Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/11/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu M., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom WQ., právne zastúpeného JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, so sídlom J. M. Geromettu 146/1, 010 01 Žilina, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti Dominika Agata Kolek DOMINEWS, so sídlom Centrálna 632/7, 089 01 Svidník, IČO: 47632020, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej č. 16715-3/2018- BA zo dňa 16. apríla 2018, na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: 16715-3/2018-BA zo dňa 16. apríla 2018 a v e c v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobkyni nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo: 2895-8/2015/SK zo dňa 24.07.2015 rozhodla tak, že žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenia a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa Dominika Agata Kolek DOMINEWS od 01.07.2014 podľa slovenskej legislatívy.

2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán prvého stupňa citoval ustanovenia článku 11 ods. 3 písm. a/, článku 13 ods. 1, článku 13 ods. 3 Nariadenia (SR) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.9.2009 (ďalej len „Základné nariadenie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový správny orgán konštatoval, že poľská inštitúcia ZUS Oddzial w Tarnowie, informovala žalovanú v súlade s článkom 16 ods. 4 Základného nariadenia listom č. 570000/70/2015-UBS/63032515740 z 18.25.2015, že žalobkyňa podlieha od 01.07.2014 do 30.06.2015 právnym predpisom Poľskej republiky v oblasti sociálneho zabezpečenia podľa článku 11 ods. 3 písm. a/ Základného nariadenia, t.j. právnym predpisom štátu, v ktorom vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie nezamestnanosti ako zamestnancovi Ďalšieho účastníka Dominika Agata Kolek DOMINEWS od 01.07.2014 podľa slovenskej legislatívy, a preto prvostupňový správny orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

3. Žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote podala voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie.

4. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal odvolanie aj ďalší účastník zamestnávateľ žalobkyne Dominika Agata Kolek DOMINEWS, IČO: 47 632 020, v ktorom namietal rovnaké skutočnosti ako žalobkyňa.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

5. Žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 16.04.2018 č.: 16715-3/2018-BA podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“) odvolania žalobkyne a ďalšieho účastníka zamestnávateľa žalobkyne podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník č. 2895-8/2015-SK, zo dňa 24.07.2015 vo veci vzniku a zániku sociálneho poistenia žalobkyne zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočky Svidník.

6. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom. Rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobkyne, ďalšieho účastníka, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgán prvého stupňa, najmä citovala ustanovenia , zákona o sociálnom poistení, , , príslušné články 11 ods. 1, 11 ods. 3, 13 ods. 1, 13 ods. 3 Základného nariadenia, 14 ods. 5b, článku 16 ods. 1, 2, 3, článku 76 ods. 4 Nariadenia ES parlamentu a Rady 883/2004 z 29.4.2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších zmien a doplnkov nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 987/2009 zo 16.9.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia ES č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „Vykonávacie nariadenie“).

7. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatovala, že podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Svidník bol zamestnávateľ - ďalší účastník zapísaný v živnostenskom registri číslo: 9126, pod obchodným menom: Dominika Agata Kolek DOMINEWS na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení č.: OŽP-AA/2013/02027-000002 v období od 01.01.2014 do 04.04.2017. Ďalší účastník sa od 1.1.2014 prihlásil do registra zamestnávateľov vedeného sociálnou poisťovňou. Ďalší účastník prihlásil žalobkyňu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, vedeného žalovanou od 01.06.2014 do 30.06.2015.

8. Žalovaná ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatovala, že základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu, ustanovené v Hlave II. Základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, respektíve aby nedošlo k situácií, že na danú osobu nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu.

9. Žalovaná konštatovala, že Sociálnej poisťovni bolo v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a predpisov zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, oddzial w Tarnowie, dňa 11. septembra 2014 doručené oznámenie č. 570000/450/01/2014-UBS, ktorým ZUS určila, že žalobkyňa podlieha v období od 1 júla 2014 do 30. júna 2015 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa listom č. 56459-2'2014-BA, zo dňa 18. októbra 2014, v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov oznámila ZUS, že nemôže prijať určenie uplatniteľných právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože podľa jej názoru niesol výkon závislej činnosti žalobkyne pre zamestnávateľa Dominika Agata Kolek DOMINEWS na území Slovenskej republiky znaky zanedbateľných činnosti berúc do úvahy skutočnosť, že menovaná na základe uzatvorenej zmluvy s danou spoločnosťou vykonávala činnosť v rozsahu 12 hodín mesačne za mzdu 30,00 EUR mesačne. Dňa 27. mája 2015 bolo doručené

Sociálnej poisťovni zo strany ZUS oznámenie, č. 570000/70/2015-UBS-63032515740, zo dňa 18. mája 2015, z ktorého vyplýva, že ZUS, oddzial w Tarnowie, zmenila svoje predchádzajúce stanovisko a určila, že žalobkyňa podlieha v období od 1. júla 2014 do 30 júna 2015 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.

10. K námietke žalobkyne, že ZUS určila ako predbežnú legislatívu Poľskej republiky, žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa v zmysle článku 76 (4) prvá veta základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, ako inštitúcia, na ktorú sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, má povinnosť informovať a spolupracovať s inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie koordinačných nariadení. V zmysle uvedeného Sociálna poisťovňa poskytla ZUS potrebné dokumenty na základe ktorých ZUS, určila uplatniteľnú legislatívu Poľskej republiky.

11. Žalovaná zdôraznila, že ZUS ako príslušná inštitúcia štátu bydliska žalobkyne v spolupráci so Sociálnou poisťovňou, rešpektujúc postupy určené v článku 16 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov určila, že menovaná bude v období od 1. júla 2014 do 30. júna 2015 podliehať právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Pokiaľ žalobkyňa podala odvolanie voči určeniu uplatniteľnej legislatívy v Poľskej republike, Sociálna poisťovňa nie je viazaná názorom súdu Poľskej republiky. Na určovanie uplatniteľnej legislatívy nie sú príslušné súdy členských štátov ale inštitúcie sociálneho zabezpečenia dotknutých členských štátov v zmysle koordinačných nariadení.

12. Žalovaná vyslovila, že námietky žalobkyne a ďalšieho účastníka, uvedené v odvolaní, nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne

13. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej a zrušenia rozhodnutia žalovanej s tým, aby správny súd vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, zároveň požadovala náhradu trov konania.

14. Žalobkyňa namietala ukrátenie svojich práv nezákonným rozhodnutím žalovanej ako orgánu verejnej správy. V žalobe v bode III. popísala priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal predmetnému žalobou napadnutému rozhodnutiu. V bode V. žalobkyňa namietala prekročenie právomoci žalovanej s poukazom na článok 16 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, nakoľko podľa názoru žalobkyne správne orgány nemali oprávnenie vydať rozhodnutie o vzniku a zániku sociálneho poistenia podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa ďalej namietala nesprávny procesný postup a absenciu určenia uplatniteľnej legislatívy, namietala zákonnosť procesného postupu vydania rozhodnutia a to v rovine absencie vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. A1 a nezákonného prerušenia konania o odvolaniach rozhodnutím č. 53540-2/2015-BA zo dňa 29.09.2015.

15. Žalobkyňa ďalej namietala procedúru určenia uplatniteľnej legislatívy, respektíve postup žalovanej ako aj postup správneho orgánu prvého stupňa ktorá podporiac týmto konštatovaním potvrdila, že bez akéhokoľvek predchádzajúceho zisťovania skutkového stavu prijala záver o marginálnosti výkonu práce zamestnanca.

16. Žalobkyňa uviedla, že podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia je žalovaná povinná rokovať s poľským styčným orgánom ZUS a dosiahnuť dohodu v určení uplatniteľnej legislatívy. Tento postup však absentuje, nakoľko žiadna dohoda medzi dotknutými inštitúciami neprebehla. Žalovaná len v liste č. 56459-2/2014-BA zo dňa 18.10.2014 uviedla, že „sa jej zdá“, že výkon činnosti zamestnanca má marginálny charakter a tým namietala prostredníctvom ZUS určenú slovenskú uplatniteľnú legislatívu. Žalovaná nemá prístup k výške príjmu žalobkyne z jej podnikateľskej činnosti v Poľsku, a teda nemôže prijať bez toho, že by zisťovala skutkový stav v spolupráci s Poľskou republikou (minimálne ZUS) záver o tom, že výkon jej činnosti zamestnávateľa na Slovensku je vo vzťahu k tejto podnikateľskej činnosti na Slovensku marginálny.

17. Žalobkyňa poukázala na dokument: Praktická príručka o uplatniteľných právnych predpisoch v Európskej Únii (EÚ), Európskom hospodárskom priestore (EHP) a vo Švajčiarsku, vydanú v decembri 2013 (ďalej len „Príručka“), ktorá má síce odporúčaný charakter, avšak je jediným dokumentom, ktorý sa vyjadruje k pojmu zanedbateľných činností, a sama žalovaná sa v rozhodnutí na ňu odvoláva. Druhá časť Príručky pojednáva o „vykonávaní činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch“, pričom o situácii, ktorá sa týka mojej osoby, t.j. výkon SZČO v jednom členskom štáte a činnosť zamestnanca v jedinom ale ďalšom členskom štáte sa pojednáva výlučne v bode 14. druhej časti Príručky, str. 40: „Na osobu, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec aj ako samostatne zárobkovo činná osoba v rôznych členských štátoch, sa uplatňujú právne predpisy členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec. Ak okrem samostatne zárobkovej činnosti vykonáva aj činnosť ako zamestnanec vo viacerých členských štátoch, na určenie, ktorý členský štát je príslušný v súvislosti s činnosťou, ktorú daná osoba vykonáva ako zamestnanec, sa uplatňujú kritéria článku 13ods. uvedené v odseku I.“ Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že pojem marginálnosti, resp. zanedbateľných činností sa berie do úvahy a posudzuje sa len vtedy, ak by žalobkyňa ako zamestnanec zároveň vykonávala činnosť ako zamestnanec vo viacerých členských štátoch. Čo však nie je jej situácia, keďže vykonáva činnosť ako SZČO v jednom členskom štáte a činnosť zamestnanca len v jedinom ďalšom členskom štáte, a teda platí prvá veta: „Na osobu, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec aj ako samostatne zárobkovo činná osoba v rôznych členských štátoch, sa uplatňujú právne predpisy členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec. Z tohto dôvodu žalobkyňa považuje postup sociálnej poisťovne za nesprávny. Zákonodarca totiž v tomto prípade nedáva na výber a dôsledne určuje, že sa na zamestnanca vzťahujú právne predpisy Slovenskej republiky, keďže tu došlo k výkonu činnosti ako zamestnanca.

18. Žalobkyňa namietala, že ak by aj žalovaná nesprávne vyhodnotila, že pojem marginálnosti sa má vzťahovať aj na žalobcovu situáciu, potom mala posudzovať rozsah jeho činnosti ako zamestnanca vo vzťahu k výkonu SZČO v Poľsku, kedy by zistila, že nejde o marginálnu činnosť zamestnanca na Slovensku, keďže tu vykonával prácu v rozsahu 12 h mesačne za odmenu 30 EUR mesačne. Sociálne poisťovňa však toto vôbec neposudzovala a preto nedostatočne a neúplne zistila skutkový stav veci. Nepresne a neúplne zistený skutkový stav nemôže byť preto podkladom pre vydanie samotného rozhodnutia a toto je preto nezákonné. Za ukazovateľa zanedbateľných činností sa považujú činnosti predstavujúce menej ako 5 % pravidelného pracovného času zamestnanca /SZČO a/alebo menej ako 5 % jeho celkovej odmeny. Z dôvodu nejednoznačnosti spojok a/alebo nie je jednoznačné, či je potrebné použiť obe kritéria spoločne alebo alternatívne. Pracovný čas pri vykonávaní podnikateľskej činnosti nie je striktne definovaný, preto je potrebné kvôli výpočtu predpokladať v priemere 8 hodín denne. Za tohto predpokladu 21 pracovných dní (v priemere) za každý mesiac v roku 2014 (2015), potom činnosť Zamestnanca na Slovensku nie je marginálneho charakteru, nakoľko tvorí 7,14 % pravidelného pracovného času (výpočet: (12 * 100)/168 = 7,14 ).

Podstatné zhrnutie argumentov žalovanej vo vyjadrení k žalobe

19. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 17.10.2018, v ktorom uviedla priebeh administratívneho konania, skutkový stav zistený správnym orgánom prvého stupňa a skutkový stav zistený odvolacím orgánom, citovala príslušné zákonné ustanovenia totožné s odôvodnením napadnutých rozhodnutí a žalobu navrhla ako nedôvodnú zamietnuť.

20. Žalovaná argumentovala, že žalobkyni bola uplatniteľná legislatíva určená zo strany ZUS, ako príslušnej inštitúcie, v zmysle článku 16 (2) v spojení s článkom 16 (31 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov.

21. V súvislosti s definitívnym určením uplatniteľnej legislatívy žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 27. apríla 2016, podľa ktorého: „Ak teda žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s čl. 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, čo v konaní nebolo sporné, sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je kompetencia krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať. Uvedené platí aj v prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné.“

22. Vo vzťahu k námietke žalobkyne o absencii dôkazov o priebehu zmierovacieho dialógu v administratívnom spise žalovaná uviedla, že v danom prípade zmierovací dialóg medzi ZUS a Sociálnou poisťovňou neprebehol, pretože proces určenia uplatniteľnej legislatívy bol ukončený v súlade s postupmi v zmysle článku 16 (2) v spojení s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov. V uvedenom prípade po uznaní námietok Sociálnej poisťovne a zmene pôvodného stanoviska ZUS o uplatniteľnej legislatíve neexistovali medzi uvedenými inštitúciami sociálneho zabezpečenia protichodné stanoviská v otázke určenia uplatniteľnej legislatívy, na ktorých by tieto inštitúcie trvali, a preto nebolo nutné zahájiť zmierovací dialóg v zmysle rozhodnutia č. A1 z 12. júna 2009. Z uvedeného vyplýva, že námietky žalobkyne uvedené v bode VI. žaloby sú pre tento prípad irelevantné.

23. K žalobkyňou namietanému nedostatku právomoci Sociálnej poisťovne na vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa v danom prípade nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy, ako to tvrdí žalobkyňa, ale napadnutým rozhodnutím rozhodla vo veci nevzniku sociálneho poistenia žalobkyne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

24. Potrebnú nápravu nesprávnej registrácie bolo možné zo strany Sociálnej poisťovne vykonať len vydaním rozhodnutia o nevzniku sociálneho poistenia podľa slovenskej legislatívy, pretože na žalobkyňu sa v zmysle koordinačných nariadení vzťahuje uplatniteľná legislatíva Poľskej republiky. Za účelom zosúladenia skutkového stavu so stavom právnym preto musela pobočka Sociálnej poisťovne vydať rozhodnutie, že žalobkyni sociálne poistenie podľa slovenskej legislatívy nevzniklo a následne jediný procesný postup, ktorý mohla využiť žalovaná, ústredie, v rámci odvolacieho konania, bol prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. Napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím teda žalovaná len deklarovala skutočnosť, že žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

25. Žalovaná poukázala aj na rozsudky Krajského rozsudku v Žiline sp.zn. zo dňa 26.7.2017, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.8.2017.

26. Napriek výzve správneho súdu zo dňa 3.5.2019 žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej zo dňa 17.10.2018 nevyjadrila.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

27. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

28. Podľa konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

29. Podľa pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

30. Podľa správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

31. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

33. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

34. V tretej hlave je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.

35. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.

36. Podľa v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

37. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

38. Podľa vety prvej , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

39. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

40. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( ), čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

41. Krajský súd v Prešove ako správny súd na nariadenom pojednávaní ( ) dňa 10.12.2019 konanom v neprítomnosti žalobkyne a ďalšieho účastníka preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle a nasledujúcich v spojení s , pričom dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby. Vychádzal pri tom z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 4. decembra 2018.

42. Predmetom prieskumného konania na správnom súde bolo rozhodnutie žalovanej č. 16715-3/2018- BA zo dňa 16.04.2018, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne a Ďalšieho účastníka a potvrdila prvostupňové rozhodnutie žalovanej, pobočky Svidník, vo veci vzniku a zániku sociálneho poistenia žalobkyne. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, správny súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu.

43. Správny súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánu verejnej správy nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu podľa tretej časti prvej a tretej hlavy (upravujúcej rozhodovanie o žalobách v sociálnych veciach (§ a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán bol príslušný na konanie a následne, či si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutí, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovali zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutia správneho orgánu boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutí žalovaného správneho orgánu v konaní o sociálnej žalobe, ktorú podala fyzická osoba, správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

44. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá (ďalej len „“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

45. Základom interpretácie a aplikácie je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.

46. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z , sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne , Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, )“. (. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. ). Judikatúra ústavného súdu tiež kladie dôraz na to, že v súlade s s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m.m. ).

47. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

48. Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

49. Z uvedeného článku vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s . Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle , s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie ( ).

50. Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa ( ).

51. Slovenská republika vstupom do Európskej únie na základe Zmluvy o pristúpení podpísanej v Aténach dňa 16. apríla 2003 jej zmluvnými stranami, ktorá podľa čl. 2 ods. 2 zmluvy vstúpila do platnosti dňa 1. mája 2004, ako nový členský štát Európskej únie touto Zmluvou o pristúpení preniesla svoje právomoci na Európsku úniu v určenej miere a svojim vstupom do Európskeho spoločenstva sa súčasne zaviazala k uplatňovaniu právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Právne záväznými aktami na úseku sociálneho zabezpečenia pre členské štáty Európskej únie (teda aj pre Slovenskú republiku) sú Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) a Nariadenie

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (vykonávacie nariadenie). Európsky parlament a Rada prijal Nariadenie č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej články 42 a 308, konajúc postupom v článku 251 zmluvy, sledujúc ciele, uvedené v preambule zmluvy.

52. Základné nariadenie v druhej hlave ustanovuje určenie príslušnosti právnych predpisov uplatniteľných na fyzické osoby vykonávajúce zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členských štátoch. V článku 11 ods. 1 uvedeného nariadenia Európsky parlament a Rada ustanovuje všeobecné pravidlo zakotvené v preambule tohto nariadenia, že osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu; tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. V čl. 11 ods. 3 písm. a/ uvedeného nariadenia európsky zákonodarca stanoví, že s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Pokiaľ fyzická osoba vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch sa určí príslušnosť právneho predpisu členského štátu EÚ podľa právnej úpravy ustanovenej v čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, v zmysle ktorého osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1 čl. 13.

53. Postup uplatňovania článku 13 základného nariadenia Európsky parlament a Rada ustanovuje v čl. 16 vykonávacieho nariadenia (č. 987/2009).

54. Podľa čl. 16 ods. 1 až 6 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko. Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia. Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe. Ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa odseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom členského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej dotknutej inštitúcie.

55. V čl. 2 až v čl. 5 vykonávacieho nariadenia európsky zákonodarca ustanovuje rozsah pôsobnosti, pravidlá výmen medzi inštitúciami a rozsah pôsobnosti a pravidlá výmen medzi dotknutými osobami a inštitúciami, formát a spôsob výmeny údajov a právnu relevantnosť dokumentov a podporných dokladov vystavených v inom členskom štáte nasledovne:

56. Čl. 2 ods. 1 až 4, na účely vykonávacieho nariadenia sa výmeny medzi úradmi a inštitúciami členských štátov a osobami, na ktoré sa vzťahuje základné nariadenie, zakladajú na zásadách

verejnej služby, účinnosti, aktívnej pomoci, rýchleho poskytovania a dostupnosti vrátane elektronickej dostupnosti, a to predovšetkým pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím. Inštitúcie si bezodkladne poskytujú alebo vymieňajú všetky údaje potrebné na stanovenie a určenie práv a povinností osôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie. Prenos takýchto údajov medzi členskými štátmi prebieha buď priamo medzi inštitúciami, alebo nepriamo prostredníctvom styčných orgánov. V prípade, že osoba omylom predložila informácie, dokumenty alebo žiadosti inštitúcii na území iného členského štátu, ako je ten, v ktorom sa nachádza inštitúcia určená v súlade s vykonávacím nariadením, táto inštitúcia bezodkladne postúpi predmetné informácie, dokumenty alebo žiadosti inštitúcii určenej v súlade s vykonávacím nariadením spolu s údajom o pôvodnom dátume ich predloženia. Tento dátum je pre príslušnú inštitúciu záväzný. Inštitúcie členského štátu však nemôžu niesť zodpovednosť ani sa ich nečinnosť nemôže považovať za prijatie rozhodnutia, ak im inštitúcie iného členského štátu zaslali informácie, dokumenty alebo žiadosti oneskorene. Ak sa údaje postúpia nepriamo prostredníctvom styčného orgánu členského štátu určenia, lehoty na odpoveď na žiadosti začínajú plynúť od dátumu, keď styčný orgán prijal žiadosť, ako keby ju prijala inštitúcia v tomto členskom štáte.

57. Článok 3 ods. 1 až 4, členské štáty zabezpečia, aby dotknutým osobám boli sprístupnené potrebné informácie s cieľom informovať ich o zmenách, ktoré sa zaviedli základným nariadením a vykonávacím nariadením, aby mohli uplatňovať svoje práva. Taktiež zabezpečia užívateľsky prístupné služby. Od osôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie, sa vyžaduje, aby dotknutým inštitúciám postúpili informácie, dokumenty alebo podporné doklady, ktoré sú potrebné na posúdenie ich situácie alebo situácie ich rodín, na určenie alebo zachovanie práv a povinností a na určenie uplatniteľných právnych predpisov a ich povinností, ktoré z nich vyplývajú. Členské štáty pri zhromažďovaní, odstupovaní alebo spracovaní osobných údajov podľa svojich právnych predpisov na účely vykonávania základného nariadenia zabezpečujú, aby dotknuté osoby mohli v plnej miere vykonávať svoje práva týkajúce sa ochrany osobných údajov v súlade s predpismi Spoločenstva o ochrane fyzických osôb vo vzťahu k spracovaniu osobných údajov a voľnému pohybu takýchto údajov. V rozsahu potrebnom na uplatňovanie základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia zodpovedné inštitúcie postúpia dotknutým osobám informácie a vydajú im dokumenty, a to bezodkladne a v každom prípade v rámci lehôt stanovených právnymi predpismi dotknutého členského štátu. Zodpovedná inštitúcia oznámi svoje rozhodnutie žiadateľovi s bydliskom alebo miestom pobytu v inom členskom štáte priamo alebo prostredníctvom styčného orgánu členského štátu bydliska alebo pobytu. V prípade zamietnutia dávok táto inštitúcia tiež uvedie dôvody zamietnutia, opravné prostriedky a lehoty na odvolanie. Kópia tohto rozhodnutia sa zašle ďalším zainteresovaným inštitúciám.

58. Článok 4 ods. 1 až 3, správna komisia určí štruktúru, obsah, formu a podrobné mechanizmy výmeny dokumentov a štruktúrovaných elektronických dokumentov. Zasielanie údajov medzi inštitúciami alebo styčnými orgánmi sa uskutočňuje elektronickými prostriedkami buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom prístupových bodov patriacich do spoločného bezpečnostného rámca, ktorý je schopný zaručiť dôvernosť a ochranu vymieňaných údajov. Pri komunikácii s dotknutými osobami zodpovedné inštitúcie používajú mechanizmy, ktoré sú vhodné v danom prípade, a podľa možnosti maximálne uprednostňujú používanie elektronických prostriedkov. Správna komisia vypracuje praktické pravidlá zasielania informácií, dokumentov alebo rozhodnutí dotknutej osobe pomocou elektronických prostriedkov.

59. Článok 5 ods. 1 až 4 dokumenty vydané inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, ako aj podporné doklady, na základe ktorých boli dokumenty vydané, uznávajú inštitúcie iných členských štátov, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné. V prípade pochybností o platnosti dokumentu alebo pravdivosti skutočností, z ktorých vychádzajú tvrdenia, ktoré sú v ňom uvedené, inštitúcia členského štátu, ktorej sa dokument predložil, požiada inštitúciu, ktorá dokument vydala, o poskytnutie potrebných objasnení a v prípade potreby o zrušenie tohto dokumentu. Vydávajúca inštitúcia prehodnotí dôvody na vydanie dokumentu a prípadne ho zruší. V prípade pochybností týkajúcich sa informácií poskytnutých dotknutou osobou, platnosti dokumentu alebo podporných dokladov, alebo pravdivosti skutočností, z ktorých vychádzajú tvrdenia, ktoré sú v nich uvedené, inštitúcia miesta pobytu alebo bydliska vykoná v zmysle odseku 2 na žiadosť príslušnej inštitúcie v rámci svojich možností potrebné overenie týchto informácií alebo tohto dokumentu. Ak dotknuté inštitúcie nedospejú k dohode, môžu príslušné úrady predložiť záležitosť správnej komisii, a to najskôr jeden mesiac od dátumu, keď

inštitúcia, ktorá dostala dokument, predložila svoju žiadosť. Správna komisia sa pokúsi o zosúladenie stanovísk do šiestich mesiacov od dátumu, keď jej bola záležitosť predložená.

60. Záväznosť spolupráce medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov EÚ európsky zákonodarca ustanovuje tiež v čl. 20 ods.1 a 2 vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorého dotknuté inštitúcie sprostredkujú príslušnej inštitúcii členského štátu, ktorého právne predpisy sú na osobu uplatniteľné podľa hlavy II základného nariadenia, nevyhnutné informácie potrebné na určenie dátumu, ku ktorému sa tieto právne predpisy stávajú uplatniteľnými, ako aj príspevkov, ktoré táto osoba a jej zamestnávateľ alebo zamestnávatelia sú povinní platiť podľa týchto právnych predpisov. Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli určené ako uplatniteľné na osobu podľa hlavy II základného nariadenia, sprostredkuje informáciu o dátume, ku ktorému sa uplatňovanie právnych predpisov stáva účinným, inštitúcii určenej príslušným úradom členského štátu, ktorého právne predpisy sa na túto osobu naposledy vzťahovali.

61. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z predloženého spisového materiálu správny súd zistil, že žalovaná tvrdila, že v zmysle zásad ustanovených v úvodnej časti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady číslo 883/2004 (základného nariadenia) je potrebné zabezpečiť, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť. Inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, majú povinnosť vzájomne sa informovať a spolupracovať, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie koordinačných nariadení. O skutočnostiach zistených na základe kontroly u žalobkyne bola v súlade s článkom 76 ods. 4 základného nariadenia informovaná centrála poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS vo Varšave listom a poľská inštitúcia tieto skutočnosti akceptovala. Ďalej žalovaná uviedla, že postupom podľa článku 16 vykonávacieho nariadenia došlo medzi žalovanou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov, ktoré aj žalovaná akceptovala.

62. Napriek uvedenému Sociálna poisťovňa konajúc a rozhodujúc podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení preskúmavaným rozhodnutím vydaným v oboch stupňoch administratívneho konania určila, že žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 01.05.2011 podľa slovenskej legislatívy.

63. Ďalej správny súd zistil, že veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „veľký senát“) posudzoval otázky nastolené senátom 9S v rozsahu vymedzenom v uznesení sp. zn. zo dňa 16. mája 2018, ktorým podľa postúpil vec vedenú na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu.

64. Veľký senát uznesením sp. zn. zo dňa 4. decembra 2018 rozhodol o otázkach rozhodujúcich pre posúdenie veci nasledovne: „Odpoveď na 1. otázku: Dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov Európskej únie podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 z 16.09.2009 musí byť určitá, čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči a pod.) a založená do spisu Sociálnej poisťovne. Odpoveď na 2. otázku: Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.“ Rozhodnutie veľkého senátu je záväznou judikatúrou pre ďalšie rozhodovanie správneho súdu vo veciach s obdobnou právnou problematikou.

65. Vychádzajúc z uvedeného a právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave vykonávacieho nariadenia správny súd v danej veci poukazom na záver veľkého senátu v uvedenom uznesení, že dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov EU podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá čo do obsahu, ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných

právnych predpisov týkať a zároveň musí byť zachytená v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči atď.) a založená do spisu inštitúcie sociálneho poistenia členského štátu, v tomto prípade žalovanej, konštatuje, že skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu potvrdzujú koordináciu medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia a akceptáciu dohody o uplatniteľnej legislatíve poľského zákonodarstva Sociálnou poisťovňou.

66. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalovaná tvrdila, že v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia bolo žalovanej zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, oddzial w Tarnowie, dňa 11. septembra 2014 doručené oznámenie č. 570000/450/01/2014-UBS, ktorým ZUS určila, že žalobkyňa podlieha v období od 1 júla 2014 do 30. júna 2015 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Žalovaná listom č. 56459-2'2014-BA, zo dňa 18. októbra 2014, v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia oznámila ZUS, že nemôže prijať určenie uplatniteľných právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože podľa jej názoru niesol výkon závislej činnosti žalobkyne pre zamestnávateľa Dominika Agata Kolek DOMINEWS na území Slovenskej republiky znaky zanedbateľných činnosti berúc do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa na základe uzatvorenej zmluvy s danou spoločnosťou vykonávala činnosť v rozsahu 12 hodín mesačne za mzdu 30,00 EUR mesačne. Dňa 27. mája 2015 bolo doručené žalovanej zo strany ZUS oznámenie, č. 570000/70/2015-UBS-63032515740, zo dňa 18. mája 2015, z ktorého vyplýva, že ZUS, oddzial w Tarnowie, zmenila svoje predchádzajúce stanovisko a určila, že žalobkyňa podlieha v období od 1. júla 2014 do 30 júna 2015 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. To znamená, že ZUS ako príslušná inštitúcia štátu bydliska žalobkyne v spolupráci so žalovanou, rešpektujúc postupy určené v článku 16 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov určila, že žalobkyňa bude v období od 1. júla 2014 do 30. júna 2015 podliehať právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Napriek uvedenému Sociálna poisťovňa konajúc a rozhodujúc podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení v platnom znení preskúmavanými rozhodnutiami vydanými v oboch stupňoch administratívneho konania určila, že žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenia a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa Dominika Agata Kolek DOMINEWS od 1.7.2014 podľa slovenskej legislatívy.

67. Pokiaľ na základe vzájomnej koordinácie Sociálna poisťovňa a inštitúcia sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky určili uplatniteľnú legislatívu Poľskej republiky dohodou, na sociálne poistenie žalobkyne sa bude aplikovať príslušná právna úprava Poľskej republiky, určená dohodou, a preto žalobkyňa bude podliehať pod právomoc Poľskej republiky ako štátu, ktorého legislatíva bola touto dohodou určená. Uvedená skutočnosť potom vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie sociálneho zabezpečenia druhého členského štátu EÚ konať o otázke uplatniteľnosti legislatívy na sociálne poistenie žalobkyne, keďže uplatniteľnosť príslušnej legislatívy na jej sociálne poistenie bola vyriešená práve na základe dohody uzavretej medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia Slovenskej a Poľskej republiky ako členských štátov Európskej únie. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že pokiaľ došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy Poľskej republiky vo vzťahu k žalobkyni od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, táto skutočnosť vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.

68. Vychádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu poukazom na závery uvedené vyššie správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej náležite nevychádza z právnej úpravy ustanovenej vo vykonávacom nariadení EÚ v spojení s právnou úpravou ustanovenou v základnom nariadení EÚ, majúce za následok jeho nezákonnosť, z ktorých dôvodov správny súd napadnuté preskúmavané rozhodnutia žalovanej podľa , , zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

69. V konaní úspešnej žalobkyni súd priznal právo na náhradu trov konania podľa , s tým, že o výške náhrady bude podľa rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.