Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-132-2019.pdf
PDF · 93.71 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/132/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154 proti žalovanej: L. U., F.. X.X.XXXX, T. Č. XXX/X, o zaplatenie 412,99 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 20Csp/324/2018-67 z 28.12.2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 249,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 249,80 eur od 3.11.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20,98% proti žalovanej s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 412,99 eur s prísl. a náhrady trov konania titulom zaplatenia zostatku pôžičky.
3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. uzatvorila dňa X.XX.XXXX so žalovanou Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len ,,zmluva“) vo výške 600,- eur. Žalovaná sa ju zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach po 18,24 eur. Celkové náklady spotrebiteľa boli 494,40 eur. RPMN (X) 30,32%, priemerná hodnota RPMN: 36,30%, Fixná ročná úroková sadzba 30,32%. Termín konečnej splatnosti (mesiac/rok) 12/2019. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. Žalovaná si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnila, preto žalobca vyhlásil dňa XX.XX.XXXX úver za predčasne splatný. Žalobca si tak uplatnil zostatok pohľadávky spolu s úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Z predloženého splátkového kalendára zistil, že žalovaná uhradila celkom 350,20 eur, pričom jej bolo poskytnutých 600,- eur a dňa XX.XX.XXXX došlo k zosplatneniu celého úveru.
4. Po právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 6, § 657 a § 658 ods. 1 OZ, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 1 Nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že v danom prípade ide o vzťah spotrebiteľský, keďže ide o nároky vzniknuté z uzavretej zmluvy o
poskytnutí najľahšej pôžičky, zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX W. X.XX.XXXX (ďalej len „zmluva“), pričom právny predchodca žalobcu predmetnú zmluvu uzatváral v rámci svojho podnikania a žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Konštatoval, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je tzv. typovou zmluvou, teda zmluvou, vrátane jej zmluvných podmienok vopred pripravenou bez účasti druhej strany, teda spotrebiteľa, pre vopred neurčený široký okruh spotrebiteľov a spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej sa len vypĺňajú potrebné údaje. V danom prípade súd posudzoval primeranosť dojednanej výšky úrokov vzhľadom na to, že odplatou v danom prípade bola výška dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil za obdobie 60 mesiacov pri sume 600,- eur 30,32% ročne, ktorá výška je uvedená v zmluve. Pri tomto posudzovaní vychádzal zo záverov vyplývajúcich z rozsudku NS SR sp. zn. 1Cdo 57/2005 z 1.7.2010. Konštatoval, že podľa štatistiky uverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska, v roku 2014 v decembri (v čase uzavretia zmluvy) priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri domácnostiach a pri úrokoch poskytnutých od 1 do 5 rokov (spotrebiteľské a ostatné úvery) bola 8,91% p. a., z čoho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi zmluvnými stranami v danom prípade o viac ako 3 krát prevyšoval úroky, za ktoré banky poskytovali úvery v rozhodnom období. I keď vo veciach tzv. nebankových subjektov je možné vo všeobecnosti akceptovať vyššie úroky vzhľadom na vyššiu mieru rizika, podľa záveru súdu prvej inštancie nie o viac ako 100 % oproti priemeru bánk, pričom v každom jednotlivom prípade sa musia zohľadniť osobitosti daného prípadu. Vychádzajúc z týchto záverov uzavrel, že dohoda o úroku je v zmysle ust. § 39 OZ v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi a zároveň v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009. Konštatoval, že v danom prípade odplata (úrok z úveru) podstatne prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov a to o viac ako trojnásobne, preto je dohoda o úrokoch neplatná a z tohto dôvodu súd považoval celý úver za bezúročný a bezpoplatkový. Keďže žalovanej bol poskytnutý úver v celkovej výške 600,- eur, žalovaná doposiaľ uhradila sumu 350,20 eur podľa prehľadu splátok a úhrad, poskytnutý úver považoval za bezúročný, za dôvodný považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy nesplatenej istiny bez akýchkoľvek úrokov. Z uvedených dôvodov považoval žalobu za dôvodnú v časti o zaplatenie 249,80 eur (600,- eur - 350,20 eur), v tejto časti žalobe vyhovel a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol.
5. S poukazom na ust. § 517 ods. 1 OZ a § 1 ods. 1 Nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. keďže žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, zaviazal ju na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 249,80 eur od 3.11.2015 do zaplatenia.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p.. Pomer úspechu žalobcu v danom prípade vyčíslil na 20,98% (rozdiel úspešnosti žalobcu - 60,49% a neúspechu žalobcu - 39,51%), preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20,98% proti žalovanej. Konštatoval, že v danom prípade neboli splnené podmienky § 257 C.s.p.
7. Rozsudok vo výroku, ktorým žaloba v prevyšujúcej časti bola zamietnutá napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 163,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 163,19 eur od 3.11.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznať mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nepovažoval za správne poukazujúc na to, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 30,32% zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške do 1.500,- eur vrátane, so splatnosťou od 1-5 rokov, zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy predstavovala 36,30% ako je táto hodnota uvedená v úverovej zmluve. Poukazoval na súdnu prax podľa ktorej postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách napr. v prípade šikanózneho výkonu práva účastníkom zmluvného vzťahu. Podľa jeho názoru nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 30,32% neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch, je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 30,32% nepresahuje 2x váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného v Súhrnných informáciách o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2014 (vo výške 15,52%) a zároveň nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN. Dojednaná odplata podľa neho je primeraná v súlade so zákonom. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/181/2017 z 25.1.2018, sp. zn. 5Co/298/2017 z 13.2.2018.
9. Odvolanie žalobcu bolo žalovanej doručené 4.3.2019. Vyjadrenie k odvolaniu zo strany žalovanej podané nebolo.
10. Výrok rozsudku, ktorým žalobe bolo čiastočne vyhovené, nebol napadnutý odvolaním, stal sa právoplatným, preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu bol odvolaním napadnutý výrok, ktorým žaloba v prevyšujúcej časti bola zamietnutá a výrok o trovách konania ako výrok súvisiaci (ďalej len „rozsudok“).
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.12.2019 o 9.50 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 4.12.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 C.s.p..
14. Žalobca v odvolaní namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
16. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.
17. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 C.s.p..
18. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
19. Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.
20. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v celom rozsahu, a na ne odkazuje podľa § 387 ods. 2 C.s.p..
21. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva nasledovné:
22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o rozpore dojednaných úrokov z úveru s dobrými mravmi.
23. Zo skutkových zistení, ktoré z vykonaného dokazovania vyvodil súd prvej inštancie vyplýva, že v danej veci si strany sporu dojednali v zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, zmluvy o spotrebiteľskom úvere, úver vo výške 600,- eur a celkové náklady spotrebiteľa 494,40 eur, ktoré fakticky predstavujú zmluvnú odmenu, čo podľa žalobcu reprezentuje dojednaný úrok z úveru. Pri zohľadnení doby splatnosti úveru predstavujú dojednané ročné úroky 30,32%.
24. Dojednanie výšky úrokov i napriek tomu, že je prejavom zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy, nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je podľa § 39 OZ neplatné.
25. Aj keď Občiansky zákonník neobsahuje legálnu definíciu pojmu dobré mravy, právna teória a ustálená súdna prax pod pojmom dobré mravy rozumie pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatní a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie, pričom tieto pravidlá ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem v spoločnosti sú všeobecne uznávané a je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní.
26. Dojednanie odmeny predstavujúcej úrok z úveru pre občana - fyzickú osobu v miere 30,32% ročne, ktorá miera prevyšuje priemernú mieru úrokov 8,91% z nových úverov poskytovaných v rozhodnom období obchodnými bankami obyvateľstvu so začiatočnou dobou fixácie 1 až 5 rokov aj podľa odvolacieho súdu porušuje uvedené pravidlá morálneho charakteru, teda je v rozpore s dobrými mravmi.
27. V dôsledku toho je dojednanie o zmluvnej odmene neplatné a žalovaná mala povinnosť vrátiť žalobcovi len sumu skutočne poskytnutú, t.j. istinu úveru bez úrokov a bez poplatkov.
28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
29. Vecne správne súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, preto odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku o trovách konania.
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, ale trovy odvolacieho konania jej preukázateľne nevznikli. Žalobca pre neúspech v konaní nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.)..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).