Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/239/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: X.. W.. Z. N., I.. XX.XX.XXXX, Z.: XXX Z. F., U. XXX, Z., W., M. Š. F., právne zast.: AGILITA ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s.r.o., so sídlom: Panenská 7, Bratislava, proti žalovanému: BUBO travel agency, s.r.o., so sídlom: Dunajská 31, Bratislava IČO: 35 824 859, právne zast.: CLC advokátska kancelária s.r.o., so sídlom: Panenská 18, Bratislava, o určenie autorstva a zaplatenie 8400,-eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. -224 zo dňa 11.04.2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa , , , , , , , , o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len „“), , , , , , , , a vecne tým, že Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.10.2017 domáhal určenia autorstva ku fotografickým dielam a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 8400,- eur titulom náhrady škody spolu s príslušenstvom pohľadávky dôvodiac, že v roku 2014 bol účastníkom zájazdu do Južnej Ameriky organizovaného žalovaným. Počas zájazdu vytvoril žalobca fotografické dielo, ktoré je výsledkom jeho tvorivej duševnej činnosti, pozostávajúce zo štrnástich samostatných fotografií. Účastníci zájazdu si za účelom výmeny fotografií zo zájazdu zriadili na web stránke www.dropbox.com účet, na ktorý si uložili fotografie zo zájazdu. Online účet mal slúžiť výlučne na výmenu fotografií nafotených počas zájazdu s tým, že tieto mali byť určené len pre súkromné účely. Zamestnanec žalovaného Peter K., písomne dňa 16.10.2014 kontaktoval žalobcu ohľadom toho, či žalovaný môže použiť fotografie, ktoré boli uložené na online účte, do cestovného katalógu žalovaného a na účely premietania cestovateľských zážitkov zo zájazdov organizovaných žalovaným. Žalobca ako autor fotografií nikdy neudelil žalovanému súhlas na akékoľvek použitie alebo zverejnenie fotografií. Žalobca sa v januári dozvedel, že aj napriek skutočnosti, že súhlas na použitie fotografií nebol žalovanému žalobcom nikdy udelený, žalovaný bez súhlasu žalobcu zverejnil (a aj naďalej zverejňuje) fotografie na svojej webstránke www.bubo.sk ako i vo svojom BUBO cestovnom katalógu minimálne pre rok 2016 a 2017, a to za účelom dosiahnutia obchodného prospechu. Žalovaný svojim úmyselným konaním porušil autorské práva priznané z.č. Žalobca zohľadňujúc trhové ceny požaduje úhradu v sume 600,- eur za každú jednu zverejnenú fotografiu, t.j. 8400,- eur za zverejnenie fotografií.

Tým že žalovaný využíval predmet práva duševného vlastníctva bez súhlasu žalobcu a bez uzavretia licenčnej zmluvy, bezdôvodne sa obohatil, keď za používanie predmetu práva duševného vlastníctva nezaplatil a je namieste určiť výšku bezdôvodného obohatenia podľa § 458a Obč.zák. Žalovaný sa podľa žalobcu bezdôvodne obohatil o to, čo mal uhradiť podľa licenčnej zmluvy. Žalobca mal za to, že fotografie ktoré vyhotovil, sú zachytením obrazu prostredníctvom fotografického technického zariadenia a sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti žalobcu ako ich autora a teda spĺňajú všetky pojmové znaky fotografického diela sú chránené , preto žalobca žiadal o určenie, že je autorom fotografií. Fotografické dielo je spôsobilé byť predmetom licenčnej zmluvy. Zvyčajná autorská odmena za získanie licencie k jednej fotografii v čase neoprávneného zásahu do autorského práva žalobcu bola najmenej v sume 600,- eur. Pri stanovení odmeny vychádzal žalobca zo stránky www.500px.com, konkrétne z URL adresy: https://500px.com/photo/90305409/machu-picchu-at-sunrise-by-thomas- heinze?ctx_page=1&from=search&ctx_type=photos&ctx_q=machu+pichu, na ktorej si možno zakúpiť napríklad licenciu k fotografickému dielu historiskej pamiatky Machu Picchu v Peru s názvom „Machu Picchu at sunrise“, ktorej autorom je pán G. K.. Licenciu je možné zakúpiť na podnikateľské účely za sumu 618,- eur a v prípade záujmu o rozšírenie licencie na dielo spočívajúcej v možnosti vytlačiť dielo v počte viac ako 500.000 výtlačkov diela, je cena za použitie diela navýšená o sumu 259,- eur, t.j. konečná cena licencie za použitie diela predstavuje sumu 877 eur.

3. Súd dokazovanie listinami predloženými žalobcom, a to faktúrou letu Zürich - Viedeň a späť, ďalej žalobcom predloženými cenníkmi poplatkov za licencie ku fotografickým dielam nevykonal. Konajúci súd v rámci prípravy pojednávania uskutočnil sudcovskú koncentráciu, v rámci ktorej vyzval uznesením z 25.04.2018 č.k. -153 žalobcu, aby sa v súdom stanovenej lehote vyjadril k vyjadreniu žalovaného, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené alebo označené skutočnosti a dôkazy nemusí súd prihliadnuť. Súčasne poučil žalobcu podľa až . Žalobca si predmetné uznesenie prevzal dňa 02.05.2018 a v súdom stanovenej lehote doručil dňa 02.07.2018 písomné vyjadrenie. Ďalšie listiny (cenníky poplatkov a faktúru za letenky) predložil žalobca na pojednávaní konanom dňa 11.03.2019 a navrhol vykonať dokazovanie týmito listinami. Súčasne žalobca prostredníctvom právneho zástupcu predložil súdu na pojednávaní svoje písomné vyjadrenie, obsahom ktorého boli skutkové tvrdenia týkajúce sa postprodukcie jednej z fotografií softvérom Adobe Photoshop Lightroom. Žalobca teda predložil dôkazy ako aj ďalšie skutkové tvrdenia po uplynutí lehoty určenej súdom na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a útoku. Súd na žalobcove návrhy na dokazovanie vznesené po márnom uplynutí lehoty uloženej súdom, ani skutkové tvrdenia predložené a poskytnuté po márnom uplynutí lehoty uloženej súdom v rámci koncentrácie konania neprihliadol a rozhodol, že tieto nevykoná a na skutkové tvrdenia neprihliadol. Žalobca totiž žiadnym spôsobom neodôvodnil zmeškanie lehoty na realizáciu procesných úkonov v rámci koncentrácie konania uskutočnenej súdom a ani nepožiadal o predĺženie lehoty, ktorú mu súd v rámci sudcovskej koncentrácie uložil na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a útoku a predloženie alebo navrhnutie dôkazov ako aj uvedenie skutkových tvrdení. Právny zástupca uviedol síce, že žalobca bol pracovne zaneprázdnený, a preto sa nemohol skutkovo vyjadriť k veci skôr a predložiť skôr dôkazy, ktorý dôvod však súd nepovažoval za relevantný. Jednak žalobca mohol požiadať o predĺženie súdom stanovených lehôt, čo neurobil, naviac žalobca je ten kto disponuje sporom a v prípade, že sa rozhodol domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou, musel počítať s tým, že uplatnenie si nárokov bude vyžadovať z jeho strany aj určitý čas strávený práve v súvislosti s procesnými podaniami. Súd prihliadol po uplynutí koncentračnej lehoty len na vyjadrenie žalobcu k právnej stránke veci a vyjadrenie k tomu, ako má súd vyhodnotiť vykonané dokazovanie.

4. Na posúdenie fotografií ako výsledku vlastnej duševnej tvorivej činnosti žalobcu napĺňajúceho znaky diela, ktoré by mohlo byť predmetom autorského práva podľa , aplikoval súd vzhľadom na prechodné a záverečné ustanovenia () z.č. a medzi stranami nespornú skutkovú okolnosť, že fotografie vznikli na zájazde konanom v roku 2014, ustanovenia z.č. , platného a účinného do 31.12.2015. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, ďalej sporoval tvrdenia žalobcu, že v prípade fotografií, ktoré žalovaný použil vo svojom katalógu ide o autorské diela, teda diela požívajúce ochranu podľa a nakoniec sporoval žalovaný aj výšku žalobcom uplatneného nároku na peňažnú náhradu, teda sporoval žalobcom tvrdenú výšku odmeny, ktorá by za získanie licencie bola zvyčajná v čase, kedy malo prísť k neoprávnenému zásahu do majetkových autorských práv žalobcu.

5. Vo vzťahu ku námietke premlčania uviedol žalovaný, že premlčacia doba začala plynúť 06.10.2015, resp. 07.10.2015 a márne uplynula 06.10., resp. 07.10.2017, teda žaloba doručená súdu dňa 26.10.2017 bola podaná po uplynutí zákonnej dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a nárok žalobcu je premlčaný. Žalovaný dovodzoval začiatok plynutia premlčacej doby z vyjadrenia žalobcu v emailovej komunikácii s p. J., v ktorej dňa 28.01.2016 opísal svoje prekvapenie nad tým, že rok po komunikácii so zamestnancom žalovaného p. K., prostredníctvom sociálnych sietí a záujmu na komerčnom využití jeho fotografií, videl svoje fotografie v katalógu žalovaného. Žalobca a B.. K. komunikovali prostredníctvom sociálnych sietí o použití jeho fotografií pre účely katalógu a premietania dňa 06.10.-07.10.2014, ktorá skutková okolnosť nebola medzi stranami spornou. K tvrdeniu o márnom uplynutí premlčacej doby vo vzťahu ku žalobcom uplatnenému nároku súd uvádza, že sa stotožňuje s obranou žalobcu v tom smere, že obsah emailovej komunikácie medzi žalobcom a p. J., v ktorom vyjadril žalobca prekvapenie nad skutočnosťou, že rok po komunikácii s p. K. o komerčnom využití jeho fotografií videl svoje fotografie v katalógu žalovaného, nie je možné vykladať doslova, ako presné označenie dňa, kedy sa žalobca dozvedel, že prišlo ku škode resp. bezdôvodnému obohatenia a kto zaň zodpovedá. Uvedený časový údaj vzhľadom na povahu a prostriedky komunikácie, v ktorej bol údaj o čase použitý, je možné považovať len za rámcový a orientačný, a preto súd dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodnou. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v konaní namietal vo vzťahu ku žalobcovým fotografiám neexistenciu základných pojmových náležitostí fotografického diela v zmysle . Žalovaný sporoval, že by fotografie žalobcu boli výsledkom jeho tvorivosti nezameniteľného osobitného rázu, závislej od individuálnych osobných vlastností žalobcu, bez ktorých by výsledok vôbec nevznikol, a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca vyhotovil v rámci zájazdu veľké množstvo fotografií (326 kusov), čo sa muselo odraziť na ich kvalite ako aj nedostatku tvorivosti. Ďalej žalovaný uvádzal, že žalobca nie je profesionálnym fotografom ale amatérom, ktorý si len zaznamenával svoju dovolenku ako to robia bežne turisti, a teda fotografie nevytvoril s úmyslom vložiť do nich osobitú tvorivosť. Nakoniec žalobca všetky fotografie zverejnil neurčitému okruhu osôb a nešpecifikoval spôsob použitia fotografií a nevyjadril sa ku postprodukcii vykonanej na jednotlivých fotografiách, pričom podpis fotografií vodoznakom nepovažoval žalovaný za postprodukciu vyžadujúcu tvorivú činnosť ale len za automatizovaný akt. Žalobca vo svojej žalobe konštatoval, bez akejkoľvek konkretizácie, že jeho fotografie sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti a spĺňajú znaky fotografického diela chráneného . Následne žalobca doplnil svoje tvrdenia tak, že všetky fotografie prešli postprodukciou realizovanou v počítačovom programe Adobe Photoshop CC a ani v jednom prípade nebol použitý neupravený formát fotografií a ďalej uviedol, že jeho tvorivá duševná činnosť sa prejavila v odfotení daného okamihu alebo odfotení objektu z určitého uhla a za použitia určitého osvetlenia fotografií a s použitím manuálneho nastavenia rôznych funkcií fotoaparátu, čo dáva fotografiám žalobcu nezameniteľný osobnostný ráz autora.

6. Predmetom autorského práva je dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Fotografickým dielam priznáva ochranu za predpokladu, že spĺňajú kritériá diela podľa . Pri každej fotografii je potrebné skúmať tvorivú a umeleckú činnosť autora - fotografa. Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach v prvom rade pripomenul, že fotografia môže byť chránená autorským právom pod podmienkou (ktorej splnenie prináleží overiť vnútroštátnemu súdu), že takáto fotografia je duševným výtvorom autora, ktorý odráža jeho osobnosť, a ktorý je výrazom jeho slobodných a tvorivých rozhodnutí pri realizácii tejto fotografie. Rozlíšenie medzi fotografiou, ktorá je autorským dielom a „iba“ fotografiou (remeselnou), spočíva v jedinečnosti, t. j. neopakovateľnosti výtvoru, pretože tento znak je daný práve tvorivou duševnou činnosťou autora. Pokiaľ tvorivý prvok duševnej činnosti absentuje, fotografia autorským dielom nie je. Výsledkom tvorivej činnosti autora je prejav osobnosti autora, nielen zachytenie objektívne existujúcej reality bez tvorivého stvárnenia.

7. Fotografie žalobcu, ktoré sú predmetom tohto konania, pričom nie je medzi stranami sporu, že ich pôvodcom je práve žalobca, zachytávajú prírodu, historické pamiatky, mestá a dediny ako aj obyvateľov krajín Južnej Ameriky, do ktorej žalovaný organizoval ako cestovná kancelária zájazd a žalobca sa tohto zájazdu zúčastnil.

8. Všeobecne platí, že nie každá fotografia je súčasne aj autorským dielom; takým sú len tie fotografie, ktoré spĺňajú pojmové znaky umeleckého diela, čo platí aj pre fotografie dokumentárne alebo reportážne. Fotografie, ktoré sú predmetom konania, by bolo možné posúdiť ako autorské dielo požívajúce autorskoprávnu ochranu len, ak by boli znaky umeleckého diela na prvý pohľad z fotografií zjavné alebo ak by žalobca poskytol súdu také konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by tvorili pre súd

podklad na to, aby mohol posúdiť žalobcove fotografie ako hmotné , teda materializované vyjadrenia (vo forme vnímateľnej ľudskými zmyslami) jeho nehmotného diela ako výsledku osobnej tvorivej činnosti žalobcu ako autora, smerujúceho k jedinečnému osobitému nehmotnému prejavu (výtvoru a jeho stvárneniu), v ktorom sa prejavuje aj sama osobnosť pôvodcu (žalobcu). Žalobca neposkytol súdu žiadne konkrétne skutkové tvrdenia o tom, aký osobnostný prvok vložil do svojich fotografií, žalobca neoznačil a nekonkretizoval v žalobe ani v ostatných svojich písomných prejavoch žiaden individuálny a tvorivý osobnostný prvok charakteristický len pre žalobcu. Súd preto nemá podklad preto, aby mohol zhodnotiť či individualita a tvorivosť žalobcu pri vyhotovení fotografií a ich miera boli také, že je možné priznať fotografiám žalobcu autorskoprávnu ochranu; súd totiž pre absenciu tvrdení žalobcu v uvedenom smere nemá od žalobcu ani informáciu v čom konkrétne mala spočívať jeho duševná, tvorivá, individuálna činnosť, ktorá bola zhmotnená vo fotografiách tvoriacich predmet tohto konania. Žalobca neuviedol, čo na jeho fotografiách by mal súd posúdiť ako výraz jeho tvorivých duševných schopností, v čom je umeleckosť jeho fotografií, v čom sa tieto odlišujú od remeselnej fotografie, ktorá nepožíva autorskoprávnu ochranu. Žalobca nepomenoval individuálny prínos svojich fotografií, v čom by tento mal spočívať, neuviedol čo považuje za to jedinečné a nezameniteľné, čo odlišuje jeho fotografie od ostatných fotografií, ktoré by vyhotovila každá osoba odlišná od žalobcu prítomná v danom čase na rovnakom mieste ako žalobca. Žalobca neposkytol súdu tvrdenia o tom, ako alebo čím sa prejavilo jeho individuálne tvorenie a jedinečnosť jeho fotografií. Žalobca poskytol súdu len všeobecné tvrdenia, že jeho fotografie napĺňajú všetky znaky autorského diela, jeho tvorivá duševná činnosť sa prejavila v odfotení daného okamihu, odfotení objektu z určitého uhla a za použitia určitého osvetlenia fotografií a s použitím manuálneho nastavenia rôznych funkcií fotoaparátu, čo dáva fotografiám žalobcu nezameniteľný osobnostný ráz autora. Čo však konkrétne žalobca považuje pri svojich fotografiách za jeho nezameniteľný osobnostný ráz, neuviedol. Tiež žalobca nekonkretizoval, ak má jeho individualita a tvorivosť spočívať v určitom uhle fotenia objektu alebo v určitom špecifickom osvetlení alebo použití špecifických funkcií fotoaparátu, ktorý je ten, pre neho príznačný a individuálny uhol fotenia, teda o aký uhol fotenia ide a aké osvetlenie využíva, ktoré ho odlišuje od ostatných zhotoviteľov remeselnej fotografie rovnakých objektov. Súd sa teda nedozvedel od žalobcu žiadne konkrétnosti, ktoré by mohol vyhodnocovať a posudzovať, a z ktorých by mohol prípadne dospieť k záveru o tvorivosti a individuálnosti vo fotografiách žalobcu zachyteného výsledku jeho duševnej činnosti.

9. Obvykle sa umelecká tvorivosť pri fotografiách posudzuje podľa zvoleného objektu, podľa toho, ako je objekt usporiadaný, podľa zvoleného uhla záberu, vzdialenosti od objektu, zvoleného svetla, tieňa a podľa celkového umeleckého dojmu fotografie. Žalobca neposkytol v uvedenom smere žiadne skutkové tvrdenia. Žalobca neuvádza napríklad ako si volil objekty, ako ich usporadúval, ako postupoval pri fotografovaní čo sa týka uhla záberu, vzdialenosti od objektu, zvoleného svetla a tieňa. Hoci je autorské dielo výsledkom celého procesu duševnej tvorivej činnosti autora, žalobca neopísal žiadnu konkrétnu časť tohto procesu pri vyhotovovaní niektorej z dotknutých fotografií, teda neuniesol podľa súdu v tomto spore ani bremeno tvrdenia. Súd pritom berie na zreteľ, že pri diele ako predmete autorského práva nejde o stopercentnú individualitu diela, ale len o jedinečnosť blížiacu sa absolútnej jedinečnosti. Tvorivá činnosť alebo tvorba diela požívajúca autorskoprávnu ochranu nespočíva vo vynaliezaní, keď rovnaký výsledok (riešenie) je možné dosiahnuť rôznymi individuálnymi postupmi, ani nespočíva v objavení toho, čo už objektívne existovalo, ale nebolo známe. Preto nie je možné tvorivú činnosť v zmysle charakterizovať ako činnosť technickú a pod. (porovnaj X..V.. R. G., H.., F. E., N., H..K..Z. XXXX). Preto pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu o postprodukcii jeho fotografií prostredníctvom počítačového programu, nie je podľa súdu činnosť spočívajúca v odstránení technických nedostatkov fotografií (ich ostrosti alebo svetlosti) prostredníctvom počítačového programu tou tvorivou a individuálnou činnosťou, ktorú má na mysli pri autorskom diele . Podľa súdu išlo pri postprodukcii žalobcu len o technickú činnosť, ktorú žalobca realizoval a nie o jedinečný tvorivý a osobitý nehmotný prejav žalobcu. Autorské právo nie je totiž univerzálnym a ani žiadnym „zberným“ ochranným právnym systémom, ale poskytuje autorovi zvláštnu právnu ochranu.

10. chápe autorské dielo ako výsledok vlastnej duševnej a tvorivej činnosti autora, ktorý je jedinečný a neopakovateľný, lebo je výrazom osobnosti autora samého a jeho schopností. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca neposkytol súdu tvrdenia, z ktorých by bolo možné dovodiť jedinečnosť a neopakovateľnosť fotografií žalobcu ako výsledku jeho vlastnej duševnej a tvorivej činnosti, ktoré by boli výrazom jeho osoby a schopností, preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Naviac súd má za to, že pokiaľ ide o určovací výrok žaloby, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že je autorom fotografií, absentoval naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení. Naliehavý právny

záujem na určení žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil, hoci je súd povinný tento skúmať v zmysle . Naviac má súd za to, že prípadné autorstvo žalobcu k fotografiám tvoriacim predmet tohto konania, ak by fotografie žalobcu spĺňali pojmové znaky diela podľa , žalovaný nesporoval, teda naliehavý právny záujem na určení autorstva žalobca nepreukázal.

11. Pre úplnosť súd uvádza, že ak by aj dospel vo vzťahu ku fotografiám žalobcu k záveru o preukázaní pojmových znakov autorského diela, bolo by potrebné žalobu žalobcu zamietnuť z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním uplatnenej výšky náhrady za užívanie autorských diel žalovaným bez právneho dôvodu. Žalobca preukazoval ním uplatnený nárok cenníkom profesionálneho fotografa B.. K., ktorý uvádzal pri svojom fotografickom diele historickej pamiatky W. B. O. B. odmenu vo výške 618,- eur, ďalej žalobca predložil cenníky pri troch fotografiách s obdobným námetom zverejnené na internete, podľa ktorých bolo možné fotografie zakúpiť za cenu od 50,- eur do 475,- eur v závislosti od veľkosti fotografie. Súd dokazovanie týmito listinami nevykonal )k tomu pozri bod 11 odôvodnenia rozsudku). Sadzobníky odmien, z ktorých žalobca čerpal pri určení zvyčajnej odmeny za neoprávnený zásah do autorských práv , nepovažoval súd za relevantný podklad pre jej zistenie. V prípade sadzobníka/cenníka odmien ide len o vyjadrenie predstavy autora, ktorý uvádza cenu svojich fotografií na internete, o výške odmeny pri tom-ktorom použití autorského diela. Sadzobník/cenník odmien podľa súdu predstavuje podľa súdu len prvotnú ponuku autora alebo jeho želanie ohľadom výšky odmeny, pričom licenčná zmluva v skutočnosti nemusí byť uzatvorená v súlade s prvotným návrhom autora o výške autorskej odmeny. Výška autorskej odmeny sa totiž rovnako ako pri akejkoľvek dohode o cene kreuje v rámci rokovaní o zmluve a jej podmienkach a výsledok zodpovedá tomu, kde sa reálne stretnú záujmy autora a nadobúdateľa licencie. Súd preto pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia nemôže vychádzať zo sadzobníka/cenníka autorských odmien zverejnenom autorom na internete, ale musí vychádzať z výšky odmien za poskytnutie licencie konkrétne dojednaných v reálne uzatvorených zmluvách. Teda musí vychádzať z výšky odmeny za poskytnutie licencie, o ktorej získa vedomosť, že bola skutočne dohodnutá a nie z výšky odmeny, ktorá je len predstavou alebo ponukou zo strany autora, a pri ktorej nemá verifikované, že sa niekedy aj reálne dojednala.

12. Sumarizáciou nadpísaného dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto rozhodol tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

13. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške proti neúspešnému žalobcovi.

14. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, ktorý žiada zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa , a V prvej časti svojho odvolania žalobca zhŕňa a opätovne poukazuje na ním doposiaľ uplatnené prostriedky procesného útoku a obrany. ďalej žalobca uvádza, že aj napriek vyššie uvedenej argumentácii Žalobcu súd v bode 19 Rozsudku uviedol: „Žalobca neposkytol súdu žiadne konkrétne skutkové tvrdenia o tom, aký osobnostný prvok vložil do svojich fotografií, žalobca neoznačil a nekonkretizoval v žalobe ani v ostatných svojich písomných prejavoch žiaden individuálny a tvorivý osobnostný prvok charakteristický len pre žalobcu. Súd preto nemá podklad preto, aby mohol zhodnotiť či individualita a tvorivosť žalobcu pri vyhotovení fotografií a ich miera boli také, že je možné priznať fotografiám žalobcu autorskoprávnu ochranu; súd totiž pre absenciu tvrdení žalobcu v uvedenom smere nemá od žalobcu ani informáciu v čom konkrétne mala spočívať jeho duševná, tvorivá, individuálna činnosť, ktorá bola zhmotnená vo fotografiách tvoriacich predmet tohto konania. Žalobca neuviedol, čo na jeho fotografiách by mal súd posúdiť ako výraz jeho tvorivých duševných schopností, v čom je umeleckosť jeho fotografií, v čom sa tieto odlišujú od remeselnej fotografie, ktorá nepožíva autorskoprávnu ochranu. Žalobca nepomenoval individuálny prínos svojich fotografií, v čom by tento mal spočívať, neuviedol čo považuje za to jedinečné a nezameniteľné, čo odlišuje jeho fotografie od ostatných fotografií, ktoré by vyhotovila každá osoba odlišná od žalobcu prítomná v danom čase na rovnakom mieste ako žalobca. Žalobca neposkytol súdu tvrdenia o tom, ako alebo čím sa prejavilo jeho individuálne tvorenie a jedinečnosť jeho fotografií. Žalobca poskytol súdu len všeobecné tvrdenia, že jeho fotografie napĺňajú všetky znaky autorského diela, jeho tvorivá duševná činnosť sa prejavila v odfotení daného okamihu, odfotení objektu z určitého uhla a za použitia určitého osvetlenia fotografií a s použitím manuálneho nastavenia rôznych funkcií fotoaparátu, čo dáva

fotografiám žalobcu nezameniteľný osobnostný ráz autora. Čo však konkrétne žalobca považuje pri svojich fotografiách za jeho nezameniteľný osobnostný ráz, neuviedol. Tiež žalobca nekonkretizoval, ak má jeho individualita a tvorivosť spočívať v určitom uhle fotenia objektu alebo v určitom špecifickom osvetlení alebo použití špecifických funkcií fotoaparátu, ktorý je ten, pre neho príznačný a individuálny uhol fotenia, teda o aký uhol fotenia ide a aké osvetlenie využíva, ktoré ho odlišuje od ostatných zhotoviteľov remeselnej fotografie rovnakých objektov. Súd sa teda nedozvedel od žalobcu žiadne konkrétnosti, ktoré by mohol vyhodnocovať a posudzovať, a z ktorých by mohol prípadne dospieť k záveru o tvorivosti a individuálnosti vo fotografiách žalobcu zachyteného výsledku jeho duševnej činnosti. Obvykle sa umelecká tvorivosť pri fotografiách posudzuje podľa zvoleného objektu, podľa toho, ako je objekt usporiadaný, podľa zvoleného uhla záberu, vzdialenosti od objektu, zvoleného svetla, tieňa a podľa celkového umeleckého dojmu fotografie. Žalobca neposkytol v uvedenom smere žiadne skutkové tvrdenia. Žalobca neuvádza napríklad ako si volil objekty, ako ich usporadúval, ako postupoval pri fotografovaní čo sa týka uhla záberu, vzdialenosti od objektu, zvoleného svetla a tieňa. Hoci je autorské dielo výsledkom celého procesu duševnej tvorivej činnosti autora, žalobca neopísal žiadnu konkrétnu časť tohto procesu pri vyhotovovaní niektorej z dotknutých fotografií, teda neuniesol podľa súdu v tomto spore ani bremeno tvrdenia. Súd pritom berie na zreteľ, že pri diele ako predmete autorského práva nejde o stopercentnú individualitu diela, ale len o jedinečnosť blížiacu sa absolútnej jedinečnosti. Tvorivá činnosť alebo tvorba diela požívajúca autorskoprávnu ochranu nespočíva vo vynaliezaní, keď rovnaký výsledok (riešenie) je možné dosiahnuť rôznymi individuálnymi postupmi, ani nespočíva v objavení toho, čo už objektívne existovalo, ale nebolo známe preto nie je možné tvorivú činnosť v zmysle charakterizovať ako činnosť technickú a pod. Preto pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu o postprodukcii jeho fotografii prostredníctvom počítačového programu, nie je podľa súdu činnosť spočívajúca v odstránení technických nedostatkov fotografi, (ich ostrosti alebo svetlosti) prostredníctvom počítačového programu tou tvorivou a individuálnou činnosťou, ktorú má na mysli pri autorskom diele . Podľa súdu išlo pri postprodukcii Žalobcu len o technickú činnosť, ktorú žalobca realizoval a nie o jedinečný tvorivý a osobitý nehmotný prejav žalobcu Autorské právo nie je totiž univerzálnym a ani žiadnym „zberným ochranným právnym systémom, ale poskytuje autorovi zvláštnu právnu ochranu. chápe autorské dielo ako výsledok vlastnej duševnej a tvorivej činnosti autora, ktorý je jedinečný a neopakovateľný, lebo je výrazom osobnosti autora samého a jeho schopnosti. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca neposkytol súdu tvrdenia, z ktorých by bolo možné dovodiť jedinečnosť a neopakovateľnosť fotografii žalobcu ako výsledku jeho vlastnej duševnej a tvorivej činnosti, ktoré by boli výrazom jeho osoby a schopnosti, preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalobca ďalej poukazuje na , komentár Wolters Kluwer. Súd svoje odôvodnenie, že nejde o fotografické dielo chránené postavil na tom, že mu pri fotografiách Žalobcu absentuje individuálny a tvorivý osobnostný prvok charakteristický len pre žalobcu, resp. že tu absentuje nezameniteľný osobnostný ráz Žalobcu. Žalobca je názoru, že konajúci súd pojmové znaky fotografického diela chráneného subjektívne nesprávne aplikoval, nakoľko na fotografické dielo aplikoval požiadavky, ktoré sú kladené na iné autorské diela uvedené v . Už samotným predložením nádherných (vychádzajúc z konania Žalovaného, tento fotografie posúdil rovnako) fotografií Žalovaného, na ktorých sú vyobrazené trojrozmerné objekty, ktoré museli byť v každom jednom prípade záznamom svetla na nosič, boli odfotografované z určitého uhla, použitím určitej clony s dôrazom na tiene na trojrozmerných objektoch a v čase, ktorý Žalobca považoval za najvhodnejší na zachytenie daného miesta v danom čase, a o ktorých nie je pochybnosť, že ich: Žalobca je ich pôvodcom, si Žalovaný na ich použitie pýtal od Žalobcu súhlas, ktorý Žalobca Žalovanému nikdy neudelil, Žalovaný fotografie Žalobcu aj napriek absencii súhlasu Žalobcu použil na svoje webstránky (a dodnes ich používa (!)), do BUBO katalógu a pravdepodobne aj na BUBO cestovateľských prednáškach. Žalobca si nevie predstaviť, akým iným spôsobom by mal súdu popísať, ako sa fotografické dielo vytvorí, keďže Žalobca nie je profesionálnym fotografom, ktorý by vytváral a zverejňoval svoje fotografie, nemôže súd absolútne žiadnym spôsobom posúdiť (a ani od Žalobcu očakávať), že fotografie budú obsahovať individuálny a tvorivý osobnostný prvok charakteristický len pre Žalobcu. Dôkazy predložené Žalobcom, o ktorých súd s poukazom na zákonné ustanovenia o sudcovskej koncentrácii nevykonal dokazovanie, bolí len „doplnkovými" dôkazmi k už Žalobcom uvedeným tvrdeniam o postprodukcií fotografii. Nešlo teda o úplne nové tvrdenie. Žalobca je názoru, že vykonanie dôkazov o postrodukcii (PPT prezentácia) a o cene diela mohlo byť uskutočnené na nariadenom pojednávaní bez potreby odročenia pojednávanie z tohto dôvodu. Žalobca je názoru, že uplatnenie zákonného ustanovenia o sudcovskej koncentrácií by nemalo byť za žiadnych okolnosti prejavom svojvôle sudcu, ale malo by vždy vychádzať z určitého ráčia zohľadňujúceho úmysel zákonodarcu, ktorý zákonné ustanovenie o sudcovskej koncentrácii do Civilného súdneho poriadku

vložil. Konajúci súd teda nesprávnym procesným postupom znemožnil Žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konajúci súd svojim Rozsudkom podľa nášho názoru vytvoril nebezpečný „precedens“ o tom, že v podstate ktokoľvek môže preukázateľne použiť fotografiu amatérskeho fotografa, resp. fotografa nadšenca, ku použitiu ktorej nemá súhlas (alebo ju použije aj napriek vyslovenému nesúhlasu autora takejto fotografie), fotografiu používa na marketingové účely v úmysle dosiahnuť zisk v rámci svojej hlavnej podnikateľskej činnosti, pričom takéto správanie sa právnickej osoby považuje za súladné so zákonom. Žalobca sa domnieva, že konajúci súd Rozsudkom aproboval absolútne protizákonné konanie Žalovaného a toto konanie Žalovaného priam podporuje, pretože Žalovaný naďalej bez postihu zverejňuje Žalobcove fotografie a používa ich pre svoje vlastné marketingové účely, a to za účelom propagácie exotického výletu, zo zakúpenia ktorého prosperuje výlučne Žalovaný, a to napriek výslovnému nesúhlasu Žalobcu. Konajúci súd svojvoľne, aplikovaním všeobecných zákonných ustanovení o požiadavkách na dielo, tieto nesprávne aplikoval na fotografické dielo, ktorého režim je vzhľadom na jeho spôsob vytvorenia špecifický oproti iným dielam, a teda vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca si dovoľuje zdôrazniť, že všeobecné záväzné kritériá, podľa ktorých je možno rozlišovať medzi fotografiami, ktorým prináleží autorská ochrana a fotografiami, ktorým takáto ochrana neprináleží (tzv. remeselnými fotografiami) nie sú dané. V prípade Žalobcu však nemožno uvažovať nad tým, že by fotografie, ktoré sú predmetom tohto konania, mohli mať znaky remeselnej fotografie. Žalobca sa pri vytvorení fotografie snažil o čo najlepšie zachytenie daných trojrozmerných objektov, fotografie vytriedil a následne vykonal ich postprodukciu. Žalobca je názoru, že o tzv. remeselné fotografie by išlo výlučne za predpokladu, že tieto by boli realizované v automatickom režime fotoaparátu (akejkoľvek značky), kde počítač vo fotoaparáte sám bez zásahu fotografujúceho nastaví všetky parametre. V predmetnom prípade však tomu tak nebolo, nakoľko Žalobca vykonal všetky nastavenia svojho fotoaparátu za účelom vyhotovenia zo svojho pohľadu dokonalých fotografií výlučne manuálne, takže zásah počítača vo fotoaparáte bol eliminovaný. K absencii naliehavého právneho záujmu žalobca poukazuje na to, že Naliehavý právny záujem na určení autora fotografií Žalobca preukázal tým, že v Žalobe tvrdil, že už v čase podania žaloby došlo a aj naďalej dochádzalo k porušeniu autorské práva Žalobcu tým, že fotografie, ktorých autorom je Žalobca boli bez jeho súhlasu zverejnené (minimálne v BUBO katalógu a na webovej stránke Žalovaného) a navyše Žalovaný pri niektorých fotografiách odstránil z fotografií aj meno Žalobcu, ktoré bolo v rohu každej fotografie uvedené. Autorské práva Žalobcu boli v čase podania žaloby už porušené a takéto porušovanie práv Žalobcu naďalej zo strany Žalovaného pokračovalo a aj pokračuje (!). Žalovaný si dovoľuje priložiť k tejto žalobe print screen z webstránky Žalovaného, ktorý naďalej zverejňuje fotografie, ktoré sú predmetom tohto konania, na svojej webstánke. Žalobca si nie je vedomý toho, akým iným spôsobom by ako autor fotografického diela mohol preukázať svoj naliehavý právny záujem na určení autorstva. Aj napriek skutočnosti, že Žalovaný autorstvo Žalobcu nepopiera, t j, táto skutočnosť nie je medzi nimi sporná, určenie autorského práva Žalobcu k jeho fotografickému dielu súdom je pre Žalobcu esenciálne z dôvodu, že len výrokom súdu uvedeným v rozsudku sa odstráni aj spornosť toho, či sú fotografie fotografickým dielom (či požívajú autorskoprávnu ochranu) a zároveň sa potvrdí, že autorom týchto fotografických diel je práve Žalobca. Výrok súdu o tom, že Žalobca je autorom fotografických diel má rovnako význam pre Žalobcu aj do budúcností, nakoľko sa predíde opätovnému nezákonnému použitiu jeho fotografických diel, prípadne odstráneniu jeho watermarku z fotografií. Výrok rozsudku, v ktorom súd určí za autora fotografií Žalobcu teda má pre Žalobcu právny význam a je pre neho potrebný. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak možno konštatovať, že napadnutý Rozsudok je nepreskúmateľný, a teda v konečnom dôsledku svojvoľný a arbitrárny. Konajúci súd svojím Rozsudkom nesprávnym procesným postupom znemožnil Žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces. Konajúci súd rovnako dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ohľadom výšky bezdôvodného obohatenia žalobca uvádza, že citovanom ustanovení Rozsudku je uvedené podstatné tvrdenie súdu, a to, že fotografiu, profesionálneho fotografa p. K., ktorá bola veľmi podobná fotografi Žalovaného, súd bez všetkého označil za „fotografické dielo historickej pamiatky W. B. O. B.. Žalobca by sa rád oboznámil so zdôvodnením konajúceho súdu, akým spôsobom a na základe akých právnych skutočností a atribútov súd vyhodnotil predložený dôkaz ako „fotografické dielo“. Žalobcu zaujíma, akým spôsobom súd len na základe predloženia tejto fotografie (rovnaké dôkazné prostriedky o tom, že fotografie Žalobcu sú fotografickým dielom, a teda predmetom autorského práva predložil v tomto konaní aj Žalobca, avšak podľa súdu neuniesol Žalobca dôkazné bremeno, nakoľko neuviedol podrobný popis tohto, ako tú-ktorú fotografiu vyhotovil) označil fotografiu za fotografické dielo a nie za „remeselnú fotografiu“. Poukazujeme, že pri predložení fotografie p. K. nebolo uvedené z akého uhlu ju fotil, akú clonu použil, ako sa vysporiadal s tieňom v danom momente, aký je individuálny prínos tejto fotografie,

čim sa prejavuje jeho individuálne tvorenie a jedinečnosť, nezameniteľnosť, atď. (všetky tieto atribúty totiž súd kládol na fotografické diela Žalobcu). Je teda zrejmé, že súd vyhodnocuje otázku, či fotografia je alebo nie je fotografickým dielom len podľa tohto, či ju vyhotovil alebo nevyhotovil profesionálny fotograf, pričom takéto hodnotenie fotografie ako fotografického diela nie je podľa ako ani judikatúry akceptovateľné. Fotografické diela sú dnes ľahko prenosné a možno ich predať kdekoľvek na svete. Obdobnú, takmer rovnakú odmenu požadujú na uvedenej webstránke (z ktorej Žalobca pri určení odmeny čerpal) aj iní fotografi bez rozdielu, či ide o profesionálnych fotografov alebo o fotografických nadšencov. Žalobca nedisponuje informáciu o presnom počte BUBO katalógov, v ktorých sa fotografie Žalobcu nachádzajú. Rovnako Žalobca nedisponuje informáciu o tom, na koľkých cestovateľských prezentáciách boli fotografie Žalobcu použité (použitie fotografií na tento účel bolo uvedené aj v písomnej komunikácii medzi zamestnancom spoločnosti BUBO, pánom B. K. a Žalobcom), prípadne či tieto neboli zaradené do audiovizuálneho diela. Žalobca preto nemohol predložiť akékoľvek dôkazy v tomto smere. Isté je však, že Žalobcovi patrí za neoprávnené použitie jeho diela peňažná odmena vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie. Konštatovanie súdu, že by aj tak žalobu zamietol v celom rozsahu neobstojí. Pre ilustráciu obvyklej odmeny si Žalobca dovoľuje k tejto Žalobe priložiť ako dôkaz Sadzobník diela výtvarného umenia a fotografie, architektonického diela, diela úžitkového umenia LITA, autorskej spoločností, je obvyklá cena licencie na fotografické dielo uvedená v eurách bez DPH (bod 3 a), bod 8 a), bod 9a, bod 12 v spojení s bodom 12.3) Sadzobníka diela výtvarného umenia a fotografie, architektonického diela, diela úžitkového umenia LITA, autorskej spoločnosti.

15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiada rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť a priznať žalovanému trovy právneho zastúpenia. Žalovaný žiada súd aby nebral do úvahy dôkazy č. 5 a 6 predložené žalobcom, nakoľko ide o dôkazy, ktoré neboli predložené v predchádzajúcom konaní a žalobca sa nimi nesnaží preukázať novoty v odvolacom konaní v zmysle . Zároveň uvádzame, že dôkazy č. 1 - 4 sú účelovo vyselektované zo všetkých fotografií, ktoré žalovaný predložil v rámci prvostupňového konania a preto chceme požiadať odvolací súd, aby sa pri vyhodnocovaní argumentácie sporových strán zaoberal všetkými fotografiami, ktoré žalobca použil ako dôkaz v pôvodnom konaní ako celkom. Žalovanému z podaného Odvolania nie je zrejmé, v čom ma spočívať arbitrárnosť vydaného súdneho rozhodnutia. Z postupu súdu prvej inštancie v konaní ani z argumentácie žalobcu takáto arbitrárnosť žalovanému nevyplýva. To, čo podľa žalovaného žalobca vníma ako arbitrárnosť a nezákonnosť, je v skutočnosti voľné hodnotenie dôkazov súdom. V zmysle zásady kontradiktórnosti je civilný spor plne v dispozícii strán sporu, ktoré uplatňujú procesné prostriedky útoku a obrany. Tieto prostriedky potom v súlade so zákonom voľne hodnotí súd. „Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.“ (uznesenie Najvyššieho súdu 4R 14. 9. 2011, sp. ). Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje rozhodnutie v Rozsudku. Zároveň veľmi trefne a právne perfektne pomenoval, všetky náležitosti, ktoré má žalobca predložiť, ak chce preukázať tvorivosť, ktoré robia z jeho fotografií fotografické diela s ochranou v zmysle . Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmá genéza sporu, právne predpisy z ktorých súd vychádzal (dokonca správne poukázal na pôsobnosť iného zákona ako toho, z ktorého vychádzali obe strany sporu), ako aj myšlienkový postup súdu, ktorý použil pri hodnotení dôkazov a vyvodzovaní právnych záverov. Každú stranu sporu ťaží bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Napriek tomu, že žalovaný viackrát upozorňoval vo svojich podaniach na argumentačné nedostatky týkajúce sa žaloby samotnej žalobca neodstránil svoje nedostatky včas. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného rozhodol v súlade so zákonom a so skutkovým stavom. Žalovaný sa domnieva, že nie je možné nahrádzať neunesenie dôkazného bremena odkazmi na domnelé pochybenia na strane súdu pri uplatňovaní zásady koncentrácie konania. Žalovaný v konaní vzniesol argumentáciu týkajúcu sa právnych skutočností, že prípadný nárok žalobcu je premlčaný, že predmetné fotografie nie sú predmetom chráneným autorským právom ako fotografické diela a výška uplatnenej náhrady nie je adekvátna. Ak teda v rámci sporového konania boli spornými len deto právne skutočnosti, žalovanému nie je zrejmé (a to ani z odôvodnenia Odvolania) k akým nesprávnym skutkovým zisteniam súd prvej inštancie dospel a rovnako nevie ani o kauzálnom nexuse medzi týmito údajnými nesprávnymi skutkovými zisteniami a vyhodnotením akéhokoľvek dôkazu súdom prvej inštancie. Podľa žalobcu vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci rozdelil do troch bodov.: Žalobca na pojednávaní dňa 11.04.2019 nepredniesol nič, čo

by „priamo vyvracalo všetky argumenty žalovaného.“ K uvádzanému citátu judikátu (C-145/10 Painer) „je fotografickému portrétu moje byť pódia tohto ustanovenia priznaná ochrana autorským právom pod podmienkou, je táto fotografia je duševným výtvorom autora, ktorý odráža jeho osobnosť a ktorý je výrazom jeho slobodných a tvorivých rozhodnutí pri realizácii tejto fotografie“ žalovaný nad rámec svojej povinnosti uvedie, že tam kde žalobca citát ukončil, citát pokračuje nasledovne: „pričom splnenie tejto podmienky prináleží overiť v každom jednotlivom prípade vnútroštátnemu súdu“. Žalobca sa domnieva, že konajúci súd v zmysle uvedenej judikatúry overil podmienku, či je fotografia duševným výtvorom autora v takej miere, že jej náleží ochrana v zmysle a v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy a ustálenej súdnej praxe dospel k presvedčivému rozhodnutiu, že takýmto dielom nie je. Zároveň treba poznamenať, že predmetný judikát má iný skutkový a právny základ a týka sa fotografií portrétov osôb a ich ďalšieho spracovania. Tento judikát nie je možné interpretovať tak, ako to robí žalobca, a to že každá fotografia ja automaticky predmetom ochrany podľa . Žalobca ďalej vyčíta žalovanému, že nešpecifikoval, v čom spočíva nedostatok tvorivosti, napriek tomu, že bremeno dokazovania tvorivosti má niesť najmä žalobca, žalovaný viac krát vo svojich tvrdeniach uviedol 4 argumenty prečo žalovaný nepovažuje fotografie za dielo.“ i) Fotografie vytvoril nadšený fotograf amatér v takom veľkom množstve, že sa to musí odraziť na ich kvalite ako aj na nedostatku tvorivosti, ii) Každú z 326 fotografií si žalobca podpísal vodoznakom, čo nie je možné považovať za postprodukciu vyžadujúcu akúkoľvek tvorivú činnosť ale len automatizovaný akt podpisu a žiadnu inú postprodukciu žalobca nepreukázal, iii) Všetky fotografie zverejnil neurčitému okruhu osôb a nešpecifikoval nijakým spôsobom použite daných fotografií, iv) Fotografie nevytvoril s úmyslom vložiť do nich osobitú tvorivosť. Len si zaznamenával svoju dovolenku, ako to robia milióny turistov po celom svete. To že neplánoval vytvoriť fotografie s nezameniteľným osobitným rázom konkludentne potvrdil tým, že bol sám prekvapený, že sa jeho fotografie niekomu páčia a dokonca ich chce niekto použiť na svojej stránke.“ (ako v konaní neskôr vyplynulo, žalobca nevyhotovil fotografií 326, ale vytvoril ich viac ako 800). Zároveň opätovne poukazujeme na skutočnosť, že neúspech žalobcu v konaní spôsobilo najmä neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu tvorivosti a nie jej prípadný nedostatok. Žalobca je autorom predmetných fotografií. Žalobca tvrdí, že preukázal naliehavý právny záujem na určení jeho autorstva svojimi tvrdeniami aj keď to že je autorom fotografií nikto nesporuje. Bez ohľadu na právny záujem súd nemôže určiť, že žalobca je autorom fotografických diel ako požaduje v petite, nakoľko v zmysle Rozsudku žiadne fotografické diela žalobca nevytvoril. Konajúci súd vo svojom odôvodnení uviedol nad rámec svojej zákonnej povinnosti, aj svoj právny názor týkajúci sa prípadnej náhrady za bezdôvodné obohatenie v prípade, že by žalobcom vyhotovené fotografie boli fotografickým dielom. Tiež poukázal, na to, že ani v tejto časti žaloby by žalobca nebol úspešný, nakoľko ako viac krát poukazoval žalovaný, žalobca nepredložil relevantné dôkazy na základe ktorých by bolo možné určiť výšku obvyklej licenčnej odmeny a naopak žalovaný výšku takejto obvyklej odmeny preukázal pri sporovaní žalovaného nároku (tá je mnohonásobne nižšia ako žiada žalobca). Zároveň sa žalovaný vyjadri aj k tvrdeniam žalobcu, ktoré nie je možné zaradiť ani pod jeden z hore uvedených odvolacích dôvodov. Žalobca uvádza, že „konajúci súd svojím Rozsudkom vytvoril nebezpečný precedens, o tom, že v podstate ktokoľvek môže preukázateľne poučiť fotografiu amatérskeho fotografa, ku ktorej použitiu nemá súhlas a dosiahnuť zisk v rámci svojej hlavnej podnikateľskej činnosti, pričom takéto správanie je v súlade so zákonom. “ Predmetom tohto sporu sú skutočnosti, ktoré v rámci svojho dispozitívneho oprávnenia určil sám žalobca obsahom podanej žaloby. Ak sa chcel žalobca domáhať, aby žalovaný nepoužíval fotografie, mohol k tomu vyžiť iný vhodný typ žaloby, prípadne neodkladné opatrenie. Namiesto toho si vybral určovaciu žalobu a žalobu o náhradu bezdôvodného obohatenia. Z tohto postupu usudzujeme, že buď žalobcovi viac ako na výkone jeho údajných osobnostných práv, záleží viac na tých majetkových, alebo podal nesprávny typ žaloby, čo považujeme za menej pravdepodobné, nakoľko je zastúpený renomovanou advokátskou kanceláriou. Konajúci súd nemohol konať v zmysle zásady „ne ultra petitum“ tým spôsobom, že by žalovanému nariadil čokoľvek, čo žalobca nežiadal. Zároveň Rozsudkom nijakým spôsobom neprišlo k zníženiu štandardu ochrany poskytovaných autorským dielam súdom za predpokladu, že oprávnená osoba preukáže všetky podstatné náležitosti, ktoré priznanie tejto ochrany vyžaduje.

16. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a podľa , a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

17. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (, , ) z hľadiska posúdenia

opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (, ).

18. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust.

19. Rozsudok súdu prvej inštancie podrobne a výstižne reaguje na skutkový stav a skutkovo a právne náležite vysvetľuje dôvody pre ktoré vo veci rozhodol.

20. Napriek podrobnému a vyčerpávajúcemu odôvodneniu súdu prvej inštancie, odvolací súd stručne reaguje na niektoré žalobcove námietky. Ohľadom námietky absencie naliehavého právneho záujmu. poukazuje odvolací súd, na to, že v konaní nebolo sporné, že žalobca je pôvodcom fotografií, jeho autorstvo nebolo žalovaným spochybnené, čiže autorstvo žalobcu nie je žiadnym spôsobom ohrozené, alebo neisté. Vzhľadom na čo, ako súd prvej inštancie správne uviedol, nemal žalobca na takomto určení právny záujem. Na doplnenie v tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že podľa ustálenej súdnej judikatúry je naliehavý právny záujem na požadovanom určení (či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je) daný vtedy, ak by bez takého určenia bolo právne postavenie žalobcu ohrozené alebo neisté a výrok rozhodnutia súdu by toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v jeho právnom postavení odstraňoval bez tohto, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem je daný tiež vtedy, ak medzi účastníkmi konania existuje stav objektívnej právnej neistoty, ktorý predstavuje ohrozenie právneho postavenia žalobcu a možno ho odstrániť práve rozhodnutím súdu podľa

21. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle , musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 06. decembra 2012 sp. zn. ).

22. Ohľadom preukázania toho, či fotografie urobené žalobcom majú povahu autorského diela odvolací súd opätovne odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, že v tejto súvislosti žalobca neuniesol dôkazné bremeno. V tomto smere sa odvolací súd v celku stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a poukazuje na jeho odôvodnenie, že žalobca neposkytol súdu žiadne konkrétne skutkové tvrdenia o tom, aký osobnostný prvok vložil do svojich fotografií, žalobca neoznačil a nekonkretizoval v žalobe ani v ostatných svojich písomných prejavoch žiaden individuálny a tvorivý osobnostný prvok charakteristický len pre žalobcu. Súd preto nemá podklad preto, aby mohol zhodnotiť či individualita a tvorivosť žalobcu pri vyhotovení fotografií a ich miera boli také, že je možné priznať fotografiám žalobcu autorskoprávnu ochranu; súd totiž pre absenciu tvrdení žalobcu v uvedenom smere nemá od žalobcu ani informáciu v čom konkrétne mala spočívať jeho duševná, tvorivá, individuálna činnosť, ktorá bola zhmotnená vo fotografiách tvoriacich predmet tohto konania. Žalobca neuviedol, čo na jeho fotografiách by mal súd posúdiť ako výraz jeho tvorivých duševných schopností, v čom je umeleckosť jeho fotografií, v čom sa tieto odlišujú od remeselnej fotografie, ktorá nepožíva autorskoprávnu ochranu. Žalobca nepomenoval individuálny prínos svojich fotografií, v čom by tento mal spočívať, neuviedol čo považuje za to jedinečné a nezameniteľné, čo odlišuje jeho fotografie od ostatných fotografií, ktoré by vyhotovila každá osoba odlišná od žalobcu prítomná v danom čase na rovnakom mieste ako žalobca. Žalobca neposkytol súdu tvrdenia o tom, ako alebo čím sa prejavilo jeho individuálne tvorenie a jedinečnosť jeho fotografií. Žalobca poskytol súdu len všeobecné tvrdenia, že jeho fotografie napĺňajú všetky znaky autorského diela, jeho tvorivá duševná činnosť sa prejavila v odfotení daného okamihu,

odfotení objektu z určitého uhla a za použitia určitého osvetlenia fotografií a s použitím manuálneho nastavenia rôznych funkcií fotoaparátu, čo dáva fotografiám žalobcu nezameniteľný osobnostný ráz autora. Čo však konkrétne žalobca považuje pri svojich fotografiách za jeho nezameniteľný osobnostný ráz, neuviedol. Tiež žalobca nekonkretizoval, ak má jeho individualita a tvorivosť spočívať v určitom uhle fotenia objektu alebo v určitom špecifickom osvetlení alebo použití špecifických funkcií fotoaparátu, ktorý je ten, pre neho príznačný a individuálny uhol fotenia, teda o aký uhol fotenia ide a aké osvetlenie využíva, ktoré ho odlišuje od ostatných zhotoviteľov remeselnej fotografie rovnakých objektov. Súd sa teda nedozvedel od žalobcu žiadne konkrétnosti, ktoré by mohol vyhodnocovať a posudzovať, a z ktorých by mohol prípadne dospieť k záveru o tvorivosti a individuálnosti vo fotografiách žalobcu zachyteného výsledku jeho duševnej činnosti.

23. V súvislosti so žalobcom dodanými dôkazmi, ktoré doručil súdu spolu s podaným odvolaním, odvolací súd poukazuje na to, že na tieto nemôže prihliadať nakoľko, tieto neboli súdu zaslané v súlade so zásadou koncentrácie konania § 153 ods. 1 C:s.p.

24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil ( ).

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a . V odvolacom konaní odvolací súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).