Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-4-2017.pdf
PDF · 105.09 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-5C/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: ZATARA, s.r.o., so sídlom Hollého 1510/79, 908 51 Holíč, IČO: 45 436 185, právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica, proti žalovaným: X. P. E., J.. XX.XX.XXXX, bytom L.E. XXXX, XXX XX A., X. S. E., J.. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX, XXX XX A., právne zastúpení: JUDr. Peter Schmidl, advokát, so sídlom Záhorácka 11/A, 901 01 Malacky, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade z a m i e t a.
II. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade m a j ú v o č i žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca DOMUM, s.r.o., sa žalobou doručenou súdu dňa 20.03.2017 domáhal toho, aby súd uložil žalovaným v 1. rade a v 2. rade povinnosť vypratať nehnuteľnosť a to byt č. XX, číslo vchodu X,X.p., súpisné číslo stavby XXXX na pozemku registra C KN parc. č. XXXX, ku ktorému náleží spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1016/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, nachádzajúceho sa v katastrálnom území A., obec A., okres Skalica, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a odovzdať nehnuteľnosť žalobcovi a nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania. Pôvodný žalobca odôvodnil svoju žalobu tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to bytu č. XX, číslo vchodu X,X.p., súpisné číslo stavby XXXX na pozemku registra C KN parc. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, nachádzajúceho sa v katastrálnom území A., obec A., okres Skalica, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ( ďalej len ako „byt“). Pôvodný žalobca nadobudol vlastnícke právo k uvedenému bytu v zmysle kúpnej zmluvy s Z.. N. S., na základe čoho bol rozhodnutím Okresného úradu Skalica, katastrálny odbor zo dňa 15.12.2016 povolený vklad jeho vlastníckeho práva v prospech žalobcu, č. vkladu I. XXXX/XXXX. Pôvodný žalobca ďalej uviedol, že žalovaní boli užívateľmi bytu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 17.12.2015 uzatvorenej s pôvodnou vlastníčkou bytu Z.. N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX N. (ďalej ako „nájomná zmluva“), v rámci ktorej bola doba nájmu zmluvnými stranami dohodnutá na dobu určitú, a to od 01.01.2016 do 31.12.2016 vyplývajúc z čl. IV ods. 1 nájomnej zmluvy. Žalovaní ani po uplynutí dohodnutej doby byt pôvodnému žalobcovi neodovzdali a aj napriek početným ústnym výzvam zo strany pôvodného žalobcu, žalovaní byt naďalej bez právneho dôvodu užívajú. Dňa 23.01.2017 bola žalovaným zo strany pôvodného žalobcu doručená písomná výzva, aby sa v určenej lehote z bytu vysťahovali a pôvodnému žalobcovi byt odovzdali, pričom táto výzva ostala bez odozvy žalovaných. Pôvodný žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaní za daného stavu užívajú byt bez právneho dôvodu a tým neoprávnene zasahujú do vlastníckych práv navrhovateľa k nehnuteľnosti.
2. Uznesením č. k. 5C/4/2017 - 51 zo dňa 07.12.2018 súd pripustil, aby do konania na miesto žalobcu DOMUM, s.r.o., IČO: 50 035 941, so sídlom Potočná 2404/15, 909 01 Skalica, právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, IČO: 42 293 529, so sídlom Škarniclovská 1, 909 01 Skalica vstúpila spoločnosť ZATARA, s.r.o., so sídlom Hollého 1510/79, 908 51 Holíč, IČO: 45 436 185, zast.: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom Potočná 85, 909 01 Skalica.
3. Žalovaní v 1. rade a v 2. rade, sa k žalobe vyjadrili tak, že vo vzťahu k ich osobám prišlo k možno podvodnému konaniu zo strany žalobcu, nakoľko kúpnou zmluvou boli uvedení sľubmi kupujúceho do omylu, že im po vyplatení hypotéky prepíše prevádzaný byt späť do vlastníctva a preto sa hodnota bytu vyššia ako 50 000,- eur v kúpnej zmluve ani neodrážala, dve nehnuteľnosti boli prevedené na 1/3 nižšie než bola hodnota lacnejšej nehnuteľnosti z dvoch uvedených, to znamená, že druhú drahšiu nehnuteľnosť získal kupujúci úplne zdarma. Ďalej žalovaní uviedli, že na základe vyššie uvedeného oprávnený urýchlene prevádzal takto získané nehnuteľnosti na tretie osoby, ktoré keď zistili, čo sa vlastne stalo, tak ich oprávnenému vrátili späť. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, keď pôvodne oprávnený za seba znovu nastrčil osobu, ktorá už v minulosti bola oprávnená. Žalovaní taktiež uviedli, že v predmetnej veci spracovávajú trestné oznámenie týkajúce sa všetkých zainteresovaných na týchto transakciách, ktorých jediným cieľom je, pripraviť dôchodcov o strechu nad hlavou a urobiť z nich bezdomovcov a takto sa nezákonne na ich úkor obohatiť. Prílohy k danému podaniu zahŕňali Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a kúpnu zmluvu, výpoveď z nájmu bytu, výzva OTP Banka, nájomné zmluvy.
4. Na pojednávaní dňa 26.02.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti uzatvoril so žalovanými nájomnú zmluvu 17.12.2015 s tým, že doba nájmu trvala do 31.12.2016. Nájomná zmluva nebola so žalovanými obnovená, žalobca žalovaných vyzýval na vypratanie nehnuteľnosti ústne aj písomne, pričom žalovaní doteraz nespochybnili tvrdenia žalobcu. Na danom pojednávaní právny zástupca žalovaných v 1. rade a v 2. rade uviedol, že žalovaní v 1. rade a v 2. rade podali na Okresnom súde Skalica žalobu, ktorá sa týka predmetného bytu a z tohto dôvodu žiadali prerušiť konanie. Dňa 06.03.2019 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že predmetom tohto konania je vypratanie bytu v dôsledku skončenia nájmu, ktorý v zmysle nájomnej zmluvy bol dohodnutý na dobu určitú, do 31.12.2016. Vzhľadom na to, že nájom nebol predĺžený a nájomcovia do dnešného dňa užívajú byt bez právneho dôvodu, žiadal žalobca súd o ochranu svojich vlastníckych práv. Žalovaní neoprávnene užívajú byt, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, pričom žalobcovi znemožňujú byt užívať a ani neposkytujú žiadnu finančnú náhradu žalobcovi za užívanie bytu. Týmto spôsobom sa bezdôvodne obohacujú na úkor žalobcu. Žalovaní boli viackrát opakovane ústne aj písomne vyzývaní aby odovzdali byt žalobcovi, na žiadnu výzvu nereagovali. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaní od podania žaloby neuviedli žiadne skutočnosti na svoju obranu, nenamietali skončenie nájomného vzťahu ani neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalobca považuje konanie žalovaných za špekulatívne, vzhľadom na to, že neplatnosť kúpnej zmluvy začali namietať po štyroch rokoch od jej uzatvorenia.
5. Dňa 13.05.2019 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom oznámil súdu, že žalobca previedol vlastnícke právo k bytu na spoločnosť EXCLUSIVE RPK, s.r.o., Bratislavská 100/D, 931 01 Šamorín, IČO: 45 422 397, a to kúpnou zmluvou evidovanou Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor V-XXX/ XXXX zo dňa 15.03.2019 - XXX/XX, pričom spoločnosť EXCLUSIVE RPK, s.r.o. súhlasí so vstupom do tohto konania na miesto žalobcu. Súhlas so vstupom bude súdu doručený dodatočne, nakoľko konateľka spoločnosti EXCLUSIVE RPK, s.r.o. je odcestovaná v zahraničí.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listom vlastníctva (č. l. 5), rozhodnutím o povolení vkladu (č. l. 6), nájomnou zmluvou (č. l. 7 - 9) zo 17.12.2015, výzvou na vysťahovanie (č. l. 11), listom vlastníctva (č. l. 36, 37), výpoveďou nájmu (č. l. 64), nájomnou zmluvou (č. l. 65 - 67) zo 17.09.2014, zmluvou o prevode vlastníctva bytu (č. l.75, 78), výzvou a vyhlásením úveru za predčasne splateným (č. l. 79, 80), výpisom z listu vlastníctva (č. l. 119), výpisom z obchodného registra spoločnosti (č. l. 118) a ostatným spisovým materiálom. Z vykonaných dôkazov súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:
7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 10.12.2019 uviedol, že nový žalobca spoločnosť EXCLUSIVE RPK, s.r.o. doteraz do spisu nezaložil súhlas so vstupom do konania, pričom spoločnosť EXCLUSIVE RPK, s.r.o. takýto súhlas so vstupom do konania ani nedoručí, nakoľko nemá záujem vstúpiť do tohto konania. V konaní zostáva naďalej ako žalobca spoločnosť ZATARA, s.r.o. a vlastníkom predmetného bytu je spoločnosť EXCLUSIVE RPK, s.r.o., čo preukazuje list vlastníctva. Žalobca naďalej
trval na žalobe v plnom rozsahu. Právny zástupca žalovaných v 1. rade a v 2. rade sa k vyššie uvedenému vyjadril, že nie sú splnenené procesné podmienky na konanie v súvislosti s tým, že nový subjekt na strane žalobcu nedal súhlas na vstup do konania.
8. Na pojednávaní dňa 10.12.2019 štatutárny zástupca žalobcu S. S. uviedol, že spoločnosť Zatara s.r.o. uzatvorila so žalovanými nájomnú zmluvu, ktorá bola uzatvorená na určitú dobu a potom následne vždy predlžovaná. Žalovaní neskôr prestali platiť nájomné a z tohto dôvodu im bola daná výpoveď z nájmu. Žalobca na žalovaných netlačil, aby v byte nebývali, osobne sa ich len telefonicky pýtal, kedy sa chcú vysťahovať. Nájomné zmluvy boli riadne uzatvorené. Na Okresnom súde Skalica prebieha aj súdne konanie ohľadne uhradenia nájmu. V čase uzatvárania zmlúv o nájme spoločnosť ZATARA, s.r.o., bola vlastníkom bytu, na ktorý sa uzatvárali nájomné zmluvy. V súčasnosti je vlastníkom bytu spoločnosť EXCLUSIVE RPK, s.r.o. a to na základe kúpnej zmluvy, ktorou predmetný byt spoločnosť ZATARA, s.r.o. predala spoločnosti EXCLUSIVE RPK, s.r.o. v marci 2019. V súvislosti s neplatením nájmu žalovaní platili priamo správcovi poštovou poukážkou poplatky za správu bytu a nájomné platili tak, že ich syn uhrádzal nájomné na účet spoločnosti ZATARA, s.r.o. Výpoveď z nájmu bola písomná a posielala sa žalovaným doporučenou listovou zásielkou. Nevedel uviesť, kto výpoveď vypisoval, podpisoval ju konateľ spoločnosti alebo splnomocnenec.
9. Na pojednávaní dňa 10.12.2019 žalovaný v 1. rade uviedol, že on uzatvoril so spoločnosťou ZATARA, s.r.o. nájomnú zmluvu na 3-izbový byt, na ulici L. XXXX, na X poschodí. Doba nájmu bola uzatvorená na jeden rok, doba nájmu sa predlžovala tak, že pôvodný majiteľ byt predal a s ďalším majiteľom potom uzatvárali ďalšiu nájomnú zmluvu. Všetko je od začiatku podvod zo strany spoločnosti ZATARA, s.r.o., nakoľko dohoda ohľadne bytu bola iná a túto dohodu spoločnosť nedodržala. Oni nájomné platili pravidelne a má o tom aj doklady. V ďalšom období im spoločnosť nedala nájomnú zmluvu k bytu a neskôr nemali komu platiť nájomné. Dňa 23.01.2017 im bola zaslaná výzva na vysťahovanie avšak oni nedodržali zmluvu ohľadne bytu a domu, neuhradili hypotéku. Byt bol založený na hypotéku, byt momentálne užívajú, neplatia nájomné lebo nemajú komu platiť nájomné.
10. Na pojednávaní dňa 10.12.2019 žalovaná v 2. rade uviedla, že s manželom uzatvorili spolu nájomnú zmluvu so spoločnosťou ZATARA, s.r.o., predtým boli majiteľmi bytu žalovaní. Doba nájmu bola uzatvorená na 1 rok. Vlastníkom bytu sa neskôr stala pani S. aj s touto mali nájomnú zmluvu, potom platili nájomné spoločnosti Domum, s.r.o., a následne znovu spoločnosti ZATARA, s.r.o., pričom nájomné platili pravidelne a v plnej výške. Platili aj správcovi spoločnosti SKALCO, ktorý im neskôr vrátil peniaze nakoľko za správu domu platila aj spoločnosť ZATARA, s.r.o. Žalovaná v 2. rade nevedela kto je v súčasnosti vlastníkom bytu a uviedla, že všetko je podvod. Nájomné neplatia asi rok, nakoľko nemajú komu. Vedela, že nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, s tým že im ju vždy predlžovali.
11. Z nájomnej zmluvy ( č. l. 7 - 9 spisu) má súd preukázané, že Z.. N. S. uzavrela so žalovanými zmluvný vzťah, predmetom ktorého bol prenájom nehnuteľnosti -byt č. XX na piatom podlaží, bytového domu, súpisné číslo XXXX, vo vchode číslo X, na ulici L., A., pričom bytový dom súpisné číslo XXXX je postavený na pozemku registra C KN parcelné č. XXXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX vo veľkosti XXXX/XXXXX, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného pre obec a katastrálne územie A.. Podľa článku IV Zmluvy, zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 01.01.2016 do 31.12.2016. Zmluvu podpísala vtedy vlastníčka bytu a žalovaní v 1. rade a v 2. rade.
12. Dňa 23.01.2017 doručil pôvodný žalobca žalovaným v 1. rade a v 2. rade výzvu na vysťahovanie a vypratenie nehnuteľnosti, čo mal súd preukázané doručenkou.
13. Z nájomnej zmluvy ( č. l. 65 - 67 spisu) má súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanými zmluvný vzťah, predmetom ktorého bol prenájom nehnuteľnosti - byt č. XX na piatom podlaží, bytového domu, súpisné číslo XXXX, vo vchode číslo X, na ulici L., pričom bytový dom súpisné číslo XXXX je postavený na pozemku registra C KN parcelné č. XXXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX vo veľkosti XXXX/XXXXX, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného pre obec a katastrálne územie Gbely. Podľa článku IV Zmluvy, zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to do 31.01.2015. Zmluvu podpísal žalobca a žalovaní v 1. rade a v 2. rade.
14. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu a kúpnej zmluvy k rodinnému domu ( č. l. 75 - 77 spisu) má súd preukázané, že žalovaní v 1. rade a v 2. rade. uzavreli so žalobcom zmluvný vzťah, predmetom ktorého bol prevode rodinného domu, súpisné číslo XXXX, stojaci na pozemku registra C KN parcelné č. XXXX, pozemok registra C KN parcelné č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 462m2, pozemok registra C KN parcelné č. XXXX, záhrady, o výmere 567 m2, pozemok registra C KN parcelné číslo XXXX, záhrady, o výmere 483 m2, všetky zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, vedeného pre obec a katastrálne územie Gbely a prevod bytu - byt č. XX na K. podlaží, bytového domu, súpisné číslo XXXX, vo vchode číslo X, na ulici L.E., pričom bytový dom súpisné číslo XXXX je postavený na pozemku registra C KN parcelné č. XXXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX vo veľkosti XXXX/XXXXX, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného pre obec a katastrálne územie A.. Podľa článku VIII. Zmluvy, sa zmluvné strany dohodli za predmet prevodu rodinného domu a bytu na kúpnej cene 25.130,- eur, pričom kupujúci uhradí kúpnu cenu najneskôr do 19.09.2014 na účet dražobnej spoločnosti.
15. Z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 24.4.2019, pre katastrálne územie Gbely ( č.l. 119 ) vyplýva, že aktuálnym vlastníkom bytu č. XX, číslo vchodu X, X. posch., v bytovom dome súpisné číslo XXXX, na pozemku registra C KN parc. č. XXXX, je spoločnosť EXCLUSIVE RPK, s.r.o. so sídlom Bratislavská 100/D, Šamorín. Vlastníctvo bolo nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.3.2019.
16. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
17. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
18. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
19. Podľa § 685 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
20. Podľa § 60 Civilného sporového konania (ďalej len „C.s.p.“), stranami sú žalobca a žalovaný.
21. Podľa § 150 ods. 1, 2 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2).
22. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).
23. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci strany sporu,
ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005).
24. Predmetom tohto konania je vypratanie nehnuteľnosti - bytu po ukončení nájomného vzťahu, t.j. fakticky žaloba o vydanie veci. Vypratania bytu sa môže domáhať subjekt, ktorý má právo s týmto bytom disponovať, t.j. vlastník bytu, prípadne držiteľ bytu, pokiaľ preukáže že má právo tento byt držať.
25. V súvislosti s tým súd ako prvé skúmal aktívnu legitimáciu súčasného žalobcu. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je súčasťou každého sporového konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo205/2009 zo dňa 29. 06. 2010). Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý hovorí o tom, či práve žalobca je nositeľom tvrdého subjektívneho práva a či ním označený žalovaný je nositeľom tvrdej subjektívnej povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou je hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať v súdnom konaní a byť stranou sporu ako žalobca a domáhať sa ochrany práv, ktoré mu boli porušené.
26. V danom prípade z ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že len vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva zasahuje. Z toho vyplýva, že len vlastník sa môže v danom prípade domáhať vydania
- vypratania bytu a len vlastník má právo disponovať s predmetným bytom ( držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním ). A len vlastník má právo na ochranu pred tým, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, a môže domáhať vydania veci - vypratanie bytu od toho, kto mu ju neprávom zadržuje ( § 123 O.Z. ).
27. Preto aktívnu legitimáciu v tomto konaní má len vlastník predmetného bytu, nakoľko práve jemu prináleží v súvislosti s vlastníckym právom k bytu právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva. Žalobca podal túto žalobu z titulu, že je vlastníkom predmetného bytu, ktorý žiadal vydať - vypratať.
28. Žalobca so žalovanými v 1. rade a v 2. rade uzatvoril nájomnú zmluvu na dobu určitú od 01.01.2016 do 31.12.2016, pričom po tomto dátume nepredĺžil žalovaným nájomnú zmluvu a žiadal od nich vypratanie danej nehnuteľnosti. Nakoľko žalovaní v 1. rade a v 2. rade naďalej užívali byt, dožadoval sa na súde ochrany svojho vlastníckeho práva. Počas konania žalobca prestal byť vlastníkom bytu na základe kúpnej zmluvy a novým - súčasným vlastníkom sa stala spoločnosť EXCLUSIVE RPK, s.r.o., čo má súd preukázané z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 24.4.2019, pre katastrálne územie A. (č.l. 119). Z uvedeného listu vlastníctva vyplýva, že vlastníkom bytu č. XX, číslo vchodu X, X. posch., v bytovom dome súpisné číslo XXXX, na pozemku registra C KN parc. č. XXXX na základe kúpnej zmluvy sa stala spoločnosť EXCLUSIVE RPK, s.r.o. Táto spoločnosť nedala súhlas so vstupom do tohto konania a nestala sa tak novým žalobcom v tomto konaní.
29. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že v konaní nie je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu pre podanie žaloby súvisiacej s vydaním veci - vyprataním bytu. Žalobca nie je nositeľom vlastníckeho práva k bytu a nie je oprávnený domáhať sa súdnej ochrany vlastníckeho práva k bytu, ktorého nie je vlastníkom. Aktívne vecne legitimovaný v tomto spore by bol vlastník bytu t. j. v súčasnosti spoločnosť EXCLUSIVE RPK, s.r.o. Žalobca v tomto spore uplatňuje právo resp. právny nárok, ktorého nie je nositeľom a ktorý mu nevyplýva z jeho právneho postavenia. Nakoľko žalobca v tejto situácie nemá aktívnu legitimáciu v tomto konaní, súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.
30. Vzhľadom k zamietnutiu žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore, súd sa nezaoberal skončením, resp. existenciou nájomného vzťahu, resp. platnosťou pôvodnej
kúpnej zmluvy na základe ktorej žalovaným zaniklo vlastnícke právo k predmetnému bytu, nakoľko dokazovanie v tomto smere by bolo nadbytočným vzhľadom k evidentnej neexistencii aktívnej legitimácie žalobcu.
31. Podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovaným v 1. rade a 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže mali v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
34. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).