Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/13/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu: H. D., Q.. XX.XX.XXXX, bytom L. Q. XXXX/X, XXX XX W., právne zastúpený advokátom advokátskej kancelárie CHARGE DAVOUÉ UJ s. r. o., so sídlom Vlárska 458, 911 05 Trenčín, IČO: 47 253 894 JUDr. Jozefom Ujom, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2019/4763-0012Sp zo dňa 13. augusta 2019, takto

rozhodol:

Správny súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 16.09.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odboru sociálnych vecí a rodiny (ďalej len ako „prvostupňový správny orgán“) č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2019/47437-8 zo dňa 10.05.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo rozhodnuté podľa ,, Z. z o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“) a o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“), že žalobca je fyzickou osobou v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nebola žalobcovi priznaná pomoc v hmotnej núdzi. Správny orgán I. stupňa rozhodnutie vydal na základe žiadosti žalobcu o príspevok na bývanie.

2. Žalobca v správnej žalobe namietal, že postupom a rozhodnutím správnych orgánov boli porušené jeho práva, ktoré mu garantuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to najmä článok 28, ktorý hovorí o primeranej životnej úrovni. Žalobca poukázal na skutočnosť, že po nepriznaní príspevku jeho príjem ani zďaleka nedosahuje výšku životného minima, a tým je diskriminovaný v zabezpečení primeranej životnej úrovne. Zotrval na dôvodoch uvedených v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zastával názor, že žalovaný ako odvolací orgán sa týmito skutočnosťami po právnej

a ani po skutkovej stránke riadne nezaoberal a jeho rozhodnutie je tak neúplné a nepreskúmateľné a teda v rozpore s až g) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“). Na základe uvedeného žiadal žalobca, aby správny súd v zmysle zrušil napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca dňa 08.03.2019 požiadal prvostupňový správny orgán o pomoc v hmotnej núdzi, žiadal o príspevok na bývanie. Žalobca sa posudzoval samostatne, je rozvedený, bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie naposledy od 03.11.2014 do 20.09.2018. Je poberateľom invalidného dôchodku v sume 100,80 eur mesačne a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bol stanovený na 45 %. Podľa potvrdenia o úhrade nákladov spojených s bývaním má zaplatené nájomné a náklady spojené s bývaním a má uzatvorenú nájomnú zmluvu od 01.03.2019 s prenajímateľkou pani D.. V zmluve o nájme bytu prenajímateľka prenecháva nájomcovi do užívania byt číslo XX, nachádzajúci sa v W. na I. S.. Q. XXXX/X s tým, že žalobca môže užívať celý byt vrátane príslušenstva. Na základe týchto skutočností prvostupňový správny orgán dňa 19.03.2019 vykonal šetrenie v rodinnom prostredí a zistil, že výlučnou vlastníčkou bytu na adrese L. Q. XXXX/X, XXX XX W. je matka žalobcu, ktorá užíva tento byt na bývanie spolu so žalobcom. Z tohto dôvodu žalobca nespĺňa podmienky nároku na príspevok na bývanie. Žalovaný konštatoval, že bolo jednoznačne preukázané sociálnym šetrením v domácnosti zo dňa 19.03.2019, že žalobca býva v byte, ktorého vlastníkom je matka žalobcu, ktorá v byte tiež býva. Žalobca nie je teda nájomcom celého bytu v zariadení určenom na trvalé bývanie, a preto nesplnil podmienky pre vznik nároku na príspevok na bývanie podľa Na podporu uvedeného žalovaný poukázal na nález Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.09.2015. Nárok na príspevok na bývanie si môže uplatniť vlastník bytu, alebo nájomca bytu, ktorý ho užíva na bývanie a uhrádza náklady spojené s bývaním a daň z nehnuteľnosti. Žalovaný mal ďalej zo spisovej dokumentácie preukázané, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 100,80 eur mesačne, a na základe vykonaného sociálneho zisťovania nespĺňa nárok na príspevok na bývanie. Príjem je rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá má vplyv na výšku pomoci v hmotnej núdzi, nakoľko suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm dávky a príspevkov a úhrnom súm príjmov. Zákonom stanovený úhrn súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi pre domácnosť žalobcu je 61,60 eur mesačne (dávka 61,60 eur). Započítateľný príjem na účely posúdenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi je invalidný dôchodok v sume 100,80 eur, znížený o 25 % v zmysle , čo predstavuje sumu 75,60 eur mesačne. Keďže započítateľný príjem je vyšší ako úhrn súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi, žalobcovi nevznikol nárok na pomoc v hmotnej núdzi v zmysle vo výške rozdielu medzi úhrnom súm nárokov t. j. 61,60 eur a úhrnom súm príjmov t. j. 75,60 eur, čo predstavuje sumu 0,00 eur mesačne. Žalovaný v súvislosti s námietkou o náplni cieľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím uviedol, že Dohovor OSN je zaväzujúci najmä v otázke zabezpečenia práv osôb so zdravotným postihnutím na rovnakom základe ako všetci ostatní občania, napr. odstránenie prekážok v každodennom živote, t. j. zabezpečiť, aby všetky právne predpisy boli v súlade s ustanoveniami dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Slovenská republika v súlade s Dohovorom OSN realizuje novelizáciu platných právnych predpisov, resp. prijíma nové právne predpisy, napr. v oblastiach kompenzácie pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Na základe uvedených skutočností žalovaný zastával názor, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z platnej právnej úpravy a zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne a zrozumiteľne žalobcovi odôvodnil, prečo mu nebola priznaná pomoc v hmotnej núdzi a zároveň sa aj dostatočne vyjadril ku všetkým jeho námietkam uvedeným v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Žalobca sa písomne replikou vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na stanovisku, že napadnutým ako aj prvostupňovým rozhodnutím boli porušené jeho práva, ktoré mu garantuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to najmä čl. 28. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný ani v svojom vyjadrení nerieši otázku jeho postavenia ako osoby v hmotnej núdzi. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca zastával názor, že sú splnené všetky právne a iné skutočnosti, aby súd jeho návrhu vyhovel.

5. Žalovaný sa písomne duplikou už nevyjadril k replike žalobcu.

6. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. -39 zo dňa 10.12.2019 žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Na základe podanej kasačnej sťažnosti žalobcu kasačný súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 30.06.2021 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -39 zo dňa 10.12.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd po preskúmaní postupu správneho súdu dospel k záveru, že tunajší súd sa dopustil procesného pochybenia, keď nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami stanovenými v tretej časti a žalobcovi neposkytol poučenie o jeho práve navrhnúť prejednanie jeho prípadu na pojednávaní súdu.

7. Následne správny súd v novom konaní listom č. k. -17 zo dňa 29.07.2021 poučil žalobcu, že môže žiadať správny súd o nariadenie pojednávanie na prejednanie žaloby a zároveň správny súd požiadal žalobcu, aby v lehote 7 dní od doručenia poučenia oznámil súdu či žiada o nariadenie pojednávania vo veci.

8. Na vyššie uvedené poučenie reagoval žalobca podaním zo dňa 29.07.2021, ktorým oznámil správnemu súdu, že žiada nariadiť pojednávanie vo veci.

9. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 11.10.2021 požiadal správny súd o prerušenie súdneho konania a predloženie návrhu Ústavnému súdu SR na začatie konania o súlade a s SR s odôvodnením, že uvedené ustanovenia sú v nesúlade s SR, pretože odňatie príspevku a uloženie povinnosti vrátiť príspevok v hmotnej núdzi je síce na základe zákona, avšak pri súčasnom porušení žalobcových práv zaručených v predmetnom článku, nakoľko povinnosti možno ukladať zákonom alebo len na základe zákona, v jeho medziach, ale súčasne pri zachovaní základných práv a slobôd. Žalobca je taktiež právneho názoru, že a a na ich základe odňatie príspevku v hmotnej núdzi sú v nesúlade s SR a došlo k porušeniu žalobcovho ústavného základného práva na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok zaručeného v predmetnom článku. Žalobca poukázal na to, že je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 96,60 eur mesačne a pomoc v hmotnej núdzi je v sume 61,60 eur mesačne, a teda jeho celkový príjem by tak dosahoval 158,20 eur mesačne, pričom životné minimum jednotlivca, t. j. plnoletej fyzickej osoby predstavuje 205,07 eur mesačne. Žalobca uviedol, že podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov so sumou vo výške 158,20 eur mesačne sa nachádzal stále v hmotnej núdzi, pretože nedosiahol garantovanú sumu životného minima.

10. Zároveň žalobca navrhol, aby správny súd prerušil súdne konanie a podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EU podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná s odôvodnením, že a sú v nesúlade s čl. 21 ods. 1, čl. 34 ods. 1 až 3 Charty základných práv EÚ a porušujú žalobcove základné právo nebyť diskriminovaný v súvislosti s jeho zdravotným postihnutím a základné právo na dávky sociálneho zabezpečenia a sociálne výhody v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Žalobca bol taktiež právneho názoru, že uvedené ustanovenia sú v nesúlade s čl. 28 ods. 1, ods. 2 písm. c) a e) Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Žalobca sa domáhal, aby správny súd pred vydaním rozhodnutia podal návrh na začatie prejudiciálneho konania a požiadal Súdny dvor EÚ položením právnych otázok o výklad čl. 21 ods. 1, čl. 34 ods. 1 až 3 Charty základných práv EÚ a čl. 3, čl. 5, čl. 28 ods. 1, ods. 2 písm. c) a e) Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v súvislosti s jeho prípadom odňatia príspevku v hmotnej núdzi invalidnému dôchodcovi nachádzajúcemu sa v hmotnej núdzi, keďže invalidný dôchodok a príspevok v hmotnej núdzi neprevyšovali životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby.

11. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd opätovne preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného podľa a nasl. ako aj návrh na prerušenie konania vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný právnym názorom vysloveným kasačným súdom v rozsudku sp. zn. zo dňa 30.06.2021. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne

nariadenom pojednávaní ( ) a po opätovnom oboznámení sa so žalobou, s návrhom na prerušenie konania, s vyjadreniami žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

12. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,

13. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

14. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

15. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

16. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v , správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

17. Podľa v znení neskorších predpisov o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

18. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2019/4763-0012Sp zo dňa 13.08.2019, ktorým žalovaný podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odvolanie žalobcu zo dňa 25.05.2019 zamietol a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2019/47437-8 zo dňa 10.05.2019, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol podľa ,, a , že žalobca je fyzickou osobou v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nebola žalobcovi priznaná pomoc v hmotnej núdzi.

19. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že žiadosťou zo dňa 08.03.2019 žalobca požiadal prvostupňový správny orgán o pomoc v hmotnej núdzi vo forme príspevku na bývanie. Žalobca k podanej žiadosti predložil potvrdenie o úhrade nákladov spojených s bývaním zo dňa 06.03.2019, zmluvu o nájme bytu zo dňa 01.03.2019 a čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX.

20. Podľa potvrdenia o úhrade nákladov spojených s bývaním zo dňa 06.03.2019 je žalobca nájomcom bytu, ktorého prenajímateľkou je Y. D.. Žalobca má zaplatené nájomné a náklady spojené s bývaním. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že vlastníkom bytu číslo XX, okres W., obec W., kat. územie W., nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/X, je Y. D., Q.. XX.XX.XXXX, bytom L. Q. XXXX/X, XXX XX W.. Podľa čl. 1 Zmluvy o nájme bytu zo dňa 01.03.2019 prenajímateľka Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Q. XXXX/X, XXX XX W., prenecháva nájomcovi (t. j. žalobcovi) do užívania byt číslo XX, nachádzajúci sa v W. na ulici L. Q. XXXX/X s tým, že žalobca môže užívať celý byt vrátane príslušenstva. V zmysle čl. II uvedenej zmluvy nájomný pomer vznikol dňom 01.03.2019 a bol uzatvorený na dobu neurčitú.

21. Ďalej bolo zo spisového materiálu zistené, že žalobca je rozvedený a od 19.02.2016 je poberateľom invalidného dôchodku, ktorý je od 01.01.2019 vo výške 100,80 eur mesačne. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bola u žalobcu stanovená od 19.09.2018 na 45 %. Nakoľko uplatnené podanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi bolo neúplné, prvostupňový správny orgán vykonal dňa 19.03.2019 terénne šetrenie v rodinnom prostredí žalobcu, na základe ktorého bolo zistené, že výlučnou vlastníčkou bytu na adrese L. Q. XXXX/X, XXX XX B.., ktorý je predmetom zmluvy o nájme bytu zo dňa 01.03.2019, je matka žalobcu, Y. D., ktorá užíva predmetný byt na bývanie spolu so žalobcom.

22. Na základe vyššie uvedených skutočností prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2019/47437-8 zo dňa 10.05.2019 rozhodol tak, že žalobca je fyzickou osobou v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nebola mu priznaná pomoc v hmotnej núdzi vo forme príspevku na bývanie, nakoľko výlučná vlastníčka bytu Y. D. užíva svoj byt č. XX spolu so žalobcom ako nájomcom a preto žalobca nespĺňa podmienku nároku na príspevok na bývanie. Prvostupňový správny orgán ďalej v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že úhrn súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi predstavuje 61,60 eur a pozostáva z dávky pre jednotlivca v sume 61,60 eur mesačne, pričom príjem žalobcu v posudzovanom mesiaci marec 2019 predstavuje vyplatený invalidný dôchodok v sume 100,80 eur mesačne. V zmysle sa za príjem nepovažuje 20 % z uvedenej výšky príjmu, čo po odpočítaní a zaokrúhlení predstavuje sumu 75,60 eur mesačne. Na základe uvedeného žalobca je fyzickou osobou v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi, nakoľko celkový úhrn príjmov (75,60 eur) prekračuje sumu nárokov na pomoc v hmotnej núdzi (61,60 eur) a preto nebola žalobcovi priznaná pomoc hmotnej núdzi.

23. Na základe podaného odvolania žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2019/4763-0012Sp zo dňa 13.08.2019 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 25.05.2019 a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2019/47437-8 zo dňa 10.05.2019. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že dostatočným spôsobom bolo preukázané, že účastník konania býva v byte, ktorého vlastníčkou v celosti je jeho matka, ktorá v byte tiež býva. Žalobca nie je vlastníkom bytu, ani nájomcom celého bytu, a preto mu príspevok na bývanie nepatrí. Žalovaný ako odvolací orgán mal ďalej za preukázané, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 100,80 eur mesačne. Príjem je rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá má vplyv na výšku pomoci v hmotnej núdzi, nakoľko suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm dávky a príspevkov a úhrnom súm príjmov. Zákonom stanovený úhrn súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi pre domácnosť žalobcu je 61,60 eur mesačne (dávka 61,60 eur). Započítateľný príjem na účely posúdenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi je invalidný dôchodok v sume 100,80 eur, znížený o 0,25 % v zmysle , čo predstavuje sumu 75,60 eur mesačne. Keďže započítateľný príjem je vyšší ako úhrn súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi, žalobcovi nevznikol nárok na pomoc v hmotnej núdzi v zmysle vo výške rozdielu medzi úhrnom súm nárokov t. j. 61,60 eur, a úhrnom súm príjmov t. j. 75,60 eur, čo predstavuje sumu 0,00 eur mesačne.

24. Podľa hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

25. Podľa domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne posudzované fyzické osoby (ďalej len ""), ktorými sú: jednotlivec.

26. Podľa pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.

27. Podľa príjem na účely tohto zákona nie je 25 % z materského, invalidného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek a z vyrovnávacieho príplatku.

28. Podľa hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.

29. Podľa príjem sa posudzuje v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a priebežne počas celého obdobia trvania nároku na pomoc v hmotnej núdzi a jej poskytovania.

30. Podľa nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v až 14 a úhrn súm uvedených v , , a , , , a je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa . Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.

31. Podľa pomoc v hmotnej núdzi je príspevok na bývanie.

32. Podľa v znení do 31.03.2019 dávka je 61,60 Eur mesačne, ak ide o jednotlivca.

33. Podľa príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním.

34. Podľa príspevok na bývanie patrí, ak niektorý je nájomcom bytu, nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, ktoré domácnosť užíva na bývanie.

35. Podľa suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm uvedených v , , a , , , a a úhrnom súm príjmu podľa .

36. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem , , , až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak v odseku 3, a v nie je ustanovené inak.

37. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

38. Podľa a správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu, podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

39. Podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEU“) Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.

Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.

40. Správny súd na úvod konštatuje, že žalobca v konaní nenamietal a nie je tak spornou skutočnosťou, že žalobca je osobou v hmotnej núdzi. V konaní však zostalo sporným, či správne orgány o nepriznaní pomoci v hmotnej núdzi v zmysle rozhodli na podklade riadne zisteného skutkového stavu a v súlade s príslušnými právnymi predpismi, ako aj s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého porušenie žalobca namietal v správnej žalobe.

41. Správny súd uvádza, že právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky upravuje Hmotná núdza je v zmysle stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovenej v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.

42. Správny súd je toho názoru, že v jednoznačne ustanovuje podmienky, za splnenia ktorých žiadateľovi, ktorý je v hmotnej núdzi, vzniká nárok na príspevok na bývanie. V danej veci na účely je domácnosť žalobcu v zmysle cit. zákona tvorená žalobcom ako jednotlivcom. Na základe vykonaného šetrenia v rodinnom prostredí žalobcu uskutočneného dňa 19.03.2019 bolo riadne preukázané, že výlučnou vlastníčkou bytu na adrese L. Novomeského 2673/7, 911 XX W., v ktorom býva žalobca, je jeho matka, ktorá užíva tento byt na bývanie spolu so žalobcom. Žalobca v konaní túto skutočnosť nenamietal a uvedené skutočnosti zistené správnymi orgánmi v rámci šetrenia v domácnosti nepoprel. Žalobca teda nie je nájomcom celého bytu ( ). Vzhľadom na túto skutočnosť správne orgány dôvodne dospeli k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky pre vznik nároku na príspevok na bývanie podľa Nárok na príspevok na bývanie vzniká iba v prípade, ak žiadateľ preukáže splnenie podmienky zmluvy o nájme celého bytu. V tejto súvislosti správny súd v zhode so žalovaným poukazuje na nález Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.09.2015, v zmysle ktorého ,,Bývanie s vlastníkom (vlastníkmi), prípadne s nájomcami bytu nenapĺňa požiadavky vlastného nájmu alebo vlastníctva podľa “.

43. Podľa správneho súdu pokiaľ ide o posudzovanie výšky pomoci v hmotnej núdzi, na účely rozhodujúcou skutočnosťou je príjem členov domácnosti, t. j. v danom prípade príjem žalobcu. Príjem sa posudzuje v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a priebežne počas celého obdobia trvania nároku na pomoc v hmotnej núdzi a jej poskytovania, pričom výška pomoci v hmotnej núdzi sa určuje ako rozdiel medzi úhrnom súm dávky a príspevkov a úhrnom súm príjmov. Zákonom stanovený úhrn súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi pre domácnosť žalobcu bol v čase posudzovania nároku v sume 61,60 eur mesačne a pozostáva z dávky pre jednotlivca v sume 61,60 eur mesačne ( v znení do 31.03.2019). Príjem žalobcu v posudzovanom mesiaci marec 2019 predstavoval vyplatený invalidný dôchodok vo výške 100,80 eur mesačne. V zmysle započítateľný príjem na účely posúdenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi, ktorým je invalidný dôchodok žalobcu v sume 100,80 eur znížený o 25 %, tak predstavuje sumu 75,60 eur mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že započítateľný úhrn súm príjmov (75,60 eur) žalobcu je vyšší ako úhrn súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi (61,60 eur), tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný dôvodne dospeli k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na pomoc v hmotnej núdzi v zmysle

44. Správny súd konštatuje, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný dospeli k správnemu záveru, že žalobca nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi, a preto žalobcovi nebola priznaná pomoc v hmotnej núdzi. Námietka žalobcu v tomto smere tak podľa správneho súdu nie je dôvodná.

45. Čo sa týka žalobcovej žiadosti o obrátenie sa na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnymi otázkami, tak správny súd sa s postupom navrhnutým žalobcom nestotožnil a jeho návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ zamietol, keďže argumentácia žalobcu, ktorou sa takéhoto postupu domáhal, nezodpovedá zistenému skutkovému a právnemu stavu. Z čl. 267 ZFEU, ktorý upravuje podmienky predloženia predbežných otázok Súdnemu dvoru týkajúcich sa výkladu základných zmlúv (primárneho práva) alebo platnosti a výkladu sekundárneho práva EÚ vyplýva, že ich predloženie prichádza do úvahy len vtedy, ak národný súd usúdi, že rozhodnutie o tejto otázke je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia. Predloženie prejudiciálnej otázky je výsostným právom a povinnosťou správneho súdu a návrhy účastníkov konania na podanie prejudiciálnej otázky nie sú pre súd záväzné. Na podanie návrhu na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke nemá vplyv skutočnosť, že o začatie tohto

konania prejavil účastník konania záujem. Predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ je teda činnosť súdu, ktorý podáva návrh, a preto súd musí prijať osobné /vnútorné presvedčenie, že je nutné takýto návrh predložiť Súdnemu dvoru EÚ. Ide teda o osobné presvedčenie sudcu a nie presvedčenie účastníka konania, ktorému by súd „robil poštára“ so Súdnym dvorom EÚ. Z ustanovenia čl. 267 ZFEU vyplýva, že povinnosť položiť prejudiciálnu otázku má vnútroštátny súdny orgán, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva. V prejednávanom prípade nie je sporná skutočnosť, že proti právoplatnému rozhodnutie vo veci samej, ktoré vydá krajský súd bude prípustná kasačná sťažnosť podľa ods. <aspi://module='ASPI'&link=' %2523438'&ucin-k-dni='30.12.9999'> 1 o ktorej je príslušný rozhodnúť najvyšší správny súd. Správny súd nie je súdnym orgánom povinným v zmysle článku 267 ZFEU obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou otázkou, ale ide o jeho oprávnenie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na bod 3 Odporúčania Súdneho dvora pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálneho konania (2016/C 439/01), uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie C 439/1 zo dňa 25.11.2016, podľa ktorého: „V prejudiciálnom konaní Súdny dvor vykonáva svoju právomoc rozhodovať o výklade a platnosti práva Únie výlučne len na základe iniciatívy vnútroštátnych súdov bez ohľadu na to, či to účastníci konania vo vnútroštátnom konaní navrhli alebo nie. Keďže vnútroštátny súd, ktorý prejednáva vec, nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, je výlučne len na ňom, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil potrebu rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru“. V súvislosti s námietkami ohľadne porušenia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to najmä článku 28, tieto podľa názoru správneho súdu nie sú dôvodné. Referenčné právne normy Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím neobsahujú priamo aplikovateľné subjektívne práva žalobcu, ale sú pozitívnymi záväzkami štátu, resp. zásadami, ktoré je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné tieto zásady zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov. Článok 28 uvedeného dohovoru podľa názoru správneho súdu neobsahuje priamo vykonateľné subjektívne právo jednotlivca, ktorého by sa mohol bez ďalšieho domáhať v konaní pred vnútroštátnymi orgánmi verejnej moci. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že z dôvodu nepriznania predmetného príspevku jeho príjem nedosahuje sumu životného minima, čím je diskriminovaný v zabezpečení životnej úrovne v zmysle článku 28 uvedeného dohovoru. Naviac, podmienka zmluvy o nájme celého bytu podľa platí pre všetkých žiadateľov o príspevok na bývanie, preto ju nemožno považovať za diskriminačnú ani vo vzťahu k žalobcovi, lebo sa s ním nezaobchádzalo inak ako s inými žiadateľmi o tento príspevok, ktorí sa ocitli v totožnej situácii. Na základe uvedeného považuje správny súd návrhy žalobcu na prerušenie konania podľa ako nedôvodné a preto návrhy žalobcu na začatie konania pred Súdnym dvorom EÚ zamietol postupom podľa v spojení s spolu s rozhodnutím vo veci samej.

46. V súvislosti s procesným návrhom žalobcu, v ktorom navrhoval, aby správny súd prerušil súdne konania a predložil Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade a s a SR správny súd uvádza, že povinnosť správneho súdu podľa podať ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu nemožno vykladať absolútne, t. j., že správny súd má vždy a za každých okolností, na návrh účastníka konania, z ktorého vyplýva jeho názor svedčiaci protiústavnosti zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, resp. ich časti alebo jednotlivých ustanovení, povinnosť takýto návrh ústavnému súdu podať. Na postup podľa žalobca ako účastník súdneho konania nemá právny nárok, ide o autonómnu úvahu správneho súdu. Predpokladom prerušenia konania a podania návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom SR podľa SR je predovšetkým skutočnosť, že k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, alebo jeho časť, ktorý sa veci týka, je v rozpore s SR, ústavným zákonom, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd, a nie účastník konania (R 53/1999). To znamená, že predpokladom postupu podľa je skutočnosť, že správny súd dospeje k záveru zakladajúcemu dôvod na podanie takéhoto návrhu. Ďalej tiež skutočnosť, že vyriešenie spornej otázky súladnosti právnych predpisov je pre rozhodnutie o správnej žalobe relevantné. Správny súd zamietol návrh na prerušenie konania pretože správny súd nedospel k záveru, že a je v rozpore s SR. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca uviedol v návrhu na

prerušenie konania len všeobecne, že predmetné ustanovenia sú v rozpore s a SR bez toho, aby žalobca konkretizoval v čom presne vidí nesúlad s citovanými článkami SR a bez toho, aby uviedol relevantnú právnu argumentáciu. Správny súd preto nezistil zákonom predpokladaný dôvod na prerušenie konania podľa a návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný podľa v spojení s .

47. Naviac správny súd poukazuje na skutočnosť, že návrh na prerušenie konania podľa a žalobca podal v súvislosti s odňatím príspevku v hmotnej núdzi - Z. č. o pomoci v hmotnej núdzi a v prejednávanej veci správny orgány podľa uvedeného zákonného ustanovenia nerozhodovali, t.j. predmetom konania nebolo odňatie príspevku v hmotnej núdzi žalobcovi, ale správne orgány rozhodovali o žiadosti žalobcu o príspevok na bývanie.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy oboch inštancií postupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver. Žalovaný v súlade so zákonom posúdil odkázanosť žalobcu na pomoc v hmotnej núdzi, pričom v súlade s § 34 ods. 5 zákona správneho poriadku zhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými zásadnými odvolacími námietkami žalobcu a v odôvodnení rozhodnutia jasne a zrozumiteľne uviedol dôvody, na základe ktorých potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V danej veci bolo dostatočným spôsobom preukázané nesplnenie podmienok na vznik nároku na priznanie pomoci v hmotnej núdzi, a to príspevku na bývanie, a preto žalobcovi dôvodne nebola pomoc v hmotnej núdzi priznaná.

49. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

51. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.