Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23S-209-2019.pdf
PDF · 138.99 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/209/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom v Tulčíku č. 310, IČO: 31 303 862, zast. advokátkou: JUDr. Iveta Rajtáková, so sídlom v K., M.. XX, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1, za účasti ďalšieho účastníka konania: Lesy Slovenskej republiky, š. p., odštepný závod Beňuš, so sídlom Beňuš č. 455, IČO: 36 038 351, právny zástupca: Mgr. Peter Nosko, advokát, F. XX, XXX XX A. A., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OOP3-2016/019977-002 zo dňa 27. júna 2016, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov č. OU-BB- OOP3-2016/019977-002 zo dňa 27. júna 2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v úplnom rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, do 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov. III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný úrad Brezno, Odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny rozhodnutím č. OU-BR-OSZP-2016/002314 zo dňa 08.04.2016 rozhodol podľa § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej v texte aj ZOPK) tak, že žiadateľovi Lesy Slovenskej republiky, š. p. - OZ Beňuš (v procesnom postavení ďalší účastník konania) dáva súhlas na pomiestnu pozemnú aplikáciu chemickej látky T. A. v území s tretím stupňom ochrany prírody a krajiny, v centrálnej časti území Národného parku Muránska planina a Národného parku Nízke Tatry, kat. úz. obcí M., C., M., W., S., M., D. N. S., W., A., A. a A., v lesných porastoch LUC C., H. B., W., D. N. S., W., A.. V súlade s § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny určil podmienky vykonania činnosti, ku ktorej dal súhlas, a to pod bodmi 1/ až 13/ uvedenými vo výroku rozhodnutia. Zároveň vo výroku uviedol, že v zmysle § 89 zákona o ochrane prírody a krajiny na návrh alebo z vlastného podnetu môže súhlas zrušiť alebo zmeniť, a taktiež, že tento súhlas nenahrádza povolenia alebo rozhodnutia vyžadované podľa iných právnych predpisov. Týmto rozhodnutím prvostupňový orgán verejnej správy vyhovel žiadosti navrhovateľa Lesy SR, š. p. zo dňa 03.03.2016 o vydanie súhlasu na aplikáciu predmetnej chemickej látky. Listom zo dňa 18.03.2016 č. OU-BR-OSZP-2016/002314 oznámil prvostupňový orgán verejnej správy začatie konania o žiadosti a upovedomil o tom známych účastníkov konania a dotknuté orgány štátnej správy. Pri rozhodovaní zohľadňoval stanovisko odbornej organizácie Štátnej ochrany prírody SR S- NAPANT, a taktiež stanovisko ŠOP SR S- NP Muránska planina, ktorí zaujali kladné stanovisko s určenými podmienkami. Prihliadol aj na stanovisko OÚ Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie,
úsek štátnej vodnej správy. Kladné vyjadrenie dal do zápisnice aj zástupca Okresného úradu Brezno, pozemkového a lesného odboru.
2. Prvostupňové rozhodnutie bolo odôvodnené v podstate tým, že pri dodržaní bezpečnostných pokynov výrobcu predmetnej chemickej látky a pri systéme ručnej cielenej aplikácie vykonanej vo vhodných klimatických podmienkach, by nemalo dôjsť k poškodeniu, prípadne zničeniu podmienok a foriem života v území národného parku. Jedná sa o „bežne“ využívanú chemickú látku, ktorá účinne zabraňuje opätovnému „vyrašeniu“ vyrúbaných drevín, pričom ide o náter pníkov po výrube náletových drevín popri lesných cestách a po pomiestnom výrube v mladých lesných porastoch na plecích ruboch. Poukázal na riziká upravené v prílohe Vyhlášky č. 488/2011 Z. z. pri použití T. A., v zmysle ktorých riziko vyplývajúce z použitia tohto prípravku pri dodržaní predpísanej dávky alebo koncentrácie je pre domáce hospodárske a voľne žijúce zvieratá relatívne prijateľné, pre ryby a ostatné vodné organizmy je prijateľné, rovnako pre vtáky. Pre včely sa jedná o prípravok s prijateľným rizikom pri dodržaní predpísanej dávky alebo koncentrácie. Pre dážďovky a iné pôdne organizmy je riziko prípravku prijateľné.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Odvolateľ (v procesnom postavení žalobca) nesúhlasil s udelením súhlasu na aplikáciu dotknutého chemického prípravku vo vymenovanom území, nesúhlasil s chemickým odstraňovaním prípravných druhov drevín (plevelných náletových drevín) prirodzene sa vyskytujúcich v dotknutých chránených územiach, pretože takýto spôsob ich odstraňovania nie je v záujme zabezpečovania ochrany prírody. Namietal, že v konaní nebolo preukázané ohrozenie lesov vplyvom prípravných drevín. Tiež nebolo preukázané, že likvidovanie prípravných drevín škodlivými chemickými prípravkami je odstraňovanie následkov škôd. Z ničoho nevyplýva, že by prípravné dreviny mali byť pre les škodlivé činitele. Aplikácia § 28 ods. 2 zákona o lesoch je v súvislosti s požiadavkou žiadateľa na chemické odstraňovanie nežiaducich drevín bezpredmetná. Podľa § 19 zákona č. 543/2002 Z. z. je v národných parkoch ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, a medzi takéto ostatné činnosti patrí i lesoochranárska činnosť. Dreviny, o ktorých chemické odstraňovanie má žiadateľ záujem, označuje vo svojej žiadosti ako nežiadúce, avšak nebolo preukázané, že v dotknutých chránených územiach sú naozaj nežiadúce. Ich odstránením by sa negatívne zasiahlo do potravnej zložky mnohých druhov vtákov, zabraňuje sa vytváraniu vhodnejších podmienok pre niektoré druhy živočíchov a rastlín.
4. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. OU-BB-OOP3-2016/019977-002 zo dňa 27. júna 2016 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval závery prvostupňového orgánu verejnej správy a konštatoval, že správny orgán prvého stupňa konal o predmetnej žiadosti v súlade s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. a so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Navrhovaná činnosť - aplikácie chemickej látky T. A. je možné vykonať za určenia obmedzujúcich podmienok, ktoré sú určené v stanoviskách odborných organizácií a ŠVS, ako aj charakter lokalít, centrálna časť NP, s výskytom biotopov chránených druhov živočíchov, územie európskeho významu SKUEV 0310 Kráľovohoľské Tatry a SKUEV 0225 Muránska planina a chránené vtáčie územie CHVÚ 018 Nízke Tatry a CHVÚ 017 Muránska planina - Stolica.
5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu orgánov verejnej správy. Navrhoval zrušiť rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. V žalobe namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti (body 6 až 11 odôvodnenia tohto rozsudku):
6. Rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy je nezákonné z dôvodu uvedeného v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) SSP - je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, z dôvodu uvedeného v ustanovení § 191 ods. 1 písm. e) SSP - zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, z dôvodu uvedeného v ustanovení § 191 ods. 1 písm. g) SSP - došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
7. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa základné náležitosti odôvodnenia správneho rozhodnutia uvedené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, kde sú závery prvostupňového, a kde závery odvolacieho orgánu verejnej správy. Po uvedení vyjadrenia prvostupňového orgánu k odvolaniu, žalovaný už len konštatoval, v ktorých územiach sa má chemická
látka aplikovať, a že odvolanie zamietol. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodkazuje na jednotlivé ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré aplikoval. Nie je možné zistiť, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, ale ani to, ktoré ustanovenie ZOPK zobral do úvahy.
8. Predmetom konania bolo vydanie súhlasu žiadateľovi na aplikáciu chemických látok v NP Muránska planina a NAPANT-e a zároveň v územiach európskeho významu. Žalobca, ako účastník správneho konania, poukazoval na to, že aplikácia chemických látok v národných parkoch a v územiach NATURA 2000 nie je v záujme ochrany prírody. Poukazoval na to, že v národných parkoch je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza stanovisko prvostupňového orgánu: „Tunajší úrad si pri vydávaní napadnutého rozhodnutia bol vedomý, že z hľadiska predbežnej opatrnosti by bolo vhodné nepoužívať žiadne chemické prípravky v chránených územiach, avšak, nakoľko nevieme predpokladať ich dlhodobý a kumulatívny dopad na všetky ekosystémy a jedná sa o aplikáciu riadne schváleného chemického prípravku, bolo pri stave súčasnej legislatívny rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia“. Žalobca namietal, že samotný prvostupňový správny orgán skonštatoval, že nevie posúdiť dlhodobý, či kumulatívny dopad zamýšľanej činnosti na ekosystémy v chránených územiach, no napriek tomu v rozpore s ustanovením § 2 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku rozhodol o vydaní súhlasu žiadateľovi. Takýto postup je nezákonný, pretože je povinnosťou orgánov verejnej správy postupovať pri ochrane prírody tak, aby bola dlhodobo zabezpečená prírodná rovnováha, ochrana rozmanitosti podmienok a foriem života prírodných hodnôt a krás.
9. Z článku 6 Smernice o biotopoch vyplýva, že akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany. V predmetnom konaní, však, nielenže takéto posúdenie nebolo uskutočnené, ale správne orgány zrozumiteľne konštatovali, že nevedia, aký dopad môže mať aplikácia chemických látok na chránené územia, vrátane území NATURA 2000.
10. Prípravok T. A. je podľa Zoznamu autorizovaných prípravkov na ochranu rastlín a prípravkov na ochranu rastlín povolených na paralelný obchod prípravkom s dobou ukončenia platnosti autorizácie 31.12.2016, a napriek tomu bol daný súhlas na jeho použitie do 31.12.2017.
11. Poukázal na znenie ustanovenia § 28 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 ZOPK a konštatoval, že v konaní nebolo predložené, ani vydané odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4 ZOPK, ktoré je podmienkou sine qua non na rozhodnutie na vydanie súhlasu.
12. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe doručenom súdu dňa 02.11.2016 navrhol žalobu zamietnuť, pretože v rámci postupu správneho orgánu bol náležite zistený skutkový stav, ktorý bol po právnej stránke správne posúdený, pričom orgán verejnej správy pri aplikácii relevantnej právnej úvahy nevybočil z medzí stanovených zákonom. K námietke ohľadom ukončenia platnosti autorizácie 31.12.2016 a udelenému súhlasu na jeho použitie do 31.12.2017 žalovaný konštatoval, že vo výrokovej časti prvostupňový orgán uviedol v podmienkach v bode č. 2 platnosť rozhodnutia o súhlase na predmetných LUC na obmedzenú dobu do 31.12.2017 a v bode č. 10 uviedol podmienku používať prípravok len podľa pokynov záväzných pre ich aplikáciu, ktoré sú uvedené v publikácii „Zoznam a rozsah použitia registrovaných prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov pre aktuálny rok“. Preto aplikáciu chemickej látky T. A. je možné vykonať za určenia obmedzujúcich podmienok, ktoré sú určené v stanoviskách odborných organizácii a ŠVS, ako aj charakter lokalít, centrálna časť NP, s výskytom biotopov chránených druhov živočíchov, územia európskeho významu. Konštatoval, že správa Národného parku Muránska planina vo svojom odbornom stanovisku č. NPMP/186/16 zo dňa 29.03.2016 uviedla, že pri dodržaní bezpečnostných pokynov prípravkov správa NP Muránska planina nepredpokladá, že by táto činnosť ohrozila, poškodila, alebo zničila podmienky a formy života v chránenom území. Uvedený požadovaný spôsob aplikácie dotknutej chemickej látky je osvedčený pri manažmentoch (odstraňovaní inváznych drevín) ako najúčinnejší, lebo aj pri daždi chemická látka s olejom drží na aplikovanom mieste a nezmýva sa. Správa Národného parku Nízke Tatry vo svojom odbornom stanovisku uviedla, že súhlasí s pozemnou aplikáciou dotknutej chemickej látky ručným náterom pníkov plevelných drevín počas roka 2016 (na kompetenčnom území S- NAPANTU podľa príloh) za podmienky, že budú dodržané pripomienky, ktoré uviedla v odbornom stanovisku č. NAPANT/405/16 zo dňa 31.03.2016.
13. Ďalší účastník konania sa k žalobe nevyjadril.
14. Správny súd vo veci vyhlásil rozsudok postupom podľa § 137 ods. 3 a ods. 4 SSP dňa 25.01.2017 v zmysle § 107 ods. 2 SSP, pretože žiaden z účastníkov nenavrhol nariadiť na prejednanie veci pojednávanie a sám nezistil dôvody, pre ktoré by pojednávanie malo byť nariadené.
15. Žalobu správny súd nepovažoval za dôvodnú, pretože po posúdení primárnej otázky, či žalobca je ukrátený, resp. dotknutý na svojich právach dospel k záveru, že tomu tak nie je, a to v dôsledku uplynutia doby, v ktorej bolo možné realizovať pozemnú aplikáciu chemickej látky T. A. - do 31.12.2016, vzhľadom na to, že prvostupňový orgán verejnej správy v určených podmienkach (pod bodom 10) výslovne určil, že je možné prípravok použiť len podľa pokynov záväzných pre ich aplikáciu, ktoré sú uvedené v publikácii „zoznam na rozsah použitia registrovaných prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov“ pre aktuálny rok. Správny súd dospel k záveru, že ak nemôže byť aplikácia už vykonaná, nemôže dôjsť ku zásahu do práv, resp. právom chránených záujmov žalobcu. Za predpokladu splnenia stanovených podmienok fakticky nebolo umožnené aplikáciu dotknutého chemického prípravku od 01.01.2017 už použiť, a teda došlo k naplneniu požiadavky žalobcu pri ochrane prírody, ktorej sa správnou žalobou dovolával.
16. Pri rozhodovaní dňa 25.01.2017 správny súd vychádzal zo stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 72/2013 z 24. júna 2014 ako aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, ktorý dospel k obdobnému záveru v prípadoch, keď napr. uplynula lehota pre udelený súhlas na odstrel medveďa hnedého. Vychádzal pritom z názoru, že doba platnosti rozhodnutia o súhlase nie je identická s dobou, v ktorej je možné aplikovať prípravok počas tejto doby platnosti rozhodnutia. Udelený súhlas bol teda obmedzený podmienkami, za ktorých bolo možné realizovať žiadanú činnosť, okrem iného aj tým, že prípravok bolo možné aplikovať len do 31.12.2016.
17. Správny súd poznamenáva, že stanovisko správneho kolégia NS SR a právny názor, z akého vychádzal správny súd pri rozhodovaní, bol v zásade prekonaný nálezmi Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 418/2018-41 z 29.01.2019 a sp. zn. III. ÚS 416/2018-41 z 16.01.2019, pričom správny súd vychádzal z rovnakého názoru ako kasačný súd, ktorý v stanovisku k ústavnej sťažnosti okrem iného uviedol „ak by akokoľvek ústretovo chcel kasačný súd vyhovieť sťažovateľovi, bolo by to na strane druhej bez akejkoľvek materiálnej odozvy, pretože predmet sporu odpadol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti si kasačný súd z hľadiska svojej úvahy kladie otázku, aké priaznivejšie a prospešnejšie rozhodnutie by za tejto skutkovej a právnej situácie mohli súdy, resp. správne orgány ešte prijať a to vzhľadom na skutočnosť, že odpadol predmet správneho súdneho konania.“.
18. Keďže správny súd, z dôvodov vyššie uvedených, pri predchádzajúcom rozhodovaní o žalobe zaujal právny názor, že žalobca nie je ukrátený, resp. dotknutý na svojich právach a fakticky došlo k naplneniu jeho požiadavky pri ochrane prírody, v dôsledku uplynutia doby, v ktorej bolo možné realizovať pozemnú aplikáciu prípravkom T. A., správny súd sa meritom veci vôbec nezaoberal.
19. Na základe podanej kasačnej sťažnosti žalobcom, Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 2Sžk/15/2017 zo dňa 26.09.2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.01.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že o stratu účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy v dôsledku uplynutia lehoty nejde, ak už priznané subjektívne práva vyplývajúce z takéhoto rozhodnutia boli uplatnené (došlo k aplikácii chemickej látky). V takomto prípade nie je možné odmietnuť súdnu ochranu (zastaviť konanie alebo zamietnuť žalobu), pretože jej primárny obsah založený na možnosti zrušenia nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia sa dostáva do sekundárnej podoby, ktorej podstatou je vytvorenie základu pre náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a poukázal na Komentár Správneho súdneho poriadku (Baricová, J; Fečík, M.; Filová, A. a kol Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. BECK, 2018, s. 553).
20. Najvyšší súd zaviazal správny súd po vrátení veci opätovne vec prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne rozhodnúť, pričom zdôraznil, že správny súd je v zmysle § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu, z ktorého tiež vyplýva, že orgány verejnej správy vec nesprávne právne posúdili pri aplikovaní § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny. Vzhľadom na povahu predmetného územia, ktoré patrí do chráneného územia, akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý
priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany, čo vyplýva zároveň aj z čl. 6 ods. 3 a ods. 4 Smernice 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín. Starostlivosť o územia patriace do európskej sústavy chránených území sa zabezpečuje v súlade s dokumentáciou ochrany prírody podľa § 54 Zákona o ochrane prírody a krajiny. Skutočnosť, či je určitá činnosť potrebná pre starostlivosť o územie európskej sústavy chránených území, nie je výsledkom ad hoc posúdenia potreby ochrany tohto územia a jej nástrojov, ale vyplýva z dokumentov starostlivosti. V prípade, že je táto činnosť súčasťou dokumentov starostlivosti, ide o činnosť potrebnú pre starostlivosť o dotknuté chránené územie.
21. Správny súd po vrátení veci kasačným súdom pokračoval v konaní v intenciách vysloveného právneho názoru kasačného súdu. Na prejednanie veci nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. d) SSP, pretože to považoval za potrebné za účelom ozrejmenia skutkových okolností daného prípadu. Právna zástupkyňa žalobcu sa pojednávania nezúčastnila, neospravedlnila neúčasť a nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd preto vec prejednal v jej neprítomnosti.
22. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že pre vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. c) Zákona o ochrane prírody a krajiny nebolo nevyhnutnou podmienkou predloženie odborného stanoviska Okresného úradu podľa § 28 ods. 4 tohto zákona, a to z dôvodu, že ustanovenie § 28 sa týka situácií, keď na chránenom území sa má uskutočňovať akýkoľvek plán alebo projekt, resp. činnosť, ktorá priamo nesúvisí so starostlivosťou o chránené územie alebo nie je pre starostlivosť oň potrebná a zároveň, ktorá pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto chránené územie významný vplyv. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 28 sa nepoužije, ak ide o činnosť, ktorá priamo súvisí so starostlivosťou o chránené územie alebo je preň potrebná. Pod pojmom akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o danú lokalitu, resp. pre ňu nie je potrebný, treba rozumieť taký plán, alebo projekt, ktorý nie je priamo obsiahnutý v programe starostlivosti o danú lokalitu. V danom prípade dochádza ku stretu hospodárskych lesov a chráneného územia. Nie je možné obchádzať program starostlivosti o les, ktorý taktiež v zmysle § 54 ods. 4 Zákona o ochrane prírody a krajiny patrí medzi dokumenty ochrany prírody a krajiny, tak ako program starostlivosti o chránené územie. V zmysle § 54 ods. 5 citovaného zákona, rozhodnutia o povolení činnosti alebo plány a iná dokumentácia podľa osobitných predpisov, ktoré môžu mať vplyv na chránené územie, musia byť v súlade s opatreniami programu starostlivosti ochránené územie, pričom pod jeho dokumentáciou podľa osobitných predpisov sa rozumie aj program starostlivosti o lesy. Ďalej predniesla, že činnosť, na ktorú bol udelený súhlas nespadá ani pod definíciu pojmu plán, ani pod definíciu pojmu projekt, preto nie je možné túto činnosť zaradiť pod ustanovenie § 28 Zákona o ochrane prírody a krajiny, nakoľko priamo súvisí so starostlivosťou o les, s programom starostlivosti o les, pri tvorbe ktorého je už zohľadňovaná starostlivosť o chránené územia. Podľa žalovaného bol v správnom konaní v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav a postup, ako aj preskúmavané rozhodnutie sú zákonné. Keďže uplynula doba platnosti rozhodnutia a došlo k jeho zániku, zastávala názor, že by mal správny súd rozhodnúť o zastavení konania. V prípade vrátenia vecí na ďalšie konanie nebude možné rozhodnúť v danej veci spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu ako účastníka konania výhodnejší alebo by mu poskytol väčšiu ochranu jeho práv, nakoľko by v danej veci mohlo dôjsť len k zastaveniu správneho konania v zmysle § 82 ods. 9 písm. a) v spojení s § 89 ods. 3 písm. b) Zákona o ochrane prírody a krajiny. Prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia by nepredstavovalo pre žalobcu reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore aj so zásadou materiálnej pravdy a zásadou hospodárnosti konania.
23. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania Lesy Slovenskej republiky, š. p. navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu právneho názoru žalovaného, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil.
24. Správny súd po vrátení veci kasačným súdom na ďalšie konanie, meritórne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa a postup orgánov verejnej správy v administratívnom konaní, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe v zmysle § 134 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci čo zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP a § 191 ods. 1 písm. e) SSP.
25. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- BB-OOP3-2016/019977-002 zo dňa 27.06.2016, ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Brezno, Odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny č. OU-BR- OSZP-2016/002314 zo dňa 08.04.2016 o vydaní súhlasu ďalšiemu účastníkovi konania na pozemnú aplikáciu chemickej látky T. A. podľa § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.
26. Niet pochýb o tom, že v čase rozhodovania správneho súdu už uplynula doba platnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj lehota, v ktorej bolo možné činnosť, na ktorú bol udelený súhlas v spojení s určenými podmienkami, vykonať. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania sa na pojednávaní nevedel s určitosťou vyjadriť, či pomiestna aplikácia predmetnou chemickou látkou na dotknutých územiach bola v zmysle rozhodnutia zrealizovaná.
27. Žalobca, ako zainteresovaná verejnosť, ktorej aktívna legitimácia na podanie žaloby vyplýva z tvrdenia, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, sa obrátil na správny súd so všeobecnou správnou, ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, pretože postup orgánov verejnej správy v oboch stupňoch bol v rozpore so zákonom, čo vyústilo do vydania nezákonných rozhodnutí.
28. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že činnosť, na ktorú bol udelený súhlas, mala byť realizovaná na porastoch na území s III. stupňom ochrany prírody a krajiny na území Národného parku Muránska planina a zároveň v území európskeho významu SKUEV 0225 Muránska planina, v chránenom vtáčom území CHVÚ 018 Nízke Tatry, ako aj v chránenom vtáčom území CHVÚ 017 Muránska planina - Stolica. Kasačný súd konštatoval, že pri rozhodovaní došlo k nesprávnemu stotožneniu starostlivosti o les so starostlivosťou o chránené územie, ktoré založilo nesprávne právne posúdenie ustanovenia § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny. Správny súd, ktorý doposiaľ vec meritórne neposudzoval, rešpektuje právny názor kasačného súdu v plnom rozsahu, je ním viazaný, poukazuje pritom aj na závery vyslovené v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 23S/243/2013.
29. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.; tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.
30. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.; ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, 10) nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.
31. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.; chránené vtáčie územia, chránené územia európskeho významu a zóny chránených území podľa § 27 ods. 9 sú súčasťou európskej sústavy chránených území, ktorej cieľom je zabezpečiť priaznivý stav ochrany biotopov európskeho významu a priaznivý stav ochrany druhov európskeho významu v ich prirodzenom areáli.
32. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.; akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu (ďalej len "územie sústavy chránených území") alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany.
33. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.; každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa odseku 2 (ďalej len "navrhovateľ"), je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie
orgánu ochrany prírody. Táto povinnosť sa nevzťahuje na plány alebo projekty, ktoré sú predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu.
34. Podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z.; okresný úrad v sídle kraja vydá k návrhu plánu alebo projektu podľa odseku 3 odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území. Ak sa plán alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov, odborné stanovisko vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť najväčšia časť plánu alebo projektu. Odborné stanovisko môže vydať aj ministerstvo alebo okresný úrad v sídle kraja z vlastného podnetu, ak podnet na jeho vydanie bol zistený počas konania o vydanie výnimky, súhlasu alebo vyjadrenia podľa tohto zákona. Ak podľa odborného stanoviska plán alebo projekt môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie, je predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu.
35. Podľa § 89 ods. 3 písm. a) a písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z.; rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť a) dňom, keď sa orgán ochrany prírody dozvedel od účastníka konania o skončení vykonávania povolenej činnosti, b) uplynutím času, na ktorý bolo vydané.
36. Podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z.; orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.
37. Podľa § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.; na území, na ktorom platí III. stupeň ochrany sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti. 38. Podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z.; V rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.
39. Podľa čl. 6.3 Smernice 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín; akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov z hodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.
40. Podľa čl. 6.4 Smernice; Ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu. Ak sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný biotop a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, ktoré môžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov primárneho významu na životné prostredie alebo tiež stanoviska Komisie k ďalším nevyhnutným dôvodom vyššieho verejného záujmu.
41. Ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát príjme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy NATURA 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu. 42. Ak sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný biotop a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, ktoré môžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov
primárneho významu na životné prostredie alebo tiež stanoviska Komisie k ďalším nevyhnutným dôvodom vyššieho verejného záujmu.
43. Z napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy je zrejmé, že pred rozhodnutím o udelení súhlasu (prvoinštančné rozhodnutie správneho orgánu) nebolo vydané odborné stanovisko okresného úradu v sídle kraja o tom, že činnosť žiadateľa, aplikácia chemických látok, nemôže mať významný vplyv na územie sústavy chránených území (§ 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny). Namietanou absenciou daného stanoviska sa nezaoberal ani žalovaný vo svojom rozhodnutí, konštatoval iba, že správny orgán prvého stupňa konal o predmetnej žiadosti v súlade s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. a so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Žalovaný sa nevysporiadal ani s odvolacou námietkou, podľa ktorej samotný prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z hľadiska predbežnej opatrnosti by bolo vhodné nepoužívať žiadne chemické prípravky v chránených územiach, nakoľko nevieme predpokladať ich dlhodobý a kumulatívny dopad na všetky ekosystémy, a napriek tomu rozhodol o súhlase. Orgány verejnej správy sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali ani s ochranou biotopov a biotopov druhov, pre ktoré boli územia vyhlásené za chránené a zaradené do sústavy NATURA 2000.
44. Správny súd vo svetle uvedeného konštatuje, že v konaní o vydanie súhlasu neboli zhodnotené všetky relevantné skutočnosti, dostatočným spôsobom neboli vyhodnotené ani podané vyjadrenia a stanoviská, teda neboli zachované všetky práva účastníkov konania. Ak pri rozhodovaní nebolo vôbec vydané odborné stanovisko v zmysle § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny, neboli zohľadnené konkrétne špecifiká daného územia, ako aj možné vplyvy činnosti na biotopy a okolie. Samotný prvostupňový orgán spochybnil vykonanie žiadanej činnosti bez možných dopadov na životné prostredie. Rozhodnutie o súhlase bolo vydané predčasne, bez náležitého zistenia skutkového stavu veci, bez zabezpečenia relevantných podkladov pre rozhodnutie o súhlase, v čase, keď nebolo preukázané, že realizáciou činnosti nedôjde k vážnym negatívnym zásahom do prírodného prostredia. Orgány verejnej správy v konaní nezhodnotili všetky okolnosti majúce vplyv na dotknuté prostredie vzhľadom na povahu činnosti, ku ktorej bol daný súhlas, neposúdili jej dlhodobý, či kumulatívny dopad na ekosystémy. Ich postup preto nebol súladný s § 1 ods. 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z.
45. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu váhu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V súlade s § 60a Správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.
46. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd uznal za opodstatnenú žalobnú námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci. Rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu absencie podstatných náležitostí odôvodnenia správneho rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Správny súd sa plne stotožnil s argumentáciou žalobcu k namietaným formálnym nedostatkom rozhodnutia žalovaného, z obsahu ktorého pre jeho nezrozumiteľnosť nie je možné jednoznačne zistiť, ktoré sú závery prvostupňového orgánu a ktoré sú závery odvolacieho orgánu, zároveň absentuje správna úvaha pri použití právnych predpisov, navyše v rozhodnutí vôbec nie je odkaz na aplikované právne predpisy. Rozhodnutie má byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé v prvom rade účastníkovi konania a nepostačuje, ak je dôvod rozhodnutia zrejmý orgánu verejnej správy, eventuálne súdu, resp. vyplýva z obsahu administratívneho spisu. Taktiež nie je rozhodujúce, ak absenciu odôvodnenia nahradí žalovaný v stanovisku k žalobe, v duplike, či v prednese na pojednávaní. Uvedené skutočnosti vadu spočívajúcu v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie, neodstránia. Bolo úlohou žalovaného v odôvodnení rozhodnutia zaujať stanovisko ku konkrétnym odvolacím námietkam, najmä k dovolávaniu sa postupu podľa § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny a potrebe vydania odborného stanoviska v zmysle § 28 ods. 4 citovaného zákona. Podľa názoru správneho súdu uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného absentuje. Je úlohou žalovaného orgánu verejnej správy posúdiť zásadné odvolacie námietky, a nie správneho súdu, naviac, keď ich vyhodnotenie môže mať zásadný vplyv na konanie. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nie je úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí (napr. sp.zn. 8 Sžk/14/2018 z 24.10.2019, bod 23).
47. Rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zaniklo uplynutím doby platnosti. Predmet administratívneho konania bol vyčerpaný (o žiadosti bolo rozhodnuté, súhlas bol žiadateľovi vydaný, činnosť bola pravdepodobne zrealizovaná). Subjektívne právo, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím priznané v prospech ďalšieho účastníka konania, bolo pravdepodobne vykonané, resp. zanikla možnosť ho už fakticky vykonať. Správny súd sa nestotožnil so stanoviskom žalovaného, že za danej situácie by mal zastaviť konanie správny súd, keďže orgán verejnej správy by po vrátení veci už nemal o čom konať, resp. by mohol len zastaviť konanie v zmysle § 82 ods. 9 písm. a) v spojení s § 89 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny, čo by neznamenalo výhodnejšiu situáciu pre žalobcu, neposkytol by mu väčšiu ochranu práv.
48. Z právnej vety nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 416/2018 - 41 zo dňa 16.01.2019 vyplýva, že predmet súdneho prieskumu je zachovaný, pokiaľ práva vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia už boli realizované, pretože v takom prípade sa obsah súdnej ochrany v správnom konaní dostáva do sekundárnej podoby, ktorej podstatou je vytvorenie základu pre prípadný nárok na náhradu škody. K zrušeniu rozhodnutí však došlo z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nedostatočné odôvodnenie, pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci spočívajúcom v nezabezpečení si potrebných podkladov pre vydanie rozhodnutia. Pre uplatňovanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. platí osobitný postup, okrem iného aj nutnosť preukázania vzniku škody a príčinnej súvislosti vzniknutej škody s protiprávnym konaním. Správny súd poznamenáva, že presahuje rozsah správneho súdnictva posudzovať tieto otázky a vykonávať dokazovanie na okolnosti, či skutočne došlo k realizácii činnosti, na ktorú bol udelený súhlas, kedy a v akom rozsahu a už vôbec nie je jeho úlohou posudzovať, či takáto činnosť mala závažný dopad na životné prostredie. Úlohou správneho súdu je len posúdiť, či orgán verejnej správy v administratívnom konaní postupoval v súlade s procesnými a hmotnoprávnymi predpismi na vec sa vzťahujúcimi. Správny súd síce vykonal súdny prieskum, konštatoval nezákonnosť rozhodnutia, primárne však v dôsledku formálnych nedostatkov rozhodnutia (akceptoval žalobnú námietku o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci potrebnom na rozhodnutie a o nepreskúmateľnosti rozhodnutia, čo samo o sebe z lingvistického hľadiska bráni samotnému preskúmavaniu rozhodnutia aj z ďalších vecných namietaných dôvodov (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 30.06.2010, sp. zn. 9As/2/2010), čím bolo síce naplnené ústavou a Dohovorom garantované právo na súdnu ochranu, avšak rozhodnutím vydaným správnym súdom sa samotná otázka náhrady škody nerieši. Bez riadneho dokazovania, zo zisteného skutkového stavu v administratívnom konaní (správny súd ho považuje za nedostatočný), nemožno konštatovať, že vykonaním povolenej činnosti fakticky aj došlo k nedovolenému zásahu do životného prostredia s následným vznikom škody. V prípade, pokiaľ by nárok na náhradu škody bol uplatnený, bolo by úlohou všeobecného súdu tieto otázky prejudiciálne vyriešiť. Z rozhodnutia správneho súdu možno vyvodiť len toľko, že vydaním rozhodnutia žalovaného bol porušený/ohrozený verejný záujem v oblasti životného prostredia a rozhodnutie správneho súdu je len jedným zo základov (podkladov) pre prípadný nárok na náhradu škody.
49. V súlade s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 416/2018 - 41 zo dňa 16.01.2019, v spojení s vysloveným právnym názorom kasačného súdu v zrušujúcom rozsudku, správny súd o žalobe meritórne rozhodol (v rozsahu žalobných bodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP) a rozhodnutie žalovaného z dôvodov vyššie uvedených zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne v intenciách právneho názoru kasačného súdu, v spojení so záverom správneho súdu, pričom správny súd postupoval v zásade rovnako ako Najvyšší súd SR v obdobnej veci podľa rozsudku sp. zn. 10Sžk/4/2018 zo dňa 21.11.2018.
50. Žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi konania, správny súd priznal náhradu trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP (vrátane trov kasačného konania), na zaplatenie ktorých zaviazal žalovaného. O ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.
51. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd nepriznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému, aplikujúc stanovenie § 169 SSP, nakoľko mu zo strany súdu nebola uložená žiadna taká povinnosť, so splnením ktorej by mu vznikli trovy konania a iné trovy, u ktorých by súd zvažoval ich priznanie výlučne z dôvodov hodných osobitného zreteľa, si neuplatnil.
52. Tento rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Tento rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.