetci ostatní občania, napr. odstránenie prekážok v každodennom živote, t. j. zabezpečiť, aby všetky právne predpisy boli v súlade s ustanoveniami dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Slovenská republika v súlade s Dohovorom OSN realizuje novelizáciu platných právnych predpisov, resp. prijíma nové právne predpisy, napr. v oblastiach kompenzácie pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Na základe uvedených skutočností žalovaný zastával názor, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z platnej právnej úpravy a zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia dostatočne a zrozumiteľne žalobcovi odôvodnil, prečo mu nebola priznaná pomoc v hmotnej núdzi a zároveň sa aj dostatočne vyjadril ku všetkým jeho námietkam uvedeným v odvolaní voči rozhodnutiu úradu. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného v podaní zo dňa 28.10.2019, v ktorom zotrval na stanovisku, že napadnutými rozhodnutiami boli porušené jeho práva, ktoré mu garantuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to najmä čl. 28. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný ani v svojom vyjadrení nerieši otázku jeho postavenia ako osoby v hmotnej núdzi. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca zastával názor, že sú splnené všetky právne a iné skutočnosti, aby súd jeho návrhu vyhovel.
6. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech z týchto dôvodov:
7. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
7.1. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
7.2. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
8. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.s. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2019/4763-0012 Sp zo dňa 13. augusta 2019, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2019/47437-8 zo dňa 10.05.2019, ktorým správny orgán I. stupňa rozhodol, že žalobca je fyzickou osobou v hmotnej núdzi, ale nespĺňajúcou nárok na pomoc v hmotnej núdzi a žalobcovi nebola pomoc v hmotnej núdzi priznaná.
9. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že dňa 08.03.2019 požiadal žalobca správny orgán I. stupňa o pomoc v hmotnej núdzi o príspevok na bývanie.
10. Žalobca k podanej žiadosti predložil:
- Potvrdenie o úhrade nákladov spojených s bývaním zo dňa 06.03.2019,
- Zmluvu o nájme bytu zo dňa 01.03.2019,
- Čiastočný výpis z LV č. 5876
11. Podľa Potvrdenia o úhrade nákladov spojených s bývaním zo dňa 06.03.2019 žalobca je nájomcom bytu, ktorého prenajímateľkou je pani Y. D.. Žalobca má zaplatené nájomné a náklady spojené s bývaním.
12. Z Čiastočného výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že vlastníkom bytu číslo XX, okres W., obec W.,., nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/.X, je Y. D., nar.. XX.XX.XXXX, bytom S. 13. Podľa čl. 1 Zmluvy o nájme bytu zo dňa 01.03.2019 prenajímateľka Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Q. XXXX/X, W., prenecháva nájomcovi (t.j. žalobcovi) do užívania byt číslo XX, nachádzajúci sa v W. na ulici S.ďalej aj ,,byt“, ,,predmetný byt“) s tým, že žalobca môže užívať celý byt vrátane príslušenstva. V zmysle čl. II uvedenej zmluvy nájomný pomer vznikol dňom 01.03.2019 a bol uzatvorený na dobu neurčitú.
14. Ďalej bolo zo spisového materiálu zistené, že žalobca je rozvedený a od 19.02.2016 je poberateľom invalidného dôchodku, ktorý je od 01.01.2019 vo výške 100,80 eur mesačne. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bola u žalobcu stanovená od 19.09.2018 na 45 %.
15. Nakoľko uplatnené podanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi bolo neúplné, správny orgán I. stupňa vykonal dňa 19.03.2019 terénne šetrenie v rodinnom prostredí, o ktorom bol spísaný záznam č. 2019/55123. Na základe vykonaného šetrenia bolo zistené, že výlučnou vlastníčkou bytu na adrese S., ktorý je predmetom Zmluvy o nájme bytu zo dňa 01.03.2019, je matka žalobcu, Y., nar. XX.XX.XXXX. . 16. Na základe predložených dokladov a zistených skutočností správny orgán I. stupňa posúdil nárok žalobcu a rozhodnutím č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2019/47437-8 zo dňa 10.05.2019 rozhodol, že
žalobca je fyzickou osobou v hmotnej núdzi, ale nespĺňajúcou nárok na pomoc v hmotnej núdzi a žalobcovi nebola pomoc v hmotnej núdzi priznaná.
17. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č.s. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2019/4763-0012 Sp zo dňa 13.08.2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil.
18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. 18.1. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 417/2013 Z.z. domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne posudzované fyzické osoby (ďalej len "člen domácnosti"), ktorými sú: jednotlivec.
18.2. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.
18.3. Podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 417/2013 Z.z. príjem na účely tohto zákona nie je 25 % z materského, invalidného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek a z vyrovnávacieho príplatku.
18.4. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.
18.5. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 417/2013 Z.z. príjem sa posudzuje v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a priebežne počas celého obdobia trvania nároku na pomoc v hmotnej núdzi a jej poskytovania.
18.6. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2, 3, 5 a 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.
18.7. Podľa § 9 ods. 3 písm. e) zákona č. 417/2013 Z.z. pomoc v hmotnej núdzi je príspevok na bývanie.
18.8. Podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 417/2013 Z.z. dávka je 61,60 Eur mesačne, ak ide o jednotlivca.
18.9. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním.
18.10. Podľa § 14 ods. 3 písm. b) zákona č. 417/2013 Z.z. príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen domácnosti je nájomcom bytu, nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, ktoré domácnosť užíva na bývanie.
18.11. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2, 3, 5 a 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a úhrnom súm príjmu podľa § 4.
18.12. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a) nie je ustanovené inak.
18.13 Podľa § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
19. V danom prípade žalobca v konaní nenamietal a nie je tak spornou skutočnosť, že žalobca je osobou v hmotnej núdzi. V konaní však zostalo sporným, či správne orgány o nepriznaní pomoci v hmotnej núdzi v zmysle zákona č. 417/2013 Z.z. rozhodli na podklade riadne zisteného skutkového stavu a v súlade s príslušnými právnymi predpismi, ako aj s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého porušenie žalobca namietal v správnej žalobe.
20. Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z.z. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovenej v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.
21. Zákon č. 417/2013 Z.z. v ustanovení § 14 jednoznačne ustanovuje podmienky, za splnenia ktorých žiadateľovi, ktorý je v hmotnej núdzi, vzniká nárok na príspevok na bývanie. V danej veci na účely zákona č. 417/2013 Z.z. je domácnosť žalobcu v zmysle s § 3 ods. 1 písm. a) cit. zákona tvorená žalobcom ako jednotlivcom. Na základe vykonanej sociálnej práce v rodinnom prostredí dňa 19.03.2019 bolo riadne preukázané, že výlučnou vlastníčkou bytu na adrese L. Q. XXXX/X, XXX XX Trenčín, v ktorom býva žalobca, je jeho matka, ktorá užíva tento byt na bývanie spolu so žalobcom. Žalobca v konaní túto skutočnosť nenamietal a uvedené skutočnosti zistené správnymi orgánmi v rámci šetrenia v domácnosti nepoprel. Žalobca teda nie je nájomcom celého bytu (§ 14 ods. 3 písm. b) cit. zákona). Vzhľadom na túto skutočnosť správne orgány dôvodne dospeli k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky pre vznik nároku na príspevok na bývanie podľa § 14 zákona č. 417/2013 Z.z. Nárok na príspevok na bývanie vzniká iba v prípade, ak žiadateľ preukáže splnenie podmienky zmluvy o nájme celého bytu. V tejto súvislosti krajský súd v zhode so žalovaným poukazuje na nález Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/13/2014 zo dňa 30.09.2015, v zmysle ktorého ,,Bývanie s vlastníkom (vlastníkmi), prípadne s nájomcami bytu nenapĺňa požiadavky vlastného nájmu alebo vlastníctva podľa § 14 zákona č. 417/2013 Z.z.“.
22. Pokiaľ ide o posudzovanie výšky pomoci v hmotnej núdzi, na účely zákona č. 417/2013 Z.z. rozhodujúcou skutočnosťou je príjem členov domácnosti, t.j. v danom prípade príjem žalobcu. Príjem sa posudzuje v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a priebežne počas celého obdobia trvania nároku na pomoc v hmotnej núdzi a jej poskytovania. Výška pomoci v hmotnej núdzi sa určuje ako rozdiel medzi úhrnom súm dávky a príspevkov a úhrnom súm príjmov. Zákonom stanovený úhrn súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi pre domácnosť žalobcu je 61,60 eur mesačne a pozostáva z dávky pre jednotlivca v sume 61,60 eur mesačne (§ 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 417/2013 Z.z.). Príjem žalobcu v posudzovanom mesiaci marec 2019 predstavoval vyplatený invalidný dôchodok vo výške 100,80 eur mesačne. V zmysle § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 417/2013 Z.z započítateľný príjem na účely posúdenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi, ktorým je invalidný dôchodok žalobcu v sume 100,80 eur znížený o 25 %, tak predstavuje sumu 75,60 eur mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že započítateľný úhrn súm príjmov (75,60 eur) žalobcu je vyšší ako úhrn súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi (61,60 eur), správne orgány dôvodne dospeli k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na pomoc v hmotnej núdzi v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správne orgány dospeli k správnemu záveru, že žalobca nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi, a preto žalobcovi nebola priznaná pomoc v hmotnej núdzi. Námietka žalobcu tak nie je dôvodná.
24. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa porušenia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to najmä článku 28, tieto rovnako podľa názoru krajského súdu nie sú dôvodné. Referenčné právne normy Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím neobsahujú priamo aplikovateľné subjektívne práva žalobcu, ale sú pozitívnymi záväzkami štátu, resp. zásadami, ktoré je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné tieto zásady zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov. Článok 28 uvedeného dohovoru podľa názoru tunajšieho súdu neobsahuje priamo vykonateľné subjektívne právo jednotlivca, ktorého by sa mohol bez ďalšieho domáhať v konaní pred vnútroštátnymi orgánmi verejnej moci. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že z
dôvodu nepriznania predmetného príspevku jeho príjem nedosahuje sumu životného minima, čím je diskriminovaný v zabezpečení životnej úrovne v zmysle článku 28 uvedeného dohovoru. Naviac, podmienka zmluvy o nájme celého bytu podľa § 14 ods. 3 písm. b) zákona č. 417/2013 Z.z. platí pre všetkých žiadateľov o príspevok na bývanie, preto ju nemožno považovať za diskriminačnú ani vo vzťahu k žalobcovi, lebo sa s ním nezaobchádzalo inak ako s inými žiadateľmi o tento príspevok, ktorí sa ocitli v totožnej situácii.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy oboch inštancií postupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver. Žalovaný v súlade so zákonom posúdil odkázanosť žalobcu na pomoc v hmotnej núdzi, pričom v súlade s § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. zhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými zásadnými odvolacími námietkami žalobcu a v odôvodnení rozhodnutia jasne a zrozumiteľne uviedol dôvody, na základe ktorých potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V danej veci bolo dostatočným spôsobom preukázané nesplnenie podmienok na vznik nároku na priznanie pomoci v hmotnej núdzi, a preto žalobcovi dôvodne nebola pomoc v hmotnej núdzi priznaná.
26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa citovaného zákonného ustanovenia § 190 SSP v celom rozsahu zamietol.
27. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
28. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.