Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_61C-126-2018.pdf
PDF · 190.85 KB
Case nature
Subarea
61C/126/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore žalobkyne: C. J., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, T., zastúpená zákonným zástupcom: Mgr. Nadežda Piesvaux, narodená 27.01.1959, trvale bytom Sibírska 21, Bratislava, právne zast.: Hagyari & Partners, s. r. o., IČO: 51 473 208, Vlčkova 8/A, Bratislava, proti žalovaným: 1/ J. J., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom: neznámy pobyt, 2/ O.. M. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, T., 3/ E. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/ XX, T., žalovaný 2/ a žalovaný 3/ právne zastúpení: JUDr. Eva Bieliková, advokátka, so sídlom Stromová 13, Bratislava, o určenie absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie :
Súd u k l a d á žalovanému 2/ a žalovanému 3/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ J. J., narodeného XX.XX.XXXX na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava III, obec: Bratislava - m.č. Nové Mesto, katastrálne územie: Nové Mesto, a to
- spoluvlastnícky podiel 8169/372168 k parcelám registra "C" evidované na katastrálnej mape ako :
- pozemok C KN parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 220 m2,
- pozemok C KN parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2,
- pozemok C KN parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2,
- pozemok C KN parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 277 m2,
- byt č. 14 nachádzajúci sa na 4. p. bytového domu súpisné č. XXXX na ulici J. č. vchodu XX,
- k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 61C/126/2018.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.11.2018 domáha proti žalovaným 1/, 2/, 3/, aby súd určil, že záložná zmluva zo dňa 05.12.2017 uzavretá medzi žalovaným 1/, žalovaným 2/ a žalovaným 3/, ktorou žalovaný 1/ zriadil záložné právo na svoj spoluvlastnícky podiel k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, okres Bratislava III, obec Bratislava - m.č. Nové Mesto, k.ú. Nové Mesto, byt č. XX nachádzajúci sa na 4. p. bytového domu, súp. č. XXXX na ulici J. č. vchodu XX, k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra „C“ parc.č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 220 m2, parc.č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2,p.č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2, parc.č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 277 m2 o veľkosti podielu XXXX/XXXXXX, v prospech žalovaného 2/ a žalovaného 3/ je neplatná ako aj náhrady trov konania.
2. Dňa 20.11.2018 žalobkyňa do konania o určenie neplatnosti záložnej zmluvy podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého žiadala, aby súd uložil žalovanému 2/ a žalovanému 3/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava III, obec Bratislava - m.č. Nové Mesto, katastrálne územie Nové Mesto:
- Spoluvlastnícky podiel 8169/372168 k parcelám registra „C“ evidované na katastrálnej mape:
- pozemok C KN parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 220 m2,
- pozemok C KN parc. č. p.č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2,
- pozemok C KN parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2,
- pozemok C KN parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 277 m2,
- byt č. XX nachádzajúci sa na 4. p. bytového domu, súp. č. XXXX na ulici J. č. vchodu XX,
- k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 61C/126/2018.
3. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na ust. § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c) a písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") odôvodnila nasledovne.
4. Žalobkyňa podala dňa 08.11.2018 na tunajší súd žalobu o určenie absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy. Žalobu odôvodnila tým, že pochádza z manželstva žalovaného 1/ a zosnulej JUDr. U. E. H.., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX., pričom bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti E.. F. H., ktorá bola ustanovená aj ako jej majetkový opatrovník o čom doložila rozhodnutie súdu. V rámci dedičského konania po zosnulej D.. U. E., PhD. bolo Okresným súdom Bratislava III dňa 14.03.2017 vydané uznesenie č.k. 31D/682/2012-268, ktorým súd rozhodol, že podiel zosnulej na nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava III, obec Bratislava - m.č. Nové Mesto, k.ú. Nové Mesto LV č. XXXX: -parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, - p.č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 220 m2, -p.č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2, -p.č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2, -p.č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 277 m2, -byt č. XX nachádzajúci sa na 4. p. bytového domu, súp. č. XXXX na ulici J. č. vchodu XX -k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX (ďalej len ako „Nehnuteľnosť“) bol rozdelený v podiele 1 medzi Žalovaného 1/ a žalobkyňu. Momentálne je vyššie uvedená Nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ a žalobkyne, pričom podiel žalovaného 1/ je v hodnote 3 a podiel maloletej žalobkyne je v hodnote 1. Žalovanému 1/ bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/22/2013-34 zo dňa 09.04.2013, právoplatným dňa 02.05.2013 zároveň uložená vyživovacia povinnosť voči žalobkyni vo výške 500 EUR mesačne, ktoré má zložiť vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám zákonnej zástupkyne žalobkyne, E.. F. H.. Žalovaný 1 si dlhodobo neplnil svoju vyživovaciu povinnosť riadne, čo viedlo k trestnému stíhaniu jeho osoby pre trestný čin neplnenia vyživovacej povinnosti, ktoré je vedené Okresnou prokuratúrou Bratislava III pod ČVS: ORP-1284/NMV-B3-2014. Žalobkyňa pre zabezpečenie splnenia vyživovacej povinnosti zároveň iniciovala voči žalovanému 1/ exekučné konanie pre zmeškané výživné, ktoré je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 21Ek/478/2018. V tejto veci už začal konať súdny exekútor JUDr. Michal Dáni, ktorý na podiele k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zriadil exekučné záložné právo. Po žalovanom 1/ bolo OR PZ v Bratislave III vyhlásené pátranie a žalobkyni nie je známe miesto jeho reálneho pobytu. Žalobkyňa prostredníctvom výpisu z listu vlastníctva, na ktorom je evidovaná Nehnuteľnosť zistila, že na podiel žalovaného 1/ na Nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného 2/ a žalovaného 3/, ktoré bolo zaevidované vkladom č. V-34632/2017. Zároveň bola na list vlastníctva vložená poznámka, ktorou sa oznamuje začatie výkonu záložného práva V-34632/2017 Nehnuteľnosť v podiele 3/4 v prospech Žalovaného 2/ a Žalovaného 3/ formou dobrovoľnej dražby, P-697/18. Nakoľko si žalovaný 1/ dlhodobo dobrovoľne neplnil vyživovaciu povinnosť voči žalobkyni, jeho dlh na výživnom je vysoký a s ohľadom na skutočnosť, že na osobu žalovaného 1/ je vyhlásené pátranie je dôvodné predpokladať, že k dobrovoľnému splneniu dlhu na výživnom z jeho strany nedôjde, a preto je možné tento dlh považovať zároveň za ťažko vymožiteľný. Žalobkyňa nemá vedomosť o inom majetku žalovaného 1/, z ktorého by mohlo dôjsť k uspokojeniu jeho dlhu na výživnom, než z jeho podielu na Nehnuteľnosti. Žalobkyňa má dôvodnú obavu, že výkonom záložného práva dôjde k zmareniu exekučného konania na dlžné výživné. Zároveň s ohľadom na
skutočnosť, že žalobkyňa má za to, že podpis na záložnej zmluve zo dňa 05.12.2017 nepatrí žalovanému 1/, pričom určenie, či je táto záložná absolútne neplatná je predmetom tohto konania, je potrebné preventívne zabezpečiť Nehnuteľnosť pred výkonom záložného práva, nakoľko v prípade jeho výkonu žalovaným 2/ a žalovaným 3/ by mohlo dôjsť k nenávratnej ujme na právach ako žalovaného 1/ tak aj žalobkyne. Uzatvorenie záložnej zmluvy v prospech žalovaného 2/ a žalovaného 3/ po lehote splatnosti údajnej pohľadávky žalovaného 1/, najmä s uvedenou neprimeranou 18 % ročnou úrokovou sadzbou je nanajvýš pochybné, nakoľko nedáva logiku aby sa žalovaný 1/, po ktorom je vyhlásené pátranie, dostavil k podpisu záložnej zmluvy, ktorou sa zaviaže uspokojiť svoj už viac ako rok splatný dlh. Nakoľko je predmetom exekúcie vyživovacia povinnosť voči maloletej má žalobkyňa zato, že táto pohľadávka má prednosť pred pohľadávkou žalovaných ako záložných veriteľov, a preto je potrebné neodkladne uložiť žalovanému 2/ a žalovanému 3/ povinnosť zdržať sa výkonu ich záložného práva. Účelom neodkladných opatrení nariadených počas konania je potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení počas konania je: 1/ osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3/ preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Postačuje pritom z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok očividne vylúčený. Neodkladné opatrenie slúži zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Žalobkyňa súdu osvedčila všetky zákonom stanovené predpoklady, či už návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj žalobou o určenie absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 05.12.2017 spolu s jej dôkazmi. Súd by pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia mal vychádzal z nutnosti a naliehavosti poskytnutia právnej ochrany žalobkyne a žalovanému 1/, ktorých zákonné práva sú ohrozené, pričom by mal súd prihliadať aj na skutočnosť, že pohľadávka žalobkyne je pohľadávkou na výživné pre maloleté dieťa. Dôkazy predložené žalobkyňou osvedčujú nevyhnutnosť neodkladného opatrenia z dôvodu, že exekúcia môže byť ohrozená. Žalobkyňa zastáva názor, že nárok uplatňovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnený. Žalobkyňa osvedčila nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia a má za to, že boli splnené všetky základné zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa tak osvedčila svoju reálnu obavu, že v prípade prevodu predmetných nehnuteľností na tretie osoby bude uplatnenie a následná vymožiteľnosť ako práva žalobkyne tak aj práv žalovaného 1/ podstatným spôsobom sťažená až znemožnená.
5. Žalobkyňa k žalobe pripojila nasledovné listinné dôkazy (kópie) - rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, číslo vkladu: V 34632/2017 zo dňa 15.01.2018; záložnú zmluvu zo dňa 05.12.2107 uzatvorenú medzi žalovaným 2/ ako záložným veriteľom 1/, žalovaným 3/ ako záložným veriteľom 2/ a žalovaným 1/ ako záložcom; zápis o určení otcovstva žalobkyne súhlasným vyhlásením rodičov spísaný na matričnom úrade dňa 17.03.2004; kópie údajov dokladov žalovaného 1/; „oznámenie“; pokladničné doklady; kópie dokladov s podpisom žalovaného 1/; blok na pokutu zaplatenú na mieste 760381; kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu č. XX zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. F. Mesto zo dňa 23.07.2009; kúpno-predajná zmluva predmetom ktorej bola kúpa motorového vozidla Lexus zo dňa 27.02.2012; výpis zo stránky Ministerstva vnútra SR o pátraní po žalovanom 1/; exekučný príkaz súdneho exekútora JUDr. Michal Dáni sp.zn. 422EX 106/18; upovedomenie o
začatí exekúcie súdneho exekútora JUDr. Michal Dáni sp.zn. 422EX 106/18; upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva súdneho exekútora JUDr. Michal Dáni sp.zn. 422EX 106/18; uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 44C/63/2018-26 zo dňa 05.06.2018; návrh žalobcu na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III sp.zn. 11C/36/2018; uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C/36/2018-25 zo dňa 09.05.2018; čiastočné výpisy z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Nové Mesto - žalovaného 1/ a žalobkyne; uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 31D/682/2012-268 zo dňa 14.03.2017 a rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k.38P/22/2013-34 zo dňa 09.04.2013 právoplatný dňa 02.05.2013.
6. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 61C/126/2018-104 zo dňa 12.12.2018 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu.
7. Proti uzneseniu, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, žalovaný 2/ a žalovaný 3/ podali odvolanie. Uviedli, že proti uvedenému uzneseniu podávajú v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodu, že zistený skutkový stav, resp. hodnoverne osvedčené (spravdepodobnené) skutočnosti neobstoja, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že neexistujú dôvody na vydanie neodkladného opatrenia. Odvolanie odôvodnil nasledovne. Podľa bodu 23. odôvodnenia napadnutého uznesenia súd mal za osvedčené, že sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, a je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu neodkladným opatrením z dôvodu obavy, že exekúcia vedená u súdneho exekútora Michala Dáni pod. sp. zn. 422EX 106/18 v prospech žalobkyne bude ohrozená. S týmto osvedčením nesúhlasili z nasledovných dôvodov: V zmysle § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona. Podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri. Je nesporné, že zmluvné záložné právo zriadené v prospech žalovaného 2/ a žalovaného 3/ na spoluvlastnícky podiel vo veľkosti podielu 3/4 vo vlastníctve žalovaného 1/, na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie Nové Mesto (ďalej ako „nehnuteľnosť“) je zriadené ako 1. v poradí zapísané v katastri nehnuteľností pod V-34632/2017 zo dňa 15.1.2018. Je nesporné, že exekučné záložné právo zriadené v prospech žalobkyne na spoluvlastnícky podiel vo veľkosti podielu 3/4 vo vlastníctve žalovaného 1/ na nehnuteľnosti podľa exekučného príkazu 422EX 106/18 zo dňa 19.06.2018 (súdny exekútor Michal Dáni) zapísané pod Z-11501/2018, je zriadené ako 3. v poradí. Právna úprava dôsledne rešpektuje právo prednosti toho záložného veriteľa, v prospech ktorého bol záloh zaťažený skôr. Prednosť aj na uspokojenie má ten záložný veriteľ, v prospech ktorého bolo záložné právo zapísané skôr, a to bez ohľadu na to, kto je veriteľom. (§ 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka). Prednostný záložný veriteľ, t.j. veriteľ ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie registrované ako prvé v poradí, sa môže uspokojiť cestou priameho výkonu záložného práva ako aj navrhnúť dobrovoľnú dražbu, čo aj žalovaný 2/ a žalovaný 3/ urobili. Pokiaľ ide o tzv. veriteľa v poradí, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, ale je oprávneným v exekučnom konaní a súdnemu exekútorovi udelil súhlas na predaj zálohu cestou dražby, musí zároveň prihliadať na ustanovenie § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 61q ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok). V zmysle § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Podľa § 61q ods. 2 Exekučného poriadku) exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Žalobkyňa ako aj súdny exekútor porušil ustanovenie § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka ako aj § 61q ods. 2 Exekučného poriadku a začali viesť exekúciu predajom nehnuteľnosti bez súhlasu záložného veriteľa, ktorými sú žalovaný 2/ a žalovaný 3/, čím bolo porušené ich základné právo na súdnu ochranu, zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 20/08, ak záložný veriteľ nikdy neudelil súhlas na predaj nehnuteľnosti (zálohu) v exekučnom konaní, exekútor podľa § 61a ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka nemohol viesť exekučné konanie na záloh, a teda ani zriadiť exekučné záložné právo na záloh. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 51/2014 - zjednotenie právnych záverov. Ústavný súd SR sa bližšie venoval jednotlivým odlišným názorom a priklonil sa k názoru uvedenému v uznesení sp. zn. III. ÚS 20/08, ktoré vychádzalo z plenárneho rozhodnutia sp. zn. PL. ÚS 20/05. Plénum ústavného súdu
nevyhovelo návrhu Generálneho prokurátora Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ústavný súd vtedy zdôraznil, že ak záložný veriteľ (bez postavenia oprávneného) nesúhlasí so súdnou exekúciou, nemožno ju viesť. Ústavný súd taktiež konštatoval, že cieľom § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka je zvýšená právna ochrana záložného veriteľa vo vzťahu k uplatneniu práva na exekučné konanie na veci zaťažené zálohom. Záložný veriteľ, ako prednostný veriteľ, má mať najsilnejšie postavenie pri uspokojovaní svojich pohľadávok zo zálohu, a jeho právo by nemalo byť obmedzované ani záložnými veriteľmi so záložnými právami, ktoré vzniknú neskôr. Tento legitímny cieľ ale na druhej strane neznemožňuje a nemôže úplne znemožniť uplatňovanie práv ostatných veriteľov voči dlžníkovi. Podľa pléna ústavného súdu obmedzenie rozsahu exekúcie vyplývajúce z ustanovenia § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka súvisí s hmotnoprávnou úpravou záložného práva (§ 151a a nasl. Občianskeho zákonníka), ktorá posilňuje ochranu záložného veriteľa, a súčasťou ktorej je aj jeho súhlas s exekúciou na záloh. Tento súhlas tak treba považovať za súčasť vzniku práva na súdnu a inú právnu ochranu v exekučnom konaní, a za predpoklad na úspešné začatie a vedenie exekúcie. Nedostatok súhlasu záložného veriteľa s exekúciou na záloh nie je možné ospravedlniť argumentáciou, v zmysle ktorej zriadenie exekučného záložného práva nie je spôsobom vykonania exekúcie. Predmetné ustanovenia Občianskeho zákonníka a aj Exekučného poriadku bez akýchkoľvek pochybností hovoria o vedení exekúcie na záloh, teda o celom procese smerujúcom k nútenému vymoženiu judikovanej pohľadávky, nielen o konkrétnom procesnom úkone ako súčasti tohto procesu. Formalistický argument, že zriadenie exekučného záložného práva nie je spôsobom vykonania exekúcie, nemožno akceptovať. Podľa bodu 24. odôvodnenia napadnutého uznesenia súd mal za osvedčené, že žalovaný 2/ a žalovaný 3/ uskutočňujú úkony ohrozujúce práva žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky dotknutých nehnuteľností, o čom svedčí samotná poznámka zapísaná na LV č. 2771 pre k.ú. Nové Mesto - oznámenie o začatí výkonu záložného práva V-34632/2017 formou dobrovoľnej dražby P-697/18. S týmto osvedčením nesúhlasíme z nasledovných dôvodov: Podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu a podľa § 151l ods. 4 ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností. V zmysle citovaného ustanovenia žalovaný 2/ a žalovaný 3/ oznámili začatie výkonu záložného práva osobám označeným v zákone a zaslali oznámenie o začatí výkonu záložného práva príslušnému okresnému úradu, katastrálny odbor, ktorý začatie výkonu záložného práva vyznačil v katastri nehnuteľností na LV č. 2771, k.ú. Nové Mesto, pod P-697/18. V zmysle uvedeného Občiansky zákonník nestanovuje povinnosť zaslať začatie výkonu záložného práva aj osobám oprávneným z predkupného práva, ktorou je aj žalobca ako spoluvlastník nehnuteľnosti. Osobám oprávneným z predkupného práva, sa doručuje v súlade s § 17 ods. 5 písm. c) Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách až Oznámenie o dražbe, ktoré však ku dnešnému dňu nebolo dražobníkom vyhotovené a ani registrované v centrálnom registri dražieb. Toto oznámenie o dražbe môže byť vyhotovené až po stanovení ceny nehnuteľnosti súdnoznaleckým posudkom a táto cena je následne najnižším podaním v dražbe a podkladom na stanovenie ceny pri uplatnení predkupného práva. Z uvedeného je zrejmé, že neboli a nie sú ohrozené práva žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky nehnuteľností, nakoľko predkupné právo žalobkyne ako spoluvlastníčky nehnuteľnosti nebolo porušené, zostalo zachované a môže byť realizované až v čase zasielania Oznámenia o dražbe v súlade s § 17 ods. 5 písm. c) Zákona o dobrovoľných dražbách. Záverom poukázali na skutočnosť, že žalovanému 2/ a žalovanému 3/ nebola žaloba o určenie absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 5.12.2017 do dnešného dňa doručená a teda žalovaný 2/ a žalovaný 3/ nepozná žalobkyňou uvádzané dôvody neplatnosti záložnej zmluvy. Tvrdenie žalobkyne, že „uzatvorenie záložnej zmluvy v prospech žalovaného 2/ a 3/ po lehote splatnosti údajnej pohľadávky žalovaného 1/, najmä s uvedenou neprimeranou 18 % ročnou úrokovou sadzbou je nanajvýš pochybné, nakoľko nedáva logiku, aby sa žalovaný 1/ po ktorom je vyhlásené pátranie, dostavil k podpisu záložnej zmluvy“ je nedostačujúce na osvedčenie skutočnosti odôvodňujúce potrebu úpravy pomerov strán sporu. Záložnú zmluvu žalovaný 1/ podpísal na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Moskve dňa 05.12.2017 a jeho podpis osvedčil pracovník Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Moskve. Nakoľko preukázali, že:
- neexistuje obava, že exekúcia bude ohrozená, nakoľko právna úprava dôsledne rešpektuje právo prednosti toho záložného veriteľa, v prospech ktorého bol záloh zaťažený skôr,
- nie sú ohrozené práva žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky nehnuteľností, nakoľko predkupné právo spoluvlastníčky - žalobkyne zostalo zachované,
- nie sú osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu úpravy pomerov strán sporu, nakoľko záložná zmluva bola podpísaná v súlade so zákonom, neexistujú dôvody na vydanie neodkladného opatrenia. Na základe uvedených skutočností navrhli, aby:
- súd prvej inštancie napadnuté uznesenie v súlade s § 376 CSP zrušil a konanie zastavil a rozhodol, že žalobkyňa je povinná uhradiť žalovanému 2/ a žalovanému 3/ trovy konania 100 %,
- odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa § 389 ods. 1 CSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z dôvodu, že nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali a konanie zastavil a rozhodol, že žalobkyňa je povinná uhradiť žalovanému 2/ a žalovanému 3/ trovy konania 100 %.
8. Žalovaní 2/ a 3/ nepripojili k odvolaniu okrem internetového výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX k.ú. Nové Mesto a Nálezu Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 51/2014-42 žiadne iné listiny.
9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č.k. 4Co/162/2019-223 zo dňa 30.07.2019 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, Okresného súdu Bratislava III č.k. 61C/126/2018-104 zo dňa 12.12.2018 na základe odvolania žalovaného 2/ a žalovaného 3/ zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.
10. Odvolací súd zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 61C/126/2018-104 zo dňa 12.12.2018 odôvodnil nasledovne. Poukázal na to, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Podľa § 234 ods. 1, 2 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Základným atribútom odôvodnenia každého súdneho rozhodnutia je právne posúdenie veci a presvedčivosť odôvodnenia. Súdne rozhodnutie nerešpektujúce zásady uvedené v citovaných ustanoveniach o zákonných náležitostiach odôvodnenia je nepreskúmateľné. Nedostatok zákonného obsahu súdneho rozhodnutia sa prejavuje v jeho nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, keď nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. V rozpore s korektným a ústavne konformným výkladom ust. 220 ods. 2 CSP je úplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva rozpornosť a nesúlad so zákonnými požiadavkami na presvedčivosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nie je presvedčivé ani konzistentné a nezodpovedá zákonným ustanoveniam odôvodnenia rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v posudzovanom uznesení nezaoberal, ako žalobkyňa osvedčila uplatnený nárok, len všeobecne konštatoval, že sú ohrozené práva žalobkyne, avšak nekonkretizoval ako došiel k takémuto záveru. Nezaoberal sa listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a ako ich posúdil. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako dospel k záveru, že sú ohrozené práva žalobkyne, keď nekonkretizoval, aké práva považoval za ohrozené. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé ako sa vysporiadal s uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 44C/63/2018-26, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva k spoluvlastníckemu podielu žalovaného 1/ na dotknutej nehnuteľnosti a uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C 36/2018-25, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil žalovaným 2/ a 3/ zdržať sa výkonu záložného práva k dotknutej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 1/ vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyne. Všetky vyššie uvedené nedostatky odvolací súd nemôže nahrádzať, pretože podstatou odvolacieho konania je zabrániť prekvapivým rozhodnutiam bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku, v rámci ktorého by strana sporu nemala zachovanú plnú možnosť obrany proti argumentom súdu prvej inštancie a došlo by tak k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Uvedený postup, v rámci ktorého by
odvolací súd nahrádzal chýbajúce argumenty o základných právnych otázkach preskúmavanej veci, by znamenal nezabezpečenie riadneho prístupu k spravodlivému procesu po podaní odvolania. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, keď súd prvej inštancie jednak nesprávnym, resp. nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tomto smere odňal stranám sporu právo na spravodlivý proces vzhľadom na ich nemožnosť náležite sa brániť proti vysloveným argumentom súdu počas konania odvolacieho, pričom v rámci zásady zachovania dvojinštančnosti súdneho konania tieto nedostatky nemožno napraviť súdom odvolacím. Podľa § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď v rámci nového konania bude úlohou súdu prvej inštancie viazaného právnym názorom súdu odvolacieho v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP vec opätovne prejednať so zameraním sa na posúdenie uznesení Okresného súdu Bratislava III č.k. 44C/63/2018-26, a Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C 36/2018-25, vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyne s tým, že odôvodnenie nového rozhodnutia bude musieť byť presvedčivé a preskúmateľné (§ 391 ods. 3 CSP).
11. Po rozhodnutí odvolacieho súdu, podaním doručeným súdu dňa 22.10.2019 označeným ako „doplnenie ďalších skutočností podstatných pre konanie a nariadenie neodkladného opatrenia“ uviedla nasledovné informácie. V konaní sa žalobkyňa domáha určenia absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 05.12.2017 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovaným 2/ a žalovaným 3/ ako záložnými veriteľmi. Žalobkyňa považuje predmetnú zmluvu za neplatnú, pretože spochybňuje pravosť podpisu žalovaného 1/ na tejto zmluve. Argumentácia žalobkyne je obsahom jej podania - žaloby. Predmetná záložná zmluva sa vzťahuje na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného 1/. Ako tiež žalobkyňa uviedla v žalobe, žalovaný 1/ si neplní voči žalobkyni riadne svoju vyživovaciu povinnosť, pričom je za uvedené aj trestne stíhaný (zanedbanie povinnej výživy, sp. zn. 2Pv 1/19/1103, Okresná prokuratúra Bratislava III). Dlh žalovaného 1/ na výživnom tvorí toho času sumu približne 28.500 EUR. S ohľadom na dôvody uvedené v žalobe a z obavy o scudzenie nehnuteľnosti žalovaným 2/ a žalovaným 3/ na základe potenciálneho neplatného právneho úkonu, podala žalobkyňa na Okresný súd Bratislava III návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanému 2/ a žalovanému 3/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. 2771 na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava III , obec Bratislava - m.č. Nové Mesto, katastrálne územie Nové Mesto do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 61C/126/2018. Uznesením Okresného súdu Bratislava III, č.k. 61C/126/2018-104 zo dňa 12.12.2018 súd vydal neodkladné opatrenie v znení navrhovanom žalobkyňou. Voči neodkladnému opatreniu podali odvolanie žalovaný 2/ a žalovaný 3/. Žalovaný 1/ sa k ich odvolaniu vyjadril a súhlasil s ním, pričom uviedol, že predmetnú záložnú zmluvu podpísal. Žalobkyňa sa k uvedeným vyjadreniam tiež vyjadrila. Uznesením sp.zn. 4Co/162/2019 - 223 zo dňa 30.07.2019 Krajský súd v Bratislave, zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 61C/126/2018-104 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nedostatočne odôvodnené, a to z nasledovných dôvodov:
- okresný súd nekonkretizoval ako žalobkyňa v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila uplatnený nárok
- okresný súd nekonkretizoval ako došiel k záveru že práva žalobkyne sú ohrozené
- okresný súd sa nezaoberal posúdením listinných dôkazov
- okresný súd nekonkretizoval, aké práva žalobkyne považuje za ohrozené
- z rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s uznesením OS BA III, sp.zn. 44C/63/2018-26, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva k spoluvlastníckemu podielu žalovaného 1/ na nehnuteľnostiach a uznesením OS BA III, sp.zn. 11C/36/2018-25, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie. Keďže Okresný súd Bratislava III bude o návrhu žalobkyne rozhodovať opätovne, považuje žalobkyňa za potrebné doplniť súdu ďalšie informácie, ktoré by mu mohli napomôcť pri opätovnom rozhodovaní o jej návrhu a rovnako sa vyjadriť aj ku skutočnostiam, ktoré Krajský súd považoval v rámci rozhodnutia za nedostatočne odôvodnené. Žalobkyňa zastáva názor, že záložná zmluva, ktorej platnosť žalobkyňa v tomto konaní napáda nebola podpísaná žalovaným 1/, pričom zo strany žalovaného 2/ a žalovaného 3/ mohlo dôjsť ku sfalšovaniu podpisu žalovaného 1/, a to prípadne aj s jeho súhlasom a možno aj s pomocou niektorého z úradníkov pracujúcich na slovenskom veľvyslanectve v Moskve, alebo mohlo dôjsť ku sfalšovaniu úradnej pečate ministerstva a sfalšovaniu podpisu zamestnanca ministerstva, ktorý mal podpisy zmluvných strán na záložnej zmluve (žalovaný 1/, žalovaný 2/, žalovaný 3/) overiť. Žalovaný 1/ je osobou s trestnou minulosťou a je trestne stíhaný doposiaľ. Aj z tohto dôvodu sa žalovaný 1/
ukrýva údajne na území Čečenskej republiky. Žalobkyňa do konania priložila súhrn niektorých skutkov žalovaného 1/, z ktorých je možné usúdiť, že žalovaný 1/ je spájaný s trestnou činnosťou už od konca 90. rokov. Uvedené skutočnosti môžu podporiť tvrdenia žalobkyne o tom, že žalované strany by boli schopné podvodným konaním uzatvoriť záložnú zmluvu a následne si uplatňovať z nej vyplývajúce práva. Žalobkyňa opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalovaný 1/ mal uzatvoriť so žalovaným 2/ a žalovaným 3/ predmetnú záložnú zmluvu po lehote splatnosti dlhu žalovaného 1/ voči žalovanému 2/ a žalovanému 3/ (viac ako 5 rokov od uzatvorenia údajných zmlúv o pôžičke), pričom čo sa týka výšky odplaty za dlh žalovaného 1/ voči žalovanému 2/ a žalovanému 3/ bola dohodnutá neprimeraná 18 % úroková sadzba ročne. Žalovaný 1/ týmto úkonom úplne zmaril možnosť uspokojenia pohľadávky žalobkyne na výživnom. Hodnota pohľadávky žalovaného 2/ voči žalovanému 1/ k 05.12.2017 bola:
- istina - 35.000 EUR
- úrok z pôžičky 18 % p.a. od. 11.09.2012 do 05.12.2017 - 32.984,38 EUR
- úrok z omeškania 5 % p.a. od. 12.09.2016 do 05.12.2017 - 2.152,74 EUR Hodnota pohľadávky žalovaného 3/ voči žalovanému 1/ k 05.12.2017 bola:
- istina - 35.000 EUR
- úrok z pôžičky 18 % p.a. od. 11.09.2012 do 05.12.2017 - 32.984,38 EUR
- úrok z omeškania 5% p.a. od. 12.09.2016 do 05.12.2017 - 2.152,74 EUR Spolu hodnota dlhov žalovaného 1/ voči žalovanému 2/ a žalovanému 3/ k 05.12.2017 bola 140.274,24 EUR. Hodnota dlhu žalovaného 1/ na výživnom voči žalobkyni k 05.12.2017 bola 17.997 EUR. Hodnota dlhu žalovaného 1/ voči žalovaným 2/ a 3/ v zásade predstavuje hodnotu nehnuteľností v spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného 1/. Žalovaný 1/ zriadil záložné právo na svoj podiel na tejto nehnuteľnosti. Je teda zrejmé, že v prípade uspokojovania pohľadávok žalovaného 2/ a žalovaného 3/ by z prípadnej dražby boli uspokojené iba ich pohľadávky a pohľadávka žalobkyne na výživnom by uspokojená byť nemohla. Žalobkyňa tiež nevylučuje možnosť, že v prípade uspokojenia pohľadávok žalovaného 2/ a žalovaného 3/ by títo časť financií mohli dať aj žalovanému 1/. K nedostatkom rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III vytknutých Krajským súdom v Bratislave v rámci rozhodnutia o odvolaní žalovaného 2/ a žalovaného 3/ voči neodkladnému opatreniu uvádza žalobkyňa nasledovné: a) okresný súd nekonkretizoval ako žalobkyňa v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila uplatnený nárok. Z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, ako dospel k záveru, že sú ohrozené práva žalobkyne, keď nekonkretizoval aké práva považoval za ohrozené. Žalobkyňa k uvedenému uvádza, že za ohrozené považuje svoje právo na výživné. Žalovaný 1/ sa skrýva mimo územia Slovenskej republiky (údajne v Čečenskej republike). Žalovaný 1/ si dlhodobo neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči žalobkyni, ktorá mu vyplýva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré tvorí súčasť spisu v predmetnej veci. Žalovaný 1/ v Slovenskej republike nedisponuje iným majetkom, okrem jeho podielu na nehnuteľnosti špecifikovanej v tomto konaní, na ktorý bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného 2/ a žalovaného 3/. Záložné právo zriadené v prospech žalovaného 2/ a žalovaného 3/ na podiel žalovaného 1/ na predmetnej nehnuteľnosti je prvé v poradí. Žalobkyňa nemá žiadnu zákonnú možnosť ako uspokojiť svoju pohľadávku na výživnom bez toho, aby bola najskôr uspokojovaná pohľadávka žalovaného 2/ a žalovaného 3/. Predmetom konania vedeného pod. sp. zn. 61C/126/2018 je určenie absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 05.12.2017. Pokiaľ sa v konaní vo veci samej preukáže skutočnosť, že táto záložná zmluva je absolútne neplatná, záložné právo zriadené v prospech žalovaných 2/ a 3/ bude zrušené a právo žalobkyne na výživné môže byť plne uspokojené v rámci exekučného konania z nehnuteľnosti patriacej žalovanému 1/ a žalobkyni. Pokiaľ nebude nariadené neodkladné opatrenie, žalovaní 2/ a 3/ budú mať plnú dispozíciu s predmetom zálohu a môžu uskutočniť dražbu, pričom ak by následne súd vyhlásil, že záložná zmluva je absolútne neplatná, uspokojenie nároku žalobkyne by bolo nemožné, nakoľko by už neexistovala žiadna vec vo vlastníctve žalovaného 1/, ktorá by mohla byť predmetom exekúcie alebo predmetom zabezpečovacieho opatrenia. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd povinný primárne vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľovi. b) okresný súd nekonkretizoval ako došiel k záveru že práva žalobkyne sú ohrozené. Žalobkyňa zastáva názor, že k uvedenému záveru je možné dospieť tak z návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenie, ako aj z ostatných podaní a dôkazov, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu v konaní sp. zn. 61C/126/2018 vrátane tohto podania. c) okresný súd sa nezaoberal posúdením listinných dôkazov. Uvedená povinnosť spočíva výlučne na posúdení súdu.
d) z rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s uznesením OS BA III, č.k. 44C/63/2018-26, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva k spoluvlastníckemu podielu žalovaného 1/ na nehnuteľnostiach a uznesením OS BA III, č.k. 11C/36/2018-25, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie. K uvedenému žalobkyňa uvádza nasledovné: a) V zmysle CSP platí subsidiarita neodkladného opatrenia vo vzťahu ku zabezpečovaciemu opatreniu, tzn. že ak možno sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, toto má vždy prednosť pred neodkladným opatrením. V zásade by teda neodkladné opatrenie malo byť použité len v prípade, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. Pokiaľ by však dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nebolo vylúčené podľa všeobecných kritérií, posúdi súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia individuálne okolnosti prípadu. Z daného hľadiska možno pripustiť nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, ak dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. Relevantné je v danej súvislosti aj poradie záložného práva podľa § 343 CSP. Iné ako prednostné záložné právo môže totiž za určitých okolností predstavovať iba formálnu súdnu ochranu, ktorej reálny obsah bude z materiálneho hľadiska nepostačujúci. (CSP R. P., R., M., T., E., T., Q. a kol., C. H. T., 2016, str. 1088 - 1089). Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podala zákonná zástupkyňa žalobkyne vo vlastnom mene, a to za účelom ochrany práv žalobkyne. Zákonná zástupkyňa žalobkyne sa snaží činiť všetky dostupné kroky na ochranu práv žalobkyne. Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 44C/63/2018-26 zo dňa 05.06.2018 vydal zabezpečovacie opatrenie v prospech zákonnej zástupkyne žalobkyne, F. H. a zriadil v jej prospech záložné právo ku spoluvlastníckemu podielu žalovaného 1/ na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania. V zásade je teda možné vyvodiť, že predmetné zabezpečovacie opatrenie sa netýka žalobkyne. Je teda na mieste v rámci konania o vydanie neodkladného opatrenia posúdiť, či by vydanie zabezpečovacieho opatrenia v prospech samotnej žalobkyne mohlo naplniť sledovaný účel, ktorým je uspokojenie práva žalobkyne. Z uvedeného skutkového stavu a priložených dôkazov má žalobkyňa za to, že uspokojenie jej pohľadávky na výživnom, a teda účel sledovaný zabezpečovacím opatrením v prípade žalobkyne nie je možné dosiahnuť. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je totiž posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. V prípade žalobkyne má zabezpečovacie opatrenie len formálny charakter, kedy nie je možné uspokojenie záložného práva žalobkyne výkonom záložného práva, a to z dôvodu výšky pohľadávky žalovaného 2/ a žalovaného 3/ voči žalovanému 1/. Z tohto hľadiska má žalobkyňa za to, že v jej prípade sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ súd nezamedzí výkonu pochybného záložného práva žalovaného 2/ a žalovaného 3/ na nehnuteľnosti, môže dôjsť k úplnému zmareniu exekučného konania žalobkyne, pretože dôjde k nezvratnému stavu, kedy všetok známy majetok žalovaného 1/ bude scudzený a aj keby bola následne preukázaná absolútna neplatnosť záložnej zmluvy, je vymožiteľnosť práva na výživné žalobkyne mizivá. b) K uzneseniu OS BA III, č.k. 11C/36/2018-25, ktorým bolo vydané neodkladné opatrenie a na ktoré poukazuje Krajský súd v Bratislave v zmysle odôvodnenia svojho rozhodnutia žalobkyňa uvádza, že predmetné rozhodnutie bolo rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.10.2018, č.k. 7Co/230/2018-66 zmenené tak, že Krajský súd v Bratislave návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Z uvedeného dôvodu teda žalobkyňa považuje za bezpredmetné sa týmto rozhodnutím zaoberať. Žalobkyňa si zároveň poukázala aj na ďalšie skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv pre posúdenie prejednávanej veci. V zmysle odpovede Okresnej prokuratúry Bratislava III, č.k. 2Pv 1/19/1103-8, ktorá bola doručená právnemu zástupcovi žalobkyne vyplýva, že vo veci prečinu Zanedbania povinnej výživy je na obvineného J. J. (žalovaný 1/) vydaný príkaz na zatknutie. Na základe správy z INTERPOLU zo dňa 12.06.2018 majú OČTK informáciu, že sa žalovaný 1/ zdržiava v Čečenskej republike. Poverený príslušník podal návrh na vykonanie právnej pomoci na justičný orgán Ruskej federácie, pričom táto právna pomoc doposiaľ vybavená nebola. Slovenské orgány činné v trestnom konaní tak nemajú na žalovaného 1/ žiaden dosah. Žalovaný 1/ však aktívne komunikuje so súdmi v konaniach, ktoré sa proti nemu vedú. V predmetnom konaní doložil do spisu svoje vyjadrenie zo dňa 08.03.2019 a čestné prehlásenie z 23.01.2019. Bolo by vhodné overiť, či uvedené zásielky boli doručené z územia Čečenskej republiky alebo nie. V prípade, ak tomu tak nebolo, je na mieste pochybovať o ich autenticite. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobkyňa za to, že v jej prípade sú splnené zákonné podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. Podľa názoru žalobkyne je nesporné, že: 1. Sledovaný účel vo veci žalobkyne nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
2. Na strane žalobkyne existuje dôvodná obava, že jej exekúcia vyplývajúca z pohľadávky žalobkyne na výživnom bude ohrozená, a to prípadným výkonom záložného práva žalovaného 2/ a žalovaného 3/, ktorým by sa s ohľadom na výšku ich pohľadávok voči žalovanému 1/ a hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ na nehnuteľnostiach definovaných v tomto konaní zmarilo akékoľvek uspokojenie pohľadávky žalobkyne. V prípade pokiaľ by súd nerozhodol o neodkladnom opatrení tak, že uložil žalovaným 2/ a 3/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, a žalovaní 2/ a 3/ by pokračovali v dobrovoľnej dražbe predmetnej nehnuteľnosti, došlo by k nenapraviteľnej ujme na právach žalobkyne. Z tohto dôvodu má žalobkyňa za to, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné. 3. S ohľadom na osobu žalovaného 1/, jeho činnosť na území Slovenskej republiky, ktorú žalobkyňa definuje v rámci tohto podania a jeho momentálne skrývanie sa v Čečenskej republike existuje dôvodná obava, že podpis na záložnej zmluve, posudzovanie platnosti ktorej je predmetom tohto konania nemusí patriť žalovanému 1/. 4. Žalobkyňa má za to, že samotné prehlásenie žalovaného 1/ o tom, že predmetnú záložnú zmluvu podpísal nepreukazuje skutočnosť, že tomu tak naozaj je. Uvedené podania žalovaného 1/ je rovnako možné spochybniť. 5. K dôvodom neplatnosti záložnej zmluvy sa žalobkyňa vyjadrila v rámci svojich podaní zaslaných súdu v rámci tohto konania a má za to, že pri posudzovaní jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by mali byť zohľadnené. S ohľadom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby súd v rámci opätovného prejednania jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že nariadi neodkladné opatrenie v znení navrhovanom žalobkyňou.
12. K uvedenému vyjadreniu zo dňa 22.10.2019 žalobkyňa pripojila rozhodnutie Ministerstva vnútra SR zo dňa 15.01.2010 o odvolaní žalovaného 1/; rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ, riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR zo dňa 21.07.2009 o zrušení povolenia na trvalý pobyt na území SR na účel zlúčenia rodiny; uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Co/230/2018-66 zo dňa 18.10.2018; podnet na konanie proti ušlému zn. 2Pv 1/19/1103-8 Z 15.05.2019.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 14. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 18. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 19. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 20. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 21. Podľa prvej vety § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 CSP. 22. Podľa § 328 ods. 3 CSP uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. 23. Podľa prvej vety § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 24. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 25. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 26. Podľa § 331 ods. 2 CSP uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
27. Podľa § 333 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 28. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 29. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 30. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
31. Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 32. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 33. Podľa § 391 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
34. Podľa § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ" alebo "Občiansky zákonník") ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 35. Podľa § 116 OZ blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. 36. Podľa § 117 OZ stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka. 37. Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
38. Súd prvej inštancie v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/162/2019-223 rozhodol v rámci nového konania novým rozhodnutím. Vychádzajúc z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vyjadrení strán, súd mal za to, že predmetný návrh je dôvodný. Vzhľadom na rozsah vyjadrení strán súd mal za to, že o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť aj bez výsluchu a ďalších vyjadrení strán a bez nariadenia pojednávania. Rozhodujúce skutočnosti uvedené žalobkyňou odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, formou neodkladného opatrenia, mal súd za dostatočne osvedčené na základe listín tvoriacich obsah súdneho spisu v tejto veci, ktorými žalobkyňa hodnoverne osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Je tiež zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáhala a je splnený aj predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia tým, že sledovaný účel v tomto prípade nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vo vzťahu k nároku žalobkyne už je v katastri nehnuteľností zriadené exekučné záložné právo, avšak ani toto neposkytuje efektívnu ochranu jej práv, vzhľadom na záložné právo žalovaného 2/ a žalovaného 3/ ako záložných veriteľov zapísané v poradí pred zriadeným exekučným záložným právom v prospech žalobkyne na totožný záloh. Z dôvodu poradia zápisu jednotlivých záložných práv by išlo o nedôvodné využitie inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je možné zriadiť sudcovské záložné právo podľa § 343 CSP.
39. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu poukazuje na nasledovné dôvody, pre ktoré rozhodol tak, že opätovne v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobkyne a nariadil neodkladné opatrenie, ktorého nariadenia sa žalobkyňa domáhala. Žalobkyňa je maloletá, v konaní je zastúpená zákonným zástupcom. Maloletá žalobkyňa je dcérou žalovaného 1/ a jeho zosnulej manželky. Žalobkyňa je na základe Rozsudku tunajšieho súdu č.k. 38P/22/2013-34 z 09.04.2013 právoplatného dňa 02.05.2013 zverená do náhradnej osobnej starostlivosti jej starej matky E.. F. H., ktorá je jej zákonným zástupcom.
40. Súd mal na základe výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX pre k.ú. Nové Mesto za osvedčenú skutočnosť, že žalovaný 1/ je v podiele 3/4 podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností a žalobkyňa je ich podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/4. Súd mal za preukázané, že na spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ v podiele 3/4 dotknutých nehnuteľností je zriadené záložné právo v prospech žalovaného 2/ a žalovaného 3/ podľa V-34632/2017 zo dňa 15.01.2018, ďalej záložné právo v prospech E.. F. H. podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 44C/63/2018 z 05.06.2018, U-10771/2018 vz 2772/18, právoplatné dňom 25.07.2018, Z-14047/18 a tiež exekučné záložné právo v prospech žalobkyne podľa exekučného príkazu 422EX 106/18 zo dňa 19.06.2018 súdneho exekútora JUDr. Michal Dáni, Bratislava, Z-11501/2018.
41. Dotknuté nehnuteľnosti špecifikované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorých sú žalobkyňa a žalovaný 1/ podielovými spoluvlastníkmi, nadobudli žalovaný 1/ a zosnulá matka maloletej na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 23.07.2009. Podiel na nehnuteľnostiach žalobkyňa nadobudla na základe výsledku dedičského konania vedeného Okresným súdom Bratislava III uznesením č.k. 31D/682/2012-268 zo 14.03.2017, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností pod Z-18180/17. Žalobkyňa na základe rozhodnutia Okresného úradu Bratislava V-34632/2017 z 15.01.2018 preukázala, že bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného 2/ a 3/ k dotknutým nehnuteľnostiam na základe zmluvy o zriadení záložného práva podľa uzavretej dňa 05.12.2017 v Moskve medzi žalovaným 1/ ako záložcom a žalovanými 2/ a 3/ ako záložnými veriteľmi. Vklad bol povolený dňa 15.01.2018 a týmto dňom nadobudol právoplatnosť ako aj právne účinky. Zmluvou zriadené záložné právo v prospech žalovaných 2/ a 3/ k dotknutým nehnuteľnostiam podľa zmluvných dojednaní má zabezpečovať nároky záložných veriteľov (žalovaného 2/ a 3/) voči dlžníkovi (žalovanému 1/) na úhradu všetkých finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 11.09.2012. Z obsahu zmluvy vyplýva, že podľa zmluvy o pôžičke sa žalovaný 1/ zaviazal splatiť pôžičku žalovanému 2/ v sume 35.000 eur v termíne do 11.09.2016 a dohodnutý úrok vo výške 18 % ročne z poskytnutej sumy odo dňa poskytnutia pôžičky do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške určenej právnym predpisom odo dňa jej omeškania s platením a žalovanému 3/ v sume 35.000 eur v termíne do 11.09.2016 a dohodnutý úrok vo výške 18 % ročne z poskytnutej sumy odo dňa poskytnutia pôžičky do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške určenej právnym predpisom odo dňa jej omeškania s platením (Čl. III., bod 1 záložnej zmluvy). Podľa predmetnej zmluvy, ak zabezpečená pohľadávka veriteľa nebude riadne a včas splnená, je záložný veriteľ oprávnený záložné právo realizovať v zmysle platnej právnej úpravy akýmkoľvek z nasledovných spôsobov: a) predajom nehnuteľnosti v dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, b) predajom nehnuteľnosti v exekučnom konaní, c) priamym predajom nehnuteľnosti, k čomu dáva záložca podpisom tejto zmluvy výslovný súhlas (Čl. VI., bod 1 záložnej zmluvy). Zo záložnej zmluvy vyplýva, že k zriadeniu záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam došlo až po splatnosti zabezpečovanej pohľadávky, čím žalobkyňa dôvodne osvedčuje pochybnosť o danom právnom úkone. Záložné právo totiž slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva v prípade, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená (§ 151a OZ). Jedná sa o zabezpečovací inštitút a vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, záložné právo plní svoju zabezpečovaciu funkciu tým, že umožňuje, aby veriteľ uspokojil existujúcu pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Má ísť o zabezpečenie pohľadávky do okamihu jej splatnosti a pre prípad riadneho a včasného nesplnenia prichádza do úvahy uhradzovacia funkcia. Súd sa môže len domnievať, aké zmluvné podmienky boli dojednané medzi zmluvnými stranami v zmluve o pôžičke, keďže túto zmluvu v konaní žiadna strana nepredložila, rovnako sa súd môže len domnievať, z akého dôvodu došlo k zriadeniu záložného práva k už rok splatnej pohľadávke a z akého dôvodu sa žalovaný 2/ a 3/ nedomáhali peňažného plnenia od žalovaného 1/, ale došlo k zriadeniu záložného práva k podielu žalovaného 1/ na dotknutých nehnuteľnostiach. V prípade nepredĺženia splatnosti na úhradu zabezpečovanej pohľadávky je otázna existencia tejto zabezpečovacej funkcie záložného práva. Súd však v rámci neodkladných opatrení nevykonáva dokazovanie vo veci samej, iba osvedčuje skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zmluvné strany záložnej zmluvy z 05.12.2017 sa v tejto zmluve zároveň dohodli, že práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy zaniknú uspokojením pohľadávky záložného veriteľa podľa čl. III (Čl. VII. písm. a) záložnej zmluvy). Uvedené v kontexte toho, že v čase uzatvorenia tejto zmluvy už mala byť pohľadávka minimálne v časti istiny splatnou, je v rozpore s funkciou inštitútu zriadenia záložného práva. Žalobkyňa teda osvedčila samotnou záložnou zmluvou odôvodnené pochybnosti o platnosti predmetnej záložnej zmluvy. Súd mal za osvedčené, že žalovaný 1/ je od 21.10.2015 z dôvodu príkazu na zatknutie podľa § 73 Trestného
poriadku v pátraní OR PZ v Bratislave III. Rovnako mal súd podľa exekučného príkazu č. 422EX 106/18 z 19.06.2018 súdneho exekútora JUDr. Michala Dáni za osvedčené, že na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 38P/22/2013 z 09.04.2013 je vedené exekučné konanie v prospech oprávnenej - žalobkyne proti povinnému - žalovanému 1/ na zameškané výživné za obdobie od 01.04.2013 do 15.02.2018 vo výške 19.392 eur ako aj bežné výživné od 16.02.2018 v sume 500 eur mesačne splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Na základe predmetného exekučného príkazu súdny exekútor zriadil exekučné záložné právo na podiel na dotknutých nehnuteľnostiach žalovaného 1/. Exekúcia sa začala dňa 07.05.2018, čo žalobkyňa osvedčila upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 11.05.2018.
42. Čo sa týka konania o neodkladnom opatrení na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/36/2018 o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva na podiel žalovaného 1/ na dotknutých nehnuteľnostiach, žalobkyňa preukázala doložením súdneho rozhodnutia, že návrh v uvedenej veci Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 7Co/230/2018-66 zo dňa 18.10.2018 zamietol z dôvodu, že v danej veci stará matka ako žalobkyňa neosvedčila existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami. Zo skutkového vymedzenia návrhu totiž vyplynulo, že účelom nariadenia neodkladného opatrenia má byť ochrana maloletej C. J. ako podielovej spoluvlastníčky dotknutých nehnuteľností voči žalovaným, a to z dôvodu realizácie výkonu záložného práva na spoluvlastnícky podiel t.č. nezvestného J. J. (otca maloletej) na predmetnej nehnuteľnosti a stará matka žalobkyne nie je nositeľkou hmotnoprávnych oprávnení alebo povinností, o ktorých sa v prejednávanom prípade koná, preto súd návrh vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/36/2018 zamietol.
43. Okresný súd Bratislava III dňa 05.06.2018 tiež síce vydal uznesenie č.k. 44C/63/2018-26 ktorým zriadil k spoluvlastníckemu podielu žalovaného 1/ na dotknutých nehnuteľnostiach sudcovské záložné právo v prospech starej matky žalobkyne, E.. F. H., za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/22/2013-34 z 09.04.2013. Predmetné záložné právo však bolo zriadené, ako aj samotní žalovaní 2/ a 3/ uviedli, až ako ďalšie v poradí a navyše v prospech zákonného zástupcu žalobkyne, nie samotnej žalobkyne. V danom konaní o zabezpečovacom opatrení na základe zabezpečovacieho opatrenia došlo k zabezpečeniu peňažnej pohľadávky titulom dlžného výživného na maloletú žalobkyňu, pre ktoré je vedené aj exekučné konanie. Výsledok predmetného konania súdu známy nie je, avšak rovnako, ako vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/36/2018, súd má za to, že sa netýka nárokov uplatnených na efektívnu súdnu ochranu maloletej. Maloletá v danej veci nie je stranou sporu, preto ani výsledok v danej právnej veci nemôže mať relevantný vplyv na úkon realizovaný na ochranu práv žalobkyne v tejto právnej veci. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne, súd mal za osvedčené, že nárokom, ktorému má súd poskytnúť dočasnú ochranu, do meritórneho rozhodnutia vo veci určenia neplatnosti záložnej zmluvy, je primárne jej nárok na výživné zo strany jej otca - žalovaného 1/. Nárok na výživné žalobkyňa osvedčila predloženými listinami, najmä rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/22/2013-34 zo dňa 09.04.2013 a exekučným príkazom súdneho exekútora JUDr. Michala Dáni sp. zn. 422EX 106/18 z 19.06.2018. Tento nárok žalobkyne môže byť ohrozený v dôsledku realizácie záložného práva žalovaného 2/ a žalovaného 3/ ako záložných veriteľov zo záložnej zmluvy zo dňa 05.12.2017, ktorej platnosť žalobkyňa spochybnila žalobou. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných, že je nesporné, že zmluvné záložné právo zriadené v prospech žalovaného 2/ a žalovaného 3/ na dotknutý spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ predmetných nehnuteľností, je zriadené ako prvé v poradí a zapísané v katastri nehnuteľností pod V-34632/2017 zo dňa 15.01.2018, a že exekučné záložné právo v prospech žalobkyne je zriadené ako tretie v poradí, daná skutočnosť vyplýva zo samotného zápisu v katastri nehnuteľností. Účelom neodkladného opatrenia je však poskytnutie dočasnej (predbežnej) ochrany, zmyslom je najmä zabrániť trvalým a nenapraviteľným následkom, ktoré by mohli vzniknúť dôsledkom neposkytnutia tejto dočasnej ochrany. Preto podľa názoru súdu, za situácie, že žalobkyňa spochybnila predmetnú záložnú zmluvu, na základe ktorej bolo v prospech žalovaného 2/ a 3/ zriadené dotknuté záložné právo, je potrebné dočasným spôsobom zamedziť realizácie jeho výkonu. Nesúhlas žalovaných s osvedčením, že uskutočňujú úkony ohrozujúce práva žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky dotknutých nehnuteľností, o čom svedčí samotná poznámka zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. Nové Mesto - oznámenie o začatí výkonu záložného práva V-34632/2017 formou dobrovoľnej dražby P-697/18 v kontexte tvrdenia komu je záložný veriteľ oznámiť začatie výkonu záložného práva a komu nie a toho, že žalovaní 2/ a 3/ oznámili začatie výkonu záložného práva osobám označeným v zákone a zaslali oznámenie o začatí výkonu záložného práva príslušnému okresnému úradu, len potvrdzujú obavu žalobkyne, že záložní veritelia smerujú úkony k realizácii výkonu záložného práva. Tvrdenia žalovaných 2/ a 3/ o tom, že zákon neustanovuje povinnosť
zaslať začatie výkonu záložného práva aj osobám oprávneným z predkupného práva, teda aj žalobkyni, nie je predmetom tvrdených obáv žalobkyne. Žalobkyňa netvrdí, že sú ohrozené jej práva ako podielovej spoluvlastníčky vyplývajúce z predkupného práva a tvrdenia žalovaných 2/ a 3/, že predkupné právo žalobkyne nebolo porušené a zostalo zachované, nie je predmetom požadovanej ochrany. Žalobkyňa žiadala o súdnu ochranu dočasným nariadením neodkladného opatrenia z dôvodu obavy o vymoženie jej nárokov titulom výživného z majetku jej otca - žalovaného 1/ a nie z dôvodu ohrozenia alebo porušenia zákonného predkupného práva na spoluvlastnícky podiel na dotknutých nehnuteľnostiach. V danom prípade sa nejedná o otázku porušenia predkupného práva ale otázku platnosti záložnej zmluvy a v takom prípade aj otázku oprávnenosti výkonu samotného záložného práva záložnými veriteľmi. Sporným je, či vôbec žalovaný 2/ a žalovaný 3/ sú oprávnenými záložnými veriteľmi z dôvodu namietanej neplatnosti záložnej zmluvy. Preto je namieste, do vyriešenia otázky platnosti či neplatnosti uvedenej záložnej zmluvy, aby boli dočasným spôsobom upravené pomery strán sporu, a súd dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobkyne je opodstatnené. Žalobkyňa osvedčila skutočnosť, že hrozí vznik ujmy na jej právach. Realizácia výkonu záložného práva záložnými veriteľmi - žalovaných 2/ a 3/ zo záložnej zmluvy, ktorej platnosť či neplatnosť bude súd posudzovať až v následnom konaní na základe plnohodnotného dokazovania, by mohla zmariť práva žalobkyne na uspokojenie jej nároku titulom výživného z majetku povinného - žalovaného 1/ nenapraviteľným spôsobom. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, a toto nariadil až do právoplatného rozhodnutia súdu v merite veci v konaní o určenie neplatnosti záložnej zmluvy. Súd má za to, že akékoľvek iné kratšie časové obmedzenie trvania neodkladného opatrenia by limitovalo efektívnosť súdnej ochrany poskytnutej žalobkyni. Vychádzajúc zo samotnej záložnej zmluvy, súd má za osvedčené, že záložní veritelia (žalovaný 2/ a 3/) vstupovali do zmluvného vzťahu s dlžníkom (žalovaným 1/) už po splatnosti pohľadávky a namiesto toho, aby sa domáhali plnenia splatnej pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.09.2012, na ktorú odkazuje záložná zmluva zo dňa 05.12.2017, zriadili záložné právo na určitý spoluvlastnícky podiel k bytu, v ktorom navyše býva maloletá dcéra žalovaného 1/. Ako však už súd uviedol, pri neodkladnom opatrení súd plnohodnotné dokazovanie nevykonáva, inštitút neodkladného opatrenia slúži iba na dočasné zabránenie vzniku určitých nežiaducich následkov, ktoré by mohli spôsobiť ďalšie súdne konania. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd návrh posudzuje na základe osvedčených, nie preukázaných skutočností. Úlohou súdnej ochrany je zamedzenie množeniu ďalších súdnych sporov a poskytnúť efektívnu ochranu ohrozeným alebo porušeným právam a právom chráneným záujmom, pričom táto ochrana musí byť spravodlivá a účinná. Súd pri nariadení tohto neodkladného opatrenia zohľadnil aj princíp proporcionality a má za to, že jeho nariadením práva žalovaných ako osôb, proti ktorým toto neodkladné opatrenie smeruje, nelimituje v neprimeranom rozsahu nad rámec nevyhnutnej miery, ani ním, vzhľadom na všetky okolnosti, neposkytuje žalobkyni neadekvátnu výhodu vzhľadom na osvedčené skutočnosti a nutnosť zabrániť vzniku ujmy. Naopak, účelom nariadenia tohto neodkladného opatrenia (ktoré má len dočasný charakter a zásadne neprejudikuje výsledok sporu) je poskytnutie predbežnej ochrany a jeho nariadením nebude vytvorený nenávratný stav pre žiadnu zo sporových strán. Súd má za to, že tvrdenia žalobkyne, ktoré riadne osvedčila, odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom tohto neodkladného opatrenia. Vychádzajúc zo všetkých okolností tejto právnej veci je zrejmé, že žalobkyňa riadne osvedčila, že konanie žalovaných môže smerovať aj k trvalému zamedzeniu realizácie jej práv - vymoženiu jej pohľadávky na výživnom voči žalovanému 1/ z jeho majetku. Pokiaľ ide o námietky žalovaných týkajúce sa exekučného konania a spôsobu jeho vedenia súdnym exekútorom, súd poukazuje na to, že nie je úlohou civilného súdu posudzovať dôvodnosť namietaných nedostatkov týkajúcich sa exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že právna úprava dôsledne rešpektuje právo prednosti záložných veriteľov, v prospech ktorých bol záloh zaťažený skôr, súd poukazuje na to, že predmetom tohto konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, nie je posudzovanie správnosti vedenia exekučného konania a posudzovanie toho, či boli alebo neboli splnené podmienky takého konania. Čo sa týka tvrdenia žalovaných, že neexistuje obava, že exekúcia bude ohrozená, nakoľko právna úprava dôsledne rešpektuje právo prednosti toho záložného veriteľa, v prospech ktorého bol záloh zaťažený skôr, súd poukazuje na to, že toto tvrdenie samotných žalovaných poukazom na zásadu priority, teda prednostného uspokojenia záložného veriteľa, ktorého záložné právo vzniklo skôr, odôvodňuje obavu žalobkyne, ktorá sa žalobou domáha určenia neplatnosti záložnej zmluvy, keďže samotní žalovaní 2/ a 3/ preukazujú prednosť zápisu ich záložného práva k totožnému zálohu. Pokiaľ ide o tvrdenie, že nie sú ohrozené práva žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky nehnuteľností, nakoľko predkupné právo spoluvlastníčky (žalobkyne) zostalo zachované, súd poukazuje už len na skutočnosť, že zo zákona upravujúceho zákonné predkupné právo vyplýva absolútny rozdiel v tom, či ide o prevod spoluvlastníckeho podielu blízkej osoby (§ 116, § 117
OZ) alebo nie. Napokon predmetom obavy žalobkyne nie je obava z porušenia predkupného práva, ale obava z toho, že po realizácii záložného práva žalovaným 2/ a 3/ by sa nedomohla svojich nárokov na plnenie titulom výživného z majetku žalovaného 1/. Podmienky prevodu spoluvlastníckeho podielu podielových spoluvlastníkov sú iné v prípade prevodu medzi blízkymi osobami a iné v prípade prevodu inej, nie blízkej osobe. Argument žalovaných, že nie sú osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu úpravy pomerov strán sporu, nakoľko záložná zmluva bola podpísaná v súlade so zákonom a neexistujú dôvody na vydanie neodkladného opatrenia súd považuje za predčasný. Súd opakovane poukazuje na to, že pri nariadení neodkladného opatrenia nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a otázka platnosti či neplatnosti záložnej zmluvy je predmetom sporu, a teda aj dokazovania v spore. Na základe žalobkyňou uvedených skutočností a listín, na ktoré sa odvoláva, má súd za osvedčené, že sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, a je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu neodkladným opatrením z dôvodu obavy, že exekúcia vedená za účelom vedená u súdneho exekútora JUDr. Michala Dáni pod sp. zn. 422EX 106/18 v prospech žalobkyne, bude ohrozená. Súd má za osvedčenú existenciu zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, a to dočasne, do právoplatného skončenia konania vedeného vo veci samej na tunajšom súde pod sp. zn. 61C/126/2018.
44. Vychádzajúc zo všetkých okolností tejto právnej veci súd opätovne dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobkyne je opodstatnené, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou 61C/126/2018, teda do konečného usporiadania vzťahov strán sporu meritórnym rozhodnutím o otázke platnosti respektíve neplatnosti dotknutej záložnej zmluvy, o ktorej žalobkyňa tvrdí, že je absolútne neplatná. Súd mal za osvedčené, že žalovaný 2/ a žalovaný 3/ uskutočňujú úkony ohrozujúce práva žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky dotknutých nehnuteľností, o čom svedčí samotná poznámka zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. Nové Mesto - oznámenie o začatí výkonu záložného práva V-34632/2017 na byt č. 14, 4.p., vchod J. XX v podiele 3/4 v prospech O.. M. C. narodeného XX.XX.XXXX a v prospech E. E. narodeného XX.XX.XXXX formou dobrovoľnej dražby P-697/18. Rovnako mal súd zo záložnej zmluvy z 05.12.2017 za osvedčené, že k výkon záložného práva môžu záložní veritelia realizovať aj priamym predajom. Zo všetkých uvedených dôvodov je preto namieste, aby súd poskytol žalobkyni dočasnú súdnu ochranu formou nariadenia neodkladného opatrenia.
45. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení možno dosiahnuť potrebnú dočasnú súdnu ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu. Súd poukazuje na to, že pri nariadení neodkladného opatrenia nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a v danom prípade má pre účely nariadenia neodkladného opatrenia súd za hodnoverne osvedčené (spravdepodobnené) skutočnosti odôvodňujúce potrebu úpravy pomerov strán sporu v zmysle podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 47. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 48. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 49. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v súlade s § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Bratislava III písomne v potrebnom počte rovnopisov /§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak /§ 332 ods. 1 CSP/.